Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/827/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614210499
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614210499.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Alanom
Strelákom, AK so sídlom Na vŕšku č. 12, Bratislava, proti žalovanému: P., o zaplatenie sumy 423,68
Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 193,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne od 18.07.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.09.2014 domáhal zaplatenia sumy 364,28 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 18.07.2013 do zaplatenia, zmluvnej
pokuty v sume 59,40 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.09.2012 bola medzi
žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie
úveru vo výške 450,- Eur, odplata za úver bola 171,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku v

sume 621,- Eur v 13 mesačných splátkach, a to prvých troch vo výške 2,25 Eur a ďalej v 10 mesačných
splátkach po 61,43 Eur. Žalovaný uhradil len sumu 256,72 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil
riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca upozornil žalovaného v pred
žalobnej upomienke zo dňa 12.09.2013 na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V
oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 27.01.2014 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal
splatným ku dňu 17.07.2013. Dlžná suma 364,28 Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom
spolu s odplatou a sumou uhradenou žalovaným vo výške 256,72 Eur. K tomu žalobca žiadal priznať

zmluvnú pokutu vo výške 59,40 Eur, ktorá predstavuje 3,30% z istiny úveru , t. j. 14,85 Eur a to za 4
mesiace od júla 2013 do októbra 2013.
2.
Žalovaný sa k žalobe napriek výzve nevyjadrila.

3.
Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporu

nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre
zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.4.
V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219
CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej

stránke súdu dňa 22.09.2016.

5.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 120122273

zo dňa 07.09.2012, obchodnými podmienkami, pred žalobnou upomienkou zo dňa 12.09.2013,
oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 27.01.2013, poštovými podacími hárkami, ako aj ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

6.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.09.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej

len „zmluva“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 450,- Eur za odplatu vo výške
171,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi spolu sumu vo výške 621,- Eur v 13-tich mesačných
splátkach, ktorých splatnosť prvých troch bola dojednaná vo výške 2,25 Eurá a ostatných 10-tich vo
výške 61,43 Eur s dátumom splatnosti prvej splátky 10. dňa po uzavretí zmluvy a ďalších splátok k 30.
dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky s tým, že doporučený termín úhrady splátok bol 10. deň v

mesiaci. V zmluve bolo dojednané, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny,
odmena za poskytnutie úveru bola dohodnutá vo výške 18 % z istiny. RPMN nebola v zmluve dohodnutá
a táto bola uvedená v bode 1 Obchodných podmienok vo výške 67,70 % (všetko pri úvere poskytnutom
na 13 mesiacov). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky, z obsahu ktorých súd
zistil, že konečná splatnosť úveru bola dojednaná dňom úhrady poslednej splátky veriteľovi, pričom doba

trvania úveru je od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úvere (bod 2 prvá veta
Obchodnýchpodmienok);Obchodnépodmienkyobsahovaliajdojednanieooprávneníveriteľažiadaťod
dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek
splátky v jej plnej výške (bod 1 prvá veta Obchodných podmienok). Pre prípad nesplnenia záväzku
žalovanou zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere

poskytnutom na 13 mesiacov (bod 3 prvá veta Obchodných podmienok).

7.
Z výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 12.09.2013 (čl. 4 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy titulom riadne a včas neuhradených splátok v sume 364,28 Eur, pričom ho

upozornil, že ak dlh nevyrovná po uplynutí 15 dňovej lehoty bude v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky.

8.

Písomným oznámením zo dňa 27.11.2014 (č.l. 6 spisu) žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie celej
pohľadávky zo zmluvy o úvere ku dňu 17.07.2013 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy
úveru, výzvu mu doručoval prostredníctvom pošty dňa 28.01.2014 (č. l. 7 spisu).
9.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

10.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.12.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských

úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

14.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15.
Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

16.
Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a iným veriteľom

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej
banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.

17.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18.
Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu
vyplývajú z tohto zákona.

19.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

20.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.21.
Podľa § 544 ods. 1 Obč. zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22.
Podľa § 544 ods. 2 Obč. zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23.
Podľa§53ods.1Obč.zákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24.
Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

25.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

26.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27.
Podľa § 53a ods. 1 Obč. zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v
zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

28.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len
čiastočne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 450,- Eur za odplatu

vo výške 171,- Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú sumu 621,- Eur v 13-tich
mesačných splátkach, z ktorých prvé 3 boli splatné vo výške 2,25 Euro a zvyšných 10 vo výške 61,43
Eur. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ako deň, kedy bude uhradená posledná splátka úveru
veriteľovi, pričom doba trvania úveru bola do konečnej splatnosti úveru. Zmluva o úvere má formulárový
charakter (ide o vopred pripravené tlačivo) s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia

identifikačnýchúdajovzmluvnýchstrán,sumyúveruapodmienokjehosplácania.Formulárovýcharakter
majú aj Obchodné podmienky, ktoré sú imanentnou súčasťou zmluvy o úvere.
29.
Keďže žalovaný sa s platením pravidelných mesačných splátok úveru dostal do omeškania,
žalobca dôvodne s poukazom na bod 2 Obchodných podmienok po márnej výzve na úhradu dlžnej sumy

zosplatnil úver ku dňu 17.07.2013 a požadoval jeho vrátenie. Žalovaný uhradil len sumu 256,72 Eur. I
keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny
obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) je zrejmé, že
predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako naspotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu
tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade
s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko
spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o. i.) aj dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere voformeúveru(§1ods.2zákonač.129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaná má s poukazom na § 2 písm.
a) postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že

úver bol žalovanej poskytnutý na účel zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a žalobca
má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou
vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

30.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí
zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o
spotrebiteľských úverov výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa

uvádza len výška splátky 61,43 Eur (resp. 2,50 Eura pri prvých troch splátkach) bez bližšej špecifikácie,
t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie
jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky,
na ktoré nemá právo. Ďalej zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia §

9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov - RPMN,
nakoľko táto nie je uvedená v zmluve v časti, ktorá upravuje náklady spojené s čerpaním úveru a cenu
úveru (v tejto časti zmluvy je uvedený iba údaj o priemernej RPMN), ale iba v obchodných podmienkach,
preto súd údaj o RPMN považoval za v zmluve neuvedený. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané
kedy nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva ustanovuje splatnosť prvej splátky na 10. deň po
uzavretí zmluvy a splatnosť ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom takto
dojednaná splatnosť jednotlivých splátok vždy pripadne na iný kalendárny deň v mesiaci a zároveň je
v zmluve doporučený deň splatnosti pravidelnej mesačnej splátky k 20. dňu v mesiaci. Uvedené dva

spôsoby určenia dátumov splatnosti si navzájom odporujú, a teda nie je jednoznačne dojednané, kedy
(ktorým dňom) nastane konečná splatnosť úveru.

31.
Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom
žalovanému sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zák. o spotrebiteľských úveroch za
bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani odmeny za poskytnutie úveru, t.j. odplaty vo výške

171,- Eur. Keďže žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru vo výške 450,- Eur časť vo výške 256,72 Eur,
súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume
193,28 Eur (450,- Eur - 256,72 Eur ).

32.

Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 18.07.2013, keďže k zosplatneniu
úveru došlo dňa 17.07.2013, a preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o
8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu bola výška základnejúrokovej sadzby 0,5%. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške8,5%(8%+0,5%)ročne zpriznanejdlžnejsumy193,28Eurododňaomeškaniažalovaného
s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa 18.07.2013 do zaplatenia. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z

omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013.

33.
Žalobca neuplatnil dôvodne ani zmluvnú pokutu v sume 59,40 Eur, nárok na

zaplatenie ktorej odvodzoval od nesplnenia povinnosti žalovaného splácať úver riadne a
včas. Súd bol však toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou tzv.
všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, to znamená
listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou
ohľadom dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách. (pozri napr. nález Ústavného súdu
Českej republiky zo dňa 11.11.2013, sp. zn. I ÚS 3513/2011). Za nedôvodný súd považoval žalobu v

časti zaplatenia zmluvnej pokuty i z toho dôvodu, že žalobca odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z
dojednania, ktoré bolo už v inom konaní (konanie Okresného súdu Trnava - rozsudok č.k. 17C/100/2014
zo dňa 11.11.2014, právoplatný dňa 16.12.2014), vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd
predmetné dojednanie nevyhlásil znovu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale týmto len poukazuje
na predmetný rozsudok súdu a v časti nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 59,40

Eur žalobu, ako uplatňovanú v rozpore so zákonom (§ 53a ods. 1 OZ), zamietol.
34.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o
zaplatenie sumy 193,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 18.07.2013
do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

35.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

36.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
38.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy
423,68 Eur (istina + zmluvná pokuta), úspešný bol v časti 193,28 Eur, čo predstavuje 45,62%. Žalovaný

mala úspech 54,38 % Keďže žalovaný mal úspech len čiastočný (v polovici) súd rozhodol, tak, že žiadnej
zo strán nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.