Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/265/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112209243
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5112209243.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobkyne: H. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpenej spoločnosťou: AKSK, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 15, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. domov XXX/
XX,XXXXXZ.,zastúpenéhospoločnosťou:AdvokátskakanceláriaM.Kojtalová,s.r.o.,sosídlomAntona

Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/48/2012-460, zo dňa 25.01.2016,
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 7C/48/2012-460 zo dňa 25. 01. 2016, v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 7C/48/2012-481 zo dňa 04. 03. 2016, v jeho tretej vete
výroku tak, že vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu 2.583,61 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, z a m i e t a .

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti (veta prvá a druhá výroku) z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
7C/48/2012-460 zo dňa 25. 01. 2016, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k.

7C/48/2012-481 zo dňa 04. 03. 2016, n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne (označenej ako
navrhovateľka) a žalovaného (označeného ako odporca) k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.
území Z., obec Žilina, okres Žilina, a to k stavbe domu súp. č. XXXX na pozemku CKN
parc. č. 1176, pozemku CKN parc. č. 1175 - záhrady o výmere 154 m2, CKN parc. č. 1176 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 279 m2 zapísaných na LV č. XXXX a k stavbe garáže na parc. č. 1175 bez
súpisného čísla, nezapísanej na LV a vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného

vlastníctva žalovaného (veta prvá výroku). Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni z
titulu vyporiadania spoluvlastníckeho podielu sumu 28.437,50 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (veta druhá výroku). Zároveň uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu
2.583,61 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (veta tretia výroku). Súčasne vyslovil, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (veta štvrtá výroku rozsudku).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.03.2012 domáhala

súdneho výroku, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam a vykonal vyporiadanie tak, že predmetné nehnuteľnosti prikáže do výlučného
vlastníctva žalovaného, ktorého zaviaže na vyrovnanie podielu žalobkyne zaplatiť jej sumu 48.125,00Eur. Žalobu odôvodňovala tým, že so strany sú spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností, na
ktorých má žalobkyňa podiel vo výške 7/32 a podiel žalovaného na nich prestavuje výšku 25/32.
Listom zo dňa 07.09.2011 žalobkyňa ponúkla žalovanému na odkúpenie svoj spoluvlastnícky podiel

na predmetných nehnuteľnostiach a to za cenu vo výške 50.000,00 Eur, ktorá by bola splatná pri
podpise zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný na výzvu žalobkyne reagoval listom zo
dňa 15.11.2011, v ktorom jej oznámil, že ponuku považuje za neadekvátnu, pričom pre
objektívne posúdenie si dal vypracovať znalecký posudok, z ktorého záverov vyplýva, že všeobecná
hodnota nehnuteľností, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve, predstavuje sumu 158.000,00 Eur.

Zároveň jej navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tým spôsobom, že uvedené
nehnuteľnosti nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaný a na vyrovnanie podielu vyplatí
žalobkyni sumu 34.562,50 Eur v lehote do 30 dní od rozhodnutia Správy
katastra Žilina o vklade vlastníckeho práva. Znalecký posudok, na základe ktorého bola
stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 158.000,00 Eur, žalovaný žalobkyni nepredložil.
Vzhľadom k tomu, že žalovaným uvádzaná všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 158.000,00 Eur

nezodpovedala obvyklej trhovej cene porovnateľných nehnuteľností, žalobkyňa z vlastného podnetu a
na vlastné náklady zabezpečila vypracovanie znaleckého posudku znalcom Ing. Borisom Timkaničom,
ktorý v znaleckom posudku č. 49/2011 zo dňa 05.12.2011 stanovil všeobecnú hodnotu
nehnuteľnostívovýške220.000,00Euravšeobecnúhodnotuspoluvlastníckehopodielu7/32,patriaceho
žalobkyni určil vo výške 48.125,00 Eur. Dňa 11.01.2012 sa uskutočnilo medzi stranami rokovanie

za účasti ich splnomocnených právnych zástupcov, na ktorom žalobkyňa predniesla žalovanému svoj
návrh na mimosúdnu dohodu, na základe ktorej by sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností a na
vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne by jej vyplatil sumu 48.125,00 Eur, ktorá by bola splatná
pri podpise zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný pri uvedenom rokovaní zotrval na
svojom stanovisku s tým, že uvedené nehnuteľnosti nadobudne do výlučného vlastníctva on a na

vyrovnanie podielu žalobkyne jej vyplatí sumu vo výške 34.562,50 Eur v lehote do 30 dní od rozhodnutia
správy katastra o vklade vlastníckeho práva. Zároveň sa strany navzájom informovali o obsahu
znaleckých posudkov, t.j. o stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností znaleckým posudkom č.
49/2011 zo dňa 05.12.2011 vypracovaným znalcom Ing. Borisom Timkaničom vo výške 220.000,00
Eur a znaleckým posudkom č. 98/2011 zo dňa 25.10.2011 vypracovaným Ing. Pavlom Raškom, ktorý

určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 158.000,00 Eur. Žalobkyňa poukazovala na to, že
rozdiel vo všeobecnej hodnote nehnuteľnostívuvedenýchznaleckýchposudkochpredstavuje
62.000,00 Eur a u niektorých položiek, ktoré sú uvedené v oboch znaleckých posudkoch sú značne
rozdiely. Ďalej poukázala na to, že nehnuteľnosti sa nachádzajú v lukratívnej časti širšieho centra Mesta
Žiliny, aj z toho dôvodu považuje stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým

posudkom č. 98/2011, vypracovaným Ing. Pavlom Raškom, za neúplné a sporné. Napriek
snahe žalobkyne k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
medzi stranami nedošlo. Nehnuteľnosti, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve, nie je možné reálne
rozdeliť. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaný, ktorý žalobkyni neposkytuje žiadnu náhradu za
užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Z hľadiska účelného využitia veci treba konštatovať, že predmet

podielového spoluvlastníctva sa najúčelnejšie využije v prípade, ak súd uvedené nehnuteľnosti prikáže
žalovanému. O hospodárení s nehnuteľnosťami, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve, spoluvlastníci
nie sú schopní sa dohodnúť.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, podaním
doručeným súdu dňa 07.09.2012, v ktorom uviedol, že je nespornou skutočnosť, že strany sú

podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Rovnako je nespornou skutočnosť, že
žalobkyňa listom zo dňa 07.09.2011 učinila žalovanému ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnostiam za cenu 50.000,00 Eur splatnú pri podpise kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný neprijal,
no zároveň predložil žalobkyni návrh na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva s prikázaním veci do jeho výlučného vlastníctva a s vyplatením sumy žalobkyni vo

výške 34.562,50 Eur. Vychádzajúc zo žaloby, ako i vzájomnej korešpondencie strán sporu, žalovaný v
tomto konaní nepovažoval za sporný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva s poukazom
na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a akceptoval žalobu žalobkyne v časti
týkajúcej sa prikázania nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, do jeho výlučného vlastníctva.
V zásadnej skutkovej a právnej námietke však rozporoval jej žalobu v časti povinnosti výplaty sumy

48.125,00 Eur. Len okrajovo podotkol, že žiadaná výplata v rámci mimosúdneho rokovania prekračovala
povinnosť výplaty, ktorú žalobkyňa navrhuje v žalobe. Žalovaný sa stotožnil s právnou argumentáciou
žalobkyne vo vzťahu k primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel pri vyporiadaní
zrušeného podielového spoluvlastníctva. Nestotožnil sa však s jej závermi, že by výšku tejto primeranejnáhrady bolo možné oprieť o znalecký posudok Ing. Borisa Timkaniča č. 49/2011, zároveň
poukázal na ustanovenia § 154 ods. 1 a § 127 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k tomu, že od
vypracovania oboch znaleckých posudkov, ktoré sú prílohou žaloby, uplynul už dlhší čas a základnou

spornou otázkou medzi stranami sporu je výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, žalovaný
mal za to, keďže táto sporná otázka je otázkou právnou a vyžaduje ustanovenie osoby odborne znalej,
ktorá by s oporou v hypotéze ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p. stanovila aktuálnu výšku primeranej
náhrady vyrovnania za spoluvlastnícky podiel prislúchajúci žalobkyni. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa
ako podielová spoluvlastnícka sa nepodieľa ani sa v minulosti nepodieľala na nákladoch spojených s

nevyhnutnou údržbou, resp. so zabezpečovaním nevyhnutných služieb spojených s nehnuteľnosťou,
ako sú platby elektrickej energie, vrátane zabudovaných hodín, zabezpečenie nielen dodávky plynu, ale
samotné temperovanie nehnuteľnosti v zimných mesiacoch, nevyhnutná údržba a podobne.
4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z. mal okresný súd preukázané, že
strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to KNC parcely č. 1175 o výmere 154
m2 - záhrady, KNC parcely č. 1176 o výmere 279 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavby domu

súp. č. XXXX postavenom na parcele KNC 1176, a to žalobkyňa v podiele 1/32 a
žalovaný v podieloch 1, 1, a 7/32, celkom v súčte predstavuje jeho podiel výšku 25/32. Na základe
zhodného tvrdenia účastníkov sú strany vo vyššie uvedených podieloch tiež spoluvlastníkmi garáže
bez súpisného čísla postavenej na KNC parcele č. 1175, nezapísanej na liste vlastníctva. Na základe
objednávky žalobkyne vypracoval znalec Ing. Boris Timkanič znalecký posudok č. 49/2011 zo dňa

05.12.2011, ktorým stanovil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností v sume 220.000,00 Eur.
Vzhľadom k tomu, že spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhnutý žalobkyňou nebol
v konaní sporný, obidve strany zhodne uviedli, že vzhľadom na veľkosť podielov, ako aj usporiadanie
nehnuteľností reálna deľba nie je možná. Spornou otázkou medzi stranami zostala výška primeranej
náhrady za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu. Nakoľko od vypracovania predložených znaleckých

posudkov uplynul dlhší čas, súd na stanovenie aktuálnej výšky primeranej náhrady na vyrovnanie
spoluvlastníckeho podielu nariadil znalecké dokazovanie, za znalca ustanovil Ing. Mariána Cicaniča,
znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý podal vo veci znalecký
posudok č. 18/2013 zo dňa 19.07.2013, v ktorom určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností
metódou polohovej diferenciácie v celkovej výške 201.000,00 Eur, pričom v rekapitulácii všeobecnej

hodnoty konkretizoval jednotlivé položky ako stavby a pozemky, ktorých hodnotu vyjadril samostatnou
sumou.
5. Právna zástupkyňa žalovaného podaním doručeným súdu dňa 24.02.2015 doručila súdu návrh na
vykonanie dôkazu a návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom
slova zmysle, keď poukazovala na závery mimosúdnych rokovaní, počas ktorých bolo preukázané, že

všeobecnú cenu nehnuteľností, ktorú stanovil ustanovený znalec, nemožno s ohľadom na ponuku a
dopyt na danom mieste a v aktuálnej dobe dosiahnuť. Ďalej poukázala na predchádzajúce námietky k
znaleckému posudku súdom ustanoveného znalca, ktoré znalec vo svojom výsluchu na pojednávaní
dňa24.09.2014neodstránilanezdôvodnil.Žalovanýsidalodborneposúdiťpostupustanovenéhoznalca
z odboru stavebníctvo a jeho závery inej odborne spôsobilej osobe, avšak z dôvodu predchádzania

ďalším nákladom na zabezpečenie znaleckého posudku, ktorý by druhá strana mohla
rozporovať ako posudok zabezpečený protistranou, rozporoval žalovaný zákonnosť posudku súdom
ustanoveného znalca výlučne vo forme vyjadrenia. Jeho námietky označil za námietky odborného
rázu a relevantné a tieto konkretizoval v článku I. svojho vyjadrenia. Žalovaný navrhol preto súdu
nariadenie kontrolného znaleckého posudku. V rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva v

širšom slova zmysle navrhol, aby súd samostatným výrokom zaviazal žalobkyňu k povinnosti zaplatiť
žalovanému sumu vo výške 2.583,61 Eur. Svoju vzájomnú žalobu odôvodňoval tým, že počas trvania
podielového spoluvlastníctva strán sporu vykonal investície do spoločnej veci a to v rozsahu výmeny
okien, rekonštrukcie hygienickej vnútornej dlažby, údržby pozostávajúcej z čiastočnej výmeny sanity a
náteru vnútorných stien spolu s vnútornými úpravami tak, ako ich popisuje znalec Ing. Marián

Cicanič na strane 4 v znaleckom posudku. Investície vykonal bez rozhodnutia spoluvlastníkov
podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj napriek tomu, že je podielovým spoluvlastníkom
s väčšinovým spoluvlastníckym podielom, nebolo prijaté rozhodnutie o hospodárení so
spoločnou vecou vo vzťahu k vykonaným investíciám. Súhlas zo strany zostávajúceho podielového
spoluvlastníka žalovaný neobdržal. Na základe uvedeného možno vysloviť názor, že žalovaný vykonal

investície do nehnuteľnosti na základe neplatného právneho úkonu. Predmetom návrhu na vyporiadanie
v širšom zmysle nie je bežná údržba a drobné opravy nehnuteľností, ktoré takisto žalovaný v rámci
svojich možností počas celého obdobia existencie podielového spoluvlastníctva realizoval. Vzhľadom k
tomu, že ide o nehnuteľnosť, ktorú vlastnili jeho rodičia, žalovaný má k nej citové väzby a momentálne,(vzhľadom na zmenu životnej situácie), zabezpečuje v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu i jeho
bytovú potrebu. Investície, ktoré sú predmetom vyporiadania v širšom zmysle neboli nevyhnutnými,
ale žalovaný ich vykonal v záujme budúceho komfortnejšieho užívania nehnuteľnosti. Nárok, ktorý si

žalovaný uplatňuje voči žalobkyni titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle
zodpovedá výlučne investíciám do materiálu a časti služieb s investíciami spojenými napriek tomu, že
nad rámec zabezpečeného materiálu vykonal i práce spojené so spomenutou rekonštrukciou,
či už samostatne, alebo cestou blízkych osôb a rodinných priateľov. I napriek tomu, že prácami tak,
ako sú špecifikované v znaleckom posudku na strane 4, došlo k väčšiemu zhodnoteniu

nehnuteľnosti, nárok je žalovaným v tomto štádiu konania uplatnený iba do výšky investícií, ktoré
vie preukázať dokladmi preukazujúcimi nákup materiálu a podobne, ktoré predstavujú celkom sumu
11.810,79 Eur, z ktorej na podiel žalobkyne pripadá suma 2.583,61 Eur. K tomuto podaniu žalovaný
predložil potvrdenia, pokladničné doklady o zakúpení materiálu, dodacie listy a faktúry.
6. Vzájomná žaloba spolu s listinnými dôkaznými prostriedkami bola právnemu zástupcovi žalobkyne
doručená dňa 02.03.2015, ku ktorej podal vyjadrenie na pojednávaní dňa 25.03.2015, v ktorom uviedol,

že procesný nárok žalovaného na vyporiadanie v širšom význame je síce oprávnený, ale z predložených
dokladov nie je preukázané, že hodnota nehnuteľnosti sa zvýšila o čiastku 11.000,00 Eur, z čoho na
podiel navrhovateľky pripadá suma 2.500,00 Eur. Predmetná suma predstavuje len nejaký podiel na
finančných investíciách, avšak samotné širšie vyporiadanie má vychádzať zo zmeny trhovej hodnoty
samotnej nehnuteľnosti, a to predložené doklady nepreukazujú. V prípade vyporiadania podielového

spoluvlastníctva v širšom zmysle, (čo by bránilo nejakej inej dohode, ku ktorej zatiaľ nedošlo), bude
si žalobkyňa uplatňovať voči žalovanému nárok za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu, nakoľko v
súčasnej dobe nemá prístup do nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný jej výmenou zámky znemožnil prístup
do nehnuteľnosti. V súčasnom štádiu konania však takýto procesný návrh nechce predložiť, nakoľko
je toho názoru, že doterajšie dokazovanie odôvodňuje, aby súd rozhodol vychádzajúc zo znaleckého

posudku, ktorý je súčasťou súdneho spisu. V súdnom spise sa nachádzajú tri znalecké posudky a žiadny
z nich neurčil všeobecnú hodnotu nehnuteľností nižšiu ako 158.000,00 Eur.
7. Právna zástupkyňa žalovaného k vyjadreniu právneho zástupcu žalobkyne uviedla, že pokiaľ ide o
investície ako aj vyporiadanie v širšom zmysle, vyporiadanie v širšom zmysle by mohlo byť aj v iných
číslach, avšak žalovaný nechcel zvyšovať náklady v konaní a navrhovať znalecké dokazovanie na

zhodnotenie nehnuteľností. Z tohto dôvodu sa uspokojil len s preplatením preukázateľných
nákladov žalobkyňou, aj keď za účelom zhodnotenia nehnuteľnosti vykonal aj práce, vznikli mu tiež
subdodávateľské náklady. Zdôraznil, že pokiaľ by bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie na
určenie výšky zhodnotenia nehnuteľnosti, táto suma by bola ďaleko vyššia, a nie nižšia ako uvádza
protistrana.Zároveňvšakžalovanýnamietal,žebybolžalobkyniznemožnenýprístupdonehnuteľnostía

že by tieto žalovaný užíval nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný zopakoval, že náklady
na bežnú údržbu a udržiavanie nehnuteľností vynakladal sám, a na týchto sa žalobkyňa nepodieľala.
Žalobkyňa sa o nehnuteľnosti nestará. V súvislosti námietkami žalovaného k znaleckému posudku
uviedla, že tieto sú tak zásadného charakteru, že trvá na tom, aby bol vykonaný kontrolný znalecký
posudok.

8. Súd preto nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie. Za znalca ustanovil Ing. Zuzanu
Ponechalovú. Úlohou znalca bolo podať kontrolný znalecký posudok, v ktorom sa vyjadrí k správnosti
znaleckého posudku Ing. Mariána Cicaniča, ako i k jednotlivým námietkam žalovaného vznesenými
v konaní. Uvedená znalkyňa podala vo veci znalecký posudok č. 248/2015 zo dňa 07.10.2015, ktorá
ustálila všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností na sumu 130.000,00 Eur.

9. Po výsluchu znalkyne na pojednávaní dňa 25.01.2016 právny zástupca žalobkyne v
rámci širšieho vysporiadania navrhol, aby žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 2.625,00 Eur, čo predstavuje
odplatu za skutočnosť, že žalobkyňa nemá možnosť užívať svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach. Vychádzala zo sumy 500,00 Eur priemerného nájmu rodinného domu v Žiline, z čoho
pomerná časť za dva roky predstavuje 2.625,00 Eur. Predmetnú sumu si žalobkyňa uplatnila za obdobie

od 25.01.2014 do 25.01.2016, pričom poukázal na to, že žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť jediný
a sám a aj pri znaleckom dokazovaní sa v dome nachádzali jeho osobné veci a vyplýva to aj z toho,
že tam býva.
10. Súd prvej inštancie citoval ust. § 136 ods. 1, § 137 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú existenciu podielového

spoluvlastníctva žalobkyne (v podiele 7/32) a žalovaného (v podiele 25/32) na predmetných
nehnuteľnostiach. Medzí podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spoluvlastníkov
nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu a že žalobca nemusítvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Ak
žalovaný netvrdí a nepreukazuje existenciu dôvodov osobitného zreteľa hodných pre zamietnutie
žaloby, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, je namieste spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať.

Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne
ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkmi podľa výšky podielov, prichádza do úvahy
tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je

aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v
právnomzmysleaabyrozdeleniebolomožnézapísaťdokatastranehnuteľností. Vprejednávanej
veci sú predmetom vyporiadania nehnuteľné veci - stavby (dom, garáž) a priľahlé pozemky. Z
vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že predmetný dom a garáž

podľa výšky spoluvlastníckych podielov nie sú reálne deliteľné tak, aby to zodpovedalo vyššie uvedeným
hľadiskám. Medzi stranami nebol tiež sporný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z ich
zhodného tvrdenia vyplynulo, že stavby domu a garáže nie sú reálne deliteľné a ani jedna z nich
neuvádzala, že by mala záujem podieľať sa na nákladoch spojených s prípadnými stavebnými úpravami
nevyhnutnými na reálne rozdelenie, z tohto hľadiska súd potom považoval stavby aj vzhľadom na

výšku spoluvlastníckych podielov za reálne nedeliteľné. Rozdelenie priľahlých a zastavaných pozemkov
ako samostatných vecí v spoluvlastníctve účastníkov nebolo taktiež uskutočniteľné, a to vzhľadom k
ich veľkosti, usporiadaniu, ako aj k výške spoluvlastníckeho podielu strán a nebolo by účelné tieto
nehnuteľnosti deliť. Žalobkyňa deklarovala svoju vôľu zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
tak, že súd prikáže predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný s tým

vyslovil súhlas. Za popísanej situácie mal okresný súd za to, že je najvhodnejším riešením bude ich
prikázanie do vlastníctva žalovaného. Prihliadol pritom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného
a na účelné využitie veci, ako aj skutočnosť, že o nehnuteľnosti sa stará výlučne žalovaný, čo taktiež
medzi nebolo medzi stranami sporné. Z tohto dôvodu súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán
tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Pri určení výšky náhrady za

spoluvlastnícky podiel súd vychádzal zvýškyspoluvlastníckychpodielovjednotlivýchspoluvlastníkov
a zo všeobecnej ceny vecí, t.j. nehnuteľností, ktorú určil na základe záverov kontrolného znaleckého
posudku Ing. Ponechalovej, s prihliadnutím na ďalšie listinné dôkazné prostriedky, vyjadrenia realitných
kancelárií, kúpnej zmluvy o predaji porovnateľnej nehnuteľnosti v danej lokalite, ako aj z
mimosúdnej komunikácie medzi stranami v priebehu konania, z ktorej vyplýva, že predaj nehnuteľností

za cenu určenú v znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca Ing. Cicaniča vo výške 201.000,00
Eur sa stranám nepodarilo zrealizovať. V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že primeranú náhradu,
ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca, aj
keď odborná znalecká mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším
podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktorá sa

sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností zaoberajú. Taktiež informácie a poznatky samotných
strán o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období.
Pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností súd preto vychádzal z hodnoty ustálenej znalkyňou Ing.
Ponechalovou vo výške 130.000,00 Eur v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi. Súdom ustanovená
znalkyňa sa v kontrolnom znaleckom posudku dôsledne zaoberala úlohami a otázkami,

ktoré jej stanovil súd. Vo svojej výpovedi menovaná znalkyňa objasnila súdu sporné skutočnosti, tieto
odborne podložila. Z uvedených dôvodov súd nemal pochybnosti o správnosti záverov jej
znaleckého posudku, preto návrh na nariadenie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania zamietol.
Súd taktiež neprihliadal na znalecké posudky predložené stranami sporu, ktoré boli vypracované pred
podaním žaloby na súd, nakoľko tieto boli vypracované v roku 2011 a v čase rozhodovania súdu (r.

2016) z nich preto nebolo možné vychádzať. Sumu 130.000,00 Eur súd teda považoval za všeobecnú
hodnotu nehnuteľností, za ktorú je možné nadobudnúť obdobné nehnuteľnosti v danej lokalite a v čase
rozhodovania súdu, pričom vychádzal z ich polohy a ich využitia tak, ako boli popísané aj v predloženom
znaleckom posudku. Primeraná náhrada pre žalobkyňu potom predstavuje 7/32 všeobecnej ceny
nehnuteľností,ktorájehodnotovýmekvivalentomideálnehospoluvlastníckehopodielu,oktorýprichádza

a predstavuje sumu 28.437,50 Eur, na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaného.
11. Žalobkyňa v neskoršom štádiu konania navrhla vyporiadanie v širšom zmysle, keď sa domáhala
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 2.625 Eur z dôvodu, že žalovaný užíva nehnuteľnosť
vo väčšom rozsahu, ako je jeho spoluvlastnícky podiel, a to za obdobie od 25.01.2014 do25.01.2016. Žalobkyňa tento svoj nárok uplatnila v konaní bezprostredne pred skončením dokazovania.
S prihliadnutím na potrebu ďalšieho dokazovania, ktoré si takto uplatnený nárok žalobkyne vyžaduje,
postoj žalovaného, ktorý ho rozporuje i dĺžku tohto konania, súd uznesením žalobu žalobkyne na

zaplatenie 2.625,00 Eur vylúčil na samostatné konanie.
12. Žalovaný v priebehu konania v rámci vzájomnej žaloby navrhol, aby súd vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle, keď preukazoval, že v priebehu rokov 2009 a 2010 vykonal na
rodinnom dome rekonštrukčné práce, ktorých hodnotu vyčíslil v sume 11.810,79 Eur, ktorú
považoval za zhodnotenie nehnuteľnosti - rodinného domu.

13. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno vykonať ako vyporiadanie v širšom slova zmysle,
a to na základe žaloby strany alebo vzájomnej žaloby. Preto o takejto žalobe požadujúcej zaplatenie
určitej čiastky z dôvodu širšieho vysporiadania je vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku,
nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Základom pre to, aby určitý nárok mohol byť
vysporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo
(nárok), ktoré vzniklo medzi stranami sporu v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k

veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom
práve dotknutý. Z hľadiska povahy nárokov je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na nevyhnutnú opravu
a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežných
záležitostiach a v ostatných záležitostiach, medzi nákladmi, s ktorými ostatní spoluvlastníci vyslovili
súhlas, alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. V prípade, ak ostatní

spoluvlastníci súhlasia s nákladmi vynaloženými jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi
na vec, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník
má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov. Je však potrebné tiež
zistiť, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo k dohode o spôsobe úhrady týchto
nákladov. Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká,

môže sa však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo
zhodnotením ich podielov v dôsledku vynaloženej investície, ide o rozdiel medzi cenou pred investíciou
a po jej vynaložení. S prihliadnutím na takéto rozlíšenie teda pôjde buď o majetkové právo investujúceho
spoluvlastníka uplatňované voči ostatným spoluvlastníkom, alebo o právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Investície akéhokoľvek druhu vykonané jedným zo spoluvlastníkov so súhlasom ostatných,

nepredstavujú ich bezdôvodné obohatenie, a preto sú splatné už za trvania spoluvlastníctva a nie až
po jeho zrušení.
14. Pri svojom rozhodovaní o vzájomnej žalobe žalovaného prvoinštančný súd vychádzal z vyššie
uvedených záverov. Konštatoval, že z vyjadrenia žalovaného a ním predložených dokladov, ktoré
žalobkyňa nenamietala, ako aj popisu súdom ustanovených znalcov, mal súd preukázané, že žalovaný

v priebehu rokov 2009 a 2010 vykonal na nehnuteľnosti - rodinnom dome rekonštrukčné práce,
spočívajúce vo výmene okien, podlahy, sanity, úpravy stien, ktoré vykonal za účelom budúceho
komfortnejšieho užívania nehnuteľnosti. Investície, ktoré do rekonštrukcie vložil, neboli spojené
s nevyhnutou opravou a údržbou a neboli ani bežnými, spojenými s bežnou údržbou. Medzi stranami
nedošlo k dohode o realizácii a spôsobe úhrady týchto nákladov, na ktorých sa žalobkyňa nepodieľala.

Žalovaný teda počas trvania spoluvlastníctva v dôsledku vynaložených investícií zhodnotil aj podiel
žalobkyne, čím na strane žalobkyne v zhodnotenom podiele vzniklo bezdôvodné obohatenie.
To, že žalovaný predmetnými rekonštrukčnými prácami zhodnotil nehnuteľnosť, vyplýva aj z vyjadrenia
znalkyne na pojednávaní, ktorá uviedla, že rekonštrukcia nehnuteľnosti mala vplyv na
stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Po realizácii rekonštrukčných prác sa na nehnuteľnosti

prepočítava opotrebenie. Znalkyňa vo svojom posudku počítala preto opotrebenie v nižšej hodnote.
Ak by bola nehnuteľnosť bez vykonanej rekonštrukcie, bolo by opotrebenie rodinného domu vyššie a
hodnota domu by bola nižšia. Žalovaný požadoval od žalobkyne zaplatenie sumy 2.583,61
Eur, čo predstavuje 7/32 z celkových nákladov vynaložených na rekonštrukciu vo výške 11.810,79 Eur,
ktoré predstavovali nákup materiálu a časti služieb s investíciami spojenými. Ďalšie náklady žalovaný

od žalobkyne nepožadoval. Žalobkyňa tieto náklady nespochybňovala. Žalovaným vynaložená suma na
rekonštrukciu predstavuje 17,5 % zo súčasnej ceny rodinného domu (67.392.94 Eur) a v takejto výške
zhodnotenia ju súd považoval za primeraný hodnotový rozdiel medzi cenou pred investíciou a po jej
vynaložení. Napriek tomu, že žalobkyňa spochybňovala výšku zhodnotenia nehnuteľností, jej námietky
bolilenvšeobecnéhocharakteruavtejtosúvislostianinemalažiadnenávrhynavykonaniedokazovania.

Súd vzhľadom na pomer vložených investícií a súčasnú hodnotu rodinného domu, (keď
investície predstavujú len náklady na zabezpečenie materiálov bez stavebných prác), nepovažoval za
potrebné v konaní vykonať z vlastnej iniciatívy ďalšie dokazovanie. Z uvedeného dôvodov súd zaviazal
žalobkyňu samostatným výrokom na zaplatenie sumy 2.583,61 Eur.15. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
16. Opravným uznesením č. k. 7C/48/2012-481 zo dňa 04.03.2016, právoplatným dňa 30.03.2016
okresný súd podľa § 164 O.s.p. opravil zrejú nesprávnosť v záhlaví napadnutého rozsudku spočívajúcu

v nesprávnom označení právneho zástupcu žalovaného.
17. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a to proti jeho tretej
vete výroku, v ktorej jej súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.583,61 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Domáhala zrušenia rozhodnutia v napadnutej časti a vrátenia veci okresnému
súdu na ďalšie konanie.

18. Uviedla, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svoje rozhodnutie v predmetnej
časti okresný súd založil na zistení, že žalovaný vykonal rekonštrukciu spoločnej nehnuteľnosti a
investície vložené do tejto rekonštrukcie neboli spojené s nevyhnutnou opravou a údržbou, neboli ani
bežnými investíciami spojenými s bežnou údržbou. Medzi stranami nedošlo k dohode o realizácii a
spôsobe úhrady týchto nákladov, čo potvrdil aj žalovaný vo vzájomnej žalobe a tieto boli vykonané

bez súhlasu žalobkyne. V dôsledku vynaložených investícií zo strany žalovaného došlo k zhodnoteniu
podielu žalobkyne, a teda k vzniku bezdôvodného obohatenia na jej strane, čo však žalovaný nijakým
spôsobom nepreukázal, a teda okresný súd vychádzal len zo svojej voľnej úvahy bez toho,
aby to mal podložené akýmikoľvek relevantnými dôkazmi. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal len
zo subjektívneho vyjadrenia znalkyne na pojednávaní, ktorá uviedla, že rekonštrukcia nehnuteľnosti

mala vplyv na stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti, nakoľko pri rekonštrukčných prácach sa
prepočítava opotrebenie a opotrebenie počítala v nižšej hodnote. Keby bol rodinný dom bez
rekonštrukcie jeho opotrebenie by bolo vyššie a hodnota domu by tak bola nižšia. Znalkyňa však
nevedela uviesť, o akú sumu by sa jednalo. Odvolateľka tiež zdôraznila, že znalkyni nebolo súdom
uložené presne vyčísliť sumu zhodnotenia podielu žalobkyne vykonanými rekonštrukčnými prácami zo

strany žalovaného, t.j. určiť rozdiel ceny nehnuteľnosti pred aj po jej zhodnotení. Práve výška tohto
rozdielu po jeho prepočítaní na podiel spoluvlastníka v zmysle konštantnej judikatúry
predstavuje zhodnotenie podielu neinvestujúceho spoluvlastníka, a teda výšku jeho bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný požadoval od žalobkyne zaplatenie sumy 2.583,61 Eur, ktorá predstavovala 7/32
z celkových nákladov žalovaného vo výške 11.810,79 Eur, pozostávajúcich z nákupu materiálu a časti

služieb s nimi spojenými, čo však nie je relevantným spôsobom určená výška zhodnotenia, (ak k
nej vôbec došlo). Suma vynaložená žalovaným (t.j. 11.810,79 Eur) predstavuje 17,5 % zo súčasnej
ceny rodinného domu (67.392,94 Eur) a v takejto výške zhodnotenia ju súd považoval za primeraný
hodnotový rozdiel medzi cenou pred investíciou a po jej vynaložení, avšak rovnako bez stanovenia
hodnoty zákonom predpokladaným dôkazom. Popísané rozhodnutie prvoinštančného súdu v jeho

treťom výroku odvolateľka považuje preto za vecne nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení, nakoľko súd bez nariadenia znaleckého
dokazovania určil výšku zhodnotenia spoločnej veci ako výšku investícií vynaložených žalovaným, z
ktorej 7/32 podľa jeho záveru predstavovalo zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Takýto
prostup je však v rozpore s právnou teóriou i konštantnou judikatúrou. Skutočnosť, že žalovaný v

priebehu rokov 2009 až 2010 vykonal rekonštrukciu spoločného rodinného domu vyplýva výlučne z
jeho vyjadrenia a nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná. Žalovaný teda neuniesol dôkazné
bremeno v tom, či vôbec nejakú rekonštrukciu vykonal a aj skutočnosti uvedené v znaleckom posudku
vyplývajú výlučne z jeho tvrdení. Vo vzájomnej žalobe na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v širšom zmysle žalovaný uviedol vynaložené investície na rekonštrukciu spoločnej

domovej nehnuteľnosti v celkovej výške 11.810,79 Eur, ktoré podložil nákupnými bločkami. V predmetnej
žalobe však žalovaný zároveň potvrdil, že v prípade ním vynaložených investícií nešlo o investície
spojené s nevyhnutnou opravou a údržbou, nešlo o investície v bežných záležitostiach a vo vzťahu k
predmetným investíciám nebolo prijaté rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou, t. zn. žalovaný
nemal súhlas žalobkyne s vykonaním predmetných rekonštrukčných prác. Investície boli žalovaným

vynaložené výlučne v záujme komfortnejšieho užívania spoločnej nehnuteľnosti. Sumu vynaložených
investícií zo strany žalovaného 11.810,79 Eur súd pokladal zo sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu
spoločnej nehnuteľnosti rekonštrukčnými prácami ním vykonanými a po prepočte na podiel žalobkyne
túto zaviazal povinnosťou k úhrade čiastky vo výške 2.583,61 Eur, čo je jednoznačne v rozpore s
existujúcou právnou teóriou a judikatúrou. Konštantná judikatúra pri takto vynaložených investíciách

zakladajúcich vznik bezdôvodného obohatenia jednoznačne spája určenie jeho výšky s vykonaním
znaleckého dokazovania, určujúceho výšku zhodnotenia nehnuteľnosti pred a po vynaložení investícií.
Práve rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti pred a po vykonaní investície predstavuje bezdôvodné
obohatenie dotyčného subjektu. V prípade podielového spoluvlastníctva sa suma zisteného rozdieluďalej prepočítava adekvátne v závislosti od výšky podielu na neinvestujúceho
spoluvlastníka a takáto potom predstavuje výšku zhodnotenia jeho spoluvlastníckeho podielu, a teda
jeho bezdôvodné obohatenie. V posudzovanom prípade nebolo k tejto otázke nariadené znalecké

dokazovanie. Znalkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní sa v tomto smere
vyjadrila len všeobecne, tak ako bolo uvedené vyššie. Znalkyni teda nebolo súdom uložené určiť výšku
zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Na podporu svojich tvrdení odvolateľka citovala aj z
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/21/2007 zo dňa 26.02.2008, ktorý riešil skutkovo podobnú
otázkuurčeniavýškybezdôvodnéhoobohateniavzniknutéhovdôsledkuvynaloženiainvestíciídocudzej

nehnuteľnosti. Ten v predmetnom rozhodnutí vyslovil, že pri určení bezdôvodného obohatenia v prípade,
že boli vynaložené hodnoty na cudzie nehnuteľnosti, sa musí zohľadniť miesto, kde sa nehnuteľnosť
nachádza, účel jej využitia (ak tento investíciou nebol úplne zmenený) a cenová mapa, rovnako pri
stanovení jej hodnoty pred rekonštrukciou, ako aj po nej. Len takto zistený rozdiel potom vyjadruje
skutočne bezdôvodne nadobudnutý majetkový prospech. Základom rozhodnutia v posudzovanej veci
nie je zistenie trhovej ceny nehnuteľnosti, ale zistenie majetkového prospechu tvoriaceho bezdôvodné

obohatenie. V prejednávanej veci súd nenariadil vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia
výšky bezdôvodného obohatenia, a teda zistenia zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, a
to napriek svojmu záveru uvedenému v odôvodnení rozsudku na strane 17, hoci túto skutočnosť je
pritom v zmysle konštantnej judikatúry možné zistiť len znaleckým dokazovaním. Zároveň odvolateľka
zdôraznila, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že ním predložené doklady o nákupe materiálu

obsahujú materiál, ktorý aj skutočne použil pri rekonštrukcii/zhodnotení domu. Okrem toho súd priznal
žalovanému v napadnutom výroku nárok, ktorý v zmysle konštantnej judikatúry vzniká až zánikom
podielového spoluvlastníctva, t.j. v danom prípade okamihom napadnutia právoplatnosti prvého a
druhého výroku napadnutého rozsudku. Na podporu správnosti svojich tvrdení odvolateľka poukázala
na konštantnú judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR sp.zn. 3Cz 29/79 zo dňa 14.03.1980,

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo 12/2011 zo dňa 27.02.2012, rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 28Cdo 3316/2009 zo dňa 17.02.2010), z ktorých citoval a konštatoval, že až okamihom
právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vznikne nárok
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobkyne. Súd prvej inštancie tak v napádanom
výroku rozsudku priznal žalovanému predčasne nárok, ktorý v čase jeho rozhodnutia ešte nebol

splatný, de iure neexistoval, nakoľko v súlade s vyššie uvedeným tento nárok vznikne až zánikom
podielového spoluvlastníctva, teda nadobudnutím právoplatnosti napádaného rozsudku vo výrokoch
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Navyše žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
v otázke preukázania ním uplatňovaného nároku, keď okrem výšky zhodnotenia nehnuteľnosti, resp.
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, nepreukázal ani použitie tovaru a prác z ním predložených

bločkov v spoločnom rodinnom dome. Súd sa touto skutočnosťou pri posudzovaní uplatneného
nároku vôbec nezaoberal napriek tomu, že žalobkyňa namietala výšku bezdôvodného obohatenia a
nepreukázania fyzického použitia bločkami fakturovaných položiek pri rekonštrukcii rodinného domu.
K nároku uplatnenému žalovaným súd nevykonal žiadne dokazovanie, a to ani doplnením znaleckého
posudku, ktorým by bola určená výška zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu žalobkyne a všetky

námietky žalobkyne označil len za všeobecné. Bolo však povinnosťou žalovaného preukázať v konaní
svoje tvrdenia a v prípade, ak sa tak nestalo, žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno, a preto
nie je možné jeho vzájomnej žalobe vyhovieť. Odvolateľka tiež namietala nerovnaký prístup súdu k
otázke posudzovania žaloby na vyporiadanie v širšom zmysle vo vzťahu k
jednotlivým procesným stranám. Keďže je zrejmé, že investície žalovaného nemožno stotožňovať so

zhodnotením nehnuteľnosti, resp. zhodnotením spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, nebolo adekvátne
označiť jej námietky voči nároku uplatnenému žalovaným v konaním za všeobecné. Naproti tomu
námietky žalovaného voči nároku uplatnenému žalobkyňou na vyporiadanie v širšom zmysle, ktoré
mali rovnako len právny charakter a žalobkyňa nenavrhovala a ani nepredkladala nijaké dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, považoval súd za relevantné a bez toho, aby o tom rozhodol samostatným

výrokom v rozsudku, vylúčil túto žalobu žalobkyne na samostatné konanie.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok v tretej vete výroku ako vecne
správny potvrdiť. Súčasne žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho
konania v zmysle pripojeného vyčíslenia.

20. Uviedol, že nepovažuje odvolacie námietky žalobkyne za dôvodné a správne a v tomto štádiu
konania ich označil za neprípustné. Poukázal na obsah zápisnice o pojednávaní vedenom na Okresnom
súde Žilina dňa 25.01.2016, z ktorej obsahu je zrejmé, že súd poučil prítomných v zmysle ust. §
120 ods. 4 O.s.p. a žalobkyňa a jej právny zástupca vo vzťahu k dôvodom a argumentácii, ktorúprvýkrát prednášajú v rámci podaného odvolania, nevzniesli žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie,
ani nepoukázali na skutočnosti, na ktoré poukazujú v rámci podaného odvolania tak, aby na ne
mohol žalovaný rovnako v súlade s jeho procesnými právami reagovať, a to aj napriek tomu, že

žalovaný svoj nárok na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle riadne právne a
skutkovo vo vyjadrení zo dňa 24.02.2015 odôvodnil. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosti, o ktoré
opiera žalobkyňa svoje odvolanie, sú skutočnosťami, ktoré jednak neboli uplatnené pred súdom prvej
inštancie, ale sú i v zásadnom rozpore s jej tvrdeniami, resp. tvrdeniami prednesenými jej právnym
zástupcom v prvoinštančnom konaní. Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní

konanom dňa 25.03.2015 vyplýva, že návrh žalovaného na vyporiadanie v širšom význame je
oprávnený, rozporuje síce výšku uplatneného nároku, na tieto námietky však neprodukoval žiadne
dôkazy ani návrhy na doplnenie dokazovania. Následne po poučení zo strany okresného súdu dňa
25.01.2016 na pojednávaní, s výnimkou návrhu na vykonanie ďalšieho kontrolného dokazovania
na určenie hodnoty predmetu podielového spoluvlastníctva, žalobkyňa uviedla, že nemá návrhy na
dokazovanie. S poukazom na ust. § 205a O.s.p. námietky žalobkyne k záverom súdu pri rozhodovaní

o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle a nároku žalovaného na vložené investície
vzhľadom na produkované tvrdenia žalobkyne na prvoinštančnom konaní považuje
žalovaný za nedôvodné a jednak procesne neprípustné (§ 120 a § 205a O.s.p.).
Žalobkyňa v konaní pred okresným súdom neprodukovala žiadne tvrdenia, ktorými by rozporovala
dôvodnosť a výšku uplatnených investícií. Právnu argumentáciu k uplatnenému nároku, o ktorom

teoreticky polemizuje žalobkyňa na strane 4 až 8 podaného odvolania, žalovaný právne a skutkovo
odôvodnil vo svojom vyjadrení zo dňa 24.02.2015. Žalobkyňa tieto jeho tvrdenia žiadnym spôsobom až
do rozhodnutia prvostupňového súdu nerozporovala. Preto jej tvrdenia uvedené odvolaní, o tom, že
v konaní vznášala námietky k preukázaniu vložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti zo strany
žalovaného, sú v zásadnom rozpore s jej procesnými návrhmi a písomnými a ústnymi vyjadreniami

prezentovanými v priebehu prvoinštančného konania. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom žalobkyne
o nesprávnom procesnom postupe prvoinštančného súdu pri vydaní rozsudku v napadnutej časti, teda
že by prístup súdu k otázke posudzovania návrhu na vyporiadanie v širšom zmysle bol nerovnovážny,
keďže rozhodnutie súdu sa opieralo o konštantnú judikatúru a o vyporiadaní zrušovaného podielového
spoluvlastníctva na základe vzájomnej žaloby žalovaného súd rozhodol samostatným výrokom a názor,

že by tak mal učiniť až po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení podielového spoluvlastníctva a povinnosti
vyplatenia primeranej náhrady žalovaným žalobkyni, nemá žiaden právny základ, či už v procesných
ustanoveniach alebo v hmotnoprávnych predpisoch. Postup súdu, (ktorý žalobu žalobkyne prednesenú
na pojednávaní dňa 25.01.2016 v stručnej forme a bez riadneho odôvodnenia a preukázania nároku na
zaplatenie sumy 2.625,00 Eur), uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, vylúčil

na samostatné konanie, považuje žalovaný za správny a zo strany súdu i riadne odôvodnený.
21. Vzhľadom na postoj žalobkyne k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle a
vzájomnú žalobu žalovaného zo dňa 24.02.2015, keď skutočnosti tvrdené zo strany žalovaného a
preukázané relevantnými dokladmi, neboli zásadným spôsobom žalobkyňou rozporované, je možné
považovať za skutočnosti nesporné, najmä čo sa týka právneho základu nároku žalovaného na

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle a vzhľadom na dôkaznú situáciu vytvárajúcu
ipodmienkynarozhodnutiesúdupodľa§136O.s.p.Námietkažalobkyne,žesúdurčilvýškuzhodnotenia
spoločnej veci bez nariadenia znaleckého dokazovania, je opätovne námietkou podanou v rozpore s
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a § 205a O.s.p., kedy žalobkyňa takýto návrh nepodala a súd z hľadiska
hospodárnosti konania a najmä dôkaznej situácie mal vytvorený právny a skutkový základ rozhodnúť

o nároku žalovaného pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle na
základe ním predložených dôkazov, ktoré korešpondovali s vykonaným dokazovaním, ktoré žalobkyňa
relevantným spôsobom počas prvoinštančného konania nerozporovala, a preto rozhodnutie v tejto časti,
ako aj odôvodnenie súdu pri rozhodovaní o tomto nároku, považuje žalovaný za vecne správne a vydané
v súlade so spravodlivým usporiadaním vzájomných nárokov strán sporu.

22. Žalobkyňa sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu písomne nevyjadrila.

23. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP

v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) tento rozsudok v jeho tretej vete výroku v spojení
s opravným uznesením v zmysle § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
V časti nenapadnutej odvolaním, presne špecifikovanej vo výroku tohto rozhodnutia, zostal rozsudok
okresného súdu v spojení s opravným uznesením nedotknutý týmto rozsudkom odvolacieho súdu.24. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri

svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov
strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v odôvodnení svojho
rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové
konanie.

25. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že pod vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
je potrebné rozumieť také vyporiadanie, ktoré definitívne vyrieši vnútorné majetkové vzťahy
spoluvlastníkov týkajúce sa ich práv a povinností vo vzťahu k ich doterajším a novovzniknutým podielom.
To však neznamená, že súd je povinný vo väzbe na zrušenie podielového spoluvlastníctva svojím
autoritatívnym rozhodnutím vyporiadať všetky vzťahy súvisiace so spoluvlastníckom vzťahom. Má iba
povinnosť rozhodnúť o vyporiadaní samotných podielov. Na druhej strane je v záujme istoty právnych

vzťahov a v neposlednom rade aj v záujme spoluvlastníkov, pokiaľ možno definitívne vyporiadať
všetky vzťahy, ku ktorým došlo v súvislosti a v priebehu trvania podielového spoluvlastníctva, teda
vyporiadať napríklad aj investície jedného z podielových spoluvlastníkov do spoločnej veci a z toho
vyplývajúcebezdôvodnéobohatenie.Pretoaplikačnápraxpripúšťaajširšievyporiadanietýchtovzťahov.
Ak sa vyporiadanie týka vyporiadania vzťahov iba vo väzbe na výšku podielov spoluvlastníkov, takéto

vyporiadanie súdna prax označuje ako vyporiadanie v užšom zmysle. Ak sa však vyporiadanie týka aj
iných vzťahov, ako samotných podielov, takéto vyporiadanie označuje súdna prax ako vyporiadanie v
širšom zmysle.

26. Vyporiadanie v širšom zmysle môže súd uskutočniť iba na základe návrhu (žaloby) niektorého

spoluvlastníka podaného do 31.06.2016 podľa § 79 ods. 1 O.s.p.; teraz § 131 CSP, alebo na
základe vzájomného návrhu podaného do 31.06.2016 podľa § 97 ods. 1 a § 98 O.s.p ; aktuálne
vzájomnej žaloby podľa § 147 CSP. V prípade širšieho vyporiadania je však žiaduce, aby o žalobe
na takéto vyporiadanie súd rozhodol samostatným výrokom, pričom z procesného hľadiska ide o
výrok so samostatným základom, ktorý môže nadobudnúť právoplatnosť nezávisle od výroku o

zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania v užšom zmysle. Ak teda súdna prax,
(za splnenia procesných predpokladov uvedených vyššie), umožňuje súdu vykonať vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, nič nebránilo prvoinštančnému súdu rozhodnúť v tomto
konaní aj o vydaní bezdôvodného obohatenia, vzniknutého žalobkyni zhodnotením jej spoluvlastníckeho
podielu žalovaným inými investíciami (nie na nutné opravy a údržbu) do spoločnej nehnuteľnosti.

Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dochádza
k zániku spoluvlastníckeho vzťahu pôvodných spoluvlastníkov k nehnuteľnosti. Navyše súd ukladá
spoluvlastníkovi vydať bezdôvodné obohatenie v lehote, ktorá plynie až od právoplatnosti rozsudku.
Napokon aj pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky
podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku. Judikatúra, na ktorú poukazovala odvolateľka vo svojom

opravnomprostriedkuzazaoberáotázkoupremlčaniajednotlivýchnárokovvrámciširšiehovyporiadania
podielovéhospoluvlastníctva.Akoužbolouvedenévyššie,niejevylúčené,abysitietonárokyoprávnený
spoluvlastník uplatnil žalobou voči spoluvlastníkovi i po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v užšom zmysle v samostatnom konaní.

27. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo
4527/2010 zo dňa 26.02.2013, z ktorého vyplýva, že výrok súdneho rozhodnutia, ktorým sa v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodovalo o investíciach, nie je z hľadiska
nadobudnutiaprávoplatnostizávislýnavýrokochozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
a naopak, pretože širšie vyporiadanie spoluvlastníctva nemá výslovnú oporu v Občianskom zákonníku,

ktorá by podraďovala rozhodnutie o ňom všeobecnému režimu výrokov o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Ide o nároky samostatné, ktoré môžu byť uplatnené nezávisle aj mimo
konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva obzvlášť tam, kde ich splatnosť nie je
viazaná na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Za daných okolností odvolací súd
nepreskúmaval vetu prvú a druhú výroku napadnutého rozsudku týkajúceho sa zrušenia vyporiadania

podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu v užšom zmysle. Túto časť rozsudku okresného
súdu totiž nenapadla ani jedna procesná strana odvolaním.28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola len tretia veta výroku okresného súdu, v ktorej bola
žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.583,61 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Nárok žalobcu ako väčšinového spoluvlastníka na vydanie bezdôvodného obohatenia

vzniknutého menšinovému spoluvlastníkovi (t.j. žalobkyni) zhodnotením jej spoluvlastníckeho podielu
inými investíciami (nie na nutné opravy a údržbu) vynaloženými žalobcom vzniká pri zániku ich
spoluvlastníckeho vzťahu. K zániku tohto vzťahu môže dôjsť jeho zrušením a vyporiadaním rozhodnutím
súdu podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj prevodom (predajom alebo darovaním)
spoluvlastníckeho podielu ktorýmkoľvek z týchto spoluvlastníkov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR

sp.zn. 22Cdo/599/1999). Preto aj s prihliadnutím na argumentáciu odvolacieho súdu uvedenú v bode
25. tohto rozhodnutia námietka žalobkyne o predčasnom rozhodnutí súdu v tejto časti preto neobstojí.

29. K nároku žalovaného uplatnenému vzájomnou žalobou v tomto konaní odvolací súd vo všeobecnosti
(zhodne ako prvoinštančný súd) uvádza, že na účely vyporiadania investícií je potrebné rozlišovať
prípady, keď sa investície urobili (hoci aj s konkludentným) súhlasom spoluvlastníkov (§ 139 ods. 1

Občianskeho zákonníka), alebo bez tohto súhlasu. V prípade, že spoluvlastníci s takouto investíciou
vynaloženou jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec súhlasia, ide o dohodu o hospodárení
so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu
vynaložených prostriedkov (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak boli náklady vynaložené
bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa však domáhať vydania

bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielu v dôsledku
vynaloženej investície (§ 451 ods. 2 a § 456 Občianskeho zákonníka); ide o rozdiel medzi cenou
podielu pred investíciou a po jej vynaložení (uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 22Cdo/1644/2005 zo
dňa 29.06.2006). K rovnakému záveru dospel i Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2 Cdo/21/2007
zo dňa 26.02.2008. Pri tomto rozhodnutí je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na potrebnú opravu

alebo údržbu a inými investíciami, než na nevyhnutné opravy a údržbu, ktoré zhodnocujú nehnuteľnosť.
Pritom nemožno opomenúť, že investíciami zhodnocujúcimi nehnuteľnosť sa zhodnocuje nielen podiel
neinvestujúceho spoluvlastníka.

30. Ak sa vyporiadanie podľa § 142 Občianskeho zákonníka vykonáva ako vyporiadanie v širšom zmysle

slova, v rámci neho sa prihliada napríklad i na to, či a do akej miery niektorý zo skorších podielových
spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú veci investíciami a podobne (R 40/1970). Dôsledkom
uvedených investícií nemusí byť potom zvýšenie ceny spoločnej nehnuteľnosti, pretože obvykle ide o
zabezpečenie nevyhnutnej údržby a nutných opráv, dosiahne sa spravidla to, že sa vec neznehodnotí
nad rámec bežného opotrebenia.

31. Ako už bolo uvedené vyššie, zhodnotením vyporiadanej nehnuteľnosti jedným zo
spoluvlastníkov sa súd môže zaoberať v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva
za predpokladu, že tento spoluvlastník urobí návrh na takéto vyporiadanie.

32. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vo vzájomnej žalobe na širšie
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tvrdil, že suma 11.810,79 Eur predstavovala nákup materiálu
a časti služieb s investíciami spojenými do nehnuteľnosti v rokoch 2009-2010, ktoré preukazoval
dokladmi o zaplatení. Jednalo sa o výmenu okien, podlahy, sanity, úpravy stien, ktoré žalovaný ich
vykonal v záujme budúceho komfortnejšieho užívania nehnuteľnosti. Investície, ktoré žalovaný do

nehnuteľnosti vložil neboli spojené s bežnou opravou a údržbou a neboli ani bežnými spojenými s
bežnou údržbou. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Spornou medzi stranami nebola ani
skutočnosť, že žalovaný vynaložil svoje finančné prostriedky na rekonštrukciu spoločnej nehnuteľnosti
bez rozhodnutia spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nebolo teda prijaté
rozhodnutie strán sporu o hospodárení so spoločnou vecou. Žalovaná sa na úhrade týchto nákladov

nepodieľala.
33. Odvolateľka však správne vo svojom opravnom prostriedku namietala, že aj v priebehu
prvoinštančného konania sa bránila, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v časti, v ktorej sa
domáhal voči nej vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo voči žalobkyni zhodnotením jej
podielu v dôsledku ním vynaloženej investície do spoločnej nehnuteľnosti. Tvrdenia žalovaného v jeho

vyjadrení k odvolaniu, že žalobkyňa tak učinila až v štádiu odvolacieho konania preto nie sú pravdivé.
34. Treba zdôrazniť, že do 30.06.2016, teda v rámci prvoinštančného konania, postup súdu a
účastníkov v občianskom súdnom konaní upravoval Občiansky súdny poriadok. Navrhovanie dôkazov
v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1O.s.p.). V zmysle jeho úpravy navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní malo priamu spojitosť
s povinnosť mohol účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť

označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného.
Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti bol okamih vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.).
35. Pre úplnosť treba dodať, že aktuálna právna úprava, t.j. Civilný sporový poriadok účinný od
01.07.2016, navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní a jeho priamu spojitosť s povinnosťou

tvrdenia upravuje v jeho ust. § 132 ods. 1, § 150 ods. 1. Poslednú procesnú možnosť splnenia dôkaznej
povinnosti je aj v Civilnom sporovom poriadku (až na výnimky v ňom stanovené) tiež okamih vyhlásenia
uznesenia o skončení dokazovania (pozri § 154 CSP).
36. V súdenej veci bolo teda povinnosťou žalovaného, (ako osoby tvrdiacej, že mu prislúcha nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobkyni), tento riadne uplatniť a predložiť potrebné dôkazy o
jeho existencii, a to tak vo vzťahu k jeho základu, ako aj výške.

37. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že žalovaný mal v súvislosti s
ním uplatneným nárokom dôkazné bremeno, ktoré však neuniesol. V konaní predložil do
spisulendôkazyovynaloženýchinvestíciáchdonehnuteľnosti,ktorénebolinevyhnutné,(tedanejednalo
sa o náklady na potrebnú opravu alebo údržbu nehnuteľnosti), ale ktoré vykonal v záujme budúceho

komfortnejšieho užívania nehnuteľnosti. Strany sporu boli v predvolaniach na pojednávanie i na
poslednom pojednávaní konanom dňa 25.01.2016 riadne poučené v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p., že
účastníci musia všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada.
Žalovaný v priebehu konania iné návrhy na vykonanie dokazovania žalobca nemal. Sám uviedol, že

nenavrhuje vykonanie znaleckého dokazovania.

38. Žalovaný teda v súdenej veci nepreukázal, v akej výške došlo k zhodnoteniu spoločnej nehnuteľnosti
v súvislosti s vynaložením investícií na jej rekonštrukciu. Ak v danom prípade boli žalovaným vynaložené
hodnoty do spoločnej nehnuteľnosti, čím žalobkyňa získala bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná

vydať, v takomto prípade je pohľadávka z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených
prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej (pozri rozsudok
NS SR sp.zn. 2Cdo 21/2007 zo dňa 26.02.2008). Ak okresný súd v súdenom prípade
nenariadil vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia,
nebol tak bez procesného návrhu žalovaného, (ktorého zaťažovalo v tomto smere dôkazné

bremeno), povinný učiniť. Keďže sa jedná o sporové konanie, okresný súd nemal povinnosť ex offo
výšku nároku uplatneného žalobou zisťovať znaleckým dokazovaním a pri svojom rozhodnutí mohol
vychádzať len z dôkazov produkovaných žalovaným v priebehu prvoinštančného konania. Ani tvrdenie,
že investície do spoločnej nehnuteľnosti predstavovali len náklady na zabezpečenie materiálov bez
stavebných prác, nezbavuje žalovaného dôkazného bremena v tom smere, aby preukázal, v akej výške

došlo k zhodnoteniu podielu žalobkyne, a teda vzniku bezdôvodného obohatenia na jej strane. Z obsahu
spisového materiálu vyplýva neunesenie dôkazného bremena žalovaného v tomto súdnom konaní.
39. Odvolací súd vo všeobecnej rovine uvádza, že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno
navrhovateľ (žalobca) v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto
tvrdenia preukázané a na strane druhej i odporca (žalovaný) nesie dôkazné bremeno tých tvrdení,

ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá
je medzi účastníkmi sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka,
ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. V danom prípade išlo o žalovaného a jeho skutkové
tvrdenia a dôkazy navrhnuté v tomto konaní. Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani
o pravdivosti tvrdenia účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia,

znamená to, že tvrdená skutočnosť nebola preukázaná. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena, v
danom prípade na strane žalovaného, sa ale nepremietol do rozhodnutia súdu prvej inštancie.

40. Okresný súd rozhodol vo veci samej svojou úvahou. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
skutočnosti, z ktorých pri svojich úvahách vychádzal. Treba však zdôrazniť, že aj pri určení výšky

nárokov úvahou súdu bolo potrebné preto získať poznatky o všeobecne uplatňovaných hľadiskách v
danom druhu vzťahov, o posúdenie ktorého ide. Tento postup však nemá nahrádzať pasivitu procesnej
strany, ktorú zaťažuje v konaní dôkazné bremeno. Odvolací súd dospel k záveru, že v súdenej veci
nebol dôvod na postup súdu podľa ust. § 136 O.s.p. Úvaha okresného súdu pri určení výšky nárokupriznanému žalobcovi totiž nevychádzala zo skutočností, ktoré by mu umožňovali určité kvantitatívne
posúdenie základných súvislostí k žalobcom uplatnenej pohľadávke z titulu bezdôvodného obohatenia,
ktorou v zmysle ustálenej judikatúry nie je hodnota vynaložených prostriedkov v porovnaní s aktuálnou

hodnotou nehnuteľností, ale je ňou rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej.

41. Určenie výšky nároku úvahou súdu v zmysle ust. § 136 O.s.p., účinného do 30.06.2016, prichádzalo
totiž do úvahy vtedy, ak bol nárok preukázaný čo sa týka právneho základu a ťažkosti spôsobovala úplná
nemožnosť obstarania skutkových zistení alebo možnosť ich obstarania len s nepomernými ťažkosťami.

Úvaha súdu musela však mať vždy podklad v zistení skutočností, ktoré mu umožnia určité kvantitatívne
posúdenie základných súvislostí (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 298/2006).

42. Z judikatúry R 75/1971, tiež vyplýva, že ustanovenie § 136 O.s.p. nedopadá na
prípady, kedy ide o zistenie určitej právne relevantnej skutočnosti; v tomto smere sa musí súd riadiť
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o dokazovaní.

43. Pohľadávka z bezdôvodného obohatenia priznaná žalovanému v napadnutom rozhodnutí teda
predstavuje len hodnotu vynaložených prostriedkov na rekonštrukciu nehnuteľnosti zodpovedajúcu
spoluvlastníckemu podielu žalobkyne, no táto nie je rozdielom medzi hodnotou nehnuteľnosti pred
rekonštrukciou a po nej, tak ako to vyplýva z ustálenej judikatúry (napr. rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo
21/2007 zo dňa 26.02.2008).

44. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalovaného a ním produkovaným dôkazov v prvoinštančnom
konaní, ktorý naviac ani po poučení zo strany okresného súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhol
okresnému súdu vykonať ďalšie dôkazy na preukázanie nároku uplatneného v tomto konaní proti
žalobkyni, odvolací súd zhodne s odvolateľkou dospel k záveru o jeho nepreukázaní, v dôsledku čoho

odvolací súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zmenil tak, že vzájomnú žalobu
žalovaného, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 2.583,61 Eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku zamietol.

45. Odvolaciu námietku žalobkyne, v ktorej namietala postup okresného súdu, ktorý vylúčil jej

žalobu, ktorou sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.625 Eur z dôvodu, že žalovaný užíva
nehnuteľnosť vo väčšom rozsahu, ako je jeho spoluvlastnícky podiel, a to za obdobie od 25.01.2014 do
25.01.2016, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Takýto postup súdu umožňovalo vtedy platné ust.
§ 112 O.s.p. Naviac o vylúčení tejto veci súd rozhodol uznesením, proti ktorému zákon neumožňoval
podať odvolanie, keďže sa ním upravovalo vedenie konania (§ 202 ods. 3 písm. a) O.s.p.).

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1, 2 CSP tak, že priznal žalobkyni úspešnej procesnej strane nárok na náhradu
trov konania (prvej i druhej inštancie) v rozsahu 100%, proti žalovanému. Vychádzal pritom z úspechu
žalobkyne v konaní o obidvoch nárokoch. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti

tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

47. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)