Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/569/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109227904
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7109227904.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcov 1) ATTICA a.s., Košice, Hrnčiarska 23, IČO: 36 175 510 a 2) C..
C. Č., M., F. V. 2, proti žalovaným 1) EUROSUPPORT s.r.o., Košice, Cesta Pod Hradovou 39, IČO: 36
217 077 a 2) SAFKAS, s.r.o., Košice, Krivá 2/1045, IČO: 43 814 760, o určenie vlastníckeho práva a i., o
odvolaní žalovanej v 1.rade proti uzneseniu 37C/308/2009-116 zo 17.1.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňa(ďalejlensúd)uznesenímkonaniezastavil,žalovanémuv1.radepriznalnáhradutrov
konania 2 490,54 €, ktorú sú žalobcovia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet jeho zástupcu
JUDr. Jána Garančovského, advokáta, Košice, Kukučínova 19, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a
žalovanému v 2.rade priznal náhradu trov konania 2 466,16 €, ktorú sú žalobcovia povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť na účet jeho zástupcu JUDr. Martina Kožiaka, advokáta, Košice, Murgašova 3, do

3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobcovia podali 29.10.2009 žalobu na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam a navrhovali v nej, aby bolo určené, že žalobca v 1.rade je výlučným vlastníkom
pozemku - parc. registra C evidovaná na katastrálnej mape s parc.č.928, výmera 429 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. registra C evidovaná na katastrálnej mape s
parc.č.929, výmera 175 m2, druh pozemku: záhrady, a stavby so súp.č.950, na pozemku s parc.č.928,

popis stavby: dom meštiansky, Hrnčiarska 23, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Košice
I, obec Košice - Staré Mesto, k. ú. F. U., zapísané na LV č.XXXX, zároveň žiadali určiť, že kúpna
zmluva z 26.5.2008 uzavretá medzi žalobcom v 1.rade ako predávajúcim a žalovaným v 1.rade ako
kupujúcim, predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti je neplatná a taktiež, že kúpna zmluva medzi
žalovaným v 1.rade ako predávajúcim a žalovaným v 2.rade ako kupujúcim je neplatná a súčasne
požadovali náhradu trov konania, že uznesením 37C/308/2009-76 z 28.2.2013 konanie v časti o určenie,

že žalobca v 1.rade je výlučným vlastníkom pozemku - parc. registra C evidovaná na katastrálnej
mape s parc.č.928, výmera 429 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku - parc.
registra C evidovaná na katastrálnej mape s parc.č.929, výmera 175 m2, druh pozemku: záhrady, a
stavby so súp.č.950, na pozemku s parcelným číslom 928, popis stavby: dom meštiansky, Hrnčiarska
23, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese: Košice I, obec: Košice - Staré Mesto, k. ú. F.
U., zapísané na LV č.XXXX, zastavil (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.3.2013), že písomným

podaním, doručeným mu 16.1.2014, žalobcovia mu oznámili, že žalobu berú v celom rozsahu späť,
konanie žiadajú zastaviť a uviedli, že hlavným dôvodom späťvzatia žaloby bolo zneužitie oprávnenia C..
C. Š. konať v mene žalobcu v 1.rade, keďže na súde podali podobnú žalobu, ktoré konanie sa vedie
pod sp. zn. 39C/299/2009, a v ktorom konaní C.. Š. napriek evidentnému konfliktu záujmov zneužil
skutočnosť, že je zároveň členom predstavenstva žalobcu v 1.rade a vzal podanú žalobu späť, aby
zabránili opakovaniu takéhoto správania, podali novú žalobu, o ktorej sa vedie toto konanie a keďže v

konaní 39C/299/2009 sa začalo meritórne pojednávať, odpadol dôvod na vedenie tohto konania a, že
zástupcovia žalovaných na pojednávaní 17.1.2014 vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby a uplatnili sináhradu trov konania. Vychádzajúc z § 96 O. s. p. (jeho znenie citoval), vzhľadom na dispozitívny úkon
žalobcov a súhlas žalovaných, konanie vo veci zastavil. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s §
146 ods.2 prvá veta O. s. p. (aj jeho znenie citoval) a uviedol, že podľa názoru súdnej praxe, ak žalobca

vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods.2 druhá veta (tzn., že nevzal späť žalobu v dôsledku
správania žalovaného), z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je
povinný nahradiť žalovanému trovy konania a, že vzhľadom na uvedené zákonné ust., keďže žalobca
späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je povinný nahradiť trovy konania
žalovaným. Pri určovaní tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby zástupcov žalovaných vychádzal

z tarifnej hodnoty veci, pričom predmetom konania boli 3 samostatné nároky uplatnené žalobcami s
tým, že od 28.3.2013, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o čiastočnom zastavení konania, boli
predmetom konania už iba nároky žalobcov na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv. V súlade s 10 ods.1,2
vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom
znení (ďalej len vyhl.) tarifnou hodnotou veci pri určovaní vlastníckeho práva bola cena nehnuteľností
určená v kúpnych zmluvách, ktorá predstavovala čiastku 241 480,78 €, a teda tarifná odmena za 1 úkon

právnej služby predstavuje 904,61 €. V súlade s § 11 ods.1 písm. a) vyhl. pri uplatnených nárokoch
na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny 1/13 výpočtového
základu, nakoľko hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch. Keďže v prejednávanej veci bolo
uplatnených viacero nárokov, pri určení tarifnej odmeny vychádzal aj z aplikácie § 13 ods.3 vyhl. (jeho
znenie citoval). Uzavrel, že trovy konania žalovaného v 1.rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia

spolu 2 490,54 € - za 4 úkony právnej služby, t.j. prevzatie a prípravu zast. r.2010 odmena 941,60 €
(904,60 € + 18,50 € + 18,50 €), účasť na pojednávaní 25.10.2010 odmena 941,60 € (904,60 € + 18,50 €
+ 18,50 €), porada s klientom 19.11.2013 v trvaní 80 min odmena 80,09 € (60,07 € + 20,02 €) a za účasť
na pojednávaní 17.1.2014 odmenu 82,49 € (61,87 € + 20,62 €) a podľa § 16 ods.3 vyhl. patrí advokátovi
režijný paušál 3 x 7,21 € + 8,04 € + 20 % DPH zo sumy 2 075,45 €. Za úkon právnej služby - porada

s klientom v trvaní 80 min zástupcovi žalovaného v 1.rade priznal tarifnú odmenu 80,09 € (namiesto
vyúčtovaných 627,73 €), nakoľko z predloženého písomného potvrdenia o vykonanej porade vyplýva,
že táto sa uskutočnila 19.11.2013, kedy predmetom konania boli už iba nároky žalobcov na určenie
neplatnosti kúpnych zmlúv a keďže nemôže prekročiť návrhy účastníkov konania, priznal zástupcovi
žalovanéhov1.radezapredmetnýúkonprávnejpomocirežijnýpaušálvpožadovanejvýške7,21€.Ďalej

uzavrel, že trovy konania žalovaného v 2.rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia spolu 2466,16 €
- za 4 úkony právnej služby, t.j. prevzatie a prípravu zast. r.2010 odmena 941,60 € (904,60 € + 18,50 €
+ 18,50 €), účasť na pojednávaní 25.10.2010 odmena 941,60 € (904,60 € + 18,50 € + 18,50 €), porada
s klientom 19.11.2010 v trvaní 105 min odmena v požadovanej výške 470,80 € (1/2 z 904,61 € + 18,50 €
+ 18,50 €) a za účasť na pojednávaní 17.1.2014 odmenu 82,49 € (61,87 € + 20,62 €) a podľa § 16 ods.3

vyhl. patrí advokátovi režijný paušál 3 x 7,21 € + 8,04 €. Napokon uviedol, že priznané trovy právneho
zast. je žalobca povinný zaplatiť podľa § 149 ods.1 O. s. p. na účet zástupcov žalovaných.
I. Žalobcovia v súlade s príslušnými ust. O. s. p. podali proti uvedenému uzneseniu včas odvola-
nie. Uviedli, že odvolaním napádajú uvedené uznesenie v rozsahu výrokov o náhrade trov konania a
odvolanie odôvodnili najmä tým, že: - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci; - súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; - konanie
má tzv. inú vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. II. Súd pochybil podľa
ich presvedčenia najmä pri aplikácii správneho znenia rozhodujúcej právnej normy. Pri určení tarifnej
odmenyadvokátazaúkonyprávnejslužbyvr.2010,keďpredmetomkonaniaboloajurčenievlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, použil § 10 ods.2 vyhl. Vychádzal pritom nepochybne z terajšieho znenia vyhl.

(citovali ho). Táto právna úprava však bola zavedená do vyhl. až vyhl.č.184/13 Z. z., ktorou sa mení a
dopĺňavyhláškaMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.655/04Z.z.oodmenáchanáhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť
1.7.2013. Pritom podľa výslovného znenia § 20c vyhl.: „Za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané
pred 1.7.2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. 6.2013.“. Súd mal teda pri

určení tarifnej odmeny advokáta za úkony právnej služby vykonané v r. 2010 aplikovať znenie § 10 ods.2
vyhl., ktoré bolo účinné pred 1.7.2013 (citovali ho). Inými slovami, malo byť použité znenie vyhl.č.655/04
Z. z., ktoré nepriznávalo tarifnú odmenu z hodnoty veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor. Súdna prax sa
v tejto otázke, v období pred účinnosťou označenej novely vyhl., priklonila k záveru, že tarifná odmena
advokáta sa v konaní o určenie vlastníckeho práva k veci určuje podľa § 11 ods.1 vyhl., t.j. ako 1/13

výpočtového základu. Poukázali v danej súvislosti najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len SR) 2Cdo65/2008 z 29.9.2009 (citovali, čo sa v ňom výslovne uvádza). Vzhľadom na
popísané skutočnosti mali za to, že za úkony právnej služby, ktoré boli vykonané zástupcami žalovaných
v r.2010, mala byť priznaná náhrada trov právneho zast. vo výške 1/13 výpočtového základu, t.j. vovýške 55,49 € bez DPH. III. Nemôžu súhlasiť ani so spôsobom, akým súd pristúpil k ustáleniu hodnoty
nehnuteľností, ktorých sa týkalo súdne konanie, pre potreby výpočtu tarifnej odmeny advokátov. Ak
si žalovaní uplatnili právo na náhradu trov právneho zast. z hodnoty nehnuteľností, pričom taká hod-

nota nebola v súdnom konaní nijako riešená ani preukazovaná, mali súdu označiť alebo predložiť
dôkazné prostriedky na jej náležité preukázanie. V súdnej praxi sa za akceptovateľné a zaužívané
spôsoby preukazovania hodnoty majetku spravidla považujú znalecký posudok (ďalej len ZP), ktorým je
stanovená tzv. všeobecná hodnota veci, príp. - špecificky v prípade nehnuteľností - vyjadrenie subjektu
zapodievajúceho sa obchodovaním s nehnuteľným majetkom, napr. realitných kancelárií. Žiadne také

dôkazy však neboli označené ani poskytnuté. Žalovaní preto nemohli uniesť dôkazné bremeno v otázke
hodnoty nehnuteľností, ktorá sa stala podkladom pre výpočet tarifnej odmeny. Považujú za neprípustné,
ak súd preklenul neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaných určením hodnoty nehnuteľností
z jedného jediného údaja - kúpnej ceny „dojednanej“ v kúpnej zmluve z 26.5.2008. Tento údaj nemôže
mať z povahy veci žiadnu relevantnú výpovednú hodnotu. Jednak poukázali, že konanie bolo vedené
práve za účelom určenia neplatnosti príslušnej kúpnej zmluvy z dôvodu absencie súhlasu dozornej

rady, ktorý bol vyžadovaný § 196a Obch. zák. v znení neskorších predpisov. Predovšetkým však išlo
o kúpnu zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi personálne prepojenými právnickými osobami; personálne
prepojenie bolo v osobe C.. Š., ktorý bol podpredsedom predstavenstva žalobcu v 1.rade (predávajú-
ceho) a zároveň konateľom žalovaného v 1. rade (kupujúceho). C.. Š. dokonca podpísal príslušnú
kúpnu zmluvu za obe zmluvné strany. Kúpna cena stanovená v takej kúpnej zmluve rozhodne nemôže

slúžiť ako vierohodný podklad pre zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, pričom je irelevantné, či
cena bola nadhodnotená alebo podhodnotená. Napadnuté rozhodnutie sa preto zakladá na nesprávnom
skutkovom zistení rozhodujúcej okolnosti. IV. Súd sa napokon nijako nevyporiadal s ich argumentáciou,
ktorú opakovane predniesli v priebehu súdneho konania, naposledy v samotnom späťvzatí žaloby, a
ktorá sa týka zásadných dôvodov podania žaloby. Poukázali, že podaniu žaloby predchádzalo podanie

obdobnej žaloby žalobcom v 1.rade voči žalovanému v 1. rade. O tejto žalobe sa začalo konanie na
súde pod sp. zn. 39C/299/2009. V tomto skoršom konaní menovaný C.. Š. zneužil svoje oprávnenie na
konanie v mene žalobcu v 1. rade a vzal podanú žalobu späť. Súd na to vydal uznesenie, ktorým zastavil
konanie vo veci 39C/299/2009, pričom na uznesení bola okamžite vyznačená aj právoplatnosť (C.. Š. sa
totiž zároveň hneď vzdal práva na podanie odvolania). Takto, o. i. dosiahol, že z katastra nehnuteľností

bola vymazaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, ktorá mala zabrániť negatívnym dôsledkom
spojeným s prípadnými prevodmi vlastníckeho práva. Na vzniknutú situáciu museli okamžite reagovať.
Podali jednak odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania, vydanému v konaní 39C/299/2009, ale
zároveň, aby sa do katastra nehnuteľností opätovne vrátila poznámka o spochybnení vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, museli podať aj novú žalobu (nemohli čakať na rozhodnutie odvolacieho súdu vo

veci 39C/299/2009). Ako žalobca v 2.rade bol zámerne pribratý jeden z akcionárov žalobcu v 1.rade,
aby sa C.. Š. znemožnilo zopakovať postup z konania 39C/299/2009 a aby späťvzatím žaloby neprivodil
úplné zastavenie konania. Po začatí tohto konania 37C/308/2009 vydal 26.2.2010 Krajský súd (ďalej len
KS) v Košiciach uznesenie, ktorým rozhodol o zrušení uznesenia o zastavení konania 39C/299/2009.
Táto skutočnosť bola oznámená v tomto konaní 37C/308/2009, na čo došlo k čiastočnému zastaveniu

konania 37C/308/2009 (v rozsahu určenia vlastníckeho práva) z dôvodu prekážky litispendencie. Keď
sa následne začalo aj meritórne pojednávať v konaní 39C/299/2009, odpadol dôvod na pokračovanie
v tomto konaní 37C/308/2009, a preto pristúpili k späťvzatiu zostávajúcej časti žaloby. Dovolili si
preto zhrnúť, že dôvodmi podania ich žaloby v tomto konaní 37C/308/2009 boli výlučne: - nesprávne
zastavenie konania 39C/299/2009 zo strany súdu, čo bolo potvrdené uznesením KS v Košiciach

11Co/346/2009-62 z 26.2.2010; - protiprávne konanie spočívajúce v späťvzatí žaloby a vzdaní sa
práva na podanie odvolania v konaní 39C/299/2009 zo strany C.. Š.W.. ktorý je jediným konateľom
žalovaného v 1.rade a ktorého otec L. Š. je jediným majiteľom (spoločníkom) žalovaného v 1.rade.
Napriek uvedenému, aj keď podaním žaloby v tomto konaní 37C/308/2009 nesledovali žiaden iný cieľ
ako ochranu svojho vlastníckeho práva a iba reagovali na protiprávne konanie tretích subjektov, ich

súd zaviazal na zaplatenie veľmi vysokej náhrady trov konania (odvodenej výlučne zo značnej hodnoty
nehnuteľností) v prospech žalovaných, ktorí nevynaložili žiadnu osobitnú procesnú aktivitu. Navyše
poukázali, že v tomto konaní 37C/308/2009 nedošlo prakticky k žiadnemu relevantnému prejednaniu
merita veci, nakoľko sa čakalo na procesný vývoj v konaní 39C/299/2009. Ak im súd uložil za všetkých
týchto okolností povinnosť na náhradu trov konania, nemôžu to vnímať inak ako extrémne nespravodlivý

prístup, ktorý je de facto sankciou za oprávnené podanie žaloby, a v širšom kontexte obmedzením
prístupu k spravodlivosti. Zároveň, keďže napadnuté rozhodnutie nijako nerieši otázku aplikácie §
150 O. s. p., je prítomná tzv. iná vada konania spočívajúca v nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Súd
sa totiž nevyporiadal so zásadnou okolnosťou týkajúcou sa náhrady trov konania - s možnosťounepriznania náhrady trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorého sa riadne dovolali v
späťvzatí žaloby. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nevysvetlil, prečo popísané skutočnosti
nezakladajú taký dôvod, ktorý by viedol k inému rozhodnutiu v otázke náhrady trov konania. V. V zmysle

§ 45 ods.4 a 5 O. s. p. žiadali o doručovanie písomností prostredníctvom elektronickej pošty, a to na
adresu elektronickej pošty ich zástupcu: [email protected] . VI. V
nadväznosti na uvedené skutočnosti navrhli zmeniť uznesenie v napadnutom rozsahu, a to tak, že
žiadnemu z účastníkov sa neprizná právo na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa.
Proti výroku uznesenia, ktorým sa mu priznáva náhrada trov konania 2 490,54 €, ktorú sú žalobcovia

povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet jeho zástupcu, podal žalovaný v 1.rade v zák. stanovenej
15 dňovej lehote v zmysle § 201 a n. O. s. p. v platnom znení odvolanie z nasledujúcich dôvodov: Ako
vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcami na
strane jednej a ním na strane druhej rozhodol súd podľa § 146 ods.2 veta prvá O. s. p. Pri posúdení tejto
otázky pritom vychádzal zo záveru, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinili žalobcovia,
preto ich zaviazal nahradiť žalovaným trovy konania. S touto argumentáciu súdu sa plne stotožnil a

považuje ju za správnu. Za nesprávnu však považuje výšku trov konania, nárok na náhradu ktorých súd
mu priznal. Konkrétne nesúhlasil s výškou náhrady trov právneho zast., ktorú súd mu priznal za úkon
právnej služby - ďalšia porada (rokovanie) s klientom konanej 19.11.2010 (priznaná odmena 80,09 €
namiesto vyčíslenej a uplatnenej odmeny 627,73 €). Predmetný úkon právnej služby - ďalšia porada
(rokovanie) s klientom, za ktorú si uplatnil právo na náhradu trov právneho zast. v tomto konaní, bol

vykonaný 19.11.2010, tak ako je to uvedené v písomnom vyčíslení trov právneho zast., ktoré bolo
súdu predložené spolu s podaním Vyčíslenie trov konania 22.1.2014, a nie 19.11.2013, ako je to
nesprávne uvedené na Potvrdení o rokovaní s klientom, ktoré bolo súdu predložené. Na uvedenom
Potvrdení došlo k chybe v písaní - k preklepu, keď namiesto r.2010 (správny údaj) bol uvedený r.2013
(nesprávny údaj). Poukázal na skutočnosť, že uvedená listina je len potvrdením o vykonaní tohto

úkonu, nie záznamom/zápisnicou spísanou pri tomto úkone. Navyše, o skutočnosti, že daný úkon bol
naozaj uskutočnený 19.11.2010, svedčí aj potvrdenie žalovaného v 2.rade, z obsahu ktorého vyplýva,
že táto porada (ktorej časť prebehla v prítomnosti oboch žalovaných a ich zástupcov) sa konala práve
19.11.2010. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností o skutočnom termíne konania predmetnej jeho
porady s jeho zástupcom v prílohe tohto odvolania súdu predložil svoje vyhlásenie, v ktorom potvrdzuje,

že predmetná porada sa uskutočnila 19.11.2010. Možno teda uzavrieť, že súd nesprávne určil výšku
náhrady trov jeho právneho zast. za úkon právnej služby - ďalšia porada (rokovanie) s klientom, ktorá
sa uskutočnila 19.11.2010, pretože vychádzal z nesprávneho predpokladu, že tento úkon bol vykonaný
19.11.2013. Na tomto mieste poukázal na vyčíslenie trov konania predložené súdu jeho zástupcom,
ktoré sa nachádza v súdnom spise a na správnosti ktorého v celom rozsahu trval. Vzhľadom na všetky

uvedené skutočnosti považoval predmetné uznesenie súdu v napadnutej časti za nesprávne. Navrhol
preto preskúmať uznesenie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a v zmysle § 220
O. s. p. napadnutý výrok zmeniť tak, že sa mu prizná náhrada trov prvostupňového konania 3 147,71
€ a uloží sa žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť mu tieto trovy na účet jeho zástupcu,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

K odvolaniu žalobcov predložil žalovaný v 2.rade písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, v súlade s §
219 O. s. p. uznesenie súdu v odvolaním napadnutom výroku o priznaní mu náhrady trov konania, ako
vecne správne potvrdiť a zaviazať žalobcov povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť mu náhradu
trov odvolacieho konania 478,84 €. Uviedol, že žalobcami napadnuté uznesenie súdu vo výroku o
priznaní mu náhrady trov konania, zodpovedá príslušným ust. hmotného práva a bolo vydané v súlade

s príslušnými procesnými ust., že súd správne aplikoval príslušné ust. slovenského právneho poriadku
a v nadväznosti na to vyvodil správny právny záver, ktorý aj náležíte odôvodnil a, že obsahom odvolania
žalobcov je v rozhodujúcej miere len opätovné poukazovanie na skutočnosti, s ktorými sa súd vo svojom
rozhodnutívyčerpávajúcovysporiadalasvojerozhodnutienáležiteodôvodnil.Citovalznenie§146ods.2
veta prvá O. s. p. a uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca zobral svoju žalobu tak proti žalovanému

v 1.rade, ako aj proti nemu, späť, procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a je povinný uhradiť
jeho trovy v celom rozsahu. V prvom rade uviedol, že žalobcovia v ich odvolaní nespochybnili počet
a skladbu úkonov právnych služieb, za ktoré súd mu priznal náhradu trov konania. Čo sa týka toho,
že žalobcovia namietli aplikáciu § 10 ods.2 vyhl. s tým, že - podľa ich právneho názoru - mal súd
rozhodovať podľa § 11 vyhl. a na vyvrátenie predmetnej námietky poukazujú na Nález Ústavného súdu

SR I.ÚS119/2012 zo 16.5.2012, ktorého časť odôvodnenia citoval (teda z obdobia pred účinnosťou
vyhl.č.184/2013, ktorou bol novelizovaný § 10 ods.2 vyhl.), tvrdil, že súd preto pre rozhodnutie o trovách
konania správne aplikoval tarifnú odmenu podľa § 10 ods.2 vyhl. Aj námietku žalobcov o absencii ZP
na určenie všeobecnej hodnoty označil za nedôvodnú a uviedol, že nedá sa akceptovať, že hodnotanehnuteľností, určenia vlastníctva a neplatnosti zmlúv o ich prevode, ktorých sa žalobcovia domáhali,
bola tak v kúpnej zmluve z 26.5.2008 medzi žalobcom v 1.rade a ním, ako aj v kúpnej zmluve z
5.10.2009 medzi žalovaným v 1.rade a ním dohodnutá zhodne na sumu 241 480,77 €, že hodnota

nehnuteľnosti, ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhali, bola určená „trhom“ a preto
akékoľvek ďalšie dokazovanie za účelom ďalšieho „netrhového“ zisťovania ceny nehnuteľnosti by bolo
neúčelné, nehospodárne a v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, nakoniec, žalobcovia ani nikdy
predmetnú kúpnu cenu v konaní nespochybňovali, súd preto vychádzajúc zo skutočnej kúpnej ceny,
správne dospel k základnej sadzbe tarifnej odmeny za 1 úkon právnych služieb 941,60 € + režijný

paušál za príslušný kalendárny rok. Zdôraznil, že pokiaľ žalobcovia v odvolaní poukázali aj na údajné
dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 150 O. s. p., tieto sa nijako netýkali a netýkajú jeho a
preto neexistuje žiadny zákonný dôvod na aplikáciu tohto ust. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol
uznesenie súdu v odvolaním napadnutom výroku o priznaní mu náhrady trov konania ako vecne správne
potvrdiť a zaviazať povinnosťou nahradiť mu trovy odvolacieho konania 478,84 €, ako náhradu trov
právneho zast. za 1 úkon právnych služieb á 1/2 z 941,60 € (písomné podanie na súd, ak nejde o

rozhodnutie vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu) + režijný paušál 8,04 €, všetko v súlade s vyhl.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie
uznesenia (§ 219) ani na jeho zmenu (§ 220), lebo žalobcom sa postupom súdu odňala možnosť konať

predsúdomatiežsúdnesprávnevecprávneposúdilanedostatočnezistilskutkovýstav,pretouznesenie
podľa § 221 ods.1 písm. f),h),ods.2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Podľa § 167 ods.2 O. s. p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 169 ods.1 O. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie o. i. odôvodnenie.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie o. i., ako vec právne posúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Ústavný súd SR opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
(konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných
zákonov; ďalej len Ústava),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6
ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb.
a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania,
v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred
súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného
práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie

odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp.
obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť
posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo obsahuje iba

nedostatočné dôvody prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysvetlil z akého dôvodu sa pri určení tarifnej odmeny
za úkony právnej služby vykonané v r.2010, odchýlil od súdnej praxe, na ktorú žalobcovia v odvolanípoukazujú a tiež sa ani slovom nezmienil o tom, z akého dôvodu neaplikoval § 150 O. s. p., ako sa toho
žalobcovia domáhali v podaní (späťvzatí žaloby) zo 16.1.2014 (č.l.102), preto je napadnuté uznesenie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu znova o trovách konania rozhodnúť a rozhodnutie
odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a vyrovnať sa so všetkými skutočnosťami uvedenými v
podaniach účastníkov konania, ako aj v odvolaniach a vyjadrení k nemu.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.