Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/387/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315213867
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2315213867.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: L. A., F.. XX.X.XXXX, T. D., Q. XXX/XX, W.. I. E..
E. J., O.: XX XXX XXX, J. J.C. T., P. Č.. XX, H. Z.: X./. G., F.. X.XX.XXXX, T. D., E. XXXX/XX, X./. G.,
F.. XX.X.XXXX, T. D., Q. XXX/XX, X./. G., F.. XX.X.XXXX, T. C. J., R. XX/XX, X./. Š. Š., F.. X.XX.XXXX,
T. Š. F. Z., I. Č.. XXX, X./. U. J., F.. X.X.XXXX, T. R. Ú., P. Č.. XXXX, o určenie vlastníckeho práva, o
nariadení predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje toto predbežné opatrenie :
Súd ukladá odporcovi v 1.rade povinnosť umožniť a strpieť užívanie nehnuteľností, zapísaných na A.
R. Č.. XXX vedenom Okresným úradom Galanta, Katastrálny odbor, Okres Galanta, Z. D., katastrálne
územie Jelka, a to pozemku parcela registra “B. H..Č.. XXX Z. R. XXX E.X, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria a prístavby k rodinnému domu (stavbe) so súpisným číslom XXX, H. F. H. S. “. H..Č..
XXX, navrhovateľkou a jej manželom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa cestou svojho právneho zástupcu, návrhom podaným na tunajší súd dňa 2.6.2015
domáhala, aby súd určil, že vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na A. Č.. XXX vedenom
Z. Ú. G., P.A. Z., Z. G., Z. D., P.. Ú. D., I. Q. H. H. S. “. H..Č.. XXX/XX Z. R. XX E.X, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela registra “B.“. H..Č.. XXX/X Z. výmere XX m2, druh
pozemku - záhrady, pozemku parcela registra “. H..Č.. XXX Z. R. XXX E.X, druh pozemku - zastavané

plochy a nádvoria a stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra “C“
p.č. XXX, D. U. P., F.. XX.X.XXXX, ktorá bola matkou navrhovateľky. Navrhovateľka v podanom návrhu
uviedla, že odporca v 1. až 5.rade sú taktiež deťmi pani U., toho času už nebohej, umrela dňa 1.1.2015.
Ku dňu úmrtia menovaná vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností už nebola, nakoľko odporca v 1.
rade ich nadobudol do svojho vlastníctva, a to na základe Zaopatrovacej zmluvy a zmluvy o
zriadení vecného bremena, spísanej vo forme notárskej zápisnice F. XXX/XXXX, F.

XXXXX/XXXX C. XX.X.XXXX. Vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do katastra nehnuteľností
bol na základe Zaopatrovacej zmluvy povolený dňa XX.X.XXXX pod Č.. R.-
XXXX/XXXX. Navrhovateľka je toho názoru, že predmetná Zaopatrovacia zmluva je absolútne neplatná
v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase jej uzatvorenia trpela p. U. P. duševnou
poruchou, a to konkrétne demenciou, ktorá ju robila neschopnou (nespôsobilou) na tento právny úkon.
Uvedené vyplýva zo zdravotnej dokumentácie H.. U., ktorá dokumentácia sa momentálne nachádza

u E.. C. J.. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť Zaopatrovacej zmluvy nemohlo na jej základe
dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z matky navrhovateľky na
odporcu v 1. rade, a preto p. U. P. zostala vlastníčkou týchto nehnuteľností, a to až do svojej smrti, a
teda tieto nehnuteľnosti patria do pozostalosti po nej a tak majú byť predmetom dedičského konania.
Naliehavý právny záujem navrhovateľky v danej veci spočíva v tom, že v prípade ak by súd podanému
návrhu vyhovel a určil by, že jej matka bola ku dňu smrti vlastníčkou predmetných nehnuteľností, tieto by

tak boli zaradené do dedičstva po nej a navrhovateľka by po ich prededení mohla získať svoj zákonný
podiel. Rovnako tak aj odporcovia, korí sú jej súrodencami, a preto sú všetci uvedení na strane odporcu,nakoľko pred podaním tohto návrhu sa s nimi nestihla dohodnúť na spoločnom postupe. Súčasťou
podaného návrhu bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľka žiadala, aby
súduložilodporcoviv1.rade(tohočasuvlastníkpredmetnýchnehnuteľností)povinnosťumožniťastrpieť

užívanie predmetných nehnuteľností, nakoľko tento navrhovateľke ako aj jej manželovi znemožnil na ne
prístup. Navrhovateľka spolu s manželom pristavali k zadnej časti rodinného domu so súhlasom odporcu
v 1.rade (vlastník) a na základe ohlásenia prístavbu pozostávajúcu z 3 izieb, kúpeľne a kuchyne, ktorú
aj užívali. O matku, p. U. P., sa starala a doopatrovala ju navrhovateľka s manželom. Navrhovateľka
je invalidnou dôchodkyňou, ktorej príjem je okolo XXX,- Eur mesačne. Jej zdravotný stav je zlý (bola

viackrát operovaná na srdce, 3x týždenne chodieva na dialýzu a musí spať po sediačky, ležať nemôže,
lebo sa dusí). Navrhovateľkin manžel je tiež invalidný dôchodca s príjmom Z. XXX,- Eur mesačne. Jeho
zdravotný stav je tiež veľmi zlý. Koncom mája 2015 mu amputovali nohu. Po smrti matky odporca v 1.
rade opakovane vyzýval navrhovateľku a jej manžela, aby sa z rodinného domu vysťahovali, vyhrážal sa
im, že im odpojí elektrinu (náklady na ňu navrhovateľka uhrádzala), aj keď veľmi dobre vedel, že nemajú
kam ísť. Jeho cieľom je predmetné nehnuteľnosti predať (speňažiť). Odporca v 1. rade býva s rodinou

vo svojom vlastnom rodinnom dome zapísanom na A. Č.. XXXX, ktorý susedí s rodinným domom, ktorý
je predmetom daného konania, a teda jeho bytová otázka je tak vyriešená. Odporca v 1.rade približne v
priebehu apríla 2015 jednostranne zrušil navrhovateľke a jej manželovi trvalý pobyt v rodinnom dome,
a to napriek tomu, že tam žijú už približne 18 rokov. Odporca v 1.rade následne zneužil situáciu, keď
navrhovateľka bola v čase od 15.5.2015 do 28.5.2015 hospitalizovaná (a rovnako aj jej manžel v čase

od 12.5.2015) a na spomínanej prístavbe vymenil zámky. Následne jedine synovi navrhovateľky umožnil
vstup do prístavby za tým účelom, aby pre navrhovateľku a jej manžela vzal z prístavby nevyhnutné veci.
Z navrhovateľky a jej manžela tak odporca v 1. rade spravil prakticky bezdomovcov. Navrhovateľka sa
momentálne zdržiava u syna v kuchyni s tým, že v druhej (jedinej) izbe sa tiesni jej syn s manželkou a
dvoma deťmi. Z vyššie opísaného skutkového i právneho stavu je zrejmé, že medzi navrhovateľkou a

odporcom v 1. rade sú veľmi zlé vzťahy, a že navrhovateľka (a jej manžel) sú v zlej sociálnej a zdravotnej
situácii a že znemožnenie užívania ich prístavby ohrozuje ich sociálnu a telesnú integritu.
Navrhovateľka spolu s návrhom vo veci samej, ktorý obsahuje aj návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, tunajšiemu súdu predložila aj svoj rodný list, výpis z A. Č.. XXX a Č.. XXXX,
informatívnu kópiu z mapy, správy o jej zdravotnom stave ako aj o zdravotnom stave jej manžela.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa
zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť
maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods.4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa

odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O. s. p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom

až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 75 ods. 9 O.s.p., rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho

nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do
troch dní od jeho vydania.

Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;

b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti;
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,

g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia,
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľa 76 ods. 3 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie

a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j.
musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie
prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne

ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku
nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní
o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na
predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je
daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov

opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia

byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla
sa teda má zato, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie
navrhovateľa. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia
navrhovateľa musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená,

že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov
účastníkov, ktorý neznesie odklad.

Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, mal

súd za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ako
aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy navrhovateľky o nedotknuteľnosť jej obydlia a
neoprávnený zásah do neho. V danom prípade nejde len o obavu, že by k strate obydlia v rámci
nehnuteľností uvedených vo výroku daného uznesenia, len mohlo dôjsť, ale o reálne existujúci stav,
nakoľko k nemu už došlo. Odporca v 1.rade navrhovateľke ako aj jej manželovi zamedzil prístup do ich

obydlia, čím sa značne zhoršila ich bytová otázka, čo vzhľadom na ich ťažký zdravotný stav je v hrubom
rozpore s dobrými mravmi a morálkou. Dané predbežné opatrenie má zabrániť možným dispozíciám
s predmetnými nehnuteľnosťami, ktorými by mohlo dôjsť k tomu, že navrhovateľka a jej manžel by
svoje obydlie stratili natrvalo a naozaj. Súd teda dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia je dôvodný, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd v danom prípade vyhovel návrhu navrhovateľa/ky na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko
mal dostatočne osvedčenú potrebu dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.