Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516203191
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3516203191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. O., nar.XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom,
dieťa matky R. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom J. XXX a otca J. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom G. 6, X. H.
nad Y., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 23. augusta 2016, č.k. 4P/24/2016-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletej Z. zvýšeným výživným zo sumy 100 Eur na sumu 140 Eur mesačne s účinnosťou od
01.04.2016. Týmto sa zmenil rozsudok OS v Novom Meste nad Váhom č.k. 3P/77/2012-35, zo dňa
11.09.2012 v časti výšky výživného na maloletú Z.. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
01.04.2016do31.08.2016vovýške200Eurjeotecpovinnýzaplatiťvpravidelnýchmesačnýchsplátkach
po 20 Eur, spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným dňa 20.04.2016 žiadala matka maloletej
zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 100 Eur na sumu 250 Eur mesačne, s účinnosťou od
1.4.2016. V dôvodoch návrhu uviedla, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletej
bola v roku 2012 s tým, určené výživné je v súčasnosti nepostačujúce. Poukázala najmä na to, že
maloletá ide do 9.ročníka základnej školy, bude sa pripravovať na štúdium na strednej škole. Zvýšené

výdavky mala matka maloletej najmä so záujmovou činnosťou maloletej, ktorá navštevuje tanečnú školu
v Piešťanoch a v tanci úspešne reprezentuje na celoslovenskej a medzinárodnej úrovni. Nemalé náklady
vynaložila matka na fixný zubný strojček maloletej. Otec maloletej s návrhom nesúhlasil, zdôrazňoval,
že na strane dieťaťa sa pomery nezmenili, náklady maloletej s tanečnou školou boli zohľadňované pri
ostatnej úprave výživného, výdavky matky spojené s oblečením a voľno časovými aktivitami maloletej
považoval za prehnané. Sám má zvýšené výdavky spojené s bývaním, uhrádza splátku hypotekárneho
úveru za jednoizbový byt, ktorý si musel kúpiť po rozvode manželstva s matkou maloletej vo výške 120

Eur mesačne a náklady na samotné bývanie predstavujú sumu 120 Eur mesačne. Maloletej prispieva
vreckovým, v prípade potreby ju vozí do tanečnej školy, prípadne k lekárovi. Ochotný bol prispievať
sumou 130 Eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné otca na sumu 150 Eur z dôvoduzvýšených výdavkov na dieťa za ostatné 4 roky a z dôvodu, že obom rodičom ubudla vyživovacia
povinnosť k plnoletému synovi C., ktorý sa zamestnal.

3. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3P/77/2012-35, zo dňa 11.09.2012, ktorým bolo manželstvo rodičov
rozvedené, bola mal. Z. zverená do starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť prispievať na jej
výživu sumou 100 Eur mesačne a na vtedy mal. C. sumou 100 Eur mesačne. Súd v tom čase vychádzal
z veku a potrieb detí a príjmových možností oboch rodičov, keď matka bola zamestnaná s priemerným
mesačným čistým zárobkom vo výške 273 Eur a otec vo výške 540 Eur. Maloletá Z. je od ostatnej úpravy

výživného o 4 roky staršia. S prirodzeným nárastom cien sa zvýšili výdavky dieťaťa na stravu, oblečenie,
hygienu, zdravotné potreby, ako aj na jej záujmovú činnosť. Na strane oboch rodičov došlo za uplynulé
obdobie k zmene priemerného čistého mesačného zárobku, u matky sa zvýšil na sumu 380,13 Eur, u
otca sa znížil na sumu 518,41 Eur. Obom rodičom zanikla vyživovacia povinnosť k synovi C., ktorý je
zamestnaný a má vlastný príjem. Na domácnosť matky prispieva sumou 50 Eur.

4. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky citovaného ustanovenia a
je možné primerane zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca v nadväznosti na prirodzený nárast výdavkov na
strane maloletej Z., na jej zdravotné potreby a záujmovú činnosť. Pri rozhodovaní o úprave výživného
súd zohľadnil na strane otca zníženie jeho priemerného mesačného príjmu o sumu cca o 22 Eur, ale
aj to, že mu ubudla vyživovacia povinnosť na plnoletého syna. Súd po zhodnotení všetkých dôkazov

nadobudol presvedčenie o tom, že výživné určené v sume 140 Eur na mal. Z., uspokojovanie základných
potrieb otca neohrozí. Obrana otca spočívala vo výpočte výdavkov vzniknutých z úveru, ktoré súd
nemohol pri určovaní výšky výživného zohľadniť s poukazom na citované ustanovenie §62 Zákona
o rodine. Otec si musí byť vedomý toho, že výživné má prednosť pred inými výdavkami a podľa toho
zvažovať aj výšku svojho úverového zaťaženia. Na strane matky došlo k zvýšeniu jej priemerného

zárobku za ostatné 4 roky, avšak aj jej súčasný príjem je stále len minimálnou mzdou. Súd nevyhovel
matke v celom rozsahu z dôvodu, že navrhované výživné vo výške 250 Eur ( na pojednávaní upravila
výšku na sumu 170 Eur ), je z pohľadu potrieb žiačky 9. ročníka základnej školy neprimerané. Súd zvýšil
výživné otca na mal. Z. o sumu 40 Eur. Za obdobie od 1.4.2016 do 31.8.2016 vznikol otcovi nedoplatok
na zročnom výživnom za 5 mesiacov v celkovej výške 200 Eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v

pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným podľa § 232 ods.4 Civilného
sporového poriadku ( CSP ). O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku (CMP).
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec mal. dieťaťa, ktorý v odvolaní uviedol, že
predmetné rozhodnutie prvostupňového súdu je nesprávne. Rozsudok vychádza z nesprávne a neúplne

zisteného skutočného stavu veci, súd svojím postupom ako i predmetným rozhodnutím nesprávne zistil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú potrebné na rozhodnutie. Považuje odvolaním napadnutý rozsudok za
právne i vecne nesprávny, pretože rozsudok je v rozpore s objektívnym skutkovým stavom predmetnej
veci. Súdom mu uložené povinnosti úhrady jednotlivých položiek ako splátky výživného a nedoplatku na
výživnom spolu v sume 160 Eur mesačne sú pre neho neúnosné. Okresný súd vôbec nevzal na zreteľ

ním tvrdené skutočnosti o jeho životnej situácii a taktiež jeho námietky na tvrdenia matky maloletej.
Domnieva sa, že súd na základe ním predložených dôkazov a tvrdení neobjektívne rozhodol. S dcérou
trávi každý druhý víkend počas ktorého času jej zabezpečuje všetko potrebné. Taktiež jej prispieva
vreckovým počas letných táborov alebo dovoleniek. Do roka ide s dcérou na výlet, ktorý samozrejme
financuje. Ak je to potrebné, občas zavezie dcéru na súťaže. Matka maloletej zahrnula do výdajov na

maloletú aj nepravidelné výdaje, ktoré sú ojedinelé, raz do roka, ba aj menej. Matkou uvedené ceny za
odev a obuv sú prehnané. Taktiež tvrdenie matky ohľadom prípravy dcéry na strednú školu sú toho času
právne bezvýznamné keďže ešte rok bude navštevovať 9. ročník základnej školy. Taktiež dcéra už nemá
strojček na zuby, čiže odpadávajú matke zvýšené náklady na zubnú ambulanciu. Náklady na návštevu
tanečnej školy boli zahrnuté už v predošlej výške výživného. Súd nevzal do úvahy fakt, že od poslednej

úpravyvýživnéhosajehopríjemznížilapríjemmatkysazvýšil.Napriektejtoskutočnostibolorozhodnuté
o jeho povinnosti platiť vyššiu výšku výživného. Ak si spočíta matkou uvedené pravidelné mesačné
výdaje na dcéru tak súčet tejto sumy mesačne tvorí menšiu sumu ako je určená výška výživného, čo
je nespravodlivé a neprimerané. Ako už uviedol, jeho priemerný príjem je 520 Eur/mesačne. Z toho
musí platiť náklady na bývanie v sume 115 Eur/mesačne, splátku hypotekárneho úveru v sume 120

Eur/mesačne a výživné v sume 100 Eur/mesačne. Zo zvyšnej sumy si musí hradiť náklady na bežnú
spotrebu ako stravné, ošatenie a cestovné. K hypotekárnemu úveru uviedol, že má 1 izbový byt. Do
menšieho bytu ísť už nemôže, ani sa to nedá. Taktiež v prípade nájmu, by tento nájom bol vyšší ako
splátky hypotekárneho úveru. Teda sa snaží minimalizovať svoje výdaje ako aj kvalitu svojho bývania.V prípade povinnosti platiť výživné v sume 140 Eur + 20 Eur splátka nedoplatku, spolu 160 Eur by táto
suma bola pre neho neúnosná. S poukazom na skutkový i právny stav navrhoval, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec na opätovné konanie prvostupňovému súdu, s tým, že v

konaní na okresnom súde bude žiadať, aby mu súd určil výšku výživného maximálne v sume 130 Eur/
mesačne a to odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Taktiež bude žiadať, aby súd zrušil povinnosť zaplatiť
nedoplatok na zročnom výživnom v plnom rozsahu, alebo aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zmenil v zmysle vyššie uvedeného.
6. Matka mal. v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Vzhľadom k

tomu, že okresný súd úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhovala, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil.
7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť v celom rozsahu, s poukazom na vek a potreby maloletej.
8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na §
387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

9. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov
sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

10. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného
rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre
určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.
11. Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine),

s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
12. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu
výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
13. Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvej inštancie v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav
veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania ani na jeho doplnenie podľa ust. § 68

CMP. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom súdu č.k. 3P/77/2012-35, zo dňa 11.09.2012, ktorým bolo
manželstvo rodičov rozvedené, bola mal. Lívia zverená do starostlivosti matky a otcovi bola určená
povinnosť prispievať na jej výživu sumou 100 Eur mesačne a na vtedy mal. Andreja sumou 100 Eur
mesačne. Súd v tom čase vychádzal z veku a potrieb detí a príjmových možností oboch rodičov, keď
matka bola zamestnaná s priemerným mesačným čistým zárobkom vo výške 273 Eur a otec vo výške

540 Eur.

14. V súčasnosti je maloletá Z. od ostatnej úpravy výživného o 4 roky staršia. S prirodzeným nárastom
cien sa zvýšili výdavky dieťaťa na stravu, oblečenie, hygienu, zdravotné potreby, ako aj na jej záujmovú
činnosť. Na strane oboch rodičov došlo za uplynulé obdobie k zmene priemerného čistého mesačného

zárobku, u matky sa zvýšil na sumu 380,13 Eur, u otca sa znížil na sumu 518,41 Eur. Obom rodičom
zanikla vyživovacia povinnosť k synovi C., ktorý je zamestnaný a má vlastný príjem. Na domácnosť
matky prispieva sumou 50 Eur.

15. Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že preukázateľne

došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane všetkých účastníkov konania, a to
najmä na strane maloletej, ktorej náklady oproti predchádzajúcej úprave výživného vzrástli. Pričom
doposiaľ určené výživné ani zďaleka nepokrýva výdavky maloletej na jej výživu, výdavky v súvislosti
so školou ako i výdavky v súvislosti s jej záujmami. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd
za preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom už uplynuli 4 roky, odkedy, vzhľadom aj na

vek maloletej, jej potreby podstatne vzrástli, pričom matka mal. v konaní pred súdom prvej inštancie
riadne preukázala všetky odôvodnené výdavky spojené so školskými a mimoškolskými aktivitami mal.
Z.. Pri rozhodovaní o úprave výživného súd prvej inštancie správne zohľadnil na strane otca zníženie
jeho priemerného mesačného príjmu o sumu cca o 22 Eur, ale aj to, že mu ubudla vyživovacia povinnosťna plnoletého syna. Odvolací súd po zhodnotení všetkých dôkazov zhodne so súdom prvej inštancie
nadobudol presvedčenie o tom, že výživné určené v sume 140 Eur na mal. Z., uspokojovanie základných
potrieb otca neohrozí. Na strane matky došlo k zvýšeniu jej priemerného zárobku za ostatné 4 roky,

avšak aj jej súčasný príjem je stále len minimálnou mzdou.
16. Vychádzajúc potom z vyššie uvedených zistení, prihliadajúc na odôvodnené potreby maloletej, ktorá
je o 4 roky staršia, na možnosti a schopnosti oboch rodičov, pri zohľadnení príjmu matky aj otca
maloletej, aj na to, že im ubudla vyživovacia povinnosť na plnoletého syna, pri zohľadnení preukázaných
výdavkov u matky, ako i pri zohľadnení preukázaných výdavdkov u otca, považoval aj odvolací súd návrh

matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej z časti za dôvodný, pričom za primerané
zvýšenie výživného na maloletú od apríla 2016, teda od podania návrhu, považoval aj odvolací súd sumu
140 Eur mesačne a preto súd prvej inštancie správne na túto sumu otcovi vyživovaciu povinnosť zvýšil.
17. Odvolací súd poukazuje na to, že otec dieťaťa si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti
voči dieťaťu pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť i na úkor vlastnej životnej úrovne. Malo by byť
preto v jeho záujme podieľať sa na výžive svojho dieťaťa podľa jeho potrieb. Treba pritom zdôrazniť, že

maloletá Lívia je odkázaná svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom jej matka, nie je schopná
sama hradiť všetky jej preukázané výdavky.

18. Odvolací súd v prejednávanej veci teda dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že
odôvodneným potrebám maloletej, ktorá má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ako i

možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky i otca zodpovedá výživné v sume 140 Eur
mesačne, ktorú sumu považoval aj odvolací súd za zodpovedajúcu zmeneným pomerom a súčasne táto
suma spĺňa kritéria vyššie citovaných zákonných ustanovení. Za správny považoval aj výrok rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorým vyčíslil nedoplatok otca na výživnom, ktorý súd povolil otcovi splácať za
podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Odvolací súd preto námietky otca uvádzané v odvolaní

považoval za neopodstatnené.

19. V danom prípade teda súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa CMP.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných

papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona

CMP a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu
bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým
po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného
maloletého prevziať.