Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/694/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203719
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214203719.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: C.
V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, I., o zaplatenie 8.416,42 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 125,11 € od
18.5.2013 do 11.8.2013, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 125,11 € od 11.6.2013 do
11.8.2013, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 125,11 € od 11.7.2013 do 11.8.2013 z
a s t a v u j e.

V zastavujúcej časti sa žalovanej náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.416,42 € spolu s úrokom z omeškania
vyčísleným zo splátok za obdobie od 11.8.2012 do 11.4.2013 ku dňu 11.8.2013 vo výške 55,97 €, úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 125,11 € od 11.5.2013 do 17.5.2013 vo výške 0,20 €, úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 8.416,42 € od 12.8.2013 do zaplatenia, to všetko do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.2.2014 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu sumu 8.416,42 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom
skutkovom základe, že žalovaná s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s.) uzatvorila dňa 17.4.2008 zmluvu č. 212634857, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné
prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky

predstavovala sumu 8.787,32 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 6.975,88 €, úrok
sumu vo výške 1.440,54 €, úrok z omeškania sumu vo výške 308,11 € a ostatné príslušenstvo sumu vo
výške 62,79 €). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie dlžných splátok splatných v období od
10.8.2012 do 10.3.2018 v počte 68 a celkovej výške 8.416,42 €. Tiež si uplatnil na zaplatenie vyčíslený
úrok z omeškania z dlžných splátok za obdobie od 11.8.2012 do 11.8.2013 vo výške 61,33 € ako aj úrok
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 8.416,42 € od 12.8.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady
trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti žalovanej,
ktorá sa na pojednávanie nedostavila a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Po vypočutí
si prednesu právneho zástupcu žalobcu a oboznámení sa s obsahom zmluvy o splátkovom úvere,dodatku č. 1 k zmluve, všeobecných obchodných podmienok, dodatku č. 7 k všeobecným obchodným
podmienkam, oznámenia o postúpení pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusu
o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných operácií, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti spolu s doručenkou ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

3. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 8.416,42 €
s príslušenstvom titulom neuhradených splátok úverovej zmluvy č. 212634857 v období od 10.8.2012
do 10.3.2018. V priebehu konania pred otvorením pojednávania vzal žalobca podanú žalobu v časti o

zaplatenieúrokuzomeškaniavovýške8,5%ročnezosumy 125,11€od18.5.2013do11.8.2013,úroku
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 125,11 € od 11.6.2013 do 11.8.2013, úroku z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 125,11 € od 11.7.2013 do 11.8.2013 späť a konanie žiadal v tejto časti
zastaviť.

4. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom spolu s podanou žalobou, na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. dňa 27.6.2013, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči
žalovanej titulom zmluvy č. 0212634857 zo dňa 17.4.2008 celkove vo výške 8.787,32 €. Ako vyplynulo
z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu vo
výške 8.787,32 €, keď ku dňu postúpenia pohľadávky bola žalovaná v omeškaní s plnením svojho

záväzku 624 dní. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené právnym predchodcom žalobcu
písomným podaním zo dňa 9.7.2013.

5. Žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila dňa 17.4.2008 zmluvu o splátkovom úvere č.
0212634857. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 260.000,- Sk (8.630,42 €),

ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť právnemu predchodcovi žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami
po 3.769,- Sk (125,11 €). Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10.5.2008 a splatnosť poslednej
splátky na deň 10.3.2018. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 11,75 % ročne, RPMN vo výške
13,56 %. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na úhrade jednorazového spracovateľského poplatku vo
výške 4.699,- Sk a na poplatku za správu úveru vo výške 60,- Sk mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.

6. Ako vyplynulo z prehľadu finančných operácií, žalovaná dňa 17.4.2008 čerpala úver vo výške
260.000,- Sk (8.630,42 €). Tento splácala v období od 10.5.2008 do 5.10.2011, keď v tomto období
uhradila právnemu predchodcovi žalobcu celkove sumu 5.272,56 €.

7. Ako vyplynulo z oznámenia právneho predchodcu žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
20.5.2013, týmto podaním adresovaným žalovanej právny predchodca žalobcu oznámil, že v zmysle
bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok, pre neplnenie zmluvných podmienok žalovanou,
vyhlásil ku dňu 17.5.2013 mimoriadnu splatnosť úveru. K tomuto dňu vyčíslil svoju pohľadávku na sumu

vo výške 8.634,60 € a žalovanú vyzval na zaplatenie tejto sumy do 10 dní od prevzatia oznámenia. Ako
vyplynulo z doručenky tohto podania, žalovaná túto zásielku na známej adrese jej pobytu neprevzala,
zásielka sa vrátila odosielateľovi s poznámkou pošty : „adresát je neznámy“.

8. K zaplateniu dlžnej sumy nedošlo ani po postúpení pohľadávky žalobcovi na základe výzvy - pokusu

o zmier.

9. Žalovaná v priebehu konania skutkové tvrdenia žalobcu nepopierala, k žalobe a jej prílohám sa
nevyjadrila.

10. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania zotrval na podanej žalobe v zmysle čiastočného
späťvzatia žaloby.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej

osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým
predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto

predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky
založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a

b) poskytuje úvery
c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma
banky sa zakazuje.

Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden
z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

12. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy
splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou dňa 17.4.2008
v sume neuhradených splátok splatných v období od 10.8.2012 do 10.3.2018 vo výške 8.416,42 € s
príslušenstvom.Keďžežalobcazobralvpriebehukonania(predotvorenímpojednávania)podanúžalobu

v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 125,11 € od 18.5.2013 do
11.8.2013, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 125,11 € od 11.6.2013 do 11.8.2013, úroku
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 125,11 € od 11.7.2013 do 11.8.2013 späť, súd postupujúc
podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

13. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania

dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej,
ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá
je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez
odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na
právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka
konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a

spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

14. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním mal preukázanú vecnú legitimáciu strán
sporu, pričom zmluvu o splátkovom úvere č. 0212634857 zo dňa 17.4.2008 uzavretú medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou považoval za platný právny úkon, ktorý spĺňal náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Vychádzajúc zo zásady, na ktorej je postavený

Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z.), podľa ktorej sa skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné, súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel a žalovanú
zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy i s príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený vo výške vyplývajúcej z
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

15. O nároku na náhradu trov konania (v časti konania, ktoré bolo pre čiastočné späťvzatie žaloby
zastavené) súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil
žalobca. Keďže však žalovanej preukázateľne v súvislosti s touto časťou konania žiadne trovy nevznikli,
súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal. Ohľadne zvyšnej časti konania súd o trovách

konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom
na výsledok konania v konaní plne úspešná. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto
súdu po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

16. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.