Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316203758
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316203758.3

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej
veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: A. O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX A., R. XXX/X, o
zaplatenie 1562,61 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 241,32 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške:
- 8,75 % ročne zo sumy 70,23 eura od 18. 3. 2013 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 70,23 eura od 18. 4. 2013 do zaplatenia,
- 8,5 % ročne zo sumy 50,43 eura od 19. 5. 2013 do zaplatenia,
- 8,5 % ročne zo sumy 50,43 eura od 19. 6. 2013 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti istiny vo výške 1321,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
od 19. 7. 2013 do zaplatenia zastavuje.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Po právoplatnosti tohto rozsudku súd vracia žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho
systému evidencie poplatkov - Slovenská pošta a.s., súdny poplatok vo výške 70,30 eura.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3. 3. 2016 domáhal vydania platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 1562,61 eura spolu s úrokom z omeškania z neuhradených služieb a zmluvnej pokuty a

náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť
Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola dňa 24. 9. 2012 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných
služieb č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb.

2. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému
faktúry. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli dňa 20. 11. 2014 medzi sebou Zmluvu o

postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu. Na základe tejto zmluvy
došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu neuhradenej faktúry:

1/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 3. 2013, na sumu 70,23 eura;
2/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 4. 2013, na sumu 70,23 eura;
3/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 5. 2013, na sumu 50,43 eura;

4/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 6. 2013, na sumu 50,43 eura;
5/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 7. 2013, na sumu 1321,29 eura (zmluvná pokuta).3. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa
účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry neuhradil. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa

žalovaný dostal do omeškania. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného do 31. 1. 2013.

4. Pred začatím pojednávania žalobca vzal žalobu v časti pokuty vo výške 1321,29 eura aj s úrokom z
omeškania späť. Súd preto konanie v tejto časti v druhom výroku zastavil s poukazom na § 145 ods. 2

a § 146 ods. 1 veta druhá CSP. Zároveň štvrtým výrokom vrátil žalobcovi súdny poplatok za túto časť
konania podľa s poukazom na § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. v spojení s § 11 ods. 6 cit. zák.
Podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 veta prvá cit. zák., Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na
začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo,
ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo
alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí,

ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné. Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku
1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Podľa § 11
ods. 6 písm. b/ cit. zák., Orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie
poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo

preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa
doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy
súdovaleboorgánprokuratúrynevydalrozhodnutie,zašlepísomnéupovedomenieospôsobevybavenia
sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia písomného upovedomenia. Podľa § 11 ods. 11 cit. zák., Poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa

odsekov 4, 7 až 9 sa zaokrúhli na eurocenty nahor. Žalobca po podaní žaloby zaplatil súdny poplatok
vo výške 93,50 eura; predmetom konania po čiastočnom zastavení konania je zaplatenie istiny 241,32
eura, preto je potrebné za túto časť mať zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eura. Žalobcovi sa tak
má vrátiť 93,50 eura - 16,50 eura, t.j. 77,- eur, ktoré je potrebné krátiť o 6,70 eura, t.j. žalobcovi sa vráti
70,30 eura prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov. Keďže Okresný

súd Galanta podpísal zmluvu so Slovenskou poštou a.s., o zapojení do centrálneho systému evidencie
poplatkov a to dňa 3. 11. 2014, príslušným na vrátenie súdneho poplatku je preto prevádzkovateľ
centrálneho systému evidencie poplatkov - Slovenská pošta, a.s.

5. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou, faktúrami, oznámením o postúpení
pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené. Po čiastočnom späťvzatí žaloby

predmetom konania sa stalo zaplatenie sumy 241,32 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného
do 31. 1. 2013.

8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu a dodatok tak, ako to žalobca popísal

v žalobe a to dňa 24. 9. 2012.

9. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie verejných služieb - služby Optik s dobou viazanosti 24
mesiacov, pričom právny predchodca žalobcu služby riadne poskytol. Právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanému faktúry tak, ako je popísané vyššie (bod 2. tohto odôvodnenia). Žalobcova

pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 241,32 eura (faktúry pod
číslom 1/ až 4/ v bode 2 tohto odôvodnenia) a zo zmluvnej pokuty vo výške 1321,29 eura (faktúra pod
číslom 5/ v bode 2 tohto odôvodnenia) a úrokov z omeškania.

10. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,

že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

11. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby

od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

12. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

13. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu
právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy (t. j. 24. 9. 2012), (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, b/ a ods. 12 písm. a/, b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, účinného k 24. 9. 2012, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
(2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

(12) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

17. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho

predchodcu žalobcu v celkovej fakturovanej sume 241,32 eura, ktoré žalovaný nezaplatil (faktúry pod
číslom 1/ až 4/ v bode 2 tohto odôvodnenia).

18. Keďže žalovaný využil služby právneho predchodcu žalobcu a za tieto nezaplatil riadne a včas, súd
žalobe v rozsahu sumy 241,32 eura vyhovel.

19.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale

zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

21. Nárok na úroky z omeškania (z faktúr pod číslom 1/ až 4/ v bode 2 tohto odôvodnenia) vznikol odo
dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný do 31. 1. 2013), pretože podľa §

10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

22. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre obdobie od 11. 7. 2012 do

7. 5. 2013 vo výške 0,75 % p.a., potom úrok z omeškania je 8,75 % p.a. (pre sumy fakturované faktúrami
1/ a 2/), a pre obdobie od 8. 5. 2013 do 12. 11. 2013 vo výške 0,5 % p.a., potom úrok z omeškania je
8,5 % p.a. (pre sumy fakturované faktúrami 3/ a 4/).

23. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku prvého tohoto rozsudku.

24. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku treťom podľa § 255 ods. 2
CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalovaný bol v konaní úspešný vo väčšej časti
ako žalobca. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia,ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci,
t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu,
aj na strane žalovaného. Ak žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo
o reakciu na správanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, potom znáša

trovy žalovaného žalobca. V danom prípade väčšinový úspech žalovaného spočíva v tom, že vo väčšej
časti vzal žalobca žalobu späť bez udania dôvodu, preto trovy konania musí znášať žalobca, čo sa
považuje za úspech žalovaného. Keďže žalobca bol v konaní úspešnejší, vzniklo mu právo na náhradu
trov konania a to vo výške rozdielu úspechu a neúspechu. Žalobca žaloval zaplatenie istiny vo výške
1562,61 eura, pričom súd mu priznal právo na zaplatenie sumy 241,32 eura, t.j. žalobca bol úspešný
v časti 15,44 % (241,32/1562,61 x 100) a žalovaný v časti 84,56 %, preto žalovaný by mal nárok na

náhradu trov konania, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.