Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010183
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716010183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.

Jozefa Mikluša a JUDr. Slavoja Sendeckého, v trestnej veci obžalovaného I. G., stíhaného pre zločin
podľa § 189 ods. 1 , 2 Tr.zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 23.02.2017 o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3T/46/2016 zo dňa 02.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen,
sp.zn. 3T/46/2016 zo dňa 02.11.2016 vo výroku o vine týkajúci sa skutku uvedeného pod bodom 1.) v
napadnutom rozsudku a celý výrok o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por.

obž. I. G., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Y., G. XXXX/XX, t.č. bytom Y., D. XXX, sa

u z n á v a v i n n ý m , ž e
dňa 02.06.2015 v čase asi o 08.45 hod. v meste Y., okres K., na ul. G. sa vyhrážal svojej bývalej družke
X. J., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že pri náhodnom stretnutí na ulici, keď išla menovaná s ich

spoločným synom E. na nákup, ju požadoval, aby mu dala ich spoločného syna, čo X.. J. odmietla, na
čo sa jej začal vyhrážať, že ak mu ho nedá, tak ho zabije, že ju zabije tam, kde to nikto neuvidí, pričom
toto zopakoval viac krát a následne začal ich syna vyberať z kočíka, v čom sa mu snažila X. J. zabrániť
a preto ju chytil za ruku a opätovne sa jej vyhrážal, že ju naozaj zabije, že jej prijebe, ak mu hneď nedá
syna, pričom následne upustil od svojho konania a uviedol, že o 16.00 hod. príde pre syna a ešte uvidí,
že čo sa bude diať, pričom z obavy o svoj život a život svojho maloletého syna uvedenú skutočnosť
následne X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., G. XXXX/X oznámila na polícii,

t e d a

v bode 1.) napadnutého rozsudku inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť
dôvodnú obavu, čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.

č í m s p á c h a l

vbode1.)napadnutéhorozsudkuprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,2písm.b/Tr.zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm.c/ Tr.zák.,

z a t o s a o d s u d z u j eza skutky uvedené v bode 1.) a 2.) napadnutého rozsudku podľa § 360 ods. 2 Tr.zák., s použitím § 37
písm.h/, m/ Tr.zák., § 38 ods. 4 Tr.zák., § 41 ods. 1 a § 49 ods. 2 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3T/46/2016 zo dňa 02.11.2016 bol obžalovaný
I. G. uznaný za vinného v bode 1.) napadnutého rozsudku zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2

písm.b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.c/ Tr.zák. , v bode 2.) napadnutého rozsudku za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/
Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.a/, ods. 2 písm.c/ Tr.zák. na tom skutkovom základe,
ako je uvedený pod bodom 1.) a 2.) napadnutého rozsudku.

Za toto konanie mu prvostupňový súd podľa § 189 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 37 písm.h/, m, § 38 ods.
4, 7 , § 39 ods. 1 , 3 písm.e/ , § 41 ods. 1, § 49 ods. 2 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní tri
roky nepodmienečne, pričom podľa § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. ho súd pre výkon trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote odvolanie,
ktoré bolo súdu doručené dňa 21.12.2016. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že
obžalovaný sa necíti byť vinným ani z jedného skutku uvedeného v obžalobe. Uviedol, že je pravdou, že
mal problémy s poškodenou X. J., ktoré súviseli so stretávaním sa s jeho synom, mal záujem podieľať sa
na výchove svojho syna, preto poškodenú J. najprv žiadal slušne a kludne, aby mu umožnila stretnutie

so synom. Poškodená mu to nechcela umožniť, zobral sám dieťa na ruky. Na to mu poškodená dieťa
zobrala a vložila ho do kočíka. V tejto súvislosti pripustil, že poškodenej povedal nejaké tvrdšie slová,
ale nikdy to nemyslel vážne, že by jej chcel ublížiť. Ich vzájomné rozpory začali v čase, keď spoločne
bývali a pretrvávajú v podstate aj naďalej. O tom, že nemal záujem poškodenú nútiť k nejakému konaniu,
svedčí aj to, že keď mu neumožnila styk so synom o 16.00 h, nenamietal a ani sa jej ničím nevyhrážal.

K 2.) skutku uvedenom v obžalobe obžalovaný uviedol, že v tom čase bol spoločne s poškodenou a
ďalšími dvoma osobami na ihrisku s deťmi, syn si na kolotoči udrel peru a taktiež tvár o rúru pred ním,
preto mu poškodená začala vytýkať, že nedával pozor, pričom úraz bol bežný, aký môže dieťa pri hraní
utrpieť. Opäť sa pohádali a povedal jej nejaké vulgárne slovo, kopol ju pravou nohou do oblasti stehna,
ale sa nejednalo o silný úder.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu obžalovaný nesúhlasí s hodnotením svojho konania ako zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.b/ Tr.zák. V tejto súvislosti vysvetlil, kto sa môže dopustiť tohto
zločinu vydierania, pričom konštatoval, že skutková podstata vyžaduje, aby páchateľ neoprávnene nútil
iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a to násilím alebo hrozbou násilia. Poškodenej J. sa

nevyhrážal zabitím tak, ako je to uvedené v skutku, mal záujem, keďže sa stretol s poškodenou len
chvíľu zotrvať so synom , v čom mu poškodená J. zabránila a následne od tohto konania upustil.
Znovu zopakoval, že o tom, že poškodenej nechcel ublížiť žiadnym spôsobom ani svojím konaním u
poškodenej vyvolať nejakú obavu, svedčí aj to, že sa následne v ten deň po 16.00h syna nedožadoval,
ani sa poškodenej nevyhrážal. Tvrdenie poškodenej o tom, že ju násilím k niečomu nútil a že sa jej mal

nebezpečne vyhrážať, nie je pravdivé a už vôbec nie je pravdou, že by sa takéhoto konania voči nej mal
dopustiť. V minulosti dochádzalo medzi nimi k hádkam, mali rozdielne názory na výchovu syna, rovnako
poškodená požívala alkoholické nápoje, stretávala sa s inými mužmi, čo mu nepochybne vadilo a preto
dochádzalo medzi nimi k rozporom. Konanie poškodenej J. považuje za účelové, ktorým sleduje záujem
sa mu pomstiť za to, že sa domáhal stretnutí so synom. Pripustil, že v tomto prípade bol nahnevaný a

použil aj vulgárne slová, ale poškodenej sa nevyhrážal zabitím. Úprava styku s dieťaťom nie je medzi
nimi upravená súdnym rozhodnutím, preto podľa jeho názoru má právny nárok sa so synom stretávať
podľa svojich potrieb a dohode s matkou. Uvedenú situáciu vyprovokovala poškodená, pretože prejavil
záujem o syna, ona automaticky vyjadrila nesúhlas namiesto toho, aby mala záujem sa o stretnutí so
synom porozprávať a dohodnúť.Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd prekvalifikoval jeho konanie v obidvoch skutkoch na priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu a vec postúpil príslušnému správnemu orgánu.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na podanom odvolaní, poukázal na to,
že okresný súd uveril hlavne poškodenej pri prvom skutku, poukázal na to, že pri tomto skutku boli
prítomní len obžalovaný a poškodená, obžalovaný poprel, že by sa jej vyhrážal, v tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že poškodená zneužila svoje právo a bráni v styku obžalovanému , aby bol častejšie
so svojím synom. Tak isto obhajca poukázal na právnu kvalifikáciu skutkov podľa jeho názoru, táto

neobstojí, navyše medzi prvým a druhým skutkom bol odstup času 2 mesiace. To tiež svedčí o stave
poškodenej, ktorá vlastne mohla oznámiť spáchanie skutku polícii skôr. Obhajca ďalej poukázal na
osobu poškodenej , ktorá bola súdne trestaná za ublíženie na zdraví a preto jej nie je možné uveriť
bez akýchkoľvek pochybností. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby krajský súd rozhodol tak, ako bolo
navrhnuté v písomných dôvodoch odvolania.

Krajskáprokurátorkanaverejnomzasadnutíuviedla,žesaplnestotožňujesrozsudkomprvostupňového
súdu, tento považovala za zákonný a správny a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Verejné zasadnutie sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, keďže jeho obhajca krátkou cestou

doručil súdu ospravedlnenie obžalovaného z neúčasti na verejnom zasadnutí so žiadosťou o vykonanie
verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a zistil, že
okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Zistené skutkové okolnosti boli v súlade s

vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým
spôsobom okresný súd jednotlivé dôkazy vyhodnotil.

Odvolací súd však pri posudzovaní konania obžalovaného uvedeného pod bodom 1.) napadnutého
rozsudku dospel k inému záveru v súvislosti s právnou kvalifikáciou jeho konania. V tomto smere je

potrebnésúhlasiťsprávnymzáveromobhajoby,žeobžalovanýnenaplnilsvojímkonanímuvedenýmpod
bodom 1.) napadnutého rozsudku skutkovú podstatu zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.b/
Tr.zák. Okresný súd v tomto prípade pochybil, keď posúdil konanie obžalovaného vyššie uvedeným
spôsobom.Krajskýsúdvtejtosúvislostidospelkzáveru,žeobžalovanýpoškodenúnenútil,abymudieťa
vydala, keďže potom, čo mu poškodená odmietla vydať dieťa, obžalovaný iba v zlosti vulgárne nadával

aj sa jej vyhrážal, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
2 písm.b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.c/ Tr.zák. Obhajoba obžalovaného, že tieto vyhrážky
nemyslel vážne, má do určitej miery reálny základ v samotnom konaní obžalovaného, ktorý po 16.00 h
v ten istý deň sa nedožadoval syna tak, ako o tom rozprával pri stretnutí s poškodenou. Odvolací súd sa
však nestotožnil so záverom obhajoby, že konanie obžalovaného mohlo byť posúdené ako priestupok.

Rozhodne intenzita konania v súvislosti s jeho nadávkami a vyhrážkami poškodenej naplnila skutkovú
podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania v oboch prípadoch uvedených v napadnutom rozsudku.

Vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie konania obžalovaného pod bodom 1.) napadnutého rozsudku
potom krajský súd obžalovanému ukladal za obidva skutky úhrnný trest odňatia slobody v upravenej

trestnej sadzbe od 16 mesiacov do troch rokov , keďže v jeho prípade prevažoval pomer priťažujúcich
okolnostípriurčovanídruhuavýmerytrestu.Navyšeobžalovanýsadopustiltrestnejčinnostivskúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia za predchádzajúcu trestnú činnosť (1T/115/2014), preto mu odvolací
súd musel uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody a pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. Takto uložený

trest potom krajský súd považuje vzhľadom na konanie obžalovaného a jeho intenzitu za dostatočný a
primeraný na jeho prevýchovu aj z hľadiska generálnej, tak individuálnej prevencie.

Z toho dôvodu odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.