Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1049/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110227901
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4110227901.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcov: 1. J. T., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z., G. XXX/XX, 2. P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., Q. XXX, 3. K. F., nar. XX.
XX. XXXX, bytom P., Q. XXX, 4. F. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., Q. XXX, všetci žalobcovia zastúpení:
Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ, s. r. o., so sídlom Nitra, Farská 25, IČO: 36 856

282, proti žalovaným: 1. V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., B. 5, zastúpený advokátkou Mgr. Zuzanou
Kyseľovou, so sídlom Nitra, Vajanského 3, 2. F. B., toho času na neznámom mieste, 3. V. F., toho času
na neznámom mieste, 4. T. B., toho času na neznámom mieste, žalované v 2. až 4. rade zastúpené
Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 5. J. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Z., Z. 50X/XX, zast. P.. U. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., K. XX, 6. V. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom P. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaniach žalovaných

v 2. až 4. rade, žalovanej v 5. rade a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
30. júla 2015 č. k. 7C/257/2010-215 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovanej v 5. rade o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r

u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa v 1. rade je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území P., obec P., okres Nitra zapísaných v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Nitre na LV č. XXX ako parcely registra "C" evidované na
katastrálnej mape parc. č. 75/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc. č. 78 záhrady o
výmere 623 m2, parc. č. 79/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 338 m2, parc. č. 80 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 230 m2, v podiele 1, vzhľadom k celku. Ďalším výrokom určil,
že do dedičstva po P. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach v katastrálnom území P., obec P., okres Nitra zapísaných v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom v Nitre na LV č. XXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape parc. č. 75/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc. č. 78 záhrady o výmere 623
m2, parc. č. 79/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 338 m2, parc. č. 80 zastavané plochy a

nádvoria o výmere 230 m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1, vzhľadom k celku. Súd prvej inštancie
uložil žalovaným v 1. až 6. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. až 4. rade
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.338,85 eura a náhradu iných trov konania v sume 99,50
eura na účet ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 80 písm. c), § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len OSP) a § 854 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Na

základe výsledkov dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že podielové spoluvlastníctvo
pôvodných spoluvlastníkov zapísaných v pozemkovej knihe k. ú. Jelenec vo vložke č. 138 bolo nazáklade dohody spoluvlastníkov, uzavretej konkludentne v roku 1937, zrušené a vysporiadané tak, že
došlokreálnej(faktickej)deľbepozemkovparc.č.75,76,77,78,79,80,81a82.Nazákladetejtodohody
tri rodiny užívali, každá svoju záhradu a dvor, resp. zastavanú plochu a spoločne ďalší dvor. Reálna

deľba bola preukázaná v súdnom konaní 10C 25/92, v ktorom zároveň bola na základe geometrického
plánu vytvorená majetková podstata jednotlivých pozemkov označená novými parcelnými číslami tak,
aby zodpovedala skutočnému užívaniu, ako aj vlastníckemu právu, ktoré bolo aj meritórne určené, ale
len v prospech vlastníkov jednej polovice pôvodných parciel. Preto keď v roku 1971 žalobkyňa v 1. rade
a právny predchodca žalobcov v 2. až 4. rade kúpili polovicu pozemkov parc. č. 75, 76, 77, 78, 79, 80,

81 a 82, v skutočnosti kúpili reálne oddelenú časť zodpovedajúcu 1/2, ktorá však nebola vyznačená v
evidencii nehnuteľností. K jej vyznačeniu došlo až v roku 1992 na základe rozhodnutia súdu v súdnom
konaní, v ktorom však nebolo vyriešené vlastníctvo žalobcov. Na základe výsledkov dokazovania súd
prvej inštancie tiež dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný, preto mu v celom rozsahu vyhovel
a určil, že žalobkyňa v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území P.,
obec P., okres Nitra zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Nitre na LV č.

XXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parc. č. 75/1 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 12 m2, parc. č. 78 záhrady o výmere 623 m2, parc. č. 79/2 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 338 m2, parc. č. 80 zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2, v podiele 1, vzhľadom k
celku, a tiež určenia, že do dedičstva po P. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX, patrí
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v katastrálnom území P., obec P., okres Nitra zapísaných

v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Nitre na LV č. XXX ako parcely registra "C"
evidované na katastrálnej mape parc. č. 75/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc. č.
78 záhrady o výmere 623 m2, parc. č. 79/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 338 m2, parc. č.
80 zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1, vzhľadom k
celku. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní v 1. a 5. rade sa v konaní zhodne bránili tvrdením, že

sú nástupcami po pôvodných vlastníkoch, žalovaný v 1. rade pod V. V. a žalovaná v 5. rade po P. V.,
ktorí boli súrodenci a po ktorých spoluvlastnícky podiel zdedili. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi
uviedol, že si je vedomý, že žalobcovia užívali nehnuteľnosti s jeho súhlasom, ale so žalobou nesúhlasí.
Žalovaná v 5. rade na pojednávaní súdu dňa 30. 07. 2015 a po nahliadnutí do spisu zo svojej obrany
čiastočne ustúpila, keď uviedla, že k parc. č. 80, 78 a 75/1 súhlasí s návrhom, pri parc. č. 79/2 si nie je

istá. Súd prvej inštancie obranu žalovaných v 1. a 5. rade nepovažoval za dôvodnú, vzhľadom na vyššie
uvedené výsledky dokazovania, pričom aj z tvrdení žalovaných v 1. a 5. rade vyplýva, že majú vedomosť
o výlučnom užívaní predmetných nehnuteľností žalobcami, čo potvrdzuje tvrdenie žalobcov. Žalovaných
v 2. až 4. rade zastupoval Slovenský pozemkový fond, nakoľko ide o neznámych vlastníkov, pričom
obrana SPF spočívala len v požiadavke, aby vlastníctvo žalobcov bolo preukázané, čo podľa záveru

súdu prvej inštancie preukázané bolo. Žalovaná v 6. rade sa proti návrhu nebránila, naopak, uviedla,
že nič nechce. Právna zástupkyňa žalobcov podaním doručeným súdu dňa 31. 07. 2015 uplatnila trovy
právneho zastúpenia v sume 3.008,37 eura. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §
142 ods. 1 OSP z dôvodu, že žalobcovia mali v konaní plný úspech, a preto im priznal celú náhradu trov
konania voči žalovaným v 1. až v 6. rade, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č.

655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 2.338,85
eura za 7 úkonov právnej služby po 270,54 eura vypočítané zo základu podľa § 10 ods. 2 vyhlášky
vo výške 10.225,50 eura (601,50 m2 po 17 eur ako priemerná cena pozemku v intraviláne). Súd prvej
inštancie nepriznal žalobcom náhradu za úkony právnej služby vyjadrenie z 07. 11. 2012 a vyjadrenie
z 03. 03. 2015 a k nim prislúchajúce režijné paušály a DPH, keď tieto úkony nepovažoval za účelne

vynaložené na uplatnenie práva žalobcov. Dodal, že vo vyjadreniach bol opakovane dopĺňaný skutkový
stav, hoci opísanie skutkového stavu má v prvom rade obsahovať žalobný návrh.

2. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie Slovenský
pozemkový fond (zástupca žalovaných v 2. až 4. rade), ktorý uviedol, že Slovenský pozemkový

fond v spore zastupoval žalovaných 2. až 4., ktorí mali podľa listu vlastníctva status neznámeho
vlastníka. Vzhľadom k tomu, že súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, zaviazal všetkých žalovaných
k úhrade trov konania. Mal za to, že rozhodnutie súdu v časti výroku o trovách, kde súd zaviazal
Slovenský pozemkový fond k úhrade trov konania spoločne a nerozdielne spolu s ostatnými žalovanými,
nie je správne a to najmä z dôvodu, že súd neprihliadal na špecifické postavenie Slovenského

pozemkového fondu ako zákonného zástupcu neznámych vlastníkov. Slovenský pozemkový fond mal
tiež za to, že boli naplnené osobitné dôvody v zmysle § 150 ods. l OSP. Do pozornosti dal rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 5/2006 a uviedol, že Slovenský pozemkový
fond nevystupoval v predmetnom súdnom konaní tak, že by nejakým spôsobom bezdôvodne súdnekonanie predlžoval a navyšoval tak jeho trovy. Žalobcovia sa pred samotným konaním neobrátili na
Slovenský pozemkový fond so žiadosťou o súhlas s vydržaním sporných pozemkov, ani nemali záujem
o mimosúdne rokovania pred začatím konania. Tvrdil, že žalobcovia takisto nevyužili svoje právo

v rámci konania ROEP na uplatnenie akýchkoľvek námietok, či právo odvolania sa proti zápisu na
list vlastníctva. Žalobcovia (resp. ich právni predchodcovia) nesprávne predpokladali, že rozsudkom
10C/25/1992 sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností. Dospel k záveru, že i samotní žalobcovia svojim
správaním dali príčinu vzniku tohto súdneho konania. Je preto logické, že Slovenský pozemkový fond
musel napĺňať svoje zákonné povinnosti a hájiť práva neznámych vlastníkov pred súdom, a žiadať

dôsledné prešetrenie nároku žalobcov. Slovenský pozemkový fond ďalej poukázal na zaužívanú prax
súdov v celej SR, v ktorých je zúčastnený Slovenský pozemkový fond z dôvodu, že zastupuje v konaní
nezistených vlastníkov ako podielových spoluvlastníkov. Tvrdil, že priznanie náhrady trov v takýchto
typoch sporov je absolútne nezvyklé a nedôvodné. Správu nehnuteľností nezistených vlastníkov
zveruje do pôsobnosti Slovenského pozemkového fondu zákon a zámerom zriadenia Slovenského
pozemkového fondu je zabezpečenie správy uvedených pozemkov, správa pôdy nezistených vlastníkov

nemá byť Slovenskému pozemkovému fondu na ujmu, preto v súdnych konaniach nemá byť Slovenský
pozemkový fond zaviazaný na náhradu trov konania. Záverom poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 21Co l/2013 zo dňa 31. 01. 2013 a žiada, aby bol napadnutý rozsudok v časti o výroku o
trovách konania zrušený a zmenený tak, že Slovenský pozemkový fond nie je povinný zaplatiť náhradu
trov konania a právneho zastúpenia.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná v 5. rade, ktorá uviedla, že podáva
odvolanie proti výroku, odôvodneniu a náhrade trov konania z dôvodu nesprávneho skutkového a
právneho posúdenia veci. Stotožnila sa so stanoviskom Slovenského pozemkového fondu zo dňa 05.
04. 2011, kde uviedol, že v dôsledku ROEP v k. ú. P., ktorý bol schválený a zo strany žalobcov neboli

vznesené námietky, preto sa má za to, že so zápisom súhlasili. Žiadala, aby súd návrh v celom rozsahu
zamietol. Žalovaná v 5. rade navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok alebo vrátil vec súdu prvej
inštancie k novému prerokovaniu veci.

4. Odvolanie voči rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania podal aj žalovaný v 1. rade, ktorý

uviedol, že si na pojednávaní konanom dňa 30. 07. 2015 prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle ustanovenia § 143 OSP. Konštatoval, že spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa v predmetnom konaní domáhali
žalobcovia, právoplatne zdedil po svojom otcovi na základe osvedčenia o dedičstve 22D/942/2010,
Dnot 67/2010 zo dňa 05. 08. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 08. 2010. O svojom

legitímnom spoluvlastníctve k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, nemal žalovaný v 1. rade
dôvod pochybovať, nakoľko vychádzal aj z údajov zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie P., kde boli aj pred začatím vyššie spomenutého dedičského konania a aj po jeho skončení
zapísaní ako spoluvlastníci všetci účastníci tohto konania, resp. ich právni predchodcovia. Poukázal na
ustanovenie § 70 Katastrálneho zákona, ako aj na ustanovenie § 134 OSP a uviedol, že v čase začatia

konania 7C/257/2010, t.j. 27. 10. 2010, bol jednoznačne dobromyseľný, čo sa týka jeho presvedčenia
o spoluvlastníctve k dotknutým nehnuteľnostiam. Žalobcovia sa v priebehu konania, teda nie pri jeho
začiatku, ale až po prevzatí právneho zastúpenia JUDr. Evou Stoklasovou, začali odvolávať na výsledky
právoplatne skončeného konania vedeného pred Okresným súdom Nitra č. 10C/25/1992. Konajúci súd
následne pripojil k prebiehajúcemu konaniu celý spis sp. zn. 10C/25/1992 a pri svojom rozhodovaní

vychádzal predovšetkým zo záverov tohto konania. Považoval za dôležité uviesť, že žalovaný v 1.
rade nebol účastníkom konania 10C/25/1992, ale bol ním jeho otec a žalovaný v 1. rade nemal až do
doby pripojenia spisu vedomosť o tom, čo bolo predmetom konania v roku 1992 a o jeho záveroch.
Ďalej konštatoval, že súd priznal rozsudkom žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia celkom za 7
úkonov právnej služby na účet JUDr. Evy Stoklasovej, pričom prvé tri priznané úkony vo veci urobili iné

advokátky, ktoré si trovy za tieto úkony v priebehu konania ani písomne, ani ústne na pojednávaniach
neuplatnili. Konkrétne prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie návrhu na začatie pojednávania urobila
JUDr. Augustína Kolenčíková a na pojednávaní dňa 03. 07. 2012 sa zúčastnila JUDr. Otília Groissová,
resp. ňou splnomocnený zástupca Mgr. Peter Farkas. Vo vyčíslení trov právneho zastúpenia, ktoré
podala na súd právna zástupkyňa žalobcov dňa 31. 07. 2015, sa dožadovala priznania trov za

podanie návrhu pre JUDr. Otíliu Groissovú, pričom návrh podávala JUDr. Augustína Kolenčíková. Mal
za to, že právna zástupkyňa žalobcov JUDr. Eva Stoklasová nemala žiadny právny titul na to, aby si
uplatňovalatrovyprávnehozastúpeniazatietoúkony,nakoľkoichneurobilaaaninepreukázala,žebyna
ňu boli postúpené. Pri úkone za prevzatie a prípravu pojednávania, ako aj pri úkone za podanie návrhusi uplatnila JUDr. Stoklasová aj sadzbu DPH, vždy vo výške 20 %, pričom ale v roku 2010, kedy bolo
prevzatézastúpeniežalobcovvpredmetnejveciapodanýžalobnýnávrh,bolasadzbaDPH19%.Okrem
toho, do vydania rozsudku nebolo súdu predložené potvrdenie o tom, či JUDr. Kolenčíková a JUDr.

Groissová sú platiteľkami DPH. Z verejne dostupných zdrojov, t.j. webovej stránky Finančnej správy
Slovenskej republiky z podstránky „Zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH“ zistil, že JUDr.
Otília Groissová nie je platiteľkou DPH, a nakoľko JUDr. Kolenčíková už ukončila advokátsku činnosť,
tento údaj o nej sa mu už z tohto zdroja nepodarilo zistiť. Ďalej namietal dôvodnosť priznania úkonu
právnej zástupkyni žalobcov za účasť na pojednávaní konanom dňa 17. 06. 2014, nakoľko toto konanie

bolo odročené z dôvodov výhradne na strane žalobcov, pretože právna zástupkyňa žalobcov podala
návrh na zmenu petitu, ktorý bol chybne sformulovaný v návrhu na začatie konania a súd z tohto dôvodu
pojednávanie odročil. Rovnako namietal dôvodnosť priznania úkonu právnej zástupkyni žalobcov za
účasť na pojednávaní konanom dňa 10. 02. 2015, ktoré bolo tiež odročené z dôvodov výlučne na strane
žalobcov, nakoľko nevedeli priamo na pojednávaní dokázať tvrdené skutočnosti a vyžiadali si čas na
doplnenie dokazovania týchto skutočností, ktoré mal už ale obsahovať návrh na začatie konania. V tejto

súvislosti aj konajúci súd nepriznal právnej zástupkyni žalobcov úkony za písomné vyjadrenie zo 07. 11.
2012 a z 03. 03. 2015, nakoľko išlo o vyjadrenia, ktorým žalobcovia dopĺňali skutkový stav, ktorý už mal v
prvom rade obsahovať žalobný návrh. Na základe uvedených skutočností mal za to, že žalovaný svojím
správaním nedal dôvod na začatie konania, a preto, hoci bol aj vo veci neúspešný, má nárok na náhradu
trov konania voči žalobcom v zmysle ustanovenia § 143 OSP. Trovy právneho zastúpenia žalovaného v

1. rade vyčíslil v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvplatnomznenízozákladu10.225,50eura(601,50eurapri
hodnote 17 eur za m2 ako priemernej ceny pozemku v intraviláne v lokalite P.), pričom hodnota za jeden
úkon právnej služby predstavuje 270,54 eura + príslušný režijný paušál. Trovy právneho zastúpenia
v celkovej výške 1.537,38 eura si uplatnil za nasledovné úkony právnej služby: prevzatie a príprava

zastúpenia 05. 06. 2013 - 270,54 eura + 7,81 eura (režijný paušál), účasť na pojednávaní konanom
dňa 17. 06. 2014 - 270,54 eura + 8,04 eura (režijný paušál), účasť na pojednávaní konanom dňa 10.
02. 2015 - 270,54 eura + 8,39 eura (režijný paušál), účasť na pojednávaní konanom dňa 30. 04. 2015
- 270,54 eura + 8,39 eura (režijný paušál), účasť na pojednávaní konanom dňa 30. 07. 2015 - 270,54
eura + 8,39 eura (režijný paušál) a odvolanie proti rozhodnutiu v časti trov konania - 135,27 eura + 8,39

eura (režijný paušál). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd bez nariadenia
pojednávania odvolaním napadnutý rozsudok súdu v časti rozhodnutia o trovách konania zmenil a
rozhodol tak, že zaviaže žalobcov v 1. až 4. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému v 1. rade
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.537,38 eura na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Zuzany
Kyseľovej, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ak by odvolací súd nepriznal žalovanému v

1. rade náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 143 OSP, ale sa stotožnil s rozhodnutím súdu
prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania žalobcom v 1. až 4. rade, žiadal, aby odvolací súd v
súlade so skutočnosťami a námietkami uvádzanými v odvolaní, znížil JUDr. Eve Stoklasovej priznané
trovy právneho zastúpenia.

5. Vzhľadom k obsahu podaného odvolania žalovanej v 5. rade Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa
28. septembra 2016 č. k. 9Co/1049/2015-249 vyzval žalovanú v 5. rade, aby svoje odvolanie zo dňa
10. 09. 2015 v lehote 10 dní od doručenia výzvy opravila a doplnila o náležitosti odvolania podľa a
to tak, aby z odvolania bolo zrejmé, v akom rozsahu sa rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa domáha. Súd poučil

žalovanú v 5. rade v zmysle ustanovenia § 386 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku(ďalejlenCSP)tak,ževprípade,aksvojenesprávne,neúplné,alebonezrozumiteľnéodvolanie
nedoplní alebo neopraví v požadovanom rozsahu v stanovenej lehote, odvolací súd odmietne odvolanie
žalovanej v 5. rade ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363 CSP. V odôvodnení súd poukázal
na ustanovenia § 470 ods. 1, § 127 ods. 1, 2, § 363, § 365 ods. 1, 2, § 373 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP

a uviedol, že žalovaná v 5. rade dňa 14. 09. 2015 podala na poštovú prepravu odvolanie, súdu prvej
inštancie doručené dňa 16. 09. 2015, z ktorého obsahu vyplýva, že smeruje proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 30. 07. 2015 č. k. 7C/257/2010-2015 (správne malo byť 7C/257/2010-215). Súd prvej
inštancie bez ďalšieho predložil vec odvolaciemu súdu na ďalší postup. Z odvolania žalovanej v 5. rade
pritom nie je zrejmé, v akom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, v čom toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľka domáha, pretože uviedla, že odvolanie
podávaprotivýroku,odôvodneniuanáhradytrovkonaniazdôvodunesprávnehoskutkovéhoaprávneho
posúdenia veci a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok alebo vrátiť vec súdu prvej inštancie k novému
prerokovaniu veci. Zároveň však uviedla, že sa stotožňuje so stanoviskom Slovenského pozemkovéhofondu, ktorý však podal odvolanie iba v časti náhrady trov konania a žiadal rozsudok v tejto časti zrušiť a
zmeniť tak, že nie je povinný zaplatiť náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Z odvolania žalovanej
v 5. rade vyplýva, že nemá náležitosti odvolania podľa § 363 CSP. S poukazom na vyššie citované

zákonné ustanovenia odvolací súd vyzval odvolateľku, aby v lehote 10 dní odstránila vyššie uvedené
vady odvolania.

6. Uznesenie krajského súdu zo dňa 28. septembra 2016 č. k. 9Co/1049/2015-249 bolo doručované na
adresu bydliska zástupkyne žalovanej v 5. rade dňa 06. 10. 2010, ako aj opakovane dňa 07. 10. 2010

a v tento deň uložené na pošte. Nakoľko nebola zásielka prevzatá v odbernej lehote, dňa 26. 10. 2016
bol vrátená krajskému súdu.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP preskúmal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 5. rade proti napadnutému
rozsudku je potrebné odmietnuť, pretože jej odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 CSP a rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je potrebné podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Podľa § 127 ods. 1, 2 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.

9. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

10. Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

11. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

12. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom.
Predmetný rozsudok bol zástupkyni žalovanej v 5. rade doručený dňa 31. 08. 2015. Žalovaná v 5. rade
doručila prostredníctvom svojej zástupkyne súdu prvej inštancie v zákonnej lehote na podanie odvolaniepodanieoznačenéako„OdvolanieprotirozsudkuOkresnéhosúduNitrač.k.7C/257/2010-2015“,vrámci
ktorého sa žalovaná v 5. rade domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej
inštancie k novému prerokovaniu veci. Keďže odvolanie žalovanej v 5. rade nemalo náležitosti podľa §

363 CSP, odvolací súd zo dňa 28. septembra 2016 č. k. 9Co/1049/2015-249 vyzval žalovanú v 5. rade,
aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy opravila a doplnila svoje odvolanie zo dňa 10. 09. 2015
o náležitosti odvolania podľa § 363 CSP s tým, že pokiaľ tak neurobí, odvolací súd odvolanie žalovanej
v 5. rade odmietne ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363 CSP. Uznesenie krajského súdu
zo dňa 28. septembra 2016 č. k. 9Co/1049/2015-249 bolo doručované na adresu bydliska zástupkyne

žalovanej v 5. rade dňa 06. 10. 2010, ako aj opakovane dňa 07. 10. 2010 a v tento deň uložené na pošte.
Nakoľko nebola zásielka prevzatá v odbernej lehote, dňa 26. 10. 2016 bol vrátená krajskému súdu.

15. Na rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. d) CSP musia byť
súčasne splnené viaceré predpoklady, t.j. výzva súdu na odstránenie vád odvolania, náležité poučenie,
uplynutie ustanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup strany pri

realizácii poučenia a záver o tom, že odvolanie nemá náležitosti odvolania podľa § 363 CSP. Odvolací
súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu po podaní odvolania žalovanej v 5. rade, po výzve na
odstránenie vád obsahujúcej náležité poučenie a chybnom postupe strany pri realizácii poučenia,
dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonom ustanovené podmienky na vydanie
rozhodnutia, ktorým odmietne odvolanie žalovanej v 5. rade podľa § 386 písm. d) CSP.

16. Vzhľadom k tomu, že odvolanie žalovanej v 5. rade, aj napriek riadnej výzve súdu na odstránenie
vád odvolania, nemá náležitosti odvolania podľa § 363 CSP, odvolací súd odvolanie žalovanej v 5. rade
odmietol (§ 386 písm. d) CSP).

17. V prejednávanej veci sa žalobkyňa v 1. rade a P. (právny predchodca žalobcov v 2. až 4. rade)
žalobným návrhom podaným na súd dňa 27. 10. 2010 domáhali voči žalovaným označeným ako 1.
Slovenský pozemkový fond, 2. V. V., 3. F. E., 4. G. V. a 5. F. A. určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v katastrálnom území P., obec P., okres Nitra, zapísaných v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom v Nitre na LV č. XXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej

mape ako parc. č. 75/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc. č. 78 záhrady o výmere
623 m2, parc. č. 79/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 338 m2, parc. č. 80 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 230 m2, každý v podiele 1/2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13. 10. 2011 č. k.
7C/257/2010-39 konanie voči pôvodnému žalovanému v 1. rade (Slovenský pozemkový fond) zastavil
a žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a následne uznesením zo dňa 25. 05. 2012

č. k. 7C/257/2010-56 konanie zastavil aj voči pôvodným žalovaným v 2., 3. a 4. rade (F. E., G. V. a
F. A.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Uznesením zo dňa 25. 05. 2012 č. k. 7C/257/2010-58 pripustil, aby ako účastníci konania vstúpili do
konania na strane žalovaných: F. B., toho času na neznámom mieste, V. F., toho času na neznámom
mieste, T. B., toho času na neznámom mieste, T. B., toho času na neznámom mieste, F. P., toho času

na neznámom mieste, všetci zastúpení: Slovenský pozemkový fond a J. B. nar. XX. XX. XXXX, Z., Z.
XXX/XX. Následne uznesením zo dňa 14. 02. 2013 č. k. 7C/257/2010-100 súd prvej inštancie konanie
voči pôvodným žalovaným v 5. a 6. rade (T. B. a F. P.) zastavil a o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a uznesením zo dňa 14. 02. 2013 č. k.
7C/257/2010-102 pripustil, aby do konania ako účastníci konania na strane žalovaných vstúpila V. P.,

rod. O., nar. XX. XX., XXXX, bytom P. č. XXX. P. T. (pôvodný žalobca v 2. rade) zomrel dňa XX. XX.
XXXX a stranami konania sa stali jeho právni nástupcovia, ako žalobcovia v 2. až 4. rade. Uznesením
zo dňa 10. 07. 2014 č. k. 7C/257/2010-142 konanie v časti o určenie, že žalobkyňa v 1. rade a P. T.
(pôvodný žalobca v 2. rade) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. P., obec P., okres
Nitra, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Nitre na LV č. XXX ako parcely

registra "C" evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 75/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere
12 m2, parc. č. 78 záhrady o výmere 623 m2, parc. č. 79/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere
338 m2, parc. č. 80 zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2, každý v podiele 1/4, zastavil a o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 29. 04. 2014 č. k. 7C/257/2010-184 pripustil zmenu návrhu nasledovne:

Súd určuje, že žalobkyňa v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území
P., obec P., okres Nitra zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Nitre na LV č.
XXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parc. č. 75/1 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 12 m2, parc. č. 78 záhrady o výmere 623 m2, parc. č. 79/2 zastavané plochy a nádvoria ovýmere 338 m2, parc. č. 80 zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2, v podiele 1/4. Súd určuje,
že do dedičstva po P. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX patrí spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach v katastrálnom území P., obec P., okres Nitra zapísaných v katastri nehnuteľností

vedenom Okresným úradom v Nitre na LV č. XXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape parc. č. 75/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc. č. 78 záhrady o výmere 623 m2,
parc. č. 79/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 338 m2, parc. č. 80 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 230 m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/4. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol
napadnutým rozsudkom.

18. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa
novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania

do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako
to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov
ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy
dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,
mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať
ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.
Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za
trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu

tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave
zakotvená. Podľa doterajšej právnej úprave v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania
len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka
účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za
trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného
súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon
právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.

Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne
vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku;
vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený.
Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov
konania leží na strane sporu.

22. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť
povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP
a rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z

hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade
trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu,

ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.23. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
§ 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k

uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by
mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho
prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v

koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je
priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich
náhradu, keď mal v konaní úspech.

24. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že v danej veci sa súd prvej inštancie týmito všetkými podmienkami a

okolnosťami významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP nezaoberal, čím zaťažil konanie vadou podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP. S poukazom na skutočnosť, že sa súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal
tým, či v danom prípade nie je možné vzhliadnuť dôvod na postup podľa § 257 CSP, odvolací súd
odôvodnenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania považoval za nedostatočne
odôvodnené. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť

jeho správnosť.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade
trov konania podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec súdu prvej inštancie v súlade s
ustanovením § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní

opätovne rozhodne o náhrade trov konania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a
vysporiada sa argumentmi uvedenými v podaných odvolaniach. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej
inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

26. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§

396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).