Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615207385
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5615207385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: DPS
financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpený advoconsulting
s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovanému: A. V., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom F. Z., Z. XXX/X, štátny občan SR, t. č. Ústav na výkon väzby a ústav na
výkon trestu odňatia slobody, Chorvátska 5, Bratislava, v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky
2.127,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 4C/288/2015-113 zo dňa 6.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 4C/288/2015-113 zo dňa 6.10.2016 zamietol žalobu
žalobcu. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobu zamietol , nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca
sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere
uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako

dlžníkom. Žalovanú pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/
CE, čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Skutkové tvrdenia uvedené
žalobcom v žalobe a v jeho doplneniach neboli dostatočné pre vyvodenie dôvodnosti uplatneného
nároku. Žalobca napriek opakovaným výzvam súdu neuviedol v dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia
tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku a zistený skutkový stav subsumovať
pod príslušné zákonné ustanovenia a o uplatnenom nároku rozhodnúť. Napriek opakovaným výzvam
na predloženie špecifikácie žalovanej sumy o uvedenie, z čoho pozostávajú jednotlivé položky, akým

spôsobom boli vyčíslené, predloženie splátkového kalendára s uvedením, aká časť každej splátky
pripadá na úrok, aká na istinu, na zdokladovanie všetkých platieb žalovaného žalobca neuviedol v
dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné posúdiť dôvodnosť jeho nároku. Preto
prvostupňovému súdu neostávalo nič iné, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. V odvolaní uviedol, že so záverom konajúceho súdu
nemôže súhlasiť a to preto, že na výzvu súdu na predloženie špecifikácie predložil túto špecifikáciu dňa

28.6.2016, v ktorej podrobne popísal každú jednotlivú položku žalovanej sumy, teda istinu, nezaplatené
úroky z úveru, nezaplatené poplatky, zmluvné úroky z omeškania a zákonné úroky z omeškania spolu
s uvedením sadzieb v období, prípadne odkazov na ustanovenia obchodných podmienok právneho
predchodcu žalobcu. Pokiaľ ide o požiadavku súdu predložiť amortizačnú tabuľku, žalobca uvádza,že nemá prístup do informačného systému a databáz jeho právneho predchodcu, preto nemohol
zabezpečiť súdom požadovaný dôkaz bez vlastného zavinenia. Odvolateľ ďalej uviedol, že má za
to, že predmetný zmluvný vzťah bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení OBZ, v zmysle ktorých

právny predchodca úročil poskytnutý úver, pričom poukazuje i na skutočnosť, že takýto spôsob
úročenia predstavuje najčastejšiu formu úročenia používanú bankovými inštitúciami, ktorá je v súlade
so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 200/48 ES zo dňa 23.4.2008, podľa ktorej podľa bodu
19, pokiaľ ide o úrokovú sadzbu frekvenciu splátok a kapitalizáciu úrokov, veritelia by mali používať svoj
bežný spôsob výpočtu pre príslušný spotrebiteľský úver. V námietke súdu odkazujúcej na účtovanie

úrokov z omeškania vo výške 26,40 % ročne a údajnú rozpornosť predpismi na ochranu spotrebiteľa
a s poukazom na skutočnosť, že na zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, odvolateľ má za to, že až do dňa, kedy nadobudlo účinnosť nové znenie ustanovenia §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého tretej vety „ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva“, bol na predmetný vzťah potrebné aplikovať znenie ust. § 369 ods.

1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prvej vety „ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určenej v zmluve,
inak o 10 % vyššie než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvý
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu“. V tejto súvislosti poukazuje
na skutočnosť, že podpisom zmluvy o úvere zo dňa 6.10.2006 žalovaný ako dlžník vyhlásil, že sa

oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktoré sa zaviazal dodržiavať. Ako vyplýva z ust. § 52 ods.
1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zo dňa 6.10.2006, keďže zmluva o úvere nebola
nikdy upravená v 8 časti OZ, nemôže byť týmto ustanovením považovaná zmluva o úvere zo dňa
6.10.2006 za spotrebiteľskú zmluvu v tom zmysle, že by sa na ňu mali bez výnimky vzťahovať aj ostatné
ustanovenia OZ, a teda nielen ustanovenia § 52 až § 54 OZ. Podľa odvolateľa ide o zmluvu o úvere,

ktorá je tzv. absolútnym obchodom a majú sa na ňu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP

potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcu odvolací
súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo
veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje. Konštatuje zároveň správnosť
napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred

súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok a čo sa týka preskúmania veci samej
v rozsahu podaného odvolania, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, skutkové zistenia súdu nie sú založené na chybnom hodnotení
dôkazov, keď odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal hodnotenie dôkazov v súlade s ust.

§ 191 CSP a rozsudok má náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 1,2 CSP.

8. Odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, pretože
zhodne s právnym názorom súdu prvého stupňa skutkové tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe a vjeho doplneniach neboli dostatočné pre vyvodenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na zásadu koncentrácie konania, keď Civilný sporový poriadok do
ustanovenia § 185 zaviedol tzv. princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že pri rozhodovaní

sa vychádza výlučne z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému
zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu
ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a dôkazmi. Z preskúmavaného spisu mal aj odvolací
súd nepochybne preukázané, že žalobca napriek opakovaným výzvam súdu prvej inštancie neuviedol
v dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného

nároku, keď napriek opakovaným výzvam na predloženie špecifikácie žalovanej sumy, o uvedenie, z
čoho pozostávajú jednotlivé položky a akým spôsobom boli vyčíslené, najmä so zreteľom, aká časť
každej splátky pripadá na úrok, aká na istinu. Žalobca neuviedol v dostatočnom rozsahu skutkové
tvrdenia tak, aby bolo možné posúdiť dôvodnosť jeho nároku. Žalobca nešpecifikoval, z ktorých
nezaplatených splátok úveru pozostáva žalovaná suma, čo je ako správne poznamenal súd prvej
inštancie nevyhnutné pre posúdenie prípadného premlčania nároku, resp. jeho časti, ku ktorej musí súd

prihliadať ex offo v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd nesúhlasí
s tvrdením žalobcu, že v danom prípade sa jednalo o absolútny obchod a na daný záväzkový vzťah,
že bolo potrebné použiť ustanovenia Obchodného zákonníka. Uplatnený nárok s ohľadom na charakter
subjektov, ktorý zmluvu o úvere uzatvárali, je spotrebiteľským vzťahom a spotrebiteľský vzťah je svojou
povahou vždy občianskoprávnym vzťahom a na takéto vzťahy sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka a dané normy spotrebiteľského práva. S poukazom na uvedené odvolací súd
potom konštatoval, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil
ako vecne správny.

9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262

ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, úspešnou stranou bol žalovaný, a preto súd
rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov odvolacieho
konania bude rozhodovať s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)