Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/296/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241560
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5112241560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ľubomír
Benda, nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, A. Z. F., právne zastúpeného JUDr. Marianom Ďuranom,
PhD., advokátom so sídlom K. X, I., proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, právne
zastúpenej spoločnosťou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica 850,
o zriadenie vecného bremena prechodu, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 17C/375/2012-176 zo dňa 24. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

.Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia vecného
bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok patriaci žalovanej (nehnuteľnosti špecifikované
v napadnutom rozsudku). Pri aplikácii § 151 ods. 3 OZ konštatoval, že nemal preukázané dôvody,
pre ktoré by nebolo možné zabezpečiť prístup cez pozemky vlastnícky patriace blízkej osobe žalobcu,
ktoré sú využívané len ako záhrada a sad. Z tohto dôvodu ani za okolnosti, že v minulosti bol prechod
(ktorého sa žalobca domáha) využívaný cez časť spornej parcely žalovanej, táto skutočnosť sama o

sebe nepostačuje, aby súd obmedzil vlastnícke právo žalovanej zriadením ťarchy. Zdôraznil, že žalobca
musí preukázať objektívnu nemožnosť zabezpečiť si prístup k stavbe z dôvodu, že k nej nevedie žiadna
iná prístupová cesta, resp. že vlastníci okolitých pozemkov mu vstup nepovoľujú. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že ak podľa záverov znalca postačuje na prechod 2,5 až 3 m a takýto je možné viesť aj
cez pozemok vo vlastníctve matky žalobcu, je potrebné vysvetliť skutočnosti, ktoré objektívne bránia
tomuto prechodu. Nie je totiž možné uprednostniť zriadenie práva prechodu hoci aj na konci faktickej
komunikácie len preto, aby nedošlo k znehodnoteniu iných pozemkov žalobcu, či iných osôb, najmä ak

sú blízkymi osobami.
2.Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že za účelom zriadenia vecného bremena cez spornú časť pozemku
žalovanej by bolo nevyhnutné odstrániť na spornej časti sa nachádzajúcu stavbu, čo by viedlo k vzniku
sporu.
3.Napokon argumentoval, že pre požadovaný postup bolo nevyhnutné preukázať aj skutočnosť, že
oprávnená osoba - žalobca sa bude môcť cez spornú časť pozemku dostať k stavbe. Z tohto hľadiska
však súd nemá preukázanú možnosť prechodu k pozemku cez parcelu č. 159/4, ku ktorej nie je založený

list vlastníctva. Predmetný pozemok je vedený ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba,
cestná účelová komunikácia, chodník, lesná cesta, avšak podľa vyjadrenia obce táto cestu na pozemku
neeviduje. Okresný súd preto v danej spojitosti uzavrel, že ak má byť zriadené vecné bremeno prechoducez pozemok, je nevyhnutné preukázať, že žalobca bude mať právo prechádzať cez určité pozemky a
nepostačuje tvrdenie, že okolití vlastníci mu v prechode nebránia.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne
úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov konania, ktoré podrobne špecifikoval. Zároveň
odôvodnil nepriznanie príslušných úkonov právnej služby.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia

v podobe zriadenia špecifikovaného vecného bremena za náhradu, eventuálne zrušenia rozsudku
okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že z hľadiska § 151 ods.
3 OZ požiadavka vykonania zásahu do práv tretích osôb kladie dôraz na to, aby pri výbere a úvahe,
ktoré z priľahlých pozemkov budú zaťažené je právne nevyhnutné zistiť v akom rozsahu by sa v prípade
viacerýchalternatívrealizovalatzv.najjednoduchšiacesta,t.j.tá,ktorázasahujedoprávtretíchosôbvčo
najmenšom rozsahu. Už pri konceptovaní žaloby pritom žalobca vychádzal z týchto premís a zohľadnil

jednak, že časť pozemku, ku ktorému sa domáha zriadenia vecného bremena sa dlhodobo využíva ako
komunikácia za účelom prístupu k uvedenej stavbe a jednak, že táto cesta predstavuje najpriamejšiu
spojnicu medzi pozemkom, t.j. sa využíva všeobecný komunikačný priestor s nehnuteľnosťou žalobcu.
Nadväzne podľa odvolateľa argumentácia súdu, že nepreukázal možnosť prechodu cez pozemok vo
vlastníctvematkyjeirelevantná.Matkatotižužalobcupredstavujetretiuosobu,ktorejprávabyzriadením

práva nevyhnutnej cesty boli dotknuté a obmedzené, pričom k obmedzeniu jej práv by došlo v podstatne
väčšej miere. Samotná skutočnosť existencie blízkeho vzťahu k vlastníkovi pozemku je pritom bez
právneho významu, pričom pripomenul, že príbuzenský vzťah existuje aj medzi žalobcom a žalovanou.
6. Odvolateľ nesúhlasil ani s argumentáciu súdu ohľadne nepreukázania možnosti prechodu cez
pozemok parc. č. 159/4, ako totiž vyplýva zo skutkových zistení súdu na ohliadke, uvedená parcela

sa využíva ako komunikácia na prístup obyvateľstva v danom území, t.j. nielen pre žalobcu a
žalovaného,aleajostatnýchobyvateľovdanejčastiobce.Vdanejspojitostispoukazomnaprávnuteóriu
argumentoval, že pozemok v súkromnom vlastníctve možnosť uznať za verejnú cestu ak sú splnené
dva predpoklady, a to jednak, že pozemok bol venovaný buď výslovným alebo konkludentným členom
vlastníka všeobecnému užívaniu a jednak, že toto užívanie slúži k uspokojeniu komunikačnej potreby.

V danom prípade sú obidva predpoklady naplnené.
7.Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetný spor o zriadenie vecného bremena sa
vedie viac ako 4 roky s tým, že k postaveniu drevenej stavby žalovanou došlo až po tom, čo došlo k
doplneniu znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že prechod motorovými vozidlami v danom mieste
je možný. Je teda zjavné, že žalovaná sa účelovo snaží konať tak, aby zmarila prípadný výsledok

sporu. Uvedené správanie je v rozpore s dobrými mravmi a prekročenie zákonného rámca výkonu
práv predstavuje exces, ktorého následkom je, že takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu.
Navyše, postavenie stavby, ktorá nemá charakter nehnuteľnosti v zmysle § 119 ods. 2 OZ, keďže nejde
o stavbu, ktorá by bola pevne a nerozobrateľne spojená so zemou, nemôže brániť zriadeniu nevyhnutnej
cesty ako sa domáha žalobca.

8. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaná označila odvolanie žalobcu za nedôvodné a
napadnutý rozsudok žiadala ako vecne správny potvrdiť. Po doslovnej (a nadbytočnej) citácii podstatnej
časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedla, že odvolacia argumentácia neobsahuje žiadnu takú
skutočnosť, s ktorou by sa súd v rámci konania nezaoberal a následne sa s ňou v odôvodnení

rozhodnutia nevysporiadal. Zdôraznila, že okresný súd jasným, logickým a zrozumiteľným spôsobom
vyhodnotil vykonané dôkazy, získané v rámci rozsiahleho dokazovania a aplikoval správne právne
normy. Opätovne poukázala na skutočnosť, že práve žalobca so svojou matkou ako osobou, ktorá na
neho majetok - nehnuteľnosti vrátane stavby, ku ktorej sa domáha prístupu - previedla, si mali riešiť aj
prístup k nim. Mala za to, že ich príbuzenský vzťah a vzájomné právne úkony sú „nadradené riešeniu

veci, pokiaľ poskytujú možnosť jej riešenia bez ďalšieho zásahu do práv tretích osôb. V tomto smere
je názor odvolateľa o možnom jednoduchšom riešení zásahom do mojich neprípustné, navyše ak v
konaní a v rámci prezentovaných tvrdení takýto priestor riešenia ani nepripustil a dôkazom tvrdenia
nevyargumentoval“.
9.Pokiaľ ide o namietanú drobnú stavbu, bola zriadená v súlade s predpismi stavebného práva, o čom

svedčí súhlasné stanovisko príslušného stavebného úradu. Touto výstavbou teda žiadne právo, ktoré by
malo patriť žalobcovi porušené nebolo. V čase jej vybudovania totiž existovalo len jej vlastnícke právo
k pozemku bez akéhokoľvek obmedzenia.10.Žalovaná uzavrela, že ak bol žalobca nútený dovolať sa súdnej ochrany, mal povinnosť zohľadniť
celú situáciu v okolí a nie vybrať si jej osobu ako jediného z viacerých potencionálnych vlastníkov.

11.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanévzákonomstanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP) preskúmal vec v
rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa
§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok potvrdil
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

12.Právnym základom napadnutého rozsudku je výklad predpokladov zriadenia vecného bremena
v prospech vlastníka stavby vymedzených v ustanovení § 151o ods. 3 OZ, konkrétne podmienky,
že prístup vlastníka stavby nie je možné zabezpečiť inak, než cez priľahlé pozemky patriace tretej
osobe (v okolnostiach posudzovanej veci žalovanej). V tejto spojitosti platí, že hoci vo všeobecnosti sú
východiskové postuláty formulované odvolateľom (t.j. priorita alternatívy, ktorá zasahuje do práv tretích

osôb v čo najmenšom rozsahu) správne, vyvodené závery v konkrétnostiach nezodpovedajú skutkovým
okolnostiam súdenej veci.

13.Prioritne sa termín „inak“ v právnej teórii chápe v zmysle inak, ako vecným bremenom, t.j. napr.
zmluvou. Ďalej má obsah termínu „inak“ tiež svoj fakticky rozmer, t.j., že (ne)možno prístup k stavbe

zabezpečiť cez iný (priľahlý) pozemok ako cez pozemok vlastníkov, ktorých bude zaťažovať vecné
bremeno. Hoci teda žalobcom označená trasa môže predstavovať najpriamejšiu spojnicu, uvedené
automaticky neznamená aj najmenší zásah do práv jednotlivých vlastníkov priľahlých pozemkov. Z tohto
určujúceho aspektu je totiž zjavné (ako argumentoval súd prvej inštancie), že žalobca ako vlastník
stavby má možnosť dvoch rôznych prístupov, pričom sa domáha prístupu práve zriadením vecného

bremena na pozemok žalovanej, ktorý postup navyše bezprostredne predpokladá odstránenie stavby
na pozemku žalobkyne, čo skutočne implikuje záver, že ide o menej vhodný (z hľadiska zákonných
požiadaviek pre zriadenie vecného bremena) spôsob zabezpečenia prístupu k vlastnej stavbe. Ako
výhodnejší/pohodlnejší tento spôsob nepochybne vyznieva len pre žalobcu.
14.Inými slovami, žalobca nepreukázal, čo mu bráni v zabezpečení si prístupu cez pozemok vlastnícky

patriaci jeho matke (v ktorej spojitosti nie celkom bez významu je aj tvrdenie žalovanej, že predmetnú
situáciu na mieste vyvolala deľbou pozemkov/majetku práve matka žalobcu), na ktorom (pozemku) niet
prekážky v podobe stavby, ktorú by bolo potrebné odstraňovať a súčasne sa - za danej okolnosti, že ide
o pozemok matky žalobcu - bez ďalšieho nejaví nevyhnutnou potreba zriaďovania samotného vecného
bremena za účelom zabezpečenia prístupu cez tento pozemok.

15.Nadväzne je správnym záver okresného súdu o nesplnení podmienok hypotézy aplikovanej normy
upravujúcej podmienky zriadenia vecného bremena.

16.Nakoľko odvolací dôvod vymedzený žalobcom nebol opodstatnený a krajský súd nezistil ani
existenciu nedostatkov, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti, potvrdil napadnuté rozhodnutie v

meritórnej časti ako vecne správne.

17.Rovnako je vecne správnym aj závislý výrok o trovách konania, keď okresný súd náležite aplikoval
zásaduprocesnéhoúspechusporovýchstránakoajzákonnékritériumúčelnostiuplatnených/priznaných
trov konania.

18.O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1
CSPvspojenís§255ods.1a396ods.1CSP.Žalovanábolavodvolacomkonanívplnejmiereúspešná,
preto jej krajský súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O konkrétnej výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne

v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

19.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.