Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubomíra Krchníková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/379/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713216358
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1713216358.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú L. K., narodenú XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov:
matka - B. K., narodená X.X.XXXX, bytom W.. A. XX, O. a otec - M. K., narodený XX.X.XXXX, bytom A.E.
XXXX/XX, O., zastúpený advokátkou JUDr. Oľgou Šajgalíkovou, so sídlom AK Nevädzova 5, Bratislava,
o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej L., takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletú L. K., narodenú XX.X.XXXX na čas po rozvode
manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky.

II. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej L. mesačne sumou 150 eur, počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred.

IV. Vo zvyšku súd návrh matky v časti výšky výživného zamieta.

V. Otec má právo stretávať sa s maloletou L. v čase:
- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtku od 15:00 hod do pondelka nasledujúceho
kalendárneho týždňa do 8:00 hod.,
- každý párny týždeň v kalendárnom roku od utorka od 15:00 hod. do štvrtku do 8:00 hod., mimo sviatkov
a školských prázdnin
- každý nepárny kalendárny rok v čase jarných prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠ SR od prvého dňa

týchto prázdnin od 9:00 hod. posledného dňa týchto prázdnin do 17:00 hod.,
- každý párny kalendárny rok v čase Veľkonočných prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠ SR od prvého
dňa týchto prázdnin 16:00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 18:00 hod,
- každý kalendárny rok v čase od 01.07. od 9:00 hod. do 15.7. do 19:00 hod. a v čase od 01.08. od 9:00
hod. do 15.08. do 19:00hod,
- každý kalendárny rok počas vianočných sviatkov v čase 24.12 od 9:00 hod. do 15:00hod,
- každý nepárny kalendárny rok v čase od 27.12 od 9:00 hod. do 06.01 nasledujúceho kalendárneho

roku do 18:00 hod.,
a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletú prevezme v byte matky a v uvedené dni a
hodiny vráti maloletú späť matke v jej byte. Matka je povinná maloletú na styk riadne a včas pripraviť.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajšom súde bolo vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletej L.. Tunajší súd
rozsudkom č.k. 12P 379/2013-91 zo dňa 23.4.2015 manželstvo rodičov maloletej rozviedol, vtedy

maloleté deti L., nar. XX.X.XXXX a L. narodenú XX.X.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej
starostlivostimatky,otcazaviazalprispievaťnavýživumaloletéhoL.mesačnesumou250euramaloletej
L. mesačne 150 eur. Otec dňa 24.4.2015 zobral svoj návrh na rozvod späť a žiadal konanie zastaviť
a súčasne proti rozsudku podal odvolanie.

2. Krajský súd rozsudkom č.k. 11CoP 47/2016-129 zo dňa 28.6.2016 Späťvzatie návrhu navrhovateľovi

nepripustil, odvolanie vo výroku o rozvode manželstva odmietol, vo výroku o výživnom na L. K., nar.
XX.X.XXXX rozsudok prvého stupňa potvrdil , v časti zverenia L. K. odvolanie odmietol a výrok o úprave
výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej L. K., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva
zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

3. Otec na pojednávaní uviedol, že na striedavej osobnej starostlivosti trvá, žiada aby súd zohľadnil 1,5
roka kedy sa prakticky realizuje, otec si prenajal byt v O., má vytvorené vhodné podmienky na to, aby sa
aj naďalej o dcéru staral každý druhý týždeň, dcéru má rád, chce i naďalej byť čo najčastejšie s dcérou
Otec chce byť i naďalej v kontakte ako so synom aj s dcérou.

4. Matka na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, nakoľko je to
želanie dcéry, ktorá neustále opakuje , že chce byť s matkou častejšie pretože sa u mamy lepšie učí a
pripravuje na vyučovanie, dcére tak isto vadí, že sa musí baliť a sťahovať každý druhý týždeň. Matka
na pojednávaní uviedla, že stretávaniu dcéry s otcom nebude brániť.

5. Kolízny opatrovník odporúčal súdu zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, nariadiť rozšírený
styk dcéry s otcom a zaviazať otca prispievať na výživu maloletej mesačne 130 eur a poukázal na
opakované vyjadrenie maloletej L., ktorá chce tráviť viac času s matkou.

6.TunajšísúdvzmyslerozsudkuKrajskéhosúduvBratislavedoplnilvovecidokazovanie,nariadilsúdne

pojednávanie, dovypočul účastníkov konania, vykonal pohovor s maloletou L., oboznámil sa s listinnými
dôkazmi predloženými účastníkmi konania - rozpisom výdavkov na maloletú L., daňovým priznaním
otca za rok 2015, potvrdením o príjme matky, aktuálnou správou kolízneho opatrovníka, Správou zo
psychologického vyšetrenia maloletej zo dňa 29.11.2016 , ako i ďalšími dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi
a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

7. Otec maloletej je od októbra 2013 živnostník - pohostinské služby, prevádzkuje O. Z. O. a to týždeň
on sám a týždeň jeho zamestnanec. Otec na pojednávaní uviedol, že mesačne si vypláca odmenu
500 euro, príjmy za rok 2015 41 422,15 eur výdavky 36 628,30 eur, iný príjem nemá. Po rozvode
spoločný byt predali, otec si prenajal 23-izbový byt v Pezinku, mesačný prenájom 400 eur aj s energiami.

V tomto byte býva otec a každý druhý týždeň L.Š. Q. L.. 1,5 roka realizujú striedavú osobnú starostlivosť,
pokiaľ maloletá Lucia tvrdí že jej to nevyhovuje je to preto, lebo zo strany matky a jej rodiny je maloletá
manipulovaná. Dcére sa venujem, učím sa s ňou. Pokiaľ by bola zverená matke, matkou požadované
výživné 200 eur je neprimeraná, žiada aby ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne 150
eur. Doposiaľ uhrádzali všetky výdavky s matkou v polovici, vedeli sa dohodnúť.

8. Matka maloletej je zamestnaná ako rádiologický asistent Psychiatrická nemocnica P. P. Pezinok a
jej priemerný mesačný netto príjem je 773,76 euro. Po rozvode sa nasťahovala k svojej matke do jej
rodinného domu, každé dieťa má samostatnú izbu. Matka nemá žiadne úvery ani pôžičky . Ako dôvody
odmietania striedavej osobnej starostlivosti matka uviedla, želanie dcéry , ktorá sa nechce už pravidelne
sťahovať, lepšie sa jej učí u mamy a za otcom bude chodiť vždy keď sa naučí a bude pripravená na

vyučovanie.
9. Maloletá L. je vo veku 9 rokov, je žiačkou 3 ročníka základnej školy, je zdravá až na to, že je alergička.
Stravuje sa v škole - 23 euro mesačne, navštevuje školský klub - 11 euro mesačne, doplatky za lieky
2,5 euro. Navštevuje švihadlový a hip - hopový krúžok. Priemerné mesačné výdavky s maloletou matka
vyčíslila cca 392 euro.10. Súd vykonal pohovor s maloletou , ktorá sa sama domáhala u matky, že chce na súde povedať
veci , ktoré sa otcovi obáva povedať, lebo by sa hneval. Maloletá bola pri rozhovore bezprostredná,
svoje pocity formulovala jasne, bez okolkov sama prešla na tému, že chce bývať u matky, s ktorou sa

jej lepšie učí, matka je trpezlivejšia pri učení a vysvetľovaní. Otcovi nemôže všetko hovoriť, lebo aj tak
ju nepočúva. Je rada , že je u otca aj jej starší brat Lukáš, k otcovi bude chodiť častejšie ale nechce sa
sťahovať každý týždeň. Do svojho denníčka si píše svoje pocity a predstavy , kde chce bývať a ako sa
bude stretávať s otcom. Ocko nevie angličtinu, keď sa s ňou učí niekedy kričí , ona sa ho bojí a aj spolu
s bratom L. sa dohodli a bratovi to sľúbila, že to na súde povie. Z denníčka čítala, že ju trápi, že sa u

otca nevie naučiť tak, ako u mamy a ona chce mať samé jednotky. Taktiež nechce, aby sa rodičia kvôli
nej hádali. Opakovane vyslovila prianie aby bol au mami a otcovi bude chodiť tak často ako sa bude
dať, vždy keď sa naučí, otec nebýva ďaleko. Pri prvom pohovore na súde povedala, že jej striedava
starostlivosť nevadí, vtedy nevedela ako to bude, otec býval v tom čase s nimi spolu a bolo to iné, dnes
vie, že to takto nechce a chce bývať u mamy.
11. U kolízneho opatrovníka pri pohovore maloletá L. uviedla, že v 3 ročníku má omnoho viac učenia,

musí sa viac učiť a pripravovať do školy. Čítanie je veľmi nejde, snaží sa čo najviac čítať. U mamy sa
učí viac, mama jej dáva rôzne cvičenia a večer jej číta nahlas. U otca je naučená za chvíľu, keď sa učia,
otec pozerá do telefónu a je z toho smutná, že ju otec nepočúva. Potom je v škole v strese, či niečo
nezabudla, alebo či je dostatočne pripravená. Taktiež jej vadí ako ju ocino oblieka, niekedy ju berie do
svojej práce, kde nerada chodí, pretože jej potom smrdia vlasy a oblečenie. Ocinovi to nechce povedať,

aby nebol smutný, alebo by sa hneval. Nepáči sa jej , že sa musí sťahovať a presúvať, chcela by byť
cez týždeň u mamy a cez víkend u ocina
12. Zo psychologickej správy Mgr. Aleny Drahošovej vyplýva, že maloletá sa opakovane dožadovala
rozhovoru, pretože je zmätená, smutná a chce byť viac u matky. Obdobnú situáciu riešili aj v apríli,
kedy otcovi vyčítala, že ju berie do „šenku“, kde sa jej nepáči. Ani teraz ani v minulosti nechcela ocinovi

povedať, že chce byť viac s mamou, lebo sa bojí, že by sa hneval. Niekedy na ňu zakričí pri písaní
úloh, bojí sa skôr preto, lebo otca zažila, keď sa ešte hádali s matkou. Otca ma napriek tomu veľmi rada,
vzťah má k otcovi pozitívny.

13. Podľa §-u 100 Zákona NR SR č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len C.m.p.),

s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom
z ich manželstva na čas po rozvode.
14. Podľa § 28 odsek 1 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

b) zastupovanie maloletého dieťaťa
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

15. Podľa §-u 25 ods. 2, Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

16. Podľa § 28 odsek 2), Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

17. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa §-u 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa §-u 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

20. Podľa §-u 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.21. Podľa §-u 62 ods.5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

22. Podľa §-u 65 ods.l Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa §-u 75 ods.l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Vykonaným dokazovaním v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave bolo preukázané, že
rodičia maloletých deti sú rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia doposiaľ realizovali
starostlivosť o maloletú v rámci striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, takúto formu
starostlivosti už v rámci rozvodového konania preferoval otec, matka žiadala zveriť maloletú do jej
osobnej starostlivosti a nemala odvahu postaviť sa otcovi na odpor. Súd doplnil dokazovanie a

dospel k záveru, že doposiaľ realizovaná striedavú osobnú starostlivosť je výhodná hlavne pre otca,
ktorý výkon svojej práce nebol schopný čiastočne upraviť tak, aby bol s dcérou v rámci rozšíreného
styku , dôvodiac situáciu tým, že kolegyňa, s ktorou sa v práci strieda ma rodinné povinnosti, ktoré jej
neumožňujú striedať smeny nie v nedeľu ale počas týždňa . Matka tlmočila nesúhlas maloletej s takouto
formou starostlivosti, čo maloletá Lucia sama prezentovala u kolízneho opatrovníka u psychológa ako i

na súde. Maloletá ma otca rada, avšak obáva sa pred otcom otvorene hovoriť, svoje tajomstva hovorí
matke a píše si ich do denníčka. Maloletá je rozumovo tak vyspelá, že svoje predstavy a potreby jasne
formuluje , jej prioritou je výborný prospech v škole a u otca sa nedokáže pripraviť na vyučovanie. Súd
zohľadnil želanie maloletej , ktorá chce bývať u matky a preto maloletú zveril do osobnej starostlivosti
matky, pričom súd nespochybňuje, že otec sa doposiaľ riadne a zodpovedne staral o maloletú, avšak

je potrebné zdôrazniť, že striedava osobná starostlivosť nie je riešenie problémov rodičov, ktorí majú
doposiaľ nastavený výkon pracovných povinnosti, ale takáto forma starostlivosti by mala riešiť potreby
maloletých deti a v tomto konkrétnom prípade maloletá odmieta naďalej sa sťahovať a presúvať , ako
sama uviedla. Realizácia striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v období, keď žili v spoločnej
domácnosti bola úspešná aj preto, že vtedy obe maloleté deti sa zo spoločného rodičovského bytu

nesťahovali, rodina bývala spolu a až po odsťahovaní sa rodičov do dvoch rôznych domácnosti sa
odkryli riziká striedavej osobnej starostlivosti na ktoré maloletá Lucia opakovane poukazuje. Maloletá
je vo veku, kedy vyžaduje, aby ju rodičia vypočuli a bez emócií sa dokázali s ňou o problémoch
porozprávať. Zo strany otca maloletá očakávala viac empatie k jej predstavám o tom ako a kde bude
maloletá bývať. S poukazom na uvedené súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a upravil

styk otca s maloletou, nakoľko úloha otca je vo výchove maloletej nenahraditeľná, navyše maloletá
prejavila záujem o stretávanie sa s otcom častejšie ako iba každý druhý víkend. Stretávanie sa s
maloletou v takto rozšírenom upravenom rozsahu , je právo rodiča ktorý nemá maloleté dieťa zverené
do jeho osobnej starostlivosti, zohľadňujúc doposiaľ intenzívny kontakt s otca s dcérou, preto by si otec
mal svoje pracovné povinnosti (je živnostník a majiteľ predmetného zariadenia) zariadiť tak, aby sa s

dcérou stretával čo najintenzívnejšie. Čo sa týka výšky výživného súd zaviazal otca od právoplatnosti
rozsudku prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 150 eur, (doposiaľ rodičia uhrádzali výdavky
na maloletú každý v polovici), ktorá suma je primeraná veku maloletej, jej školským a mimoškolským
aktivitám a intenzite upraveného styku otca s maloletou. Matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky
na 390 eur mesačne otec 417 eur. Matka má príjem zo závislej činnosti mesačne 776 eur a otec je

živnostník s deklarovaným príjmom cca 500 eur. Podľa názoru súdu , otec je schopný zo svojho prímu
matke poukazovať súdom určené výživné, vo zvyšnej časti 50 eur, súd matke nevyhovel, nakoľko otec
počas rozšíreného styku bude maloletej zabezpečovať stravovanie, bývanie. S poukazom na vyššie
uvedené a s použitím citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu vo veci súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu
(§ 23 C.m.p.)Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade §-u 362 C.s.p., podľa ktorého odvolanie
sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo

vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne
a v troch vyhotoveniach.

Podľa §-u 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods 1,2 C.s.p.)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa §-u 62 ods.1 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa §-u 62 ods.2) C.m.p odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa §-u 44 C.m.p. rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.