Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/342/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516201895
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:1516201895.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda
s.r.o., so sídlom Bratislava, Žehrianska 3179/3, IČO: 44 138 369, zast. LawService. s.r.o., so sídlom
Zvolen, Stráž 3/223, proti žalovanému: H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., P. XXX/XX, zast. BIZOŇ
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 25, IČO: 36 833 533, o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
15. 06. 2016 č. k. 18C/116/2016-77 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 138 ods. 1 - 5 OSP a v tejto súvislosti zvýraznil, že súd

môže priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to jeho pomery
odôvodňujú a nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom
pri skúmaní majetkových pomerov účastníka sa nemožno obmedziť len na skúmanie jeho príjmov, ale
sa skúmajú i jeho pomery komplexne. Naviac o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od súdnych
poplatkov sa rozhoduje výlučne na návrh účastníka konania a nie ex offo, t. j. z úradnej moci a je
na účastníkovi konania, aby predložil všetky doklady, ktoré podľa jeho mienky sú dôležité pre takéto

rozhodnutie. Dôkazné bremeno tak nesie účastník konania, ktorý žiada oslobodenie a je povinný
preukázať všetky okolností dôležité pre rozhodovanie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.
Konštatoval, že žalobca sa žalobou domáha v tomto konaní určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností v kat. úz. A. zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 2920 - orná pôda o výmere 683
m2 a na LV č. XXXX ako parc. č. 2653 - orná pôda o výmere 1487 m2. Výzvou zo dňa 22. 03. 2016
bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 eura a podaním zo

dňa 25. 04. 2016 žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň o zaslanie tlačiva
pre dokladovanie jeho pomerov. Tlačivo mu bolo zaslané dňa 02. 05. 2016, ktorú zásielku si žalobca
neprevzal a tak uvedené tlačivo v určenej mu lehote nepredložil. S ohľadom na tieto zistenia žalobcovi
oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa ním jeho zrušenia.
Vytkol súdu prvej inštancie, že predmetné rozhodnutie nebolo doručené jeho právnemu zástupcovi v

rozpore s ust. § 49 ods. 1 OSP. Opierajúc sa o ust. § 157 OSP tvrdil, že prvoinštančný súd sa vôbec
nevysporiadal s celkovým kontextom jeho sporových konaní súvisiacich s legálne nadobudnutými
nehnuteľnosťami, ktorých kúpna cena bola riadne a včas vyplatená a napriek tomu mu zo strany orgánov
štátnej správy bolo odňaté vlastnícke právo. Dal do pozornosti, že štát mu bezprecedentne odňal jeho
vlastnícke právo v správnych konaniach a iná možnosť ako brániť sa súdnou cestou nie je možná, v
dôsledku čoho na súde prvej inštancie prebieha niekoľko desiatok konaní v obdobných veciach, kde

žaluje pôvodných vlastníkov, čo je finančne neúnosné. Ďalej argumentoval, že povinnosťou súdu je
skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto súd by mal vychádzať ajzo svojej vlastnej činnosti a ex offo skúmať a zohľadniť počet prebiehajúcich konaní, keď účelom ust. §
138 OSP je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať
alebobrániťsvojeprávo.Prezentovalnázor,žesúsplnenéobapredpokladypreoslobodenieodsúdnych

poplatkov a to ako jeho nepriaznivá majetková situácia, tak i okolnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Argumentačne podporil svoje závery i poukazom na
uznesenie NS SR sp. zn. 6Sžo/14/2011.
3. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného

ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci obsah spisu preukazuje, že dňa 12. 02. 2016 žalobca podal na Okresný súd

Bratislava V žalobu, ktorou sa po pripustení zmeny jej petitu domáha určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností v kat. úz. A., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. 2920 - orná pôda
o výmere 683 m2 a na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. 2653 - orná pôda o výmere 1487
m2. Po tom, čo vec bola postúpená súdu prvej inštancie, tento dňa 22. 03. 2016 vyzval žalobcu na
zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 eura v lehote 10 dní od jej doručenia pod

následkom zastavenia konania. Výzvu žalobca prevzal dňa 15. 04. 2016 a dňa 25. 04. 2016 podal
návrh na priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov s ohľadom na jeho pomery, ako aj niekoľko
desiatok konaní v obdobných veciach, kde žaluje pôvodných vlastníkov po tom, čo mu štát odňal
vlastnícke právo v správnych konaniach, čo je finančne neúnosné. Následne súd prvej inštancie vyzval
žalobcu na ozrejmenie jeho aktuálnych majetkových a finančných pomerov predložením vyplneného

tlačiva o majetkových pomeroch v lehote 10 dní, na čo žalobca reagoval podaním, v ktorom požiadal o
odloženie rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov až do uplynutia lehoty na podanie daňového
priznania za rok 2015 z dôvodu, že nie je možné dočasne predložiť konečné údaje k jeho majetkovým
pomerom, a tiež žiadal o doručenie poučenia o vyplnení tlačiva pre dokladovanie pomerov, aby vedel
predmetné tlačivo vyplniť. Preskúmavaným uznesením súd prvej inštancie žalobcovi oslobodenie od

súdnych poplatkov nepriznal.
6. Podľa § 254 ods. 1 CSP súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú
pomery strany.
7. Priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou
účinnosťou,aksadoprávoplatnéhoskončeniakonaniapreukáže,žepomerystranyneodôvodňujúalebo

neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku (§ 254 ods. 2 CSP).
8. Úvodom treba poznamenať, že Ústava SR vo svojom článku 46 ods. 1 ako i Dohovor v článku 6 ods.
1 garantujú právo na spravodlivý súdny proces, ktorý obsahuje dve integrálne súčasti vzájomne späté
a podmienené a to právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé súdne konanie. Zo stabilizovanej
judikatúry Ústavného súdu SR, ktorá je v konečnom dôsledku odrazom štrasburskej judikatúry síce

vyplýva, že ústava ani dohovor negarantujú právo na bezplatné súdne konanie a uloženie poplatkovej
povinnosti v súkromnoprávnych sporoch nemožno samé o sebe považovať za rozporné s právom na
prístupksúdu,avšaknadruhejstrane,zarozpornýjemožnépovažovaťpostupsúdu,nazákladektorého
sa účastníkovi konania odníme právo na súd bez toho, aby boli na splnené zákonné požiadavky. Právo
na súdnu ochranu (právo na prístup k súdu) teda nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha podmienkam, ku ktorým patrí i platenie súdnych poplatkov.
9. Vychádzajúc z vyššie citovaného ust. § 254 ods. 1 CSP, ktoré zakotvuje možnosť individuálneho
oslobodenia od súdneho poplatku je zrejmé, že na to musia byť kumulatívne splnené dva základné
predpoklady: 1/ podanie návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku a 2/ pomery strany odôvodňujúce
oslobodenie od súdneho poplatku. Oslobodenia od súdneho poplatku sa môže úspešne dovolať nielen

fyzická, ale i právnická osoba, pričom skutočnosť, že zisťovanie pomerov právnickej osoby by malo
byť náročné alebo nákladné samo o sebe nemôže byť dôvodom na to, aby takej strane sporu bola
vylúčená možnosť použitia ust. § 254 CSP. I keď v porovnaní s § 138 ods. 1 OSP, ktoré do 01. 07.
2016 upravovalo rozhodovanie súdu o oslobodení od súdnych poplatkov bola vypustená podmienka,že nesmie ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, splnenie tejto
podmienky sa požaduje aj podľa Civilného sporového poriadku, keďže jeho jednotlivé ustanovenia je
potrebné interpretovať v súlade so základnými princípmi civilného procesu. Relevantným v tomto smere

je článok 5 CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a súd môže v rozsahu
ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia
na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k
nedôvodným prieťahom v konaní.
10. Návrh na oslobodenie od súdneho poplatku musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa § 127

CSP,t.j.musíobsahovaťúdaje,ktorémusúdujeurčený,ktohorobí,ktorejvecisatýka,čosanímsleduje
a podpis. Osobitnou náležitosťou návrhu je uvedenie pomerov strany, ktoré majú odôvodňovať priznanie
oslobodenia od súdneho poplatku. Návrh na oslobodenie od súdneho poplatku nie je podaním vo veci
samej, preto sa na prípadné odstraňovanie jeho nedostatkov a následky ich neodstránenia aplikuje §
128 CSP. Ak z tohto návrhu nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie
alebo opravu tohto podania. Na doplnenie alebo na opravu podania súd určí lehotu, ktorá nemôže byť

kratšia ako 10 dní. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní
alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, na také podanie súd
neprihliada. Civilný sporový poriadok na rozdiel od § 138 ods. 2 OSP nepožaduje ako obligatórnu súčasť
návrhu dokladovanie pomerov vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní Ministerstvo spravodlivosti
na svojom webovom sídle, ani rozhodnutie o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov. Zákon pojem

pomery strany bližšie nekonkretizuje, čím vytvára priestor na uplatnenie diskrečnej právomoci súdu. V
zmysle dôvodovej správy sa v tomto ustanovení premieta v plnom rozsahu princíp arbitrárneho poriadku,
preto právna úprava nešpecifikuje pomery na podrobnejšie kritéria, ale ponecháva na sudcovi ako
všeobecne nastavené kritérium vyhodnotí. Pod pojmom pomery strany možno chápať predovšetkým
majetkové pomery strany, ktoré odôvodňujú záver, že strana nemôže splniť poplatkovú povinnosť,

alebo že jej splnenie od nej nemožno spravodlivo požadovať napr. z dôvodu, že by došlo k takému
zhoršeniu životnej úrovne, ktoré by mu spôsobilo existenčné problémy. Pokiaľ ide o preukázanie
majetkových pomerov, dôkazné bremeno zaťažuje stranu, ktorá žiada o oslobodenie. Rozhodovanie
súduopriznaníoslobodeniaodsúdnehopoplatkumusímaťnazreteli,abysastranelenprejejmajetkové
pomery neznemožnilo uplatňovať alebo brániť jej právo, keď účel a podstata inštitútu oslobodenia od

súdnych poplatkov spočíva v tom, aby nedochádzalo k odopretiu práva na prístup k súdu v prípadoch,
keď majetková situácia strany objektívne neumožňuje uhradiť súdny poplatok. Vzhľadom i na princípy
zakotvené v judikatúre ESĽP a ÚS SR je potrebné výšku súdnych poplatkov posudzovať z hľadiska
konkrétnych okolností prejednávaného prípadu, vrátene spôsobilosti strany tieto poplatky zaplatiť. To sú
hlavné faktory, ktoré sú dôležité pri určovaní, či strana mala alebo nemala zabezpečené právo na prístup

a prejednanie sporu súdom. Po zohľadnení týchto faktorov sa musí tiež posúdiť, či konkrétne okolnosti
prípadu s prihliadnutím na skutočný súdny poplatok, ktorý je potrebné zaplatiť, predstavuje obmedzenie,
ktoré narušuje samotnú podstatu práva na prístup k súdu.
11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vo svetle zhora uvedených záverov nepostupoval a bez
akéhokoľvek zistenia majetkových pomerov žalobcu a zohľadnenia i ďalších konkrétnych okolností v

prejednávanej veci rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcu. Za situácie, že
svoje rozhodnutie založil len na skutočnosti, že žalobca mu nezaslal tlačivo pre dokladovanie jeho
pomerov je tak jeho rozhodnutie potrebné hodnotiť ako predčasné a nezodpovedajúce platnej právnej
úprave. Odvolaciemu súdu tak nezostávalo nič iné, len jeho rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v súlade so zhora prezentovaným názorom odvolacieho
súdu zabezpečí si relevantné podklady pre posúdenie splnenia podmienok žalobcu na priznanie mu
oslobodenia od súdnych poplatkov, v rámci ktorého vyzve žalobcu i na doplnenie jeho návrhu uvedením
jeho pomerov, ktoré majú odôvodňovať priznanie oslobodenia od súdneho poplatku v lehote nie krajšej
ako 10 dní a následne, po zohľadnení všetkých konkrétnych okolností prípadu opätovne rozhodne o

návrhu žalobcu.
13. Reagujúc na námietku žalobcu uvádzanú v jeho odvolaní, odvolací súd tiež dodáva, že zo strany
súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu ust. § 49 ods. 1 OSP ako to žalobca tvrdil, pretože v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie (15. 06. 2016) mu nebolo známe, že žalobca splnomocnil na svoje
zastupovanie advokátsku kanceláriu, keď oznámenie o prevzatí zastupovania bolo súdu prvej inštancie

doručené až dňa 06. 07. 2016.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).