Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. október 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/630/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711214393
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1711214393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: W. V., nar.
XX.X.XXXX, Ž. XXX/X, A., zastúpená: JUDr. Rastislav Smieško, advokát, AK so sídlom Záhradnícka
74, Bratislava, proti žalovanej: K. H., F. XXXX/XX, V., IČO: 45868603, zastúpenej: JUDr. Viktor Mišík,
advokát, AK so sídlom Zámocká, Bratislava, o zaplatenie 3 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 9.6.2015, č.k. 4C/22/2013-68, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3
000 eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 13.8.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške
180 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 570,62 eur, na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený
v Tatra banke, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

1.2. Prisudzujúci výrok právne odôvodnil § 50a ods.1, § 39, § 37 ods.1,2, § 451 ods.1,2 zák. č. 40/1964

Zb. v znení zmien a doplnkov (ďalej „Obč. zákonník“, resp. „Občiansky zákonník„) a tým, že mal
z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 15.7.2011 bola medzi stranami sporu - žalobkyňou
ako fyzickou osobou v postavení budúceho nájomcu a žalovanou, fyzickou osobou - podnikateľom v
postavení súčasného nájomcu uzavretá podľa § 50 a nasl. Obč. zákonníka písomná Zmluva o uzavretí
budúcej nájomnej zmluvy (ďalej „Zmluva“), predmetom ktorej bol budúci prenájom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa na H. N. Č..X M. A. , zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Bratislava - Staré mesto a záväzok
žalovanej najneskôr do dňa 20.7.2011 predložiť žalobkyni ( budúcemu nájomcovi) potrebné zmluvy a

odovzdať jej dané priestory s príslušenstvom za dohovorené odstupné vo výške 7 000 eur, splatné v deň
podpísania nájomnej zmluvy. Účastníci Zmluvy sa ďalej dohodli o zložení zálohy žalobkyňou vo výške
3 000 eur pri podpise uvedenej dohody, ktoré žalobkyňa žalovanej fakticky odovzdala (táto okolnosť
nebola medzi stranami sporu sporná).

1.3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o absolútnej neplatnosti Zmluvy
o uzavretí budúcej nájomnej zmluvy zo dňa 15.7.2011 neobsahujúcej podstatné náležitosti budúcej

zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle § 3 ods.3 zák. č. 116/1990 Zb. v znení zmien a
doplnkov, v ktorej absentuje konkretizácia predmetu nájmu , rozsah v akom by sa budova mala stať
predmetom nájmu, výška a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a i uvedenie doby nájmu. Za
v rozpore s § 37 ods.1,2 Obč. zákonníka s dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu maldojednanie čl. II Zmluvy, keď formuláciu o „povinnosti žalovanej predložiť potrebné zmluvy„ posúdil ako
vymedzenie povinnosti absolútne neurčitým a nezrozumiteľným spôsobom. Ako ďalší dôvod absolútnej
neplatnosti Zmluvy súd prvej inštancie posúdil nemožnosť plnenia, na ktorú sa žalovaná v Zmluve

uzavretí budúcej nájomnej zmluvy zo dňa 15.7.2011 zaviazala , keď tejto nesvedčil žiaden právny
titul (vlastnícke právo, právo nájomcu so súhlasom vlastníka ako prenajímateľa, príp. podnájomcu s
osobitným súhlasom vlastníka a nájomcu nebytových priestorov) uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o
nájme nebytových priestorov. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti čase uzatvárania Zmluvy medzi stranami sporu bola spoločnosť Slovenská plavba

a prístavy - lodná osobná doprava a.s., ktorá Nájomnou zmluvou zo dňa 20.12.2010 prenechala
nebytový priestor o podlahovej ploche 92 m2 s jedným WC do nájmu spoločnosti SOLID SR s.r.o. na
dočasné užívanie v období od 1.1.2011 do 31.12.2011 na výkon administratívnych prác (kancelária),
prevádzkovanie obchodnej činnosti - prevádzky E. E., rehabilitačného štúdia a reklamno - grafického
štúdia s tým, že účel nájmu možno meniť iba písomnou dohodou; v čl. V bod 9 sa zmluvné strany dohodli,
že nájomca nie je oprávnený prenechať predmet nájmu alebo jeho časť do podnájmu. Dňa 2.1.2011 sa

spoločnosť SOLID SR s.r.o. (nájomca) so žalovanou písomne dohodla na podmienkach prevádzkovanie
kaviarne V. E. v „prenajatej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na H. N. Č.. X M. A., zapísanej na LV
č. XXXX, k.ú. A. - Staré mesto, bez bližšej špecifikácie priestorov, ku ktorej dohode pristupovala aj osoba
menom X. K., majúca byť zodpovedná za prevádzkovanie terminálu TIPOS a.s.. V čase uzatvárania
Zmluvy medzi stranami sporu platil vo vzťahu k nebytovému priestoru, ktorého sa týkal predmet sporu,

Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve zo dňa 20.12.2010, v ktorom vlastník Slovenská plavba a prístavy
- lodná osobná doprava a.s. udelila nájomcovi SOLID SK s.r.o. oprávnenie počas trvania doby jeho
nájmu dočasne postúpiť nájom (obsahovo dať do podnájmu) menovite iba na žalovanú.

1.4. Vychádzajúczprávnehoposúdeniatitulu,nazákladektoréhožalovanáprevzalaodžalobkynesumu

3 000 eur súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalovanej, ktorá prijala plnenie z neplatného
právneho úkonu, vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná podľa § 456 ods.1,2 v spojení s §
456 veta prvá Obč. zákonníka vydať žalobkyni.

1.5. O priznaných úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2, § 3 ods. 1 nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z. konštatujúc, že žalobkyňa vyzvala žalovanú na plnenie listom zo dňa 12.8.2011 a
žalovaná sa do omeškania s plnením dostala nasledujúcim dňom, t.j. dňom 13.8.2011.

1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods.1 zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien
a doplnkov (ďalej „O.s.p.“), § 1 ods. 3, § 10 ods.1 písm. a/, § 14 ods.1 písm. a/, b/, c/, § 13a ods. 1 písm.

a/, b/, c/, d/, § 17 ods.1, § 20c vyhl. č. 655/2004 Z.z. a žalobkyni okrem zaplateného súdneho poplatku
za žalobu vo výške 180 eur priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 570,62 eur za
úkony podrobne špecifikované v odôvodnení rozhodnutia vzťahujúcemu sa k výroku o trovách konania.
O platobnom mieste rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

2.1. Proti rozsudku podala dňa 22.7.2015 v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac § 205 ods.2
písm. c/, f/ O.s.p. a navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobu ako nedôvodnú
zamietol a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolateľka konštatovala, že na pojednávaní
súdu dňa 9.6.2015 bol zo strany jej právneho zástupcu navrhnutý dôkaz - výsluch p. X. K., ktorého
vykonanie súd prvej inštancie odmietol i napriek tomu, že tento výsluch mal pre vec podstatný význam.

Z výpovede označenej osoby mohol súd získať vedomosť o tom, že zloženie zábezpeky vo výške 3 000
eur vzišlo z iniciatívy žalobkyne, majúcej značný záujem o predmetné komerčné priestory. Žalobkyňa od
začiatku vedela o všetkých podmienkach týkajúcich sa používania predmetných priestorov aj právnej
stránke veci, t.j. že žalovaná nebola vlastníkom týchto priestorov. Vyslovila presvedčenie, že žalobkyňa
z rôznych dôvodov spojených s jej obchodnou činnosťou po zaplatení zálohy už nemala záujem na

používaní predmetných priestorov.

2.2. Žalovaná ďalej uviedla, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho
názoru o absolútnej neplatnosti Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy. Poukazujúc na rozhodnutie
Ústavného súdu SR vydané pod sp. zn. I. ÚS 640/2014, rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS

625/03 zo dňa 14.4.2005 konštatovala, že platnosť Zmluvy strany sporu nepovažovali spornú. Súd prvej
inštancie postupoval nesprávne, ak formalisticky posúdil relevantný právny úkon, neprihliadal na ďalšie
okolnosti tejto veci, neposudzoval vec komplexne a nevzal do úvahy voľnosť zmluvných strán, podľaktorej sa účastníci zmluvy môžu dohodnúť na základe zákona, v jeho medziach, na akýchkoľvek právach
a povinnostiach, na ktorých majú kontrahenti záujem.

3. Žalovaná v následnom písomnom podaní podanom na poštovú prepravu dňa 23.7.2015
konštatovala, že na oboch stranách išlo o aktivity týkajúce sa podnikateľskej činnosti. Mala za
nepochybné, že žalobkyňa vstupovala do tohto právneho vzťahu s tým, že predmetné priestory, ktoré
mali byť predmetom nájomnej zmluvy, budú slúžiť na výkon obchodnej činnosti, resp. podnikania .
Napriek tomu, že žalobkyňa nebola v čase uzatvorenia Zmluvy oprávnená vykonávať podnikateľskú

činnosť, jej aktivita jednoznačne k tomu smerovala, keďže do Obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I bola dňa 22.7.2011 zapísaná spol. Madison Café s.r.o., ktorej je žalobkyňa majiteľkou .
Žalovaná poukazujúc na § 261 ods.1, § 289 ods.1 Obchodného zákonníka konštatovala, že predmetnú
Zmluvu je nutné posúdiť podľa režimu Obchodného zákonníka. Pokiaľ by súd mal pochybnosti o režime,
ktorým sa Zmluva spravuje mala za to, že právny úkon medzi stranami sporu je potrebné posúdiť ako
nepomenovanú zmluvu (§ 491 ods.2 Obč. zákonníka).

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
a právne správne potvrdiť. Súd prvej inštancie sa podľa jej názoru správne pri odôvodnení rozsudku
odvoláva na § 37 ods.1 Obč. zákonníka podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak je jeho obsah vyjadrený tak

nejasne, že ani pomocou výkladových pravidiel daných v § 35 ods.2,3 Obč. zákonníka nemožno zistiť,
čo ním chcel konajúci vyjadriť. Súd prvej inštancie sa v danom prípade správne odvolal i na ust. §
37 ods.2 Obč. zákonníka podľa ktorého právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný. O právnu nemožnosť plnenia ide vtedy, ak v okamžiku urobenia právneho úkonu existuje
právna prekážka, ktorá mu bráni v tom, aby sa právny úkon stal platným. Súdna prax riešila i otázku

nemožnosti plnenia v prípade, ak jeho poskytnutie je závislé od činnosti tretej osoby (teda osoby odlišnej
od účastníkov právneho úkonu).

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne. Súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na

zaplatenie sumy 3 000 eur s príslušenstvom, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§
191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v
napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v

postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.),
sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním
napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým vyhovel žalobe na zaplatenie 3 000 eur s
príslušenstvom, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). Pre doplnenie
dôvodov a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami uvedenými žalovanou v
odvolaní zo dňa 22.7.2015 (podanom na poštovú prepravu dňa 22.7.2015) odvolací súd udáva
nasledovné.

7. K žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení
účinnom do 30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) vyplývajúceho z obsahu odvolania odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací
dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej
inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počaskonania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom
hodnotenídôkazov.Typovoideosituáciu,kdejelogickýrozpor vhodnotenídôkazov,prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p..
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je
naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,

že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p.
alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

8. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.2 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016) je
treba uviesť, že odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenia . Postup súdu prvej inštancie,
ktorý v priebehu pojednávania nariadeného na deň 9.6.2015 ako nadbytočné zamietol vykonanie
dôkazu navrhnutého žalobkyňou - výsluch svedka X. K. bol v súlade s ust. § 120 ods.1 O. s. p.

v znení účinnom do 30.6.2016. V zmysle citovaného ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi strán
sporu na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu a nie strán sporu. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a skutkového stavu vyplývajúceho
z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie i odvolací súd považuje vykonanie výsluchu

žalovanou navrhnutého svedka za nadbytočný a nesmerujúci k objasneniu skutočností majúcich
podstatný význam pre právne posúdenie veci.

9. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V

posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil
správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím
súdom zistená.

10. Podstatnou odvolacou námietkou žalovanej bola námietka smerujúca k prijatej úvahe súdu prvej

inštancie o absolútnej neplatnosti Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy, pri ktorej poukázala na
rozhodnutie Ústavného súdu SR vydané pod sp. zn. I. ÚS 640/2014 a rozhodnutie Ústavného
súdu ČR sp. zn. I. ÚS 625/03 zo dňa 14.4.2005 a na to, že súd prvej inštancie uvedený právny úkon
posúdil formalisticky a neprihliadal na ďalšie okolnosti prípadu , t.j. na vôľu a voľnosť zmluvných strán,
podľa ktorej sa účastníci zmluvy môžu dohodnúť na základe zákona, v jeho medziach, na akýchkoľvek

právach a povinnostiach, na ktorých majú záujem.

11. Podľa § 37 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 50a ods.1 Obč. zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú
zmluvu; musia sa však pri tom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.Podľa §3 ods.3 zák.č. 119/1990 Zb. v znení zmien a doplnkov zmluvy musí mať písomnú formu a musí
obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o
nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa uzatvára.

12. Ako prvoradé odvolací súd poznamenáva, že neplatnosť právneho úkonu podľa § 39
Obč. zákonníka je absolútnou neplatnosťou, pôsobiacou priamo zo zákona (ex lege) a od začiatku
(ex tunc), takže subjektívne občianske práva a povinnosti z takéhoto úkonu vôbec nevzniknú. Súd
prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútna

neplatnosť právneho úkonu ako dôsledok skutočnosti , že právny úkon je v rozpore so zákonom, nemôže
byť odvrátená ani za použitia § 3 ods.1 Obč. zákonníka a ani dovolávaním sa na zmluvnú voľnosť
účastníkovzmluvnéhovzťahu.Platnosťčineplatnosťprávnehoúkonupodľa§39Obč.zákonníkamožno
posudzovaťlenpodľaokolností,ktoréexistovalivčasejehourobenia.Právnyúkon,ktorývčaseurobenia
zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali
po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným.

13. V posudzovanom prípade, vychádzajúc z dokazovaním zistených okolností prejednávanej veci, je
treba prisvedčiť úvahe súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti Zmluvy o uzavretí budúcej nájomnej
zmluvy zo dňa 15.7.2011 pre jej rozpor so zákonom, t.j. s ust. § 50a ods.1 Obč. zákonníka v
spojení s § 3 ods.3 zák. č. 116/1990 Zb. v znení zmien a doplnkov, § 37 ods.1,2 Obč. zákonníka.

Vychádzajúc z obsahu Zmluvy je bez akejkoľvek pochybnosti, že táto neobsahuje dohodu zmluvných
strán o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy o nájme nebytového priestoru uvedených v ust.
§ 3 ods.3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Zo skutkových zistení
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania je bez akejkoľvek pochybnosti i to, že
predmetom Zmluvy je plnenie nemožné, keď žalovanej v čase jej uzatvárania nesvedčil žiaden právny

titul na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov so žalobkyňou. Pokiaľ preto súd prvej inštancie
posúdil Zmluvu o uzavretí budúcej nájomnej zmluvy uzavretú medzi stranami sporu dňa 15.7.2011 za
absolútne neplatnú, odvolací súd sa s jeho závermi plne stotožňuje.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď dôvodmi odvolania neboli napadnuté skutkové a právne závery

súdu prvej inštancie týkajúce sa vzniku povinnosti vydania bezdôvodného obohatenia na strane
žalovanej a jeho výšky a priznaných úrokov z omeškania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie , podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

15. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 22.7.2015, podanom na poštovú prepravu dňa 23.7.2015,
poukazujúc na § 261 ods.1, § 289 ods.1 Obchodného zákonníka konštatovala, že predmetnú Zmluvu je
nutnéposúdiťpodľarežimuObchodnéhozákonníkaavprípadepochybnostiorežime,ktorýmsaZmluva
spravuje vyslovila názor, že právny úkon medzi stranami sporu je potrebné posúdiť ako nepomenovanú
zmluvu (§ 491 ods.2 Obč. zákonníka).

16. Podľa § 204 ods.1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého smeruje.

Podľa § 205 ods.3 citovaného predpisu, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

17. V posudzovanom prípade bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie žalovanej doručené dňa 7.7.2015.
Zákonná lehota na podanie odvolania a na prípadné rozšírenie rozsahu, v akom sa odvolanie napáda
a dôvodov odvolania uplynula žalovanej dňa 22.7.2015. Na základe uvedeného sa odvolací súd

doplnenými dôvodmi odvolania uvedenými v podaní žalovanej zo dňa 22.7.2015, podaného na poštovú
prepravu dňa 23.7.2015 (t.j. po uplynutí lehoty uvedenej v § 204 ods.1 O.s.p. v znení účinnom do
30.6.2016) vecne a skutkovo nezaoberal.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú
náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej
inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).