Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/375/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241560
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112241560.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: F.. K. B., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, A. Z. F., právne zastúpený JUDr. Marianom
Ďuranom, PhD., advokátom, so sídlom Tajovského 5, Žilina, proti odporcovi: P. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XX, J., právne zastúpená: JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., so sídlom Nová
Bystrica 850, Nová Bystrica, o zriadenie vecného bremena prechodu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 448,10 eur a tieto zaplatiť na

účet právneho zástupcu odporkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 19.12.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zriadenia vecného bremena
prospech navrhovateľa ako vlastníka nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom
Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Kysucké Nové Mesto pre kat. územie J. na LV č. XXXX ako
par. č. KN-C XXX/X o výmere 187 m2, zastavané plochy a nádvoria, a stavby - hospodárskej budovy
bez súpisného čísla, postavenej na par. č. KN-C XXX/X vecné bremeno spočívajúce v práve cesty pešo,
koňmo, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok par. č. KN-
C XXX/X o výmere 13 m2, druh záhrady, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom vypracovaným

GEOKANCELÁRIA č. 35/11 zo dňa 29.03.2011 overeného Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod
č. 119/11 dňa 08.04.2011 z pôvodnej par. č. KN-C XXX/X o výmere 241 m2, druh záhrady zapísaná
Správou katastra Kysucké Nové Mesto pre k.ú. J. na LV č. XXX vo vlastníctve odporkyne.
Podaním zo dňa 23.8.2012 na základe výzvy súdu uviedol, že žiada určiť, že pozemok par. č. KN-
C XXX/X o výmere 13 m2, druh záhrady, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom vypracovaným
GEOKANCELÁRIA č. 35/11 zo dňa 29.03.2011 overeného Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod
č. 119/11 dňa 08.04.2011 z pôvodnej par. č. KN-C XXX/X o výmere 241 m2, druh záhrady zapísaná

Správou katastra Kysucké Nové Mesto pre k.ú. J. na LV č. XXX vo vlastníctve odporkyne je zaťažený
vecným bremenom v prospech každého vlastníka stavby - hospodárskej budovy bez súpisného čísla,
postavenej na par. č. KN-C XXX/X a pozemku registra „C" par. č. KN-C XXX/X o výmere 187 m2,
zastavané plochy a nádvoria, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom
Žilina, Správa katastra Kysucké Nové Mesto pre kat. územie J. na LV č. XXXX spočívajúcom v práve
prechodu (cesty) pešo, koňmo, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami cez
zaťažený pozemok par. č. KN-C XXX/X o výmere 13 m2, druh záhrady vo vlastníctve odporkyne.

Pre prípad zistenia súdu, že vecné bremeno k vyššie uvedenej nehnuteľnosti nevzniklo vydržaním
navrhol, aby rozhodol o zriadení vecného bremena nevyhnutnej cesty v súlade s ustanovením § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka za primeranú náhradu, ktorej výška bude určená na základe znaleckého
posudku vypracovaného v konaní tak, že súd zriadi v prospech každého vlastníka stavby - hospodárskejbudovy bez súpisného čísla, postavenej na par. č. KN-C XXX/X a pozemku registra „C", par. č. KN-
C XXX/X, o výmere 187 m2, zastavané plochy a nádvoria vecné bremeno spočívajúce v práve cesty
pešo, koňmo, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok par. č.

KN-C XXX/X o výmere 13 m2, druh záhrady, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom vypracovaným
GEOKANCELÁRIA č. 35/11 zo dňa 29.03.2011 overeného Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod
č. 119/11 dňa 08.04.201 z pôvodnej par. č. KN-C XXX/X o výmere 241 m2, druh záhrady zapísaná
Správou katastra Kysucké Nové Mesto pre k.ú. J. na LV č. XXX vo vlastníctve odporkyne a zároveň
žiadal rozhodnúť o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi primeranú náhradu za obmedzenie

jeho vlastníckeho práva vo výške určenej znaleckým posudkom. Tento samostatný nárok, nesprávne
označený ako alternatívny nárok, súd uznesením na pojednávaní dňa 22.11.2012 vylúčil na samostatné
konanie.

Rozsudkom č. k. 14C/247/2011-104 zo dňa 22.11.2012 návrh na určenie vydržania vecného bremena
súd zamietol. Uznesením zároveň vylúčil návrh na zriadenie vecného bremena na samostatné konanie.

Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností
vedenom Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Kysucké Nové Mesto pre kat. územie J. na LV č.
XXXX ako par. č. KN-C XXX/X o výmere 187 m2, zastavané plochy a nádvoria, a stavby - hospodárskej
budovy bez súpisného čísla, postavenej na par, č. KN-C XXX/X. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol v

roku 2011 na základe darovacej zmluvy od jeho sestry I. B., ktorá predmetné nehnuteľnosti nadobudla
od T. V. v roku 2002 na základe kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice. T. V. nadobudol
uvedené nehnuteľnosti od svojich rodičov J. V. a X. V. na základe darovacej zmluvy v roku 1991.
Odporca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym
úradom Žilina, Správa katastra Kysucké Nové Mesto pre kat. územie J. na LV č. XXX par. č. KN-C XXX/

X o výmere 241 m2, druh záhrady. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy
č. XXX/XX v roku 1980 pravdepodobne od J. V. a X. V..
Navrhovateľovi právni predchodcovia, rodičia J. a X. V. na pozemku KN-C parc. č. XXX/X o výmere
187 m2, zastavané plochy a nádvoria postavili pred cca 70-80 rokmi, t.j. niekedy v roku 1930 až 1940
stavbu hospodárskej budovy bez súpisného čísla - humno. Na účely prístupu k uvedenej nehnuteľnosti

z verejnej komunikácie využívali prechod cez pozemky, ktoré sú v súčasnosti evidované v katastrálnej
mape ako pozemok registra „E" parcela číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2 a
časť pozemku KN-C parc. č. XXX/X o výmere 241 m2, druh záhrady, zapísanej v katastri nehnuteľností
na LV č. XXX, ktorá časť v zmysle geometrického plánu č. 35/11 vypracovaného GEOKANCELÁRIA,
s.r.o. Ing. Š. Chládekom, autorizačne overeného Ing. Radoslavom Káčerikom dňa 30.03.2011 a úradne

overeného Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod číslom 119/11 dňa 8.4.2011 bola vyznačená po
odčlenení ako pozemok KN-C parc. č. XXX/X, záhrady, o výmere 13 m2.
V súlade so zásadou primeranosti dal navrhovateľ vypracovať geometrický plán, ktorý určuje rozsah
vecného bremena na pozemok, ktorý je bezprostredne a nevyhnutne potrebný pre zabezpečenie
prístupu k stavbe navrhovateľa za účelom obhospodarovania stavby. V zmysle geometrického plánu

vypracovaného GEOKANCELÁRIA č. 35/11 zo dňa 29.03.2011 overeného Správou katastra Kysucké
Nové Mesto pod č. 119/11 dňa 08.04.2011 sa jedná o pozemok par. č. KN-C XXX/X o výmere 13 m2,
druh záhrady, ktorý bol odčlenený z pôvodnej par. č. KN-C XXX/X o výmere 241 m2, druh záhrady,
zapísanej Správou katastra Kysucké Nové Mesto pre kú. J. na LV č. XXX.
Nakoľko zriadením vecného bremena cesty dôjde k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva

odporkyne, pričom základné zásady obmedzenia vlastníckeho práva spočívajú okrem obmedzenia
vlastníckeho práva v nevyhnutnej miere aj v otázke určenia primeranej náhrady, uviedol, že je pripravený
za uvedené obmedzenie vlastníckeho práva vyplatiť odporkyni primeranú náhradu, tak ako určí súdom
ustanovený znalec. Naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. má navrhovateľ
na takomto určení, nakoľko je odporcom popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru

navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný
(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva
či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť
inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo
právneho vzťahu. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zosúladenia faktického stavu so stavom

právnym, na základe ktorého teda dôjde k zápisu vecného bremena na príslušný list vlastníctva.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že navrhovateľ jej doručil návrh zmluvy na zriadenie práva
prechodu cez jej nehnuteľnosti s ktorým nesúhlasila. Rozsudkom možno zriadiť právo prechodu len vzákonom presne vymedzených prípadoch, inak by to bolo vyvlastnenie nehnuteľnosti. Vecné bremeno
možno zriadiť pri zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva, čo nie je tento prípad. Vyslovila názor,
že vo veci sa nejedná ani o prípad nevyhnutnej cesty § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka, k

obhospodarovaniu nehnuteľností, pretože navrhovateľ prístupovú cestu k svojim pozemkom má, nejde
teda o obhospodarovanie nehnuteľností. Skutočný motív je ten, že v súvislosti s výstavbou domu, chce
mať navrhovateľ samostatný prístup k domu. Nie je zrejmé ani to, či sa právo prechodu viaže k osobe,
alebo k nehnuteľnosti. Odporkyňa uviedla, že rodičia spornú nehnuteľnosť CKN XXX/X, katastrálne
územie J., získali zámennou zmluvou zo dňa 4.9.1980 (RI 424/80) a následne ju darovacou zmluvou

zo dňa 14.11.1980 (RI 485/80) jej darovali. Od momentu získania nehnuteľností darom a zámenou
nehnuteľnosť využívala výlučne ona s manželom a svojou rodinou. Teda od roku 1980 do roku 2012, t.
j. 32 rokov nevykonával navrhovateľ na spornej nehnuteľnosti žiadne právo prechodu.

Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich návrhoch. Na návrh navrhovateľa súd pripustil zmenu
návrhu v znení „Súd zriaďuje v prospech každého vlastníka stavby hospodárskej budovy bez súp. č.

postavenej na A. parc. č. XXX/X a pozemku KNC parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 zast. plochy a
nádvoria, vecné bremeno spočívajúce v práve cesty pešo, koňom, osobnými motorovými vozidlami,
nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok KNC parc. č. XXX/X o výmere 13 m2 záhrady, ktorá
bola vytvorená GP vypracovaným Geokancelária 35/11 zo dňa 29.3.2011 overeného Správou katastra
Kysucké Nové Mesto pod č. 119/11 dňa 8.4.2011, pôvodnej KNC parc. č. XXX/X o výmere 241 m2

záhrady, k. ú. J. na LV č. XXX vo vlastníctve odporkyne. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni
primeranú náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva vo výške tak, ako bude určená znaleckým
posudkom."
Navrhovateľ uviedol, že nie je pravda, že by nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od
svojej matky. Pôvodne nehnuteľnosť vlastnili starí rodičia samotného navrhovateľa, následne prešla

darovacou zmluvou zo starých rodičov na strýka T. V. a ktorý ju daroval jeho sestre a tá pozemok
darovala samotnému navrhovateľovi. Poukázal na zistenia z ohliadky, že cez spornú parcelu vedie
prístupová cesta, ktorá je tam od nepamäti. Využíva sa práve za účelom najhospodárnejšieho využitia
okolitých nehnuteľností až kým odporkyňa, resp. jej manžel znemožnil realizáciu prístupu. Z hľadiska
hospodárnosti je neefektívne zasahovať do okolitých parciel v omnoho väčšej výmere ako je práve

dotknutá výmera 13 m2. Ak malo byť zriadené vecné bremeno za účelom realizácie prístupu dotknutá
výmera by bola minimálne v rozsahu cca 50 alebo 40 m2.
Prístupové práva navrhuje zriadiť cez časť parc. XXX/X v hornej časti, ktorá susedí s parc. č. XXX/X,
ktorú považuje za najmenší zásah do vlastníckych práv ktoréhokoľvek vlastníka. Pokiaľ sa týka užívania
parcely KN-C XXX/X, súčasný vlastník neznemožňuje prejazd a prechod cez uvedenú parcelu a preto

nie je potrebné domáhať sa voči nemu o určenie vecného bremena. Pokiaľ sa týka prístupu cez parc.
KN-C XXX/XX, ako alternatívu, aj keby malo dôjsť k realizácii prístupu cez uvedenú parcelu rozsah
záberu by bol podstatne väčší, súčasne by sa to dotklo parc. č. XXX/X, kde by došlo k väčšiemu záberu
ako v súčasnosti, čo by spočívalo v nepriamom zásahu do vl. práv ostatných vlastníkov. V súčasnosti
cez parc. XXX/X ako aj časť parc. XXX/X ku ktorej sa domáha určenia vecného bremena prechádza

komunikácia na ktorej boli realizované zásahy a pôda je znehodnotená. Parc. č. XXX/XX je využívaná
ako záhrada a komunikácia by sa musela vybudovať.

Odporkyňa s poukazom na ohliadku vykonanú v pôvodnom konaní uviedla, že navrhovateľ žiada zriadiť
právo zodpovedajúce vecnému bremenu práve cez nehnuteľnosť odporkyne, pričom ak stavbu ku ktorej

má byť vecné bremeno zriadené bremeno mu darovala jeho matka a táto je vlastníčkou nehnuteľnosti
susediacej so spornou nehnuteľnosťou, cez ktorú by toto právo mohol bez prekážok pozemok užívať
a teda takýto nárok je v rozpore s dobrými mravmi. Považovala za neprípustné, aby bol nad prípustnú
mieru zaťažovaný jej pozemok zriadením vecného bremena, ak jeho zriadenie je možné dosiahnuť iným
spôsobomatodohodousvlastnoumatkou,čižespriamympríbuzným.Akbolavôľaúčastníkovzriadiťsi,

resp. previesť vlastníctvo k stavbe, malo byť na mieste vyriešiť si vzájomné vzťahy a možnosti prístupu
a nie domáhať sa ochrany cestou súdu zaťažovaním cudzích osôb a zriaďovaním práva k ich pozemku.
Jedná sa o účelové konanie. Matka navrhovateľa vlastní časť parcely XXX/X, ktorá hranične je spojená
s parc. XXX/X a navrhovateľ by si mohol zabezpečiť plynutý prechod z parc. XXX/X pretože roh, ktorý je
zobrazený na GP parc. XXX/X neexistuje a teda by bol možný plynulý prechod cez KN parc. č. XXX/X

ku KN parc. č. XXX/X k..ú. J.. Zároveň hoci žiada zriadiť právo prechodu cez novovytvorenú KNC parc.
č. XXX/X nemá žiadne vlastnícke právo ku KNC parc. č. XXX/X a XXX/X.
Počas konania odporkyňa zriadila na spornej časti pozemku prístrešok, ktorý predstavoval stavbu z
drevenej konštrukcie na betónových pätkách - základoch.Navrhovateľ po zmene pomerov zhotovením prístrešku odporkyňou na časti spornej parcely uviedol, že
táto stavba v podstate nezasahuje do celej, jednak nezasahuje do celej časti spornej parcely, v druhom

rade sa nejedná o stavbu v zmysle príslušných občianskoprávnych predpisov, nakoľko nemá pevný
základ so zemou, je spojená len výlučne rozoberateľným spojom a teda je možné uvedenú stavbu alebo
uvedený prístrešok odstrániť. Zároveň poukazoval na konanie odporkyne, ktoré považuje za konanie v
rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu, pretože stavba bola realizovaná výslovne v
úmysle poškodenia navrhovateľa zabránením možnosti zriadenia vecného bremena súdom. Vo zvyšku

zotrval na podanom návrhu vo výške 280 eur tak, ako to vyplýva z doplnku č. 2 k znaleckému posudku.
Uviedol, že stavbe bolo pridelené aj súpisné číslo 72, ktoré je zapísané na LV č. XXXX k.ú. J..

Odporkyňa uviedla, že vzhľadom aktuálny stav vlastníctva nehnuteľnosti a existenciu drobnej stavby
ktorú spoločne s ďalším stavebníkom v súlade s predpismi stavebného práva vystavali je zrejmé, že
žaloba na tento čas nemá žiadne opodstatnenie. Stavba bola vystavaná na základe oznámenia drobnej

stavby a stavba je pevne spojená so zemou formou betónových základov na ktorých je ukotvený potom
nosný konštrukčný celok stavby. Poukázala na stanovisko obce J. zo dňa 3.12.2015 v ktorom stavebný
úrad konštatoval, že stavba bola zrealizovaná oprávnene na základe zákona.

Súd zistil, že starosta obce J., ktorý vo veci užívania KNC parc. č. XXX/X k. ú. J. a okolitých

parciel na otázky súdu uviedol, že daná parcela nie je majetkom obce a nie je obcou evidovaná ako
miestna komunikácia, ale je využívaná na základe vzájomnej dohody obyvateľov užívajúcich priľahlé
nehnuteľnosti a slúži ako prístupová parcela k rodinným domom postavených na priľahlých pozemkoch.
Susediaca parcela EKN XXXX je využívaná a udržiavaná ako miestna komunikácia.
Súd zo stanoviska obce J. zo dňa 23.9.2015 stavebníkom MUDr. A. X. a P. X. vo veci oznámenia

k ohláseniu drobnej stavby „sklad hospodárskeho náradia a prístrešok pre osobné motorové vozidlo"
zistil, že obec J. ako stavebný úrad sa vyjadrila, že proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu
nepravidelného pôdorysu o rozmeroch max. 4,5 a 5 m so zastavanou plochou stavby 14,94 m nemá
námietky.
Súd v konaní oboznámil aj pôdorys zakreslenia stavby v spojení s fotodokumentáciou jestvujúcej stavby.

Podľa stanoviska obce J. č.j. 165/2015-3 z 3.12.2015 k žiadosti navrhovateľa o zastavenie stavebných
prác zo dňa 16.9.2015 stavebný úrad uviedol, že na stavebný úrad bolo doručené ohlásenie drobnej
stavby stavebníkov MUDr. A. X. a P. X. a vydal dňa 23.9.2015 vyhlásenie, že proti uskutočneniu drobnej
stavby v rozsahu uvedenom v dokumentácii nemá námietky. Uviedol, že v čase vydania oznámenia
nemal vedomosť o tom, že na OS je podaný návrh sp. zn. 17C/375/2012, ktorým sa domáha zriadenia

vecného bremena cez pozemok A. parc. č. XXX/X výmere XX mX vytvorený GP č. 35/11 z pôvodnej
parcely KNC parc. č. XXX/X a nakoľko stavba bola povolená, nie je možné vydať rozhodnutie podľa §
102 stavebného zákona.
Súd nahliadnutím do evidencie katastra nehnuteľnosti na portály katasterportal.sk zistil, že na LV XXXX
k. ú. J. k dnešnému dňu je evidované vlastnícke právo navrhovateľa k stavbe č. s. XX postavenej na

KNC parc. č. XXX/X druh stavby 2 humno č. s. XX na základe darovacej zmluvy V1237/2014 zo dňa
15.10.2014.
Súd zároveň z ohliadky na mieste samom v konaní 14C/247/2011 zistil, že k pozemku, ktorý je
predmetom sporu, vedie komunikácia spevnená s položenou vrstvou asfaltu štrkového poteru cez KN
parc. č. XXX/X ku ktorej nie je založený LV. V teréne sú hranice prístupovej komunikácie vymedzené

oplotením z oboch jej strán susediacich nehnuteľností. Hranice priľahlých pozemkov KN parc. č. XXX/X
a XXX/X sú v teréne neohraničené, resp. priľahlé oplotenia nie je možné porovnať so zákresom hraníc
pozemkovvkatastrálnejmape.NakonciKNparc.č.XXX/Xk.ú.J.kprístupovejkomunikáciisanachádza
oplotenie s oceľovými stĺpikmi, ktoré sú zasadené v zemi bez betónového základu. Prístup k humnu
na KN-C parc. č. XXX/X k.ú. J. sa javil súdu ako najúčelnejší z prístupovej komunikácie, pričom podľa

umiestnenia vrát humna umožňujúcich prejazd svedčí to tom, že takýto prístup bol v minulosti využívaný.
Možný prístup k humnu je cez pozemok KN-C parc. č. XXX/X a KN-C parc. č. XXX/X, ktorý však pre
vstup cez časť domu v súvislej radovej zástavbe znemožňuje prejazd a prístup účelovým vozidlám ako
aj cez okolitú parcelu KN-C parc. č. XXX/XX o výmere XX m2 záhrady tým, že hranica prechodu by
lemovala pozemok odporkyne KN-C parc. č. XXX/X k.ú. J.. Jednoznačne však priamy vstup kolmo na

vráta humna umožňuje práve prechod cez spornú parcelu.
Súd ďalej z pripojeného spisu zistil, že na LV č. XXXX k. ú. J. je ako vlastník pozemkov KN-C parc. č.
XXX/X o výmere 187 m2 zast. plochy a nádvoria a KN-C parc. č. XXX/X o výmere 156 m2 záhrady je
vedený navrhovateľ v podiele 1/1/. Na LV č. XXX k. ú. J. je ako vlastník pozemkov KN-C parc. č. XXX/X o výmere 518 m2 záhrady, KN-C parc. č. XXX/X o výmere 241 m2 záhrady a KN-C parc. č. XXX/X o
výmere 191 m2 zast. plochy a nádvoria je vedená odporkyňa v podiele 1/1.
Podľa LV XXX k. ú. J. sú ako podieloví spoluvlastníci KNC parc. č. XXX/X o výmere 161 m2 zast. plochy

a nádvoria a KN parc. č. XXX/X o výmere 519 m2 záhrady a stavby č.s. XXX postavenej na KN parc.
č. XXX/X rodinný dom, podieloví spoluvlastníci A. B., rod. V., nar. XX.X.XXXX v podiele 1 a K. B., nar.
XX.X.XXXX v podiele 1 na základe darovacej zmluvy pod V 468/2009 z 23.6.2009. Podľa LV č. XXXX
k. ú. J. je ako vlastník KN-C parc. č. XXX/XX o výmere 67 m2 záhrady vedený ako vlastník A. B., rod.
V., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/1.

Podľa obsahu GP č. 35/11 zo dňa 29.3.2011 vyhotoveného Geokanceláriou Kysucké Nové Mesto bol z
pôvodnej KN-C parc. č. XXX/X o výmere 241 m2 záhrady vytvorený pozemok KN-C parc. č. XXX/X o
výmere 13 m2 záhrady, ktorý nie je vedený v údajoch katastra nehnuteľností.
Podľa obsahu GP č. 35/11 zo dňa 29.3.2011 súd zistil, že daný geometrický plán nebol zapísaný do
evidencie katastra nehnuteľností a teda právne nebola vytvorená parcela KNC parc. č. XXX/X o výmere
13 m2 do katastra nehnuteľnosti ani k vytvoreniu takejto parcely v evidencii nehnuteľnosti.

Súd sa v rámci vykonania dokazovania oboznámil aj s fotodokumentáciou na ktorej je zaznamenaný
sporný pozemok, spevnená prístupová cesta, a oplotenie okolo stavby humna a stavieb ostatných
nehnuteľností a pozemkov, ako aj s výzvou na uzavretie zmluvy z 25.11.2011 odporkyne v spojení s
návrhom zmluvy o zriadení vecného bremena a odpoveď odporkyne zo dňa 5.12.2011 s vyjadrením
nesúhlasu so zriadením vecného bremena.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka slúži ako možnosť zabezpečenia prístupu vlastníka
stavby k stavbe, nie k pozemku, ak prístup nemožno zabezpečiť iným spôsobom. Pod iným spôsobom
je potrebné rozumieť nie len prístup cez okolité pozemky vlastníka stavby, ale aj vtedy ak nie je možné

zabezpečiť prístup dohodou cez iné okolité pozemky bez ohľadu na predstavy vhodnosti oprávnenej
osoby.

V tomto prípade súd nemal preukázané dôvody, pre ktoré by nebolo možné zabezpečiť prístup cez
pozemkyvlastníckypatriaceblízkejosobe,ktorésúvyužívanélenakozáhradaasad.Jednoznačnevšak

súd môže tvrdiť, že v minulosti bol prechod využívaný cez časť spornej parcely odporkyne, avšak ani
táto skutočnosť sama osebe nepostačuje na to, aby súd obmedzil jej vlastnícke právo zriadením ťarchy
a to aj za náhradu. V danom prípade má súd za to, že navrhovateľ musí preukázať, že objektívne nemá
možnosť zabezpečiť si prístup k stavbe z dôvodu, že k stavbe nevedie žiadna iná prístupová cesta, resp.
vlastníci okolitých pozemkov mu vstup nepovoľujú. Nemožno opomenúť ani fakt, že ak je podľa záverov

znalca postačujúce na prechod šírka 2,5 - 3 m, a takýto je možné viesť aj cez pozemok vo vlastníctve
matky navrhovateľa, je potrebné vysvetliť skutočnosti, ktoré objektívne bránia tomuto prechodu. Nie je
možné bez iného uprednostniť zriadenie práva prechodu hoci aj na konci faktickej komunikácie len preto,
aby nedošlo k znehodnoteniu iných pozemkov navrhovateľa či iných osôb (najmä ak sú mu blízkymi
osobami).

Súd však vzhľadom na skutkový stav v čase rozhodovania musel konštatovať, že zriadenie vecného
bremena cez spornú časť pozemku odporkyne označenú v geometrickom pláne Geokancelária 35/11
zo dňa 29.3.2011 overeného Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod č. 119/11 dňa 8.4.2011 ako
XXX/X o výmere 13 m2 záhrady, by bolo nevyhnutné odstrániť na spornej časti sa nachádzajúcu stavbu,
čo by viedlo k vzniku sporu.

Pre uvedený postup by však bolo nevyhnutné aj preukázať, že oprávnená osoba - navrhovateľ sa však
bude mať možnosť cez spornú časť pozemku dostať - zabezpečiť si prístup k stavbe. Pri uvedenej
skutočnosti však súd nemal preukázané právo či možnosť prechodu cez pozemok KN-C parc. č. XXX/
X k.ú. J., ku ktorej nie je založený list vlastníctva, ktorý je vedený ako pozemok na ktorom je postavenáinžinierka stavba, cestná, miesta, účelová komunikácia, chodník, lesná cesta, avšak podľa vyjadrenia
obce, obec cestu či už obecnú alebo účelovú na tomto pozemku neeviduje. Preto podľa názoru súdu je
nevyhnutné preukázať, že ak sa zriadi vecné bremeno prechodu cez pozemok, bude mať navrhovateľ

právo prechádzať cez určité pozemky - časť zemského povrchu a nepostačuje tvrdenie, že okolití
vlastníci mu v prechode nebránia. Uvedenú skutočnosť súd nezistil.

Nakoľko na spornej časti pozemku bez bližšieho zamerania bola odporkyňou vyhotovená stavba, hoci
je aj možné predpokladať že práve z dôvodu zabránenia prechodu navrhovateľovi, zriadením vecného

bremena by bolo nevyhnutné stavbu odstrániť, pričom by preukázateľne nejestvovalo právo prechodu
aj cez susedné pozemky či už na základe vecného bremena, zmluvných vzťahov či iných právnych
skutočností (využívanie pozemných komunikácií) a nakoniec navrhovateľ ani nepreukázal, že nemá
objektívne možný iný spôsob prechodu súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni priznal právo

na náhradu trov právneho zastúpenia a to za úkony:
- podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. účasť na pojednávaní dňa 4.3.2014 vo výške podľa
§ 11 ods. 1 cit. vyhl. 61,85 eur + paušálna náhrada 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.,
- podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 14.1.2015
vo výške podľa § 11 ods. 1 cit. vyhl. 64,54 eur + paušálna náhrada 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.,

- podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. účasť na pojednávaní dňa 24.3.2016 vo výške podľa
§ 11 ods. 1 cit. vyhl. 66,00 eur + paušálna náhrada 8,58 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. Spolu 217,40 eur.

Súd zároveň priznal odporkyni aj náhradu cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 4.3.2014
z miesta sídla advokáta Nová B. do miesta pojednávania Žilina 43 km a späť, spolu 86 km motorovým

vozidlom VOLVO XC60 pri spotrebe 8,3 l/100km MN cene PHM MN 1,31 eur/l a základnej náhrade
0,183 eur/km, spolu 23,53 eur, náhradu straty času podľa § 17 ods. 1 vyhl. za 2 x 2 polhodiny po 13,40
eur, spolu 53,60 eur,
náhradu cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 24.3.2016 z miesta sídla advokáta Nová
Bystrica do miesta pojednávania Žilina 43 km a späť, spolu 86 km motorovým vozidlom VOLVO XC60 pri

spotrebe 8,3 l/100km MN cene PHM MN 1,00 eur/l a základnej náhrade 0,183 eur/km, spolu 21,69 eur,
náhradu straty času podľa § 17 ods. 1 vyhl. za 2 x 2 polhodiny po 14,30 eur, spolu 57,20 eur. Celkovo
spolu 156,02 eur.

Súd k celkovej náhrade trov konania 373,42 eur priznal odporkyni aj náhradu DPH vo výške 20% t.j.

74,68 eur. Spolu súd priznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 448,10 eur.

Súd nepriznal odporkyni uplatnené úkony právnej pomoci a to prípravu a prevzatie veci, ktorý si účtovala
predvylúčenímvecisasamostatnépojednávanievkonaní14C/247/2011anávrhnaprerušeniekonania,
nakoľko úkonu nebolo vyhovené, teda v tomto rozsahu nebola úspešná a úkon postrádal akúkoľvek

účelnosť, rovnako ako sťažnosť na Ústavný súd SR pre nariadenie pojednávania, naopak jednalo sa o
výslovné obštrukcie zo strany odporkyne.

O náhrade trov štátu súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnom ustálení výšky trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).