Rozsudok – Rodina a mládež ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415010237
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415010237.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. J. E. na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
J. E., Q.. XX.XX.XXXX/XXXX T. U., W. U. U., W. X,
R. U. R. U., I. Y. T. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry J. E., Q.. XX.XX.XXXX G. G.
E.X., Q.. XX.XX.XXXX, K. U. H..H. XX, T.yplývajúcej mu z ust. § 62 Zákona o rodine a deklarovanej
mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 25P/147/2011, zo dňa 25.04.2012, ktorým bol
zaviazaný prispievať na výživu dcéry Miroslavy sumou 50,-€ mesačne a dcéry Anastázie sumou 40,-€
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky G. K., si túto vyživovaciu povinnosť neplní

od mesiaca jún 2014 doposiaľ, čím mu za uvedené obdobie vznikol voči matke oprávnených detí G. K.
dlh na výživnom vo výške 1.800,-€,
pričom v rozhodnom období neprejavil žiadny záujem nájsť si trvalé zamestnanie, prostriedky na
živobytie si obstarával brigádnickou činnosťou, v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR
Bratislava evidovaný nebol, dávky v hmotnej núdzi nepoberal,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s požitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona s poukazom
na § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. J. E. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom svedkyne G. K., oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný J. E. po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že sa necíti
byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby.
K veci uviedol, že výživné neplatil tak, ako bol k tomu zaviazaný, nakoľko nemal peniaze na platenie

výživného. Z väzenia bol prepustený v novembri 2012 a výživné na deti prestal platiť v júni 2014. V
rozhodnom období pracoval asi pol roka ako výčapník v nejakej firme, ktorej názov nevie, pracoval
bez zmluvy a bez výplaty. Prostriedky na svoju obživu si obstarával len brigádnickou prácou. Nie je a
ani nebol vedený na úrade práce, ani v personálnych agentúrach, nepoberal ani sociálne dávky. Dlžné
výživné by chcel splácať v splátkach, nemá možnosť zohnať peniaze na zaplatenie dlhu.

Svedkyňa G. K. uviedla, že obžalovaný si neplní vyživovacou povinnosť na ich spoločné dve deti.
Rozhodnutím súdu bol zaviazaný k plateniu výživného na dcéru Miroslavu vo výške 50,-€ a na dcéru
Anastáziu vo výške 40,-€. Výživné na deti neplatí obžalovaný od júna 2014. Okrem neplatenia výživného
v peniazoch obžalovaný na výživu detí neprispel ani inou formou. Ona je nezamestnaná, nie je vedená

na úrade práce, pracuje len brigádnicky, poberá len prídavky na deti. Deti peniaze potrebujú. Neplatenie
výživného obžalovaným na deťoch nezanechalo trvalo nepriaznivé následky.

Z listinných dôkazov súd oboznámil rozsudok o výživnom z ktorého vyplýva, že rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV, sp.zn. 25P/147/2011, zo dňa 25.04.2012 bola schválená rodičovská dohoda na

základe ktorej boli maloleté deti J. E. G. G. E. zverené do výchovy matke a ich otec - obžalovaný sa
zaviazal k plateniu výživného na dcéru Miroslavu v sume 50,-€ mesačne a na dcéru Anastáziu vo výške
40,-€ mesačne.
Z rodných listov vyššie uvedených maloletých detí vyplýva, že obžalovaný je ich otcom.
Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že maloleté navštevujú základnú školu.

Zo správ úradu práce, sociálnej poisťovne, zamestnávateľov a daňového úradu vyplýva, že G. K.
nepoberala dávky v hmotnej núdzi, nie je poberateľkou náhradného výživného, nie je vedená na úrade
práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Obžalovaný J. E. nepoberal dávky v hmotnej núdzi, nie je vedený na úrade práce v evidencii uchádzačov

o zamestnanie.
Z rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. 8T/61/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici 2To/260/11, zo dňa 12.01.2012 vyplýva, že v tomto konaní bol J. E. odsúdený pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. na nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 2 roky so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu trestu bol

J. E. podmienečne prepustený 21.11.2012 si skúšobnou dobou v trvaní 2 roky.
Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že okrem vyššie uvedeného odsúdenia tento
nemá v registri trestov iné odsúdenie, v registri priestupkov má dva záznamy.

V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po

ich vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim
konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Trestného zákona vo forme nepriameho úmyslu, ktorý spáchal tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.
Súd upravil dobu neplatenia výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku, a tým aj sumu dlžného výživného

vo výške 1.800,-Eur.
Obžalovaný mal v žalovanom období zaplatiť výživné za 20 mesiacov, čo je pri sume výživného
za mesiac vo výške 90,-Eur, celková suma 1.800,-Eur. V rozhodnom období obžalovaný nezaplatil
na výživnom sumu žiadnu sumu. Jeho tvrdenie o úhrade výživného vo výške 13,-Eur nebolo ničím
potvrdené a vyvrátené bolo výpoveďou matky maloletých detí, ktorá uviedla, že v rozhodnom období jej

obžalovaný neprispel na výživu detí žiadnou sumou.Obžalovaný nepoprel, že v rozhodnom období na svoje deti výživné neplatil. Na svoju obranu neuviedol
žiadnerelevantnéskutočnosti.Nebolanivedenýnaúradepráce,nepoberalanisociálnedávky,anidávky
v hmotnej núdzi. Pracoval len brigádnicky. Tento skutkový stav potvrdila aj svedkyňa G. K. a zistený

a potvrdený je aj listinnými dôkazmi. Skutočnosť, že obžalovaný v rozhodnom období nebol vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal dávky v hmotnej núdzi je preukázaná správou úradu
práce. Obžalovaný ako osoba s reálnou možnosťou uplatniť sa na trhu práce nevyužil možnosť na riadny
a trvalý pracovný pomer. Nezamestnal sa, hoci si bol vedomí toho, že má vyživovaciu povinnosť.
Je potrebné uviesť, že je povinnosťou každého rodiča sa podieľať na výžive svojich detí podľa svojich

možností a schopností. Schopnosti obžalovaného riadne pracovať sú plne zachované a možnosti trhu
práce dávajú dostatok príležitosti na to, aby sa mohol obžalovaný riadne zamestnať. Obžalovaný na trhu
práce mal dostatok možností nájsť si vhodné zamestnanie. Ľahostajnosť obžalovaného v tomto smere
nemôže obžalovaného ospravedlniť a už vôbec nie zbaviť trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne
konanie.
Súd nezistil žiadny objektívny dôvod na úpravu výšky výživného oproti súdom určenej sume vo výške

90,-Eur. Zohľadnil pritom ako je vyššie uvedené to, že obžalovanému nič objektívne nebráni dosahovať
taký zárobok, aby mohol výživné v tejto výške uhrádzať a aj to, že s prihliadnutím na vek maloletých detí
obžalovaného a ich potreby, je suma výživného vo výške 90,-Eur primeraná.
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona sa prečinu zanedbania povinnej výživy dopustí ten, kto najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo

zaopatrovať iného.
Podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojim
konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený.

Nakoľko vina obžalovaného zo žalovaného skutku s úpravou výšky dlhu na výživnom ku dňu
vyhlásenia rozsudku, je jednoznačne preukázaná, mimo akúkoľvek pochybnosť, uznal ho súd vinným zo
žalovaného trestného činu v plnom rozsahu v zmysle právnej kvalifikácie uvedenej v obžalobe s úpravou
výšky dlhu ku dňu vyhlásenia rozsudku.

Súdpriukladanídruhuavýmerytrestuobžalovanémuvychádzalzozákonomstanovenejtrestnejsadzby
pri tomto trestnom čine, ktorá je do dvoch rokov pri treste odňatia slobody.
Súd nezistil v osobe obžalovaného ani v okolnostiach prípadu žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36
Trestného zákona. Hoci obžalovaný nepoprel spáchanie žalovaného skutku v jeho výpovedi a postoji k
svojej trestnej činnosti absentuje akákoľvek prejavená úprimná ľútosť nad svojim konaním.

Súd na druhej strane zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona a to, že
obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.
Nakoľko prevažuje pomer priťažujúcich okolností, súd v zmysle ust. § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil
dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a mohol tak obžalovanému ukladať trest odňatia slobody
v sadzbe od 8 mesiacov do 2 rokov.

Súd uložil obžalovanému trest primeraný pri spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 9 mesiacov.
Nakoľko obžalovaný spáchal žalovaný trestný čin počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
prepustenia z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody, podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona,
bolo vylúčené ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a preto musel
súd obžalovanému uložiť trest nepodmienečný.

Z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného
skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a preto ho súd zaradil pre výkon
uloženého trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Takto uložený trest je plne v súlade so zákonom a mal zabezpečiť dostatočnú svoju výchovnú aj
ochrannú funkciu ako to má na mysli Trestný zákon.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v
Bratislave.