Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/234/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218090
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812218090.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej
v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807
598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864
421, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. februára 2014, č. k.
8C/123/2012-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy z titulu
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza. Zároveň žalovanému nepriznal náhradu
trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa
27.09.2012 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.519,96 Eur z titulu majetkovej ujmy a sumy

303,99 Eur z titulu nemajetkovej ujmy. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1 a 2, §
16 ods. 1 a § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 12650/2011. Následne
návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom predložil Okresnému súdu Prievidza a požiadal
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Majetkovú škodu žalobca vyčíslil v celkovej výške

1.519,96 eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá mu už viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o úvere. Primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy určil vo výške 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, t. j. uplatnil si nárok vo výške 303,99
eur. V zmysle zákonného postupu písomne žiadal odporcu
o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.. Odporca
do podania návrhu na začatie konania na jeho žiadosť pozitívne nereagoval. Súd prvého stupňa

konštatoval, že o návrhu žalobcu zo dňa 27.09.2012, kedy si uplatnil námietku zaujatosti sudcov
Okresného súdu Prievidza, bolo rozhodnuté Krajským súdom
v Trenčíne uznesením č. k. 17NcC/618/2012-16 zo dňa 06.11.2012 tak, že sudkyňa JUDr. Valéria Píšová
nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod č. k.8C 230/2012. Z dôvodu prerušenia výkonu funkcie sudcu zákonnej sudkyne, bola vec pridelená na
rozhodovanie náhodným výberom sudkyni JUDr. Danke Laukovej. Krajský súd Trenčín uznesením č.
k. 17NcC/30/2011-21 zo dňa 05.02.2013 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Danka Lauková nie je vylúčená z

prejednávania a rozhodovania vo veci samej vedenej pod č. k. 8C 230/2012. V ďalšom poukázal na to,
že o návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom malo byť zrušenie rozhodnutia Krajského súdu
Trenčín vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci, bolo rozhodnuté uznesením č. k.

8C 123/2012-60 zo dňa 27.09.2013, kedy súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania zo dňa
23.09.2013 zamietol. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 4Co/1006/2013-91 zo dňa 29.01.2013
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobca a jeho právny zástupca sa určený termín
pojednávania nedostavili. Doručenie mali riadne a včas vykázané. Neprítomnosť neospravedlnili. Súd
prvého stupňa mal k dispozícii dostatok dôkazov, aby vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Z
vykonaného dokazovania, zo spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er 2952/2011 (EX 12650/2011),

mal súd prvého stupňa za preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa12.09.2011. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 11.11.2009. Okresný súd uznesením č.k. 16Er 2952/2011 zo dňa 23.09.2011 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu neplatnej
rozhodcovskej doložky. Následne uznesením č.k. 16Er 2952/2011 zo dňa 21.10.2011 exekučné konanie

zastavil. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal
sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. Dňa 24.02.2014 vo veci č. 15C 235/2012 vedenej na súde
prvého stupňa žalobca predložil znalecký posudok
č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity Bratislava vo veci stanovenia
majetkovej škody. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žiadosť

o udelenie poverenia na tunajší súd bola podaná dňa 12.09.2011 (nie 09.03.2010) a súd o nej rozhodol
dňa 23.09.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Okresnému súdu
Prievidza bola doručená dňa 12.09.2011 a exekučný súd o nej rozhodol dňa 23.09.2011 tak, že
ju zamietol, teda rozhodol v 15 dňovej lehote. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že pokiaľ ide o

nárok navrhovateľa uplatňovaný titulom majetkovej škody, vo všeobecnosti poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo 134/2003, ktorý sa zaoberal otázkou majetkovej ujmy, ktorá mala
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní. Konštatoval, že bolo
povinnosťou exekučného súdu, z úradnej moci bez povinnosti vykonávať dokazovanie s účastníkmi
konania, preskúmať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. V tejto súvislosti dal do pozornosti

výklad pojmu nesprávneho úradného postupu, ktorý uviedol Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku
4Cdo 24/2004, uverejnený pod publikačným č. Rc 23/2011, podľa ktorého pojem nesprávny úradný
postup nemá legálnu definíciu, v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako
porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo

s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Oprávnenie a zároveň
povinnosť exekučného súdu skúmať exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu pred udelením
povereniavyplývanielenzcitovanýchzákonnýchustanovení,aleiztakmerjednotnejadlhodobejsúdnej
praxe, podporovanej
i rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie, a to najmä vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL

proti Cristina Rodríguez Nogueira (C-40/08). Najvyšší súd pripustil možnosť exekučného súdu skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní a následne exekúciu zastaviť, aj v uznesení sp. zn. 5Cdo 291/2010
z 29.03.2011. I z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR - uznesení IV. ÚS 60/2011 zo dňa
03.03.2011, v ktorom Ústavný súd SR odmietol sťažnosť práve navrhovateľa v súvislosti s postupom

tamojšieho súdu vo veci 16Er/2085/2009, v ktorom bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, keď
uviedol, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností
prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon
rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného
súdu,ktorýztohovyvodídôsledkyvyplývajúcezoslovenskéhoprávnehoporiadku,jelegitímny.Vzávere

odôvodnenia rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom úradnom
postupe súdu neopodstatnené. Navrhovateľovi nemohla vzniknúť tvrdená materiálna škoda, resp.
nemateriálna ujma. Pokiaľ exekučný súd dôsledne a precízne posudzoval, či rozhodcovský rozsudok
nepriznáva plnenie, ktoré je plnením nemožným, nedovoleným alebo v rozpore s dobrými mravmi avyvodil právny záver, že plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je práve takýmto plnením, bol
tento jeho postup legitímny. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa preto návrh ako
neopodstatnený zamietol. O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobca v konaní

nebol úspešný a žalovanému trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to, že v spojení s § 205 ods. 2 písm. a) OSP sa mu postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) OSP, v konaní

rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ OSP),
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s §
221 ods. 1 písm. h) OSP, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd
prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa §

101ods.2OSPpreto,žesažalobcabezospravedlnenianapojednávanienedostavil.Žalobcauskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich k tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť, že krajský
súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom,
že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.

Poukázalnarozhodovaciupraxinýchkrajskýchsúdov.Čosatýkakonečnéhorozhodnutiavovecisúdom
(vylúčenýmsudcom)neprichádzalovčasejehovydaniadoúvahyajpreto,žesúdvrovnakomrozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému
legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.

Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie svojho práva na kontradiktórne
konanie, kedy žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov

a prednesov, nemal možnosť k týmto dôkazom o prednesoch vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na
oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči
dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie, ktorého

obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného
súdu, koncepciu spravodlivého súdneho konania s tým, že kontradiktórnosť súdneho procesu sa
neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli
známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je

v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo
o listiny založené v exekučnom spise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ
dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám, keď žalobca žiadal vykonať dokazovanie všetkými
listinami, ktoré tvoria exekučný spis. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 OSP aj náležitosti podľa § 205 ods.
1 OSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 OSP.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako

vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súladeso zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, návrh zamietol a žalovanému, ako úspešnému účastníkovi konania

náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
nepriznal z dôvodu, že tieto nešpecifikoval a v konaní mu žiadne nevznikli. Svoje rozhodnutie súd prvého
stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm.
a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolacie dôvody posudzoval odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Namietané
vady konania vymedzené v § 221 ods. 1 písm. f/ a g/ O.s.p. sú vo svojej podstate porušením základného

práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval, či postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom
odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.)

a či vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.

K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, ku ktorému došlo v
dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto pojmové
znaky musia byť splnené súčasne. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd preskúmal
splnenie podmienok na postup súdu prvého stupňa v konaní podľa § 114 ods. 1, 2, § 120 ods. 4, § 101
ods. 2 a § 123 O.s.p.

Súd prvého stupňa neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak prvostupňový súd
ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil, a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR
sp.zn. III ÚS 36/2010). Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu.

Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj záver, ku ktorým na základe
týchto premís prvostupňový súd dospel sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne aj
spravodlivé.

Žalobca napriek úvodnému všeobecnému uvedeniu odvolacích dôvodov vo svojom odvolaní neuviedol

(nepochybne z dôvodu predkladania veľkého množstva typových podaní na súdy), aké konkrétne
nedostatkymeritórnemuposúdeniuprejednávanéhoprípadu,tedavecnémudôvoduzamietnutianávrhu,
vytýka. Uvádza len všeobecné konštatovania (napr. "súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval,
že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané"), ktoré uvádzal aj v návrhu. Okrem toho
uvedené odvolacie tvrdenie nevyplýva z predmetného rozhodnutia a nezodpovedá ani skutkovým

zisteniam, ani právnemu hodnoteniu uvedenému v odôvodení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Čo sa týka jednotlivých odvolacích námietok, odvolací súd nezistil, že by bola žalobcovi postupom
súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca, prípadne, že by
súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že súd dospel k

nesprávnymskutkovýmzisteniamnazákladevykonanýchdôkazovažerozhodnutiesúduprvéhostupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd vzal na zreteľ, že v odvolaní vznesená námietka zaujatosti sa týkala všetkých sudcov
súdu prvého stupňa. Napriek tomu ale skúmal existenciu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci iba vo vzťahu k sudcovi - JUDr. Danke Laukovej, ktorý podľa rozvrhu práce tohto
okresného súdu má predmetnú vec prejednať a rozhodnúť (ďalej len "namietaný sudca"), nakoľko
rozhodovacia činnosť ostatných sudcov tohto okresného súdu nie je v tejto veci daná. Námietka
odvolateľa o tom, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal vylúčený sudca, pretopredstavujeodvolacídôvod podľaust.§205ods.2písm.a)vspojenís§221ods.1písm.g)O.s.p.,ktorý
treba odlišovať od námietky zaujatosti sudcu. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy bez toho,
aby bol pritom viazaný tým, či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého

rozhodnutia nadriadený súd (§ 16 O.s.p.).

Ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa, vec bola pôvodne pridelená sudcovi JUDr. Valérii
Píšovej. Z dôvodu prerušenia výkonu funkcie tohto zákonného sudcu, bola vec pridelená na
rozhodovanie náhodným výberom sudkyni JUDr. Danke Laukovej. Krajský súd Trenčín uznesením č.

k. 17NcC/30/2013-21 zo dňa 05.02.2013 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Danka Lauková nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania vo veci samej vedenej pod
č. k. 8C 123/2012. Čo sa týka samotnej námietky ohľadom rozhodovania vylúčeným sudcom, odvolací
súd zdôrazňuje, tak ako bolo uvedené už v predchádzajúcom rozhodnutí, že dôvodom na vylúčenie
sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu
svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za

majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. . Odvolací súd, skúmajúc dôvodnosť
uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu, dospel k záveru, že na strane zákonného sudcu
nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ho v zmysle § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania
a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci a účastníkom konania. V konaní nezistil z hľadiska
§ 14 ods. 1 O.s.p. žiadne skutočnosti predstavujúce dôvod na vylúčenie tohto sudcu a takýto vzťah

nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu. Dôvodom na pochybnosti o jeho nezaujatosti, nemôžu
byť ani úvahy žalobcu založené na skutočnosti, že súd prvého stupňa svojim nelegálnym konaním
(nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu, lebo táto skutočnosť sama o
sebe nevypovedá nič o vzťahu namietaného sudcu k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z
nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jeho nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd

vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa tiež namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k
tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí
a nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie,

nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal
možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Koncepcia spravodlivého súdneho konania
zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy
nevyhnutné pre úspešnosť návrhu, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi
alebo stanoviskami, k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v konaní dôsledne
postupoval podľa jednotlivých ustanovení O.s.p., preto tvrdenia žalobcu o tom, že nemal objektívnu
možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré uviedol a navrhol žalovaný v písomnom
vyjadrení, nie sú pravdivé.

Poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. bolo spolu s ďalšími procesnými poučeniami právnemu zástupcovi
žalobcu doručené na samostatnej listine dňa 21.08.2013 a aj dňa 17.02.2014, čo vyplýva z obsahu
spisu súdu prvého stupňa.

Vyjadrenie žalovaného k návrhu na začatie konania bolo žalobcovi doručené dňa 21.08.2013 spolu
s predvolaním na prvý termín pojednávania nariadený na 24.09.2013, pričom termín pojednávania
bol následne odročený z dôvodu potreby rozhodnutia o návrhu žalobcu na prerušenie konania. Tento
návrh na prerušenie konania súd prvého stupňa zamietol uznesením č. k. 8C 123/2012-60 zo dňa
27.09.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k 4Co/1006/2013-91 zo

dňa 29.01.2014.

Okrem toho nie je pravdivé tvrdenie v odvolaní, že súd prvého stupňa prejednal vec v neprítomnosti
žalobcu a žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ustanovenia § 101 ods. 2 OSP, hoci
tak urobiť nemohol. Druhý termín pojednávania súd prvého stupňa nariadil na deň 27.02.2014. Dňa

17.02.2014 si právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie. Z obsahu spisu vyplýva,
že riadne predvolaní účastníci konania sa na termín pojednávania nedostavili, neospravedlnili, ani
nepožiadali o jeho odročenie. Odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvého stupňa, s prihliadnutím
na všetky okolnosti veci, vyhodnotil postup tohto súdu ako správny, keď mal preukázané, že súd prvéhostupňa mal pre prejednanie veci v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov splnené všetky
podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. . Zo skutočností a postupov súdu prvého stupňa
vkonanívyplýva,žeprávožalobcunakontradiktórnosťsúdneho procesuneboloporušené.Prejednaním

veci v neprítomnosti účastníkov konania súd prvého stupňa neodňal účastníkom konania možnosť konať
pred súdom. Súdne konanie v predmetnej veci prebehlo pred súdom prvého stupňa s pojednávaním
a účastníci konania mali reálnu možnosť predkladať skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým súd prvého stupňa končil dokazovanie. Za daného procesného stavu súd prvého
stupňa umožnil sporovým stranám zúčastniť sa prejednania veci vrátane možnosti označiť rozhodné

skutočnosti a dôkazy, vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), vykonať zhrnutie
návrhov
a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.).

Súd prvého stupňa preto správne vec prejednal v neprítomnosti účastníkov, pretože boli splnené
podmienky § 101 ods. 2 O.s.p. a bola dodržaná lehota na prípravu pojednávania. Pretože žaloba

a vyjadrenie k žalobe boli účastníkom riadne doručené v dostatočnom časovom predstihu pred
pojednávaním a žiadneho z nariadených pojednávaní sa účastníci konania nezúčastnili, napriek riadne
doručeným predvolaniam, nemožno uzavrieť, že by
v danej súvislosti žalobcovi bola súdom prvého stupňa odňatá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
žalovaného v konaní. Žalobca sa bez ospravedlniteľného dôvodu nezúčastnil nariadeného

pojednávania, preto neobstojí jeho odvolacia námietka, že sa nemal možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré
vykonal súd . Túto možnosť žalobca nevyužil napriek poučeniu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p..

Právne vzťahy, od ktorých žalobca odvodzoval nároky uplatnené návrhom sú upravené zákonom č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov. Vychádzajúc z jednotlivých ustanovení zákona
č. 514/2003 Z.z. predstavuje existencia nesprávneho úradného postupu pri výkone verejnej moci
orgánom verejnej moci hypotézu právnej normy. Pokiaľ nesprávny úradný postup existuje nastupuje
dispozícia právnej normy predstavujúca zodpovednosť štátu ako zodpovednostného subjektu za
škodu, ktorá predstavuje právny následok nesprávneho úradného postupu v podobe sankcie. Dôkazná

povinnosť žalobcu spočívala v preukázaní nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza
v konaní sp.zn. 16Er 2952/2011. Nesprávny úradný postup žalobca charakterizoval ako nevydanie a
nedoručenie rozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Na preukázanie nesprávneho úradného postupu

spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia exekučným súdom
vzákonomstanovenejlehote,resp.vprimeranomčaseabezzbytočnýchprieťahov navrhovalakodôkaz
súdny spis exekučného súdu vedeného medzi oprávneným - žalobcom a povinným. Súd prvého stupňa
pozistení,žeideoexekučnéhokonanievedenéOkresnýmsúdomPrievidzapod sp.zn.16Er2952/2011,
sitentospispripojil.Zozneniaustanovenia§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyplýva,želehotu15dníod

doručenia žiadosti súdneho exekútora stanovuje zákon na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie.
Ako vyplýva z obsahu pripojeného exekučného spisu v danej veci, poverenie súdnemu exekútorovi
vydané nebolo, ale jeho žiadosť bola zamietnutá, pričom súd prvého stupňa rozhodol v lehote 11 dní.

Odvolací súd konštatuje, že v danej veci teda nemožno posudzovať nesprávny úradný postup

exekučného súdu ani z hľadiska plynulosti konania v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov,
pretože vyslovenie nesprávneho úradného postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote neprichádza do úvahy. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného zákona exekučné konanie
začalo dňa 18.07.2011. V čase začatia exekučného konania bolo toto konanie upravené v § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, ktorý nestanovoval pre prípad, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie sa týka prípadu, ak súd nezistí
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, naviac, ako bolo uvedené vyššie,
súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol jej zamietnutím v lehote 11 dní, čo nemožno kvalifikovať ako
zbytočný prieťah ktorý by mohol viesť k vzniku uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu,

ani za rozhodnutie v lehote, ktorá by bola neprimeraná vo vzťahu k právu žalobcu na súdnu ochranu.
Preto odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné zaoberať sa samotnou skutočnou škodou,
prípadne ušlým ziskom by bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému
postupu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. V nadväznostina vyššie uvedené je potom nutné uviesť, že na to, aby sa ďalej súd mohol zaoberať prípadnou
nemajetkovou ujmou, tak ako to predpokladá ustanovenie § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z.,
by v prvom rade muselo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ vychádzame zo základnej

premisy, že
k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu vôbec nedošlo, nie je dôvod sa v
prejednávanej veci zaoberať ani prípadnou výškou nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2
citovaného zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1vspojení s§142ods.1OSP.
Hoci žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania, odvolací súd
zistil, že z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú a žalovaný si ich náhradu

neuplatnil. Preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.