Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. február 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40Csp/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116225373
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116225373.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej

veci žalobcu: S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. G. Č.. XX, XXX XX, zastúpený splnomocneným zástupcom:
STEHURA & partners, v.o.s., advokátskou kanceláriou so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO:
47 246 863, proti žalovanému: Y. K. M.. N.., N. N.Í. N. A. X, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.10.2015 uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným, j e n e p l a t n á .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.10.2016 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.11.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky spôsobujúcej nerovnováhu v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Z tvrdení
žalobcu obsiahnutých v žalobe zdôvodňujúcich uplatnený nárok vyplýva najmä, že dňa 17.11.2015
žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. H. na sumu 1.000,- Eur. So žalovaným
museluzavrieťajdohoduozrážkachzomzdy,ktorámázabezpečovaťposkytnutýúver.Napriektomu,že
táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté,

boli pripravené žalovaným vopred na príslušnom formulári a túto dohodu nemohol odmietnuť. Súdu
predložil listiny - zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy.
V právnej argumentácii poukázal žalobca najmä na ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, ako aj ustálenú judikatúru, podľa ktorej systém ochrany spotrebiteľov zavedených smernicou
Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom služby nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na

podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ už v
čase vzniku právneho vzťahu je nútený uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok
zo mzdy je súkromným procesom nepodliehajúcim nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a
spotrebiteľ je vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Poukázal aj na záver Komisie na
posudzovaniepodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchanekalýchobchodnýchpraktikáchpredávajúcich
zo dňa 21.01.2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX, XXX, XXX, kde pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o
zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že uvedená zmluvná

podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je
teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve,
ale ako uvádza aj Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve zdôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach
zo mzdy tak, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných
podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým

súdom.
Je zrejmé, že žalovaný prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy sa môže domôcť
vymoženia aj nárokov, na ktoré nemá žiaden nárok. Ak by žalovaný nedisponoval predmetnou dohodou
o zrážkach zo mzdy, musel by svoj nárok uplatniť na súdu, kde by bol s najväčšou pravdepodobnosťou
neúspešný. Žalovaný vedomý si tejto skutočnosti uplatňuje svoj nárok bez súdnej kontroly, a to na

základe súkromného inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje
žalovanému siahnuť na jeho majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené
nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v
neprospech žalobcu, pričom je povinný sa takému konaniu žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej
súdnej kontroly. Zrážky z jeho mzdy sa tak vykonávajú na plnenia, na ktoré nemá žalovaný nárok,
nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zák.

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto je v zmysle § 11 ods. 1 cit. zák. považovaná za
bezúročnú a bez poplatkovú.
Z jednotlivých cit. zák. ustanovení v argumentácii žalobcu v spojení s § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva,

vyplýva právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky.

2. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. H. zo dňa 17.11.2015, na základe ktorého bol
poskytnutý žalobcovi úver vo výške 1.000,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 13 mesačných splátkach,
pri výške mesačnej splátky: prvé tri splátky po 5,- Eur, ďalších 10 splátok po 127,50 Eur, oznámenej

výške RPMN 50,22 %, priemernej RPMN 29,89 %, úrokovej sadzbe 20 % z istiny, servisnom poplatku 9
% z istiny (úrok a servisný poplatok je odplatou veriteľa) a celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť
v sume 1.290,- Eur mal súd preukázaný základ právneho vzťahu medzi stranami sporu. Súčasne
dňa 17.11.2015 bola uzavretá medzi nimi aj dohoda o zrážkach zo mzdy ako samostatný dokument. S
poukazom na dátum podpisu jednotlivých zmluvných strán hlavného dokumentu - úverovej zmluvy ako

aj dohody o zrážkach zo mzdy, účastníkmi týchto zmluvných dokumentov dňa 17.11.2015 je zrejmé,
že tieto boli podpisované súčasne. V bode I. dohody o zrážkach zo mzdy je špecifikovaná pohľadávka
veriteľa zmluvou o spotrebiteľskom úvere a uvedením jej výšky 1.290,- Eur a súčasne obsahuje súhlas
dlžníka so zrážkami z jeho mzdy, pričom má ísť o pravidelné mesačné zrážky v najvyššej možnej
zákonnej výške, najmenej vo výške 127,50 Eur. V bode II. je súhlas dlžníka s platnosťou tejto dohody

aj pre prípadných ďalších jeho zamestnávateľov, jeho záväzok bezodkladne po nástupe do nového
zamestnania vyrozumieť nového zamestnávateľa o tejto dohode, čestné prehlásenie dlžníka, že bol
poučený o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a mal možnosť ju odmietnuť.

3. Žalovaný sa k predmetnej žalobe nevyjadril, hoci mu bola žaloba, poučenie a výzva doručené dňa

08.11.2016 (č.l. 8). Nezúčastnil sa ani pojednávaní v dňoch 24.01. a 24.02.2017 v predmetnej veci,
hoci predvolania na pojednávania mu boli doručené riadne a včas dňa 03.01. a 30.01.2017 (č.l. 9, 16).
Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného na podklade listinných dôkazných prostriedkov a tvrdení
predložených žalobcom. Súd vzhľadom na procesné správanie žalovaného konštatuje, že žalovaný
účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré týmto sa považujú za nesporné.

4. Na pojednávaní splnomocnený zástupca žalobcu zotrval na všetkých vo veci doteraz uplatnených
argumentoch. Na prvom pojednávaní upozornil na chybu v písaní, pri označení žalovaného (vznikla
pri kopírovaní žaloby). Tento nedostatok súčasne opravil predložením výpisu z obchodného registra
na žalovaného. Súd pri procesných úkonoch smerujúcich k príprave pojednávania automaticky ako

pri strane sporu opakujúcej sa v spotrebiteľských sporoch tieto úkony doručoval na správnu adresu
žalovaného, a údaje na každej doručenke zodpovedajú identifikačným údajom žalovaného (tento
formálny nedostatok si nevšimol). Uvedený nedostatok v označení žalovaného z formálnej stránky bol
odstránení priamo na pojednávaní, súd túto opravu akceptoval, a tak uvedený formálny nedostatok na
priebeh konania nemal žiadny vplyv. Analogicky by takáto oprava zodpovedala výzve súdu na opravu

zrejmej nesprávnosti.
K veci splnomocnený zástupca žalobcu zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulár,
ktorého znenie je vopred pripravené zo strany žalovaného ako poskytovateľa úveru, zamestnávateľ
jeho žiadosť musel akceptovať a začať vykonávať zrážky zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdynie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške
pohľadávky a jej príslušenstva. Umožňuje postihnúť majetok dlžníka aj na plnenia z nekalých zmluvných
podmienok alebo na plnenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými predpismi na ochranu spotrebiteľa, resp.

o spotrebiteľských úveroch, a to bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.

5. V predmetnom konaní súd vykonal dokazovanie z listinných dôkazov predložených žalobcom, najmä
dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z charakteru subjektov týchto zmlúv
vyplýva, že medzi stranami sporu založili spotrebiteľský právny vzťah, ktorá skutočnosť medzi stranami

sporu nie je ani spornou. Rovnako nie je spor o uvedené zmluvy, ktoré boli predložené žalobcovi -
spotrebiteľovi na podpis, ktorý mal prioritný záujem o získanie úveru. Na takto vzniknutý právny vzťah
súd aplikoval predovšetkým ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskej zmluve - § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v spojení s § 551 OZ dohody o zrážkach zo
mzdy,zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľaa
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) a zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS).

6. Súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je ako neprijateľná zmluvná podmienka
spôsobujúca značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa neplatnou podľa § 53 ods. 1, 5 OZ.

7. Naliehavý právny záujem súd zdôvodňuje osobitosťou nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ktorá vzhľadom na všeobecne definovaný právny vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby
je faktický nerovný, sa dostáva do roviny verejného záujmu. Ďalej v tomto smere poukazuje aj na
argumentáciu žalobcu, ust. § 3 ods. 5 ZoOS, v intenciách ktorého proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa sa spotrebiteľ proti porušiteľovi môže na súde
domáhať ochrany svojho práva.

8. Uvedený záver súdu nemôže zmeniť ani skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy je uzavretá
vo forme osobitnej listiny, t.j. bolo uzavretá medzi stranami sporu písomne, je dostatočne určitá,

pretože obsahuje podstatné náležitosti zákonom predpísané pre tento právny úkon podľa § 551 OZ
- identifikuje výšku veriteľovej pohľadávky a jej príslušenstvo, a výšku splátky, a v čase jej uzavretia
tento zabezpečovací právny inštitút pre oblasť spotrebiteľských úverov bol prípustný za podmienok
stanovených v § 5a ods. 1 písm. a) ZoOS účinného od 01.05.2014. Vzhľadom na špecifickosť
poskytovanej ochrany spotrebiteľovi podľa názoru súdu, by predmetná dohoda ako prijateľné zmluvné

dojednanie mala obsahovať strop zabezpečenej pohľadávky, t.j. najvyššie prípustnú výšku, do ktorej by
mohol zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy, aby sa predišlo neprimeraným zásahom do majetkovej
sféry dlžníka. Tento by mohol byť limitovaný výškou úverovej istiny, keďže prax ukazuje, že v tejto časti
je vo väčšine prípadov nárok veriteľa dôvodný.

9. Uplatnenie inštitútu podľa § 551 OZ je prejavom jednoznačne silnejšieho postavenia dodávateľa
a s tým spojená jeho predvídateľnosť neplnenia si základných povinností dlžníka riadne a včas plniť
svoj záväzok. Podnet na takéto zmluvné dojednanie dal dodávateľ služby predložením formulárovej
dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný ako dodávateľ služby s navrhovaným zabezpečením svojej
pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepreukázal, že dostatočným spôsobom

spotrebiteľa informoval, že poskytovaný úver je zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, a že
dohoda nie je podmienkou poskytnutia úveru (keďže nebolo preukázané, že by bola spotrebiteľovi
predložená aj iná možnosť) a o dôsledkoch z tejto dohody pre neho plynúcich tak, aby spotrebiteľ
mohol vyhodnotiť aj takéto zmluvné dojednanie v súvislosti s ostatnými predkladanými podmienkami
poskytovateľa úveru a na základe toho sa rozhodnúť. Silnejšie postavenie dodávateľa sa premietlo aj do

obsahu predmetnej dohody: Dlžník nemal právo túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od
nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť - absentuje spôsob ukončenia tejto dohody do
budúcnosti a v prípade zmeny zamestnávateľa ukladala dlžníkovi povinnosť predložiť dohodu ďalšiemu
zamestnávateľovi, u ktorého budú na základe tejto dohody vykonávané zrážky zo mzdy (bod II. dohody).
Vyhodnotením všetkých súvislostí - s dôrazom na formulárový typ zmluvy - viď bola vypisovaná len

vo vybodkovaných poliach - aj vyhlásenie v bode II., 3. „... že bol poučená o dôsledkoch uzavretia
tejto dohody a mal možnosť ju odmietnuť.“ súd vyhodnotil len ako formálne zadosťučinenie zákonnej
úprave. Súd poukazuje aj na umiestnenie tohto vyhlásenia v zmluve ako poslednej vety, pričom len z
pohľaduspotrebiteľaazásadvšeobecnej logiky,jezrejméžeprávepoučenieodôsledkochtohtoinštitútuje vôbec najzásadnejšie pre rozhodnutie spotrebiteľa, či bude s takýmto zabezpečením pohľadávky
veriteľa súhlasiť. Pričom súdu je známa aj prax poskytovateľov úverov, resp. ich sprostredkovateľov,
že pri poskytnutí úveru dostane potenciálny záujemca bez ďalšieho na podpis listiny, ktoré je potrebné

podpísať na to, aby bol úver poskytnutý.

10. Ľahšia vymožiteľnosť pohľadávky z pohľadu veriteľa sa dostáva tak do kolízie s možnosťou
súdnej preskúmateľnosti právneho titulu, ktorý je podkladom pre uplatnenie tejto pohľadávky -
spotrebiteľskej zmluvy a s tým spojenej reálnej hrozby neprimeraného, v často sa opakujúcich

prípadoch neodôvodneného zásahu do majetkovej sféry dlžníka a jeho neschopnosť, nepripravenosť a
vedomostná nedostatočnosť na takého zmluvné dojednanie reagovať, ovplyvniť jeho obsah, vyhodnotiť
jeho dôležitosť a jeho právne dôsledky z neho plynúce.

11. Podľa názoru súdu za súčasnej právnej úpravy, prevenciou ako zabrániť takémuto následku s
poukazom na postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v danom právnom vzťahu, je obmedzenie

zmluvnej voľnosti v tom smere, že aj predmetný zabezpečovací inštitút, ktorý dodávatelia finančných
služieb v praxi bežne používajú je vzhľadom na jeho zneužívanie - zámerné vyhýbanie sa preskúmaniu
zmlúv o spotrebiteľských úveroch, z ktorých vzniknuté pohľadávky zabezpečujú, tak ako je to
súdu známe zo súdnej praxe pri rozhodovaní obdobných prípadoch, neprijateľný. Aj pri iných
zabezpečovacích inštitútoch používaných v spotrebiteľských vzťahoch to bola práve súdna prax, ktorá

bola podkladom pre ich legislatívnu úpravu vedúcich k ich zákazu (príkladom zabezpečovací prevod
práva, zmenka), resp. sprísnenia zákonných podmienok ich používania.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 251 ods. 1 zákona č. 150/2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane sporu, ktorá mala úspech v konaní

v celom rozsahu priznal aj náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.