Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116210531
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116210531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: doc.
Ing. V. X., PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., G. X/XX, XXX XX E., zastúpeného splnomocneným
zástupcom: Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie O. T. XX, XXX XX
E., proti manželke: K. X., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., G. X/XX, XXX XX E., o návrhu na rozvod
manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 40C/107/2016-35 zo dňa
15. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 40C/107/2016-35 zo dňa 15. júla 2016 rozviedol manželstvo
účastníkov - navrhovateľa doc. Ing. V. X., PhD., nar. XX.XX.XXXX a manželky K. X., rod. K., nar.
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 13.10.2012 v Žiline, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina
vo zväzku 50, ročníku 2012, na strane 96, pod poradovým číslom 436. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal rozvodu manželstva

účastníkov konania. U oboch účastníkov konania ide o druhé manželstvo, ktoré navrhovateľ uzatváral
ako vdovec a manželka ako rozvedená. Z manželstva nepochádzajú deti, deti pochádzajúce z
predchádzajúcich manželstiev sú už plnoleté. Navrhovateľ uviedol, že prvou príčinou manželských
nedorozumení sú jeho rodinné vzťahy s deťmi a vnúčatami. I napriek obmedzeniu stykov s nimi ide o
neustále výčitky manželky, že nemá prvoradé postavenie a manžel ju nerešpektuje. Keď im z príležitostí
Vianoc poskytol menšie dary, nasledovali ďalšie výčitky manželky, že to robí na úkor ich domácnosti a
okráda ju. O osobný styk s jeho príbuznými nemá záujem, označuje ich za nepriateľov a núti ho, aby

úplne prerušil s nimi styky. Ďalšou príčinou je nedôvodné a nepravdivé obviňovanie manželky o jeho
údajný veľký záujem o iné ženy, či už na verejnosti alebo na televíznej obrazovke. Ďalšou príčinou sú
financie a neustále výčitky, že manželku finančne diskriminuje a okráda ju. Takéto ťaživé situácie sa
neustále opakujú. Pokiaľ nerešpektuje názor manželky ihneď, vznikajú konflikty, cíti sa urazená, pokiaľ
v minulosti mala voľný vlastný byt, viackrát opustila spoločnú domácnosť. Teraz sa prejavuje tak, že sa
úplne odizoluje, prestane komunikovať, samostatne sa stravuje a o domácnosť sa prakticky nestará. Do
druhého manželstva vstupoval s predstavou pokojného spolužitia, vzájomného porozumenia a dôvery.

Stav, v akom sa manželstvo nachádza, negatívne pôsobí na jeho zdravotný stav, trpí depresiami, má
narušený spánok a takýto spôsob života je pre neho neúnosný. Jeho snahy o nápravu manželských
vzťahov sa míňajú účinkom, manželka neakceptuje jeho argumenty, odmieta akúkoľvek odbornú pomoc.
Sama neurobila žiadne ústretové kroky na zlepšenie vzájomných vzťahov. Jej chovanie pociťuje akosilný psychický tlak. Jediné východisko z tejto krízy vidí v rozvode manželstva, o čom upovedomil aj
manželku, ktorá viackrát navrhla takéto riešenie. Poukázal na to, že ide už v poradí o druhý návrh
na rozvod manželstva, prvýkrát ho podal 27.01.2015, po zlepšení vzťahov s manželkou v nádeji,

že to bude trvalé, vzal návrh späť a súd konanie zastavil. Nový návrh podal po výraznom zhoršení
vzťahov s manželkou. Manželkino vyjadrenie k návrhu označil za dôkaz hlboko rozvrátených vzťahov
medzi manželmi. K žiadosti manželky o vyrúbenie manželského výživného ako vyrovnávanie vzájomnej
životnej úrovne manželov, náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, psychického a ekonomického
násilia sa nevyjadroval, nakoľko to nie je predmetom konania. Manželka vo vyjadrení uviedla, že

skutočnosti uvádzané v návrhu na rozvod manželstva sú nepravdivé, súhlas k rozvodu manželstva
nedala, manžel sa jej chce urýchlene zbaviť. Manžel uprednostňuje svoje deti pred ňou, jeho deti
majú k nej nepriateľský postoj, neprijali ju, manžel rozhoduje o všetkom s deťmi, pred ňou všetko tají
(prevody majetku, požičiavanie peňazí), manželove deti im zasahujú do súkromia. Robia všetko preto,
aby manželstvo rozbili kvôli peniazom, majetku a službám, ktoré im manžel poskytoval, čo súčasne
ju urážalo, narúšalo jej súkromie, oberalo ju o čas, priestor, financie. Manžel jej požiadavky, potreby,

túžby, názory, postoje nerešpektuje, ignoruje, namiesto toho, aby zmenil svoje choré správanie a začal
žiť pre ňu, pýta sa jej, či zmenila svoje zmýšľanie. Ak by mal záujem udržať manželstvo, staral by sa o
ňu. Býva u manžela, nevie na koho je byt prepísaný, nezabezpečil ju v prípade úmrtia (v prípade jeho
úmrtia ako prvá sa môže ocitnúť na ulici), nezabezpečil ani financie na pohreb, ani platby s bývaním
do dedičského konania. Ak chce dať prednosť deťom pred manželkou, mohol jej navrhnúť finančné

odškodnenie za uvedenie do omylu, pretože sa jej zranenia rozvodom nerozplynú, ale prehĺbia sa.
Stravuje sa sama, lebo jej nedá ani na rohlík, skôr zoberie aj čo kúpi a ona ho nemá dôvod živiť. Keď
prichádzajú jeho deti a vnúčatá zrazu sa zmení, rozdáva peniaze, pozýva ich do reštaurácii. Niečo pre
seba si doslova vyžobrala, nedostáva ani na stravu, bežné potreby a už vôbec nie na úpravu chrupu,
kožných záležitostí, možnosť operácie zraku, dovolenkový pobyt a podobne. Po dlhom rozhodovaní jej

poskytol bankomatovú kartu, ktorú dookola blokoval, aby nemala prehľad o financiách. Manžel vymenil
lásku a manželku za deti, majetok, financie, takže z toho je jasné, čo je u manžela na prvom mieste. Na
jej úkor sa obohacuje - je slúžka, investuje len do svojho majetku, podieľa sa na zhodnocovaní majetku
detí svojou prácou.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak

vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a s poukazom na vyjadrenia
manželmi opísané správanie sa, spôsob spolužitia, obnovenie ich manželského spolužitia ako citového
vzájomne podporujúceho spolužitia nie je reálne do budúcna očakávať. Súd poukazuje na už v
poradí druhý návrh na rozvod manželstva, po prejavenej snahe a ochote navrhovateľa usporiadať
vzťahy medzi manželmi na jednostrannosť kladených podmienok a požiadaviek zo strany manželky,

pričom najcitlivejšou témou, z ktorej vznikajú nedorozumenia v manželstve, bol vzťah manžela k
vlastným deťom a vnúčatám a majetkové nároky manželky, volanie po finančnej vzájomnosti, v čom
sa obaja manželia zhodli. Nedorozumenia medzi manželmi vyvolané týmito témami sa tiahnu od
začiatku ich spoločného spolužitia. Z opísaného spôsobu života absentuje medzi manželmi už dlhodobo
vzájomné rešpektovanie sa, vzájomná pomoc, ohľaduplnosť, pochopenie pre vzájomné potreby a

záujmy, čo s ohľadom na ich vek by malo byť prirodzenou súčasťou života. Z vyjadrenia manželky súd
nevidel snahu o inú vzájomnosť medzi manželmi ako majetkovú, aj začiatok manželského spolužitia
popisovala predovšetkým očakávaným majetkovým zabezpečením, ktoré jej manžel dokáže poskytnúť,
nespokojnosťou, že nemohla hneď disponovať s jeho finančnými prostriedkami. Dokonca sama
manželka sa vyjadrila, že nebude brániť manželovi v rozvode, pokiaľ bude majetkovo zabezpečená.

Z rozsiahleho vyjadrenia je čitateľná nespokojnosť kvalitou manželstva. Manželstvo ako životné
spoločenstvomužaaženazaloženéamorálnychzásadách,ktoréniesúprávnevynútiteľné,jefungujúce
len pri vzájomnej podpore, porozumení, rešpektovaní sa navzájom. Ak je predstava v nárokoch a
podmienkach len jedného z manželov, nemôže byť funkčné, a preto nemožno vzhľadom na slobodnú
vôľu každého z manželov zotrvať v manželskom spolužití, nútiť ktoréhokoľvek z manželov zotrvať

v nefunkčnom manželskom spolužití. Z uvedených dôvodov manželstvo účastníkov rozviedol. Pokiaľ
išlo o manželkou požadované majetkové nároky, zdôraznil, že akékoľvek majetkové nároky nie sú
predmetnom konania o rozvod manželstva, a preto ani uvádzaný dôvod - nezabezpečenie bývania
manželky, nie je dôvodom na odročenie pojednávania alebo jeho prerušenie.

2. Proti tomuto rozsudku manželka podala odvolanie. Uviedla, že sa odvoláva proti rozhodnutiu súdu,
ktorý nesprávne právne posúdil a vyhodnotil rozvrat manželstva a tým ju dostal do nepriaznivej a
znevýhodnenejsituácie,vstrachu,vneistoteahlavnemaríprocessamostatnéhopojednávaniaohľadom
porušovania jej osobnostných práv a násilia manželom, ktoré podala 2.5.2016, ktoré doložila s prílohoua neboli zatiaľ uplatnené a prihliadnuté. Má za to, že súd náhlivo rozhodol a rozviedol manželstvo na
rozvrate, ktorého sa porušením manželských povinností nepodieľa a má za to, že rozvod by spôsobil
zmarenie jej mimoriadne závažnej ujmy v inom súdnom konaní, ktoré podala dňa 2.5.2016. Z toho

dôvodu žiadala súd o prerušenie a odročenie pojednávania. Poukazovala na to, že nemá zabezpečené
bývanie, pojednávací súd bol k jej problému ľahostajný a nespýtal sa, či má manžel pre ňu obydlie. Preto
žiada krajský súd o nariadenie zabezpečenia obydlia pre ňu, nakoľko manžel jej odmieta zabezpečiť
náhradu bývania a ona sa nepodieľala na rozvrate ich manželstva. Manžel ju núti, aby jej syn vrátil byt,
no on už má s ním svoj plán. Jej správanie bolo vždy korektné a úctivé, pracovali spolu na zhodnocovaní

jeho majetku, nemá problém s vedením domácnosti, vie sa postaviť k akejkoľvek práci, všetko robila
z lásky k nemu, ale postupne si začala uvedomovať nerovnosť postavenia a financií, hoci ona nemá
žiadne zlé vzťahy s ľuďmi, okrem jeho príbuzenstva, pre ktoré je nežiaduca. Najväčším problémom sú
manželove deti, ktoré ju od začiatku neprijali, urážali ju rôznymi spôsobmi akože ich okráda o financie,
zlato, majetok a služby, ktoré im manžel nadštandardne poskytuje a toto aj o nej rozširujú. Neželajú
si, aby do ich súdržnej rodiny, zavádzala svoje zvyky. Mnohokrát manžela žiadala, aby to riešil, ale

on to riešiť nechcel. Na pojednávaní prejavila ochotu obnoviť manželský vzťah s tým, že manžel bude
žiť pre ich manželstvo a pre ňu a pri dobrých vzťahoch môžu pomôcť aj deťom (čo by mali oni im).
Manžel sa vyjadril, že nevidí dôvod obnovy dobrého spolunažívania, pretože ako vždy, uprednostňuje
„svoju krv“. Súd nesprávne vyhodnotil, že jej ide iba o majetok, pretože je predsa prirodzené, že muž
sa stará o manželku, ak sa v manželstve musí starať sama aj o stravu a ostatné veci, to môže bývať

aj s kamarátkou. Poukázala na to, že vymenila manželovi celý šatník, aby sa nehanbila s ním chodiť
medzi ľudí a hlavne sa veľa investovalo do jeho nie vľúdneho bytu a záhrady, no on rozdával tajne svojím
deťom. Robila to jednoducho pre neho a nekalkulovala, on bol vypočítavý od začiatku. Peniaze využíval
výlučne pre seba, svoje deti a vnúčatá, svoj majetok (zhodnocovanie) aj auto. Súd nerozpoznal, že ide o
zneváženie, ponižovanie jej osobnosti, odstrkovanie, keď vždy musí ustúpiť pred vôľou jeho detí, ktoré

ju nikdy neprijali a z chamtivosti ho odťahujú od nej. Keď si teda vybral deti, tak sa mal zachovať ako
chlap a postarať sa o jej budúcnosť, pretože ako manželka má právo na ochranu, bezpečie, istotu a
zabezpečenie. Navrhla preto, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil.

3. K podanému odvolaniu manželky sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právneho

zástupcu. Nesúhlasí s tvrdením manželky, že súd nesprávne vyhodnotil rozvrat manželstva. Poukázal
na to, že súd prvej inštancie dal obom účastníkom priestor pre zmierenie sa manželov a zachovanie
manželstva. Z vyjadrení účastníkov je zrejmé, že zmierenie manželov nie je možné, keď navrhovateľ sa
vyjadril, že trvá na tom, aby manželstvo bolo rozvedené. Má za to, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto navrhol, aby odvolací súd ho potvrdil.

4. V dôsledku podaného odvolania manželky bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline, ktorý po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7.Podľaust.§387ods.3CSP,odvolacísúdsavodôvodnenímusízaoberaťajpodstatnýmivyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil,čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Odvolateľka v podanom
odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

9. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že povinnosť manželov žiť spolu, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, je
právnym vyjadrením mravných postulátov, ktoré povinnosti nemožno od manželov vynucovať, ale v
prípade, ak sa neplnia, existuje možnosť domáhať sa rozvodu manželstva tak, ako sa to stalo aj v
prejednávanej veci. Vzájomná pomoc spočíva v majetkovej, ale aj v nemajetkovej sfére. Ide najmä

o prekonávanie každodenných starostí vo všetkých životných situáciách. Z citovaných zákonných
ustanovení v odôvodnení napadnutého rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia
podmienok manželstva a to, či manželstvo účastníkov ešte môže plniť svoj účel. Tento účel manželstva
spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, v citovom
zblížení, poskytujúci vzájomnú podporu a pomoc. Súd vždy skúma vážnosť rozvratu manželstva,

dĺžku jeho trvania, ako aj intenzitu rozvratu vzťahov medzi manželmi, rovnako aj príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvráteniu manželstva. Správne súd prvého stupňa poukázal na to, že manželstvo je o
vzájomnom prejavenom slobodnom súhlase každého z manželov, teda ide o dohodu muža a ženy
spolu žiť, vytvoriť životné spoločenstvo, ktoré svojou kvalitou bude napĺňať funkcie a význam, pre
ktoré toto manželstvo vzniká, trvá a má byť zachované pri rešpektovaní základných požiadaviek

na vzájomné správanie sa manželov, ktoré sú obsiahnuté v § 18 a § 19 Zákona o rodine. Keďže
plnenie týchto základných požiadaviek manželmi nie sú vynútiteľné, ich nedodržiavanie nie je možné
žiadnym spôsobom sankcionovať. Ich nedodržiavaním, keď sa vzájomne manželia nerešpektujú, keď
absentuje vzájomná pomoc či už materiálna alebo pri životných problémoch druhého manžela, keď
chýba porozumenie v problémových životných situáciách, keď chýba ohľaduplnosť a pochopenie pre

vzájomné potreby a záujmy, všetko toto vedie k rozvratu manželstva a vyúsťuje do jeho rozpadu
tak, ako sa to stalo v preskúmavanej veci. Aj keď výpovede manželov nasvedčovali, že sa snažili
zachovať fungovanie manželstva a rodiny, problémy, ktoré v manželstve vznikali, sa vyhrotili do takého
štádia, že možno konštatovať ich trvalý rozvrat s tým, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Preto
odvolací súd aj vzhľadom na skutočnosť, že už ide v poradí o druhý návrh na rozvod manželstva, po

prejavenej snahe a ochote navrhovateľa usporiadať vzťahy medzi manželmi, keďže tieto vzťahy sa opäť
zhoršili, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Požiadavky manželky týkajúce sa
majetkového zabezpečenia po rozvode, nie sú predmetom konania o rozvod manželstva. Preto správne
sa s nimi súd prvého stupňa ani nezaoberal.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu (ust. § 52 CMP).

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo ovyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)