Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213394
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113213394.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne S. I., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej
v N., na ul. S. Slovenskej č. XX, právne zast. JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom v
Prešove, na ul. Hlavnej č. 29 proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach,
na ul. Garbiarskej č. 2, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o., so sídlom v
Košiciach, na ul. Užhorodskej č. 21, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 05. 2014 č. k. 12C122/2013 - 227 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, vydaný
pod sp. zn. 2C/2730/2012 dňa 19.1.2012 a odložil jeho vykonateľnosť. Zároveň zamietol návrh
na prerušenie konania. Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po
právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným existoval zmluvný

vzťah založený poistnou zmluvou dňa 25.5.2009. Poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania
je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa nekonala v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Na základe dojednanej rozhodcovskej doložky Arbitrážny súd
v Košiciach vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť sumu 146,89 Eur
a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 15.4.2013. Z
výsluchu žalobkyne a svedkov N. G. a S. G. vyplynulo, že žalobkyňa neuzatvárala zmluvu s obchodným

zástupcom v zmluve uvedeným N. G. ale s jeho matkou S. G.. Pri uzatváraní poistnej zmluvy s
rozhodcovskou doložkou oboznámená nebola.

3.Rozhodcovskádoložka,nazákladektorejrozhodcovskýsúdrozhodol,jeformulovanávovšeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa mali
riešiť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť

si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán a v to v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na bod 1 písm. q/SmerniceRadyč.93/13/EHS,vzmyslektoréhoneprijateľnouzmluvnoupodmienkoujepodmienka,ktorá
bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom

alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

4. Je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie
sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným

obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim
zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax
navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.

5. V tejto súvislosti sa poukázalo na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 24.10.2013 vydaný
vo veci sp. zn. III.ÚS 562/2012 a rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 vydané
vo veci II. ÚS 2164/2010, v ktorých sa riešila problematiky možnosti dojednania rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľských zmluvách.

6. Súd prvej inštancie preto žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel a odložil jeho
vykonateľnosť.

7. Zároveň zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p., nakoľko podmienky na prerušenie konania nie sú dané.

8. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že s prijatými skutkovými či právnymi

závermi nesúhlasí, nakoľko tieto nemajú oporu v skutkovom stave a vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navyše rozsudok je nepreskúmateľný a vytvára právnu neistotu. V samotnom
konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov. Aktuálna platná a účinná právna úprava Slovenskej
republiky jednoznačne stanovuje, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podlieha poplatkovej
povinnosti. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a preto

žalobkyňa mala zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby. Vo výroku rozsudku nie je exaktne uvedený
zákonný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Vymedzenie zákonného dôvodu absentovalo aj
v podanej žalobe a tento nedostatok nebol zo strany žalobkyne odstránený. Rozsudok je z tohto
pohľadu zároveň prekvapivý, nakoľko žalovaný počas celého priebehu konania napriek tomu, že na to
upozornil, nevedel z akého dôvodu žalobkyňa zrušenie rozhodcovského rozsudku žiada a ako súd mieni

žalobkyňou podanú žalobu pokiaľ ide o tento nedostatok posúdiť. Súd mal preto o svojich skutkových a
právnych záveroch, ktoré formuloval až v napadnutom rozsudku informovať oboch účastníkov konania v
súladesustanovením§118ods.2O.s.p..Priposudzovaníneprijateľnostipodmienokvzmluvesakonalo
v úplnom rozpore s právom Európskej únie a napriek snahe aplikovať na daný prípad aj Smernicu Rady
č. 93/13/EHS táto nebola aplikovaná správne. Nevykonal sa test primeranosti podmienky vyžadovaný

v Smernici Rady č. 93/13/EHS. Podľa článku 4 Smernice Rady č. 93/13/EHS nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a
na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy. Zmluva ako dvojstranný právny úkon vedie ku založeniu, zmene alebo zániku práv
a povinností. Obsahuje teda kvantitatívne i kvalitatívne rôzne práva a povinnosti. Ako merítko značnej

nerovnováhy sa posudzuje intenzita zvýhodnenia v právach a povinnostiach jednej strany ( dodávateľa)
voči druhej strane ( spotrebiteľovi). Aby dojednanie bolo považované za neprimerané , nestačí, aby
z neho len vyplývala nerovnosť v právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná. V
dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve došlo k zníženiu
predpokladaných tzv. gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa a teda k získaniu

materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Vymáhanie dlžného poistného,
resp. iných pohľadávok z poistenia je veľmi logickou, zákonnou a ekonomicky obhájiteľnou obchodnou
politikou, ktorá má aj morálny rozmer, pretože efektívne nakladanie s pohľadávkami je činnosťou, z
ktorej majú výhody klienti poctivo dodržujúci zmluvné záväzky. Pri rozhodovaní sa taktiež vychádzaloz nesprávneho prekladu Smernice Rady č. 93/13/EHS. Podľa správneho prekladu bodu 1 písm. q/
prílohy SmerniceRadyč.93/13/EHSneprijateľnoupodmienkoujezbaveniespotrebiteľaprávaalebomu
brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok najmä vyžadovať od

spotrebiteľa,abyriešilsporyvýlučnearbitrážou,naktorúsanevzťahujúustanoveniaprávnychpredpisov.
V tomto kontexte potom ani samotné dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno za žiadnych
okolností subsumovať pod toto ustanovenie, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne
upraveného a normovaného procesu a je súčasťou civilného práva. Zo skutkového stavu, ako aj
z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podstatné náležitosti rozhodcovskej doložky boli dohodnuté

a preto nemožno vyvodiť záver o jej neprijateľnosti ako celku. Žalobkyňa slobodne, vlastnoručne
a bez nátlaku podpísala osobitné zmluvné dojednania, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská
doložka. Je preto irelevantné, či sa nachádzali niektoré ustanovenia o rozhodcovskom konaní aj vo
všeobecných poistných podmienkach, nakoľko podstatné pre individuálne dojednanie tejto doložky v
tomto konkrétnom prípade je existencia písomného prejavu vôle žalobkyne uzavrieť rozhodcovskú
doložku a tento prejav vôle je vyjadrený v osobitnom ustanovení s príslušným podpisom druhej zmluvnej

strany. Žiadne dôkazy nenasvedčujú tomu, že žalobkyňa nemala na výber a rozhodcovskú doložku, či
osobitné zmluvné dojednania podpísať musela. Okrem toho žalobkyňa mohla v lehote do 30 dní od
podpisu individuálne písomne odmietnuť ustanovenia XV. časti všeobecných poistných podmienok bez
toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného
vzťahu. Žalobkyňa tak mohla dvakrát rozhodcovskú doložku ovplyvniť a to prvýkrát hneď po podpise

poistnej zmluvy, keď vôbec nemusela rozhodcovskú doložku podpísať a druhý krát do 30 dní po podpise
osobitných dojednaní, keď mohla od rozhodcovskej doložky odstúpiť. Žalovaný neviazal uzavretie
poistenia na podpis rozhodcovskej doložky. Podpis rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzavretia
poistenia.Žalovanýmpredloženýlistinnýdôkazatozáznamsprostredkovateľapoisteniaopožiadavkách
apotrebáchklientapreukazujúcivedomosťžalobkyneodojednanejrozhodcovskejdoložkevyhodnotený

nebol. Vo veci sa nezohľadnila argumentácia žalovaného v súvislosti s aplikáciou 19. odôvodnenia
Smernice Rady č. 93/13/EHS.

10. Vo veci už bolo odvolacím súdom raz rozhodnuté a to rozsudkom zo dňa 27. 11. 2014 č. k. 7Co
219/2014 - 262, ktorým bol rozsudok ako vecne správny potvrdený. V dôsledku dovolania podaného

zo strany žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 22.6.2016 vydaným vo
veci 5 Cdo 424/2015 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom
takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, podľa ktorej vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu nebolo doručené
žalovanému. Pri tomto závere Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal z rozsudku Európskeho
súdu pre ľudské práva z 13.01.2015 vo veci Trančiková proti Slovenskej republike, v ktorom Európsky

súd pre ľudské práva dospel k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové
skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom
priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí
byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková
argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu

práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

11. Po zrušení a vrátení veci vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného zo dňa 11. 8. 2014 (č.l. 250
až 252 spisu) bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného.

12. Následne odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil,
že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť,
podľa ktorej účastníci v roku 2009 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria všeobecné poistné
podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v 8. časti.15. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ zo spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa
vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.
Zmluva uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez

akýchkoľvek pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky ( časť
XV Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom

individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

17. Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej
doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci

len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
už raz dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní
nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV všeobecných
poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa
osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo nie jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných

poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia
sporovvovšeobecnýchpoistnýchpodmienkachaosobitnýchzmluvnýchdojednaniachnemožnooznačiť
inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.

18. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť

prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný

záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne

na mieste.

19. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

20. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4
písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takouto
neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

21. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšiehopriamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka
ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej
neprijateľnosť neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal

byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať
len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

22. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy

žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným
súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej

možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického
života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo

strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblastimunemôžebyťnaujmu.Žalovanýničímprávnevýznamnýmnepreukázal,abyžalobkyniposkytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

23. Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách

klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovských
a súdnym konaním. Hoci tento listinný dôkaz vyhodnotený nebol, táto okolnosť sama o sebe nie je
dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platilo totiž ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého
na vady konania odvolací súd prihliadal, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K

okolnostiam uzatvárania zmluvy sa vyjadrovala žalobkyňa, ako aj svedkovia N. G. a S. G., pričom
o pravdivosti ich vyjadrení nemá dôvod pochybovať ani odvolací súd. Z ďalších listinných dôkazov
predložených samotným žalovaným a to zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných
poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa
poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané

dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o
dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložky.

24. Vo vzťahu k dodatočnej možnosti danej žalobkyni odstúpiť od rozhodcovskej doložky v zmysle

dodatku č. 2 k všeobecným poistným podmienkam je potrebné dodať, že odstúpiť možno len od platne
uzatvorenej zmluvy. Ak je zmluva absolútne neplatná odstúpenie od zmluvy neprichádza do úvahy.

25. Nedôvodným je i poukaz žalovaného na nedostatok žaloby žalobkyne spočívajúci v neuvedení
konkrétneho dôvodu, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok. Zo žiadneho ustanovenia v tom

čase účinného Občianskeho súdneho poriadku nevyplývala pre žalobkyňu povinnosť podať právnu
charakteristiku uplatneného nároku. Mala len povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p.
pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých takýto nárok vyplýva. Zo žaloby jednoznačne
vyplýva, že žalobkyňa v tomto svojom podaní spochybňuje platnosť rozhodcovskej doložky, čo bol
dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku opierajúci sa o ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ zákona

č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd platnosť dojednania o rozhodcovskej doložke
preskúmal a zistil, že rozhodcovská doložka nebola platne uzatvorená. Predmetom konania bola
nepochybne žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 40 ods. 1
písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účastník rozhodcovskéhokonania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Tvrdenie žalovaného o tom, že počas celého konania, hoci na to upozorňoval, nevedel z akého dôvodu

žalobkyňa žiada zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemožno hodnotiť inak ako účelové. Neplatnosť
rozhodcovskej doložky žalobkyňa namietala už v podanej žalobe a celé dokazovanie v priebehu sporu
sa zameralo na skúmanie platnosti dojednanej rozhodcovskej doložky. Za takéhoto stavu nesplnenie
povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. uviesť, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia zostali sporné nepredstavuje dôvod vedúci k zrušeniu rozsudku a vráteniu veci na ďalšie

konanie, nakoľko takéto pochybenie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods.
3 O.s.p.).

26. Právne bezvýznamným je i tvrdenie o potrebe uvedenia zákonného dôvodu zrušenia
rozhodcovského rozsudku priamo vo výroku rozhodnutia. Občiansky súdny poriadok totiž vo svojich
ustanoveniach neukladal povinnosť vo výroku rozsudku uvádzať zákonný dôvod, o ktorý konajúci súd

svoje rozhodnutie oprel. Právne posúdenie veci bolo výsadou odôvodnenia rozsudku, čo vyplývalo z v
tom čase účinného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p..

27. Ako nedôvodný je potrebné vyhodnotiť i návrh žalovaného na prerušenie konania podľa ustanovenia
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. do doby právoplatného ukončenia konania vedeného pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. II.ÚS 382/2013, v ktorom sa posudzuje uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vydané vo veci 6 Cdo 1/2012. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. upravovalo
možnosť a nie povinnosť konanie prerušiť. Posúdenie možnosti prerušenia konania záviselo od toho,
či v inom prebiehajúcom spore môže byť vyriešená otázka majúca vplyv na rozhodnutie súdu. Hoci vo
veci II.ÚS 382/2013 sa pred tým istým senátom Ústavného súdu Slovenskej republiky rieši obdobný

prípad ako vo veci II.ÚS 499/2012 z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.7.2013 vydaného
vo veci II.ÚS 499/2012 nevyplýva, aby v ňom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovoval stanovisko
k platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tomto rozhodnutí sa konštatovalo porušenie
práv žalovaného, ak súdy vykonali určitý rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali žalovanému akúkoľvek
možnosť sa k nemu vyjadriť.

28. Vo vzťahu k tvrdeniu o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok zo žaloby je potrebné zdôrazniť,
že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov priznáva spotrebiteľovi domáhajúcemu sa ochrany svojho
práva podľa osobitného predpisu oslobodenie od poplatku. Z poznámky 4aa k § 4 ods. 2 písm. za/

zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je zrejmé, že táto uvádza len príkladný nie taxatívny
výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje právo na
súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok. Príkladmo je uvedený zákon č. 250/2007 Z.
z. čo ale neznamená, že spotrebiteľ sa svojho práva na súde nemôže domáhať aj na základe iných
právnych predpisov. V prejednávanej veci predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku z

dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve. Poistná zmluva je upravená
v ustanovení § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka a svojím charakterom ide o typicky spotrebiteľskú
zmluvu. Za takejto situácie žalobkyňa je od platenia súdneho poplatku oslobodená podľa ustanovenia §
4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

29. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP napadnutý rozsudok v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil.

30. Zároveň úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v
rozsahu 100 % v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 453 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).