Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010101
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716010101.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného B. Z. za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 5. apríla 2017 o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 24/2016 zo dňa 9. 11. 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. Z. z a m i e t a

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 24/2016 zo dňa 9. 11. 2016 bol obž. B. Z.
uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil
tým, že
aj napriek tomu, že mu bola rozsudkom samosudkyne Okresného súdu Zvolen č.l. 10P/7/2015-30, IČS:
6715203044 zo dňa 4. 5. 2015, právoplatným dňa 21. 5. 2015 a vykonateľným dňa 26. 5. 2015 uložená

povinnosťprispievaťnavýživumaloletejO.Z.,nar.XX.X.XXXX,od1.5.2015mesačnesumou200,-eur
a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je povinný poukazovať na účet matky dieťaťa A. Z., nar.
XX. X. XXXX, vždy do 25-teho dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje,
si túto svoju zákonnú povinnosť v mieste svojho trvalého bydliska, okres D. a na iných miestach v období
od 1. 1. 2015 do 9. 11. 2016 riadne a včas neplní, keď na výživné zaplatil spolu sumu 1 512,- eur, hoci
bol v tomto období riadne zamestnaný, čím mu na výživnom voči oprávnenej A. Z., nar. XX. X. XXXX,

trvale bytom D., D. XXX/XX, vznikol dlh vo výške 988,- eur.

Zatobolodsúdenýpodľa§207ods.1Tr.zák.,§36písm.j),l),§38ods.2,3,§46Tr.zák.natrestodňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú
dobu v trvaní 12 mesiacov. Rovnako tak prvostupňový súd podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d) Tr.

zák. uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na hlavnom
pojednávaní dospel k záveru, že vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho výpoveď, v rámci ktorej
sa k spáchaniu trestného činu priznal a toto konanie i úprimne oľutoval, ako aj vzhľadom na výpoveď
svedkyne A. Z., nepochybná a navyše tiež bola i potvrdená listinnými dôkazmi obsiahnutými v

spise. V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový súd zdôrazňuje, že v prípade
obžalovaného prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti a to v zmysle ust. § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. že
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a podľa § 36 písm. l) Tr. zák., t.j. že sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Taktiež prvostupňový súd uvádza v odôvodnení
svojho rozhodnutia, že nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a potom vzhľadom na prevažujúci pomer
poľahčujúcich okolností uložil obžalovanému trest tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pri ukladaní tiež zohľadnil skutočnosť, že v minulosti sa dopustil jedného priestupku proti majetku a že
bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený (odpustenietrestu amnestiou). S poukazom na tieto závery uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej
polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom taktiež rozhodol o podmienečnom odklade výkonu
tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 12 mesiacov, teda na samej dolnej

hranici trestnej sadzby. Takýto trest je podľa názoru prvostupňového súdu postačujúci pre nápravu
páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie s tým, že zároveň
zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. V
konečnom dôsledku potom pri prihliadnutí na obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti, ako i na výšku
zameškaného výživného, uložil obžalovanému i povinnosť počas skúšobnej doby zaplatiť zameškané

výživné.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, kde v písomných
dôvodoch svojho odvolania uvádza, že sa odvoláva voči rozsudku v trestnej veci zanedbania povinnej
výživyzodňa9.11.2016.ObžalovanýB.Z.ďalšiedôvodyodvolaniabližšiekrozsudkuneuviedol,pričom
v súvislosti s účasťou na verejnom zasadnutí dňa 4. 4. 2017 telefonicky kontaktoval trestnú kanceláriu

sám obžalovaný, kedy ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí dňa 5. 4. 2017 z pracovných
dôvodov a požiadal, aby sa verejné zasadnutie v jeho trestnej veci vykonalo v jeho neprítomnosti. S
poukazom na túto žiadosť obžalovaného, ako i na návrh krajského prokurátora na verejnom zasadnutí,
bolo potom vykonané verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného v jeho neprítomnosti. Krajský
prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle ust.
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1Tr.por.Popostupevzmysletohtoustanoveniakrajskýsúddospelkzáveru,žeodvolanieobžalovaného
nie je dôvodné.

V súvislosti so závermi prvostupňového súdu tak, ako sú uvedené v odôvodnení rozsudku, ktoré
napadol odvolaním obžalovaný i krajský súd je toho názoru, že vina obžalovaného bola vykonanými

dôkazmi nepochybne preukázaná. Okrem čiastočného doznania obžalovaného i krajský súd, rovnako
ako prvostupňový súd poukazuje na výpoveď svedkyne A. Z., ako i na ďalšie zabezpečené listinné
dôkazy. Po vyhodnotení dokazovania na hlavnom pojednávaní sa však krajský súd nestotožňuje so
záverom prvostupňového súdu, že v danom prípade bolo na mieste bolo použiť dve poľahčujúce
okolnosti a to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a že sa priznal k

spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje najmä
na odpis z registra trestov na č.l. 79, z ktorého vyplýva, že okrem trestu uloženého Okresným súdom
Zvolen sp. zn. 4T 214/2012, ktorý bol obžalovanému amnestovaný a hľadí sa na neho, ako keby nebol
odsúdený, bol odsúdený Okresným súdom Žiar nad Hronom a to trestným rozkazom zo dňa 5. 9. 2016
pod sp. zn. 1T 77/2016, s právoplatnosťou 21. 9. 2016 za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.,

kedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 5 mesiacov so skúšobnou dobou 1 rok a 3
mesiace, do 21. 12. 2017. Prvostupňový súd na toto odsúdenie neprihliadol pri hodnotení poľahčujúcich
okolností, prípadne i priťažujúcich okolností. Rovnako tak zo zápisnice z hlavného pojednávania, ako
i zo záverečnej reči obžalovaného, krajský súd nezisťuje skutočnosť, že by obžalovaný svoj trestný
čin úprimne oľutoval, a preto použitie oboch poľahčujúcich okolností prvostupňovým súdom sa javí

krajskému súdu ako neprimerané. V dôsledku absencie odvolania okresného prokurátora však hoci
bolo možné túto skutočnosť napraviť, nebolo však možné už obžalovanému uložiť prísnejší trest, a
preto z dôvodu stability súdnych rozhodnutí potom už krajský súd neupravoval výrokovú časť rozsudku
vo výroku o treste a následne potom celé odvolanie obžalovaného považoval za čelové a ničím
neodôvodnené a preto toto odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.