Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010046
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616010046.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného K. C.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného K. C. proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16.11.2016 sp. zn. 2T/11/2016, na verejnom zasadnutí konanom v
Nitre dňa 15.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok súdu I.
stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovanému:
K. C. , nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom J.
H. XX,

u k l a d á :

podľa § 158 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného
zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný K. C. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že:

dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hodine viedol osobné motorové vozidlo značky C. V. C. PE-XXX BN, po
priamom úseku štátnej cesty X./XXXX v obci N., smerom na obec S. okres T., pri rodinnom dome č.
XX v N., prešiel so svojim vozidlom do protismerného jazdného pruhu, v dôsledku čoho narazil ľavou
prednou časťou svojho vozidla do ľavej prednej časti proti jazdiaceho vozidla C. F. XPZ TO-XXX CI,ktoré jazdilo vo svojom pravom jazdnom pruhu a ktoré viedol vodič K. J., pri dopravnej nehode došlo
k ľahkému zraneniu vodiča poškodeného K. J., ktorý utrpel zmliaždenie hrudníka vľavo s rozsiahlou
krvnou podliatinou v oblasti kľúčnej kosti s dobou liečenia a práceneschopnosti po dobu 5 týždňov,

spolujazdec vo vozidle C. F. N. K. utrpel zranenia - pomliaždenie prednej hrudnej steny, zlomeninu 7.
rebra vľavo a 3. rebra vpravo, pomliaždenie brušnej steny, zlomeninu člnkovej kosti pravého zápästia
a pomliaždenie mäkkým tkanív ľavého stehna s krvným výronom ľavého predkolenia s odreninou kože
s dobou liečenia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, počas ktorej bol obmedzený v bežnom spôsobe
života, pričom vodič - obžalovaný K. C. svojím konaním porušil ustanovenie § 9 odsek 1 Zákona NR

SR č. 8/2009 Zbierky zákonov o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a § 16
odsek 1 s poukazom na § 137 odsek 2 písmeno c/ Zákona NR SR č. 8/2009 Zbierky zákonov o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

Za to mu bol podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., pri zistení poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., nezistení priťažujúcej okolnosti podľa§ 37 Tr. zák., uložený trest povinnej

práce vo výmere 150 hodín.
Podľa§55ods.1Tr.zák.bolzaviazanývykonaťtrestpovinnejprácenajneskôrdo 1rokaodnariadenia
výkonu tohto trestu a podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. bol povinný ho vykonať osobne a vo svojom voľnom
čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu na dobu 1 roka.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení A. zdravotná poisťovňa a.s., C. zdravotná poisťovňa a.s., N.
K. a K. J. odkázaní so svojimi nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď okresný prokurátor odvolanie čo do výroku o treste a následne ešte

v zákonnej lehote podal písomné odvolanie aj čo do výroku o vine.
V písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že sa s rozhodnutím súdu I. stupňa nestotožňuje. Poukázal
na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Jozefa Malého, ktorý posudzoval zranenia poškodeného
N. K. a z ktorého vyplynulo, že tento utrpel zmliaždenia hrudníka so zmliaždením a zakrvácaním do
steny hrudnej srdcovnice, zlomeninu C.. rebra vľavo a X.. rebra vpravo vpredu, zlomeninu člnkovej kosti

zápästia pravej ruky, zmliaždenie brucha ľahšieho stupňa, zmliaždenie ľavého stehna a kolena s krvnou
podliatinou v podkoží a kožné odreniny na ľavom predkolení, ktoré zranenia hodnotil ako úraz ťažký s
priemernou dĺžkou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 10 až 16 týždňov. Konštatoval obmedzenia v
bežnom spôsobe života spočívajúce v bolesti, lekárskom ošetrení, hospitalizácie, kľudovom režime a v
bolestivom a obmedzenom pohybe v pravom zápästí v trvaní minimálne 10 týždňov. Z týchto dôvodov

podľa neho obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže spôsobený následok je potrebné hodnotiť ako ťažkú ujmu na
zdraví v zmysle ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák., teda ako dlhší čas trvajúcu poruchu zdravia
podľa odseku 4 tohto ustanovenia, ktorá si vyžiadala liečenie v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní.
Súd I. stupňa po podaní obžaloby pribral do konania nového znalca MUDr. Mariána Pamulu, ktorý

konštatoval tie isté zranenia a k dobe liečenia uviedol, že si vyžadovali u poškodeného N. K. liečbu
po dobu do 6 týždňov (od 03.08.2015 do 14.09.2015), po ktorú dobu mal tento poškodený obmedzený
obvyklý spôsob života závažným spôsobom. S poukazom na uvedené, mu nie je zrejmé, prečo súd I.
stupňa konanie obžalovaného prekvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.
Z týchto dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o vine a výroku o treste

a uložiť obžalovanému po uznaní viny podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. trest odňatia slobody
nad dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
na dobu 2 rokov.

Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu k odvolaniu okresného prokurátora písomne vyjadril, kde
uviedol, že s argumentáciou prokurátora nesúhlasí a napadnutý rozsudok považuje za správny a
spravodlivý. Poukázal na to, že súd I. stupňa správne ustálil, že poškodenému N. K. nebola spôsobená
ťažká ujma na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. i/, ods. 4 Tr. zák. nakoľko ani zo znaleckého
posudku MUDr. Jozefa Malého, vrátane jeho doplnku, ani zo znaleckého posudku MUDr. Mariána

Pamulu nemožno vyvodiť záver, že by poškodený N. K. utrpel v dôsledku dopravnej nehody poruchu
zdravia, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých
závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Z uvedeného dôvodu sa nemohol dopustiťprečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a správne preto súd I. stupňa
jeho skutok kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.
Navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že trvá na podanom odvolaní ako
bolo súdu predložené a toto nechce žiadnym spôsobom zmeniť ani doplniť a navrhla, aby krajský súd
podľa § 321 ods. 1, písm. b/, d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol podľa § 322 ods.
3 Tr. por. tak, že návrhu uvedenom v odvolaní vyhovie.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že zotrváva na písomnom vyjadrení k
odvolaniu a odvolanie prokurátora navrhuje zamietnuť podľa § 319 Tr. por., nakoľko napadnutý rozsudok
považuje za zákonný a správny.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava návrhov svojej
obhajkyne, t. č. študuje na vysokej škole externou formou, žiadny príjem nemá a býva v spoločnej

domácnosti s rodičmi.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že v konaní bolo zadovážených
dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu I.

stupňa, ktorý na hlavnom pojednávaní postupoval pri vykonávaní dôkazov podľa Tretej časti tretej hlavy
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie primerane odôvodnil v súlade s ustanovením § 168 Tr. por., keď uviedol,
akýmiúvahamisaspravovalprihodnotenívykonanýchdôkazov,takistopoukázalnato,ktoréskutočnosti
vzal za dokázané a o ktoré oprel svoje skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé ako sa
vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v
otázke viny ako i pri ustálení právnej kvalifikácie.

Prokurátor podal odvolanie čo do výroku o vine, kde namietal právnu kvalifikáciu prejednávaného skutku
tvrdiac, že správne malo byť konanie obžalovaného posúdené ako prečin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko zranenia poškodeného N. K. vykazovali znaky ťažkej ujmy
na zdraví a následne i čo do výroku o treste.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že vina obžalovaného bola nepochybne
preukázaná výpoveďami poškodených K. J. a N. K., ktorí uviedli, že obžalovaný bez zjavných príčin
prešiel svojím motorovým vozidlom do protismeru, čím spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej dve osoby
utrpelizraneniaatoK.Koníkzmliaždeniehrudníkavľavosrozsiahloukrvnoupodliatinouvoblastikľúčnej

kosti a poškodený N. K. pomliaždenie prednej hrudnej steny, zlomeninu C.. rebra vľavo a X.. rebra
vpravo, pomliaždenie brušnej steny, zlomeninu člnkovej kosti pravého zápästia a pomliaždenie mäkkých
tkanívľavéhostehnaskrvnýmvýronomľavéhopredkoleniasodreninoukože.Najzávažnejšímzranením
bolo zranenie poškodeného N. K. spočívajúce v zlomenine člnkovej kosti pravého zápästia.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znalecký posudok Ing. Romana Červinku, z ktorého
záverov vyplynulo, že technickou príčinou dopravnej nehody bol nesprávny smer a spôsob jazdy
obžalovaného, ktorý prešiel so svojím motorovým vozidlom do protismerného jazdného pruhu, kde
narazil do protijazdiaceho vozidla. Je pravdou, že viedol vozidlo neprimeranou rýchlosťou 62 km/h,
pri maximálne povolenej rýchlosti v danom úseku 50 km/h, avšak táto rýchlosť nemala vplyv na vznik

dopravnej nehody.

Poškodený K. J. utrpel zranenia, ktoré vyhodnotil znalec MUDr. Jozef Malý ako ľahké, avšak zranenia
poškodeného N. K. a to najmä zlomenina člnkovej kosti pravého zápästia, vykazuje podľa znaleckéhoposudku MUDr. Jozefa Malého, vrátane jeho doplnku, úraz ťažký. Po vypracovaní doplnku znaleckého
posudku MUDr. Jozef Malý konštatoval, že poškodený N. K. bol v dôsledku tohto zranenia závažne
ovplyvnený v obvyklom spôsobe života v trvaní do 6 týždňov (t.j. do 42 dní), počas ktorých mal

znehybnenú pravú ruku sadrovou fixáciou a bolesti pri pohybe pravým zápästím s nemožnosťou
vykonávania úchopovej funkcie pravej ruky. Po uplynutí 6 týždňov bol podľa tohto znalca poškodený
N. K. obmedzený len v bežnom spôsobe života, avšak už nie závažným spôsobom. Takto sa vyjadril k
uvedenému zraneniu aj znalec MUDr. Marián Pamula, ktorý dokonca konštatoval, že sa jedná o zranenie
ľahké, s dobou liečenia do 6 týždňov (od 03.08.2015 do 14.09.2015).

Poukazujúc na uvedené skutočnosti a závery oboch znaleckých posudkov je potrebné konštatovať, že
zlomenina člnkovej kosti pravého zápästia poškodeného N. K. nevykazuje znaky ťažkej ujmy na zdraví
v zmysle ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i/, ods. 4 Tr. zák., t. j. nejedná sa o poruchu zdravia trvajúcu
dlhší čas v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých by závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob
života poškodeného. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dlhšie trvajúca porucha zdravia dosahuje

intenzitu ťažkej ujmy na zdraví iba v prípade, že poškodený je počas celej tejto doby, t. j. najmenej
42 kalendárnych dní, závažne ovplyvnený v obvyklom spôsobe jeho života. Okrem uvedeného musí
predstavovať veľmi citeľnú ujmu v obvyklom spôsobe života poškodeného a musí byť porovnateľná s
ostatnými druhmi ťažkej ujmy na zdraví uvedenými v § 123 ods. 3 písm. a - h/ Tr. zák. a okrem toho
musí aj poškodený ju za takúto považovať.

Krajský súd zistil, že v danom prípade nebolo uvedené ustanovenie § 123 ods. 3 písm. i/, ods. 4
Tr. zák. naplnené. Z oboch zadovážených znaleckých posudkoch je totiž zrejmé, že znalci (napriek
tomu, že jeden konštatoval, že uvedené zranenie vykazuje znaky ťažkého úrazu) sa zhodli na tom, že
poškodený N. K. bol závažne ovplyvnený v obvyklom spôsobe života len po dobu do 6 týždňov, čo je v

matematickom prepočte do 42 kalendárnych dní. Počnúc 7 týždňom, bol poškodený obmedzený už len
v bežnom spôsobe života, t. j. nejednalo sa o závažnejšie ovplyvnenie. V tejto súvislosti je potrebné tiež
uviesť, že napriek fixácii pravej ruky poškodeného a pretrvávajúcim bolestiam poškodený N. K. nebol
po uplynutí uvedenej doby závažne ovplyvnený v bežnom spôsobe života, kde je potrebné poukázať
na skutočnosť, že sa jedná o dôchodcu, ktorý nie je v žiadnom pracovnom pomere, t. j. že pravú ruku

nemusel výraznejšie zaťažovať na iné ako obvyklé činnosti.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že krajskému súdu nie je zrejmé, prečo bol v konaní pred súdom I. stupňa
pribratý nový znalec, čo sa javí byť nadbytočné, keďže už pôvodný znalec MUDr. Jozef Malý konštatoval
v doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 69/2015, všetky zranenia poškodeného N. K., ako i dĺžku doby

ich liečenia a popísal aj akým spôsobom bol poškodený ovplyvnený v bežnom spôsobe života a tiež
po akú dobu.

Napriek skutočnosti, že zo znaleckého posudku MUDr. Jozefa Malého, ani MUDr. Mariána Pamulu
nevyplynulo presné časové ohraničenie, dokedy mal poškodený N. K. sadru, je možné z nich dedukovať,

že tak bolo do XX.XX.XXXX a preto krajský súd vychádzal z toho, že poškodený N. K. bol závažne
ovplyvnený v obvyklom spôsobe jeho života v trvaní do 6 týždňov, t. j. počas znehybnenia pravej
ruky sadrovou fixáciou, čo sa prejavovalo v obmedzenom a bolestivom pohybe pravým zápästím
s obmedzením pri vykonávaní úchopovej schopnosti pravej hornej končatiny a s obmedzeniami pri
hygiene, obliekaní a iných osobných potrieb.

Aj keď sú vyššie uvádzané obmedzenia v bežnom spôsobe života poškodeného N. K. závažnejšie,
trvali iba do 6 týždňov, nie viac, preto nemôže ísť o ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm.
i/, ods. 4 Tr. zák. Je potrebné tiež konštatovať, že zdravotný stav poškodeného N. K. si vyžadoval i
ďalšie liečenie nesúvisiace s následkami po predmetnej dopravnej nehode a že po uplynutí 6 týždňov

už poškodenie zdravia závažne neovplyvňovalo jeho obvyklý spôsob života, preto súd I. stupňa správne
právne kvalifikoval predmetný skutok ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.

Na základe vyššie uvedených skutočností, krajský súd rovnako ako súd I. stupňa mal za nepochybne
preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku a tento

napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.

Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný. Z výpisu z
registra priestupkov a jeho evidenčnej karty vodiča bolo zistené, že sa dopustil piatich priestupkov naúseku cestnej premávky, a to dňa 29.11.2012, keď porušil zákaz odbočovania, dňa 11.05.2013, keď
neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky, dňa 25.04.2014 a dňa 26.02.2015, keď nezaplatil
parkovné na platených parkoviskách a dňa 13.05.2011, keď prekročil maximálnu povolenú rýchlosť.

Pri ukladaní trestu súd I. stupňa zohľadnil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k
spáchanému skutku a tento oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), s ktorým názorom je možné súhlasiť, napriek
tomu, že obžalovaný v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku, na hlavnom pojednávaní pred
súdom I. stupňa urobil najskôr vyhlásenie o vine v zmysle § 257 Tr. por., následne po neprijatí tohto

vyhlásenia zo strany súdu, počas svojho výsluchu poprel spáchanie skutku, po predložení znaleckého
posudku opäť uznal vinu za spáchaný skutok a v záverečnej reči jeho spáchanie oľutoval. Keďže však
jeho vyhlásenie o vine, nebolo súdom I. stupňa prijaté nie z dôvodu na strane obžalovaného, odvolací
súd sa stotožňuje s tým, že obžalovanému možno priznať vyššie uvedenú poľahčujúcu okolnosť.

Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti (§ 37 Tr. zák.), správne súd I. stupňa nezistil u obžalovaného žiadnu

takúto okolnosť.

Odvolací súd zistil, že súd I. stupňa pochybil, keď obžalovanému uložil za spáchaný skutok trest povinnej
práce vo výmere 150 hodín, ktorý je nutné považovať za neprimerane mierny. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal odvolací súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň vyjadril morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

S poukazom na uvedené, odvolací súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l/ Tr. zák., pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2
ods. 3 Tr. zák., mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, pričom vychádzal z trestnej
sadzby uvedenej v § 158 Tr. zák. (t. j. až na 1 rok) upravenej podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. 0 až 8 mesiacov,

ktorý považoval za dostatočný z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Odvolací súd považuje takto uložený trest za primeraný vzhľadom na okolnosti prípadu, spôsob
spáchania trestného činu, jeho následky, poukazujúc i na osobu obžalovaného, ktorý aj keď nebol v
minulosti trestne stíhaný, opakovane sa dopúšťal priestupkov na úseku cestnej premávky, pre ktoré

dôvody považoval odvolací súd trest uložený súdom I. stupňa za neprimerane mierny. Podľa § 49
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. odvolací súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil,
poukazujúc najmä na jeho doposiaľ bezúhonnú trestnú minulosť a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil
skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na
dobu 1 roka, ktorý bol obžalovanému uložený súdom I. stupňa v napadnutom rozsudku, tento považuje
odvolací súd za dostatočný a primeraný a preto ho pojal do výroku svojho rozsudku.

V ostatných výrokoch zostal rozsudok súdu I. stupňa nezmenený.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a rozhodol vo veci sám tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, keďže
boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.