Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010100
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616010100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu

JUDr.ŠtefanaHrvoluaJUDr.PetraKaňu,vtrestnejveciprotiobžalovanémuZ.W.prepokračovacízločin
krádeže podľa § 212 odsek 1, 3 písmeno a/, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno e/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 21.12.2016, č.k. 2T/33/2016 - 413, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e
napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku,

obžalovanému

Z. W., narodenému XX.XX.XXXX v C., trvalý pobyt C., prechodne bez prihlásenia B. XX, toho času vo
väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Nitre od 14.10.2016

u k l a d á

podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/
Trestného zákona a nezistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, s poukazom na §
38 odsek 2, 3, § 42 odsek 1, § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 28.11.2012, sp.zn. PL.ÚS 106/2011, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 428/2012

(účinného 21.12.2012) súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§61odsek1,2,3Trestnéhozákonaspoukazomnaust.§42 odsek2Trestnéhozákonatrest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona vo výroku o treste zrušuje trestný rozkaz Okresného súdu Trnava
z 27.07.2015, sp.zn. 0T/142/2015, doručený obžalovanému aj právoplatný 27.07.2015, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného Z. W. za
vinného pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, 3 písmeno a/, odsek 4 písmeno b/

Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
1/ v čase asi od 18.00 hod. dňa 02.11.2014 do asi 13.00 hod. dňa 05.11.2014 prišiel v Obci B. na
nezabezpečený pozemok rodinného domu s popisným číslom XXX, kde na prístavbe domu situovanej
v jeho zadnej časti nezisteným spôsobom aj predmetom vypáčil uzamknuté vchodové dvere, následne
vnikol do prístavby, z ktorej odcudzil pracovné náradie, a to 1 ks profesionálny trojdielny hliníkový rebrík,
1 ks záhradná kosačka s pojazdom zn. Briggs & Stratton, červenej farby, neznámeho výrobného

čísla, 1 ks benzínový krovinorez zn. ALCO, šedej farby, neznámeho výrobného čísla, 1 ks karbobrúska
zn. Black & Decker, oranžovej farby, neznámeho výrobného čísla, 1 ks príklepová vŕtačka zn. Bosch,
zelenej farby, neznámeho výrobného čísla, 1 ks šrobovačka zn. Bosch s príslušenstvom, zelenej farby,
neznámeho výrobného čísla, 1 ks excentrická brúska zn. Metabo, modrej farby, neznámeho výrobného
čísla, 1 ks medený predlžovací kábel o dĺžke 40 m a hrúbky 2,5 mm, bielej farby, 1 ks ponorné čerpadlo

zn. Hecht, červenej farby, neznámeho výrobného čísla, 1 ks vodováha o dĺžke 2 metre, žltej farby,
1 ks miešadlo na lepidlo zn. Hormann, modro - striebornej farby, neznámeho výrobného čísla, 1 ks
elektrické nožnice na živý plot zn. Bosch s príslušenstvom, zelenej farby, neznámeho výrobného čísla,
1 ks elektrická motorová píla zn. Einhell Royal, modrej farby, neznámeho výrobného čísla, čím spôsobil
poškodenému I. I., škodu krádežou vecí z domu v celkovej výške 1610,-Eur a škodu poškodením

zradenia domu vo výške 15,-Eur,
2/ v čase od 17.30 hod. dňa 04.11.2014 do 07.15 hod. dňa 05.11.2014 prišiel v Obci G., okres U.,
na nezabezpečený pozemok rozostavaného domu s popisným číslom XX, kde nezisteným spôsobom
a predmetom prekonal visiaci zámok na dverách tam umiestnenej plechovej unimobunky slúžiacej
ako sklad pracovného náradia, tieto dvere následne vypáčil a vnikol do unimobunky, z ktorej odcudzil

pracovné náradie, a to 1 ks striekacia pištoľ zn. WAGNER, žltej farby, neznámeho typu a výrobného
čísla, 1 ks elektrocentrála, červenej farby neznámej značky a výrobného čísla, 1 ks pákové nožnice,
oranžovej farby, neznámej značky, čím poškodenému I. C. spôsobil škodu krádežou v celkovej výške
1476,-Eur a škodu poškodením zariadenia domu vo výške 15,-Eur.
Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného

zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona (v
znení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL.US 106/2012 z 28.11.2012 uverejneného
pod číslom 428/2012 Z.z.), za zistenej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno 1/ Trestného
zákona, priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, s použitím
§ 38 odsek 2, 4 Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov 6 mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste obžalovanému uloženom právoplatným:
- trestným rozkazom Okresného súdu Trnava doručeným obžalovanému dňa 27.07.2015 sp.zn.
0T/142/2015,

- rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 07.10.2015 sp.zn. 2T/148/2012, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce a to vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 61 odsek 1, 3 Trestného zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov 6 mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému (povinnosť) nahradiť spôsobenú škodu
poškodenému I. I. vo výške 863 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, ihneď po jeho vyhlásení, obžalovaný, a to proti výroku o treste,
ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súdom I. stupňa uložený trest považuje za neprimerane
prísnyavrozporesozásadamiukladaniatrestovuvedenýchv§34Trestnéhozákona.Trestmávzmysle
§ 34 odsek 3 Trestného zákona postihovať iba páchateľa, a to tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Má družku a tri maloleté deti, voči ktorým má vyživovaciupovinnosť. Trest v takejto výmere už negatívne zasiahne aj do života jemu blízkych osôb, čím sa súd I.
stupňavrámcidokazovaniavôbecnezaoberalresp.tútoskutočnosťprivýmeretrestuvôbecnezohľadnil.
Žalovanej trestnej činnosti sa navyše dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom

je nepochybné, že podmienečný trest odňatia slobody uložený rozsudkom Krajského súdu v Nitre z
19.03.2016 (poznámka : správne má byť „2015“) vo výmere 3 rokov mu bude premenený. Celková
výmera trestu by tak u neho bola až 8 rokov 6 mesiacov, čo je vzhľadom na charakter spáchanej trestnej
činnosti neprimerane veľa.
Nesúhlasí takisto s názorom súdu I. stupňa, že trest v takejto výmere bude na neho pôsobiť prevýchovne

a v budúcnosti sa podobného konania vyvaruje (prvok tzv. individuálnej prevencie). Naopak takto vysoký
trest už bude pôsobiť na neho negatívne, kedy bude mať po prepustení na slobodu väčší problém
so začlenením sa do spoločnosti a bežného života.
Pochybenie pri výmere trestu vidí aj v nesprávnom určení pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, nakoľko mu bola v rozpore so stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. Tpj 104/2009 (zbierka stanovísk NS a súdov SR 1/2011) pričítaná priťažujúca okolnosť podľa §

37 písmeno h/ Trestného zákona duplicitne a v rozpore so zásadou „ne bis in idem.“
Podľa tohto stanoviska (okrem iného) totiž spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa v súlade so
zásadou„nebisinidem“vyjadrenouv§38odsek1Trestnéhozákonanepoužijeakopriťažujúcaokolnosť
podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného

zákona (§ 41 odsek 2 Trestného zákona).
V konkrétnom prípade preto nebol dôvod aplikovať § 38 odsek 4 Trestného zákona (t.j. zvýšiť dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby na 5 rokov 4 mesiace), pričom spodná hranica trestnej
sadzby mala zostať pri pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností 1:1 nezmenená.
V ďalšom vyjadril názor, že mu nemal byť ukladaný i úhrnný trest, ale iba trest súhrnný podľa § 42

Trestného zákona, nakoľko bol stíhaný pre pokračovací trestný čin , ktorý sa chápe ako jeden trestný
čin, kedy sa úhrnný trest neukladá. V § 42 odsek 1 Trestného zákona je len uvedené, že „súhrnný trest
sa ukladá podľa zásad na uloženie úhrnného trestu“ a uloženie úhrnného trestu prichádza do úvahy
iba za podmienky, že o všetkých spáchaných trestných činoch toho istého páchateľa sa rozhoduje v
spoločnom konaní a spoločným rozsudkom.

V rámci ukladania súhrnného trestu mal prvostupňový súd zrušiť vo výroku o treste podľa § 42 odsek
2 Trestného zákona aj výrok o treste rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo 04.11.2014, sp.zn.
2T/42/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 19.03.2015, sp.zn. 4To/13/2015,
nakoľko začal páchať pokračovací trestný čin krádeže už dňa 02.11.2014, pričom tento trestný čin bol
zrejme dokonaný už pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku. Jeho konanie po 04.11.2014, teda po

vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, možno chápať už len ako ukončenie jeho trestnej činnosti.
Za dôležitý tiež považuje fakt, že on (obžalovaný) nebol pri vyhlásení rozsudku dňa 04.11.2014 prítomný,
pričom podstatou ustanovenia § 42 odsek 1 Trestného zákona je nepochybne i to, že obžalovaný sa
aj skutočne o odsudzujúcom rozsudku dozvie (je upozornený na svoje protiprávne konanie), čo sa
však v tomto prípade nestalo. Analogicky možno poukázať na trestný rozkaz, kedy až jeho doručenie

obvinenému má účinky vyhlásenia rozsudku.
To, že ani prvostupňový súd nepovažoval jeho konanie za tzv. nepravú recidívu vidí aj v tom, že pri
výmere trestu nepoužil § 38 odsek 5 Trestného zákona.
Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu miernejší,
iba súhrnný trest, ktorý bude plne zodpovedať zásadám ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného

zákona.Zároveňnavrhol,abybolvovýrokuotrestezrušenýajrozsudokKrajskéhosúduvNitre z
19.03.2015,sp.zn.4To/13/2015vspojenísrozsudkomOkresnéhosúduTopoľčanyzo04.11.2014,sp.zn.
2T/42/2014 (zrejme má byť „2T/42/2009“).

Odvolací súd za účelom rozhodnutia o odvolaní obžalovaného proti napadnutému rozsudku

vykonal 28.02.2017 verejné zasadnutie.
Doplnil na ňom dokazovanie postupom podľa § 269 Trestného poriadku, t.j. čítaním listinných dôkazov
a takto oboznámil aktualizované lustrácie (č.l. 442 - 479) a odpis registra trestov, rozsudok Okresného
súdu Trnava z 22.09.2016, sp.zn. 5T/28/2016, zabezpečený odvolacím súdom (nakoľko ide o odsúdenie
doposiaľneevidovanévregistritrestov)arelevantnéčastispisovOkresnéhosúduTrnava(30T/121/2007

a 0T/142/2015), Okresného súdu Piešťany (2T/194/2008) a Okresného súdu Topoľčany (2T/42/2009).

Obžalovaný na verejnom zasadnutí konanom o jeho odvolaní zotrval na dôvodoch písomne
podaného odvolania, a aj prostredníctvom obhajcu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku otreste a uložiť mu v súlade so zásadami pre ukladanie trestov, berúc do úvahy pomer poľahčujúcich i
priťažujúcich okolností jedna k jedenej, trest na samej dolnej hranici zákonnej sadzby.

ProkurátorKrajskejprokuratúryvNitrenapadnutývýrokotrestepovažovalzpohľadujehodruhuivýmery
za zákonný, poukazujúc len na pochybenie spočívajúce v tom, že nemal byť v rámci súhrnného trestu
zrušovaný vo výroku o treste aj rozsudok Okresného súdu Piešťany vo veci vedenej pod
sp.zn. 2T/148/2012, čo však možno napraviť v odvolacom konaní na prospech obžalovaného.
Navrhol preto po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste uložiť obžalovanému identický trest

čo sa týka druhu i výmery ako súd I. stupňa, pričom v rámci ukladania súhrnného trestu navrhol vyňať
zrušenie výroku o treste vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Piešťany.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa§317odsek1Trestnéhoporiadkuzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýrokurozsudku,proti
ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom

neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolaniapodľa§371odsek1Trestnéhoporiadkuadospelkzáveru,žeodvolanieobžalovaného je
dôvodné.

Primárne odvolací súd poukazuje na nedôsledné vykonanie dokazovania vo vzťahu k výroku o treste

súdom I. stupňa, ktoré ho viedlo k doplneniu dokazovania v rámci odvolacieho konania v už vyššie
uvedenom rozsahu, pričom súd I. stupňa aj dôkazy ním vykonané vo vzťahu k výroku o treste nesprávne
vyhodnotil, čo odvolací súd viedlo k náprave napadnutého rozsudku v tomto výroku spočívajúcej v
jeho zrušení podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, odsek 2 Trestného poriadku a jeho nahradeniu
novým výrokom o treste postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku spôsobom, ktorý je v

prospech obžalovaného v súlade so zásadou odvolacieho konania - zákazu zmeny k horšiemu (tzv.
zákaz reformatio in peius)

Uvedené pochybenia majú svoj podklad primárne v nedostatočnej konfrontácii predchádzajúcich
odsúdení (obsahu príslušných pripojených spisov sa na ne vzťahujúcich) obžalovaného s informáciami

zistiteľnými o týchto odsúdeniach z odpisu registra trestov, dôsledkom čoho súd I. stupňa neprávne
vyhodnotil otázku existencie (resp. neexistencie) priťažujúcich okolností, v dôsledku toho aj ich pomeru
s poľahčujúcimi okolnosťami z pohľadu § 38 Trestného zákona, nesprávne posúdil otázku
viacčinnéhosúbehusúdenejtrestnejčinnostispredchádzajúcoutrestnoučinnosťouobžalovaného,čoho
odrazom bol nesprávny výrok o súhrnnom treste, pričom nedôvodne ukladal obžalovanému aj úhrnný

trest.
Tieto pochybenia mali v konečnom dôsledku za následok aj nesprávne určenie trestnej sadzby, v ktorej
bolo na mieste ukladať obžalovanému výlučne súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odsúdený sa doposiaľ dostal do rozporu s Trestným

zákonom v 8 prípadoch.

Na záznamy v registri trestov pod bodmi 1/ a 2/ nemožno prihliadať, nakoľko sú takej povahy, že na
obžalovaného sa hľadí ako by nebol odsúdený (čo vyplýva priamo z odpisu registra trestov).

Na záznamy v registri trestov pod bodmi 3/ a 4/ nemožno prihliadať z rovnakého dôvodu. Hoci v registri
trestov absentuje záznam o osvedčení sa obžalovaného (v týchto trestných veciach „odsúdeného“) v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, tento fakt vyplýva zo spisov Okresného súdu v Trnava
vedeného pod sp.zn. 30T/121/2007 a Okresného súdu Piešťany vedeného pod sp.zn. 2T/194/2008
(kde došlo k osvedčeniu sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia tzv. zo zákona).

Záznam v registri trestov v bode 5/ (vec vedená Okresným súdom Topoľčany pod sp.zn. 2T/42/2009)
správnesúdI.stupňavyhodnotilakoodsúdeniepretrestnúčinnosť,vovzťahukuktorejjesúdenátrestná
činnosť obžalovaného recidívou, teda nie viacčinným súbehom ako sa takéhoto posúdenia domáha
odvolateľ. Je tomu tak však z iných než súdom I. stupňa uvádzaných dôvodov na strane 5 napadnutého

rozsudku.

Vo vyššie označenej trestnej veci (Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 2T/42/2009) totiž došlo k
vyhláseniu prvého odsudzujúceho rozsudku už 23.02.2011.Súdené čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu spáchané v časovom rozmedzí od 02. do
05.11.2014 teda predstavujú „jeden pokračovací trestný čin“ spáchaný až po vyhlásení skoršieho
odsudzujúceho rozsudku (23.02.2011) v zmysle § 42 odsek 1 Trestného zákona (súhrnný trest).

Z uvedeného dôvodu (recidívy) preto nebolo a ani nie je na mieste vo vzťahu k tomuto odsúdeniu
ukladať obžalovanému tzv. súhrnný trest.
Je vecou dlhodobej výkladovej a aplikačnej praxe, že pre posúdenie súbehu (viacčinného) a recidívy
na účely posúdenia otázky ukladania súhrnného trestu (ktorý sa ukladá len v prípade tzv. viacčinného
súbehu), že rozhodujúci je okamih vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozhodnutia v inej trestnej veci

identického páchateľa, a to bez ohľadu na jeho právoplatnosť a bez ohľadu na to, či ide o rozsudok
následne zrušený v rámci konania o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch.
V konkrétnom prípade rozsudok Okresného súdu Topoľčany vyhlásený 04.11.2014 (zaznamenaný aj
odpise registra trestov, kde je navyše chybne uvedená aj spisová značka odvolacieho rozhodnutia) je v
uvedenej trestnej veci v poradí až tretím odsudzujúcim rozsudkom (ako to vyplýva a je zistiteľné len z
predmetnéhospisu),nakoľkoprvédvaodsudzujúcerozsudkybolivodvolacomkonanízrušenéavrátené

súdu I. stupňa s pokynom, aby tento vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na právoplatné odsúdenie obžalovaného v uvedenej trestnej veci (bod 5/ registra trestov) súčasne
nebolo možné prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona,
nakoľko žalovaného pokračovacieho zločinu sa dopustil ešte skôr (02. - 05.11.2014) ako bol právoplatne

odsúdený v tejto inej trestnej veci (19.03.2015). Nebola tak v čase páchania žalovanej trestnej činnosti
splnená zákonná podmienka tzv. pravej recidívy, t.j. že obžalovaný za túto inú jeho
trestnúčinnosť„bolodsúdený“(majúcnamysliprávoplatnéodsudzujúcerozhodnutieanielenvyhlásený
odsudzujúci rozsudok).

Z rovnakého dôvodu nemožno prihliadnuť z pohľadu uvedenej priťažujúcej okolnosti na skoršie
odsúdenia obžalovaného - jednak evidované v registri trestov pod bodom 7/ (k právoplatnosti odsúdenia
došlo až 07.10.2015) a v registri trestov síce neevidované ale odvolacím súdom zistené (a v rámci
doplneného dokazovania oboznámené) odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Trnava z 22.09.2016,
sp.zn. 5T/28/2016, právoplatným 22.09.2016.

V oboch týchto prípadoch bolo obžalovanému upustené od uloženia súhrnného trestu práve vzhľadom
na trest mu uložený v trestnej veci vedenej Okresným súdom Topoľčany pod sp.zn. 2T/42/2009.

Odvolateľ ďalej správne argumentuje stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu § 37 písmeno h/ Trestného zákona v otázke pojmu

„viac" trestných činov prijatým 14. júna 2010, sp.zn. Tpj 104/2009, z ktorého (okrem iného) vyplýva, že
„spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa v súlade so zásadou „ne bis in idem", vyjadrenou v § 38
odsek 1 Trestného zákona nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona,
ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť
aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 odsek 2 Trestného zákona).“

Súd I. stupňa preto pochybil ak pri aplikácii tzv. asperačnej zásady v zmysle § 41 odsek 2 Trestného
zákona v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28.11.2012, sp.zn. PL.ÚS 106/2011,
uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 428/2012, účinného 21.12.2012 (ktorý v napadnutom výroku
navyše v spisovej značke nesprávne označuje) súčasne zbiehajúcu sa trestnú činnosť (pre ktorú

ukladal súhrnný trest) obžalovanému pričítal aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného
zákona.

V posudzovanom prípade tak odvolací súd rezultuje, že žiadne z predchádzajúcich odsúdení
neodôvodňuje pričítať obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ ani priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona.

Súdená trestná činnosť je spáchaná vo viacčinnom súbehu len s trestnou činnosťou, pre ktorú bol
obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava z 27.07.2015, sp.zn. 0T/142/2015,
mu doručeným a súčasne právoplatný 27.07.2015, a len vo vzťahu k nemu tak prichádza do úvahy

ukladanietzv.súhrnnéhotrestupodľa§42odsek1Trestnéhozákonaspoukazom na§41odsek2
Trestného zákona v znení už vyššie citovaného nálezu ústavného súdu, v dôsledku čoho je nevyhnutné
súčasne uvedený trestný rozkaz vo výroku o treste zrušiť podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona.Súd I. stupňa súčasne nesprávne pri zrušovaní skorších odsudzujúcich rozhodnutí nerešpektoval dikciu
§ 42 odsek 2 Trestného zákona, a to spôsobom, ktorý mení aj obsahovo (nie len formálne) tento výrok,
keď zrušil aj „všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce a to vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.“
V zmysle § 42 odsek 2 Trestného zákona sa zrušujú „všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.“

Napokonvposudzovanomprípadeneexistovalzákonnýpodklad preukladanieobžalovanémutzv.

úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona. Konanie obžalovaného pozostávajúce z dvoch
čiastkových útokov súd I. stupňa správne právne posúdil ako pokračovací trestný čin. Zo zákonnej
definície pokračovacieho trestného činu v § 122 odsek 10 Trestného zákona vyplýva, že trestnosť
všetkých čiastkových útokov sa pri splnení ďalších pojmových znakov pokračovacieho trestného
činu posudzuje ako jeden trestný čin. Nakoľko súd I. stupňa napadnutým rozsudkom odsudzoval
obžalovaného len za jeden trestný čin, neprichádzala do úvahy aplikácia § 41 odsek 1 Trestného zákona

o úhrnnom treste.

Na tom základe odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v napadnutom výroku o treste podľa § 321
odsek 1 písmeno b/, d/, odsek 2 Trestného poriadku, pre chyby v napadnutých výrokoch a preto, že sa
súd I. stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho

boli porušené aj už vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona.

Postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku po doplnení dokazovania o treste obžalovaného
sám rozhodol tak, že obžalovanému uložil súhrnný trest pri aplikácii tzv. asperačnej zásady v zmysle §
42 odsek 1 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení už vyššie citovaného nálezu

ústavného súdu, a to jednak pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/
Trestného zákona a nezistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona.

Poukazujúc na spôsob výpočtu trestnej sadzby v posudzovanom prípade, vyplývajúci aj z rozhodnutia
publikovaného pod č. 32 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

č. 4/2009, trestná sadzba vyplývajúca z § 212 odsek 4 Trestného zákona (3 až 10 rokov odňatia slobody)
sa v posudzovanom prípade primárne upravuje podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona, t.j. znižuje sa
horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu spôsobom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona, teda
o 28 mesiacov (2 roky a 4 mesiace) na 7 rokov a 8 mesiacov a takto určená horná hranica trestnej
sadzby sa podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona (asperačná zásada) ďalej zvyšuje o jednu tretinu, t.j.

o 30 mesiacov (2 roky a 6 mesiacov) na 10 rokov a 2 mesiace.

V takto finálne určenej trestnej sadzbe odňatia slobody 3 roky až 10 rokov a 2 mesiace s poukazom
na základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona, prihliadajúc na
závažnosť súdenej (aj zbiehajúcej sa) trestnej činnosti, ako aj osobné pomery obžalovaného je dôvodné

tomuto ukladať trest odňatia slobody v dolnej polovici takto určenej trestnej sadzby, avšak z pohľadu
jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti vyplývajúcich z jeho predchádzajúcich opakovaných kolízií s
Trestným zákonom nie na samej jej dolnej hranici.

Odvolací súd preto obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky

a 6 mesiacov. Iný druh trestu ako je trest odňatia slobody v posudzovanom prípade primárne vylučuje
už § 34 odsek 6 Trestného zákona, pričom podmienečný odklad jeho výkonu neprichádzal do
úvahy už len s ohľadom na § 42 odsek 2 veta druhá Trestného zákona (súhrnný trest nesmie byť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom), nakoľko trest uložený skorším trestným rozkazom,
ktorý je súčasne vo výroku o treste zrušovaný v rámci ukladania súhrnného trestu, bol trestom odňatia

slobody nepodmienečným.

Takto uložený trest je trestom spôsobilým plniť tak resocializačný ako aj individuálno a generálno
preventívny účel trestu.

Odvolací súd obžalovaného za podmienok uvedených v § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona
zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný pred spáchaním žalovaného trestného činu nebol vo výkone
trestu odňatia slobody.Podľa § 61 odsek 1, 2, 3 Trestného zákona s poukazom na § 42 odsek 2 Trestného zákona
obžalovanému uložil obligatórne aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo

výmere 5 rokov 6 mesiacov, nakoľko ide o trest mu uložený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona trestným rozkazom, vo výroku o treste
súčasne zrušovaným,

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona vo výroku o treste zrušil na podklade už vyššie prezentovanej

argumentácie len trestný rozkaz Okresného súdu Trnava z 27.07.2015, sp.zn. 0T/142/2015, doručený
obžalovanému aj právoplatný 27.07.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol Krajský súd v
Nitre tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.