Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815204983
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815204983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.OľgyLichnerovejasudkýňJUDr.

Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu P. Y. Y. Z. SA, P. X. 1, Y. XXX XX, Z. republika,
konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom P. Y. Y. Z. SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Q. 2, P., S.: XX XXX XXX, proti žalovaným 1/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., E. XXX/XX, 2/ D.
J., nar. XX.XX.G., bytom Prievidza, E. XXX/XX o zaplatenie 25 270,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.januára 2016, č. k. 6C/130/2015-73 takto

r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j e v odvolacom konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu A. T. a.s., so
sídlom P., Y. 7, S.: XX XXX XXX a to spoločnosťou P. Y. Y. Z. SA, boulevard X. 1, Y. XXX XX, Z.

republika, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. XXX XXX XXX, konajúcou na
území Slovenskej republiky prostredníctvom P. Y. Y. Z. SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Q.
2, XXX XX P., S.: XX XXX XXX, zapísanou v obchodnom registri Okresného súd Bratislava I, oddiel
Po, vložka č. 2990 B.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a výrokovej časti o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e.

III. Žalovaní 1/ a 2/ nemajú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne žalobcovi sumu 14.416,92 eur spolu s 8,5 % - ným ročným úrokom z omeškania od
01.12.2014 až do zaplatenia z dlžnej sumy všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súd o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že žalobca uzavrel so žalovanými dňa 12.08.2011
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty. Na základe

časti B tejto zmluvy poskytol žalovanému 1/ ako dlžníkovi sumu 27.100 eur ako úver, ktorý sa žalovaný
1/ zaviazal vrátiť spolu s 13,49 % ročným úrokom, v 120 mesačných splátkach po 433,08 eur, vždy
k 15. dňu v mesiaci s tým, že konečná splatnosť úveru nebola dohodnutá. Ročná percentuálna miera
nákladov (ďalej len „RPMN“) bola v ZSU dohodnutá vo výške 14,36 % a priemerná RPMN vo výške
12,52%. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaní si zvolili Štandardný súbor poistenia a poplatok za poistenie bol
4,99%. Žalovaná 2/ vyhlásením spoludlžníka vyhlásila, že spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným
1/ uhradí záväzky zo zmluvy. Žalovaný 1/ dlžnú sumu z úveru žalobcovi riadne nesplácal. Z potvrdenia o

odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva, že žalovaný 1/ vyčerpal sumu 9837,91 eur odkúpením
úveruč.XXXXXXXXXXXXXXasuma17262,09eur(zaslanímpeňažnýchprostriedkovnaúčetodporcu/.
Žalovaný 1/ žalobcovi v období od 12.9. 2011 do 08.10. 2014 vrátil spolu sumu 12 683,08 eur. Z
vyjadrenia žalobcu zo dňa 6.11.2015 vyplýva, že žalovaní vyčerpali celkom sumu 27 100 eur, žalovanímali na poskytnutý spotrebiteľský úver uhradiť žalobcovi celkovo sumu 52328,40 eur, ktorá pozostáva
z poskytnutého úveru vo výške 27 100 eur, zmluvne dohodnutých úrokov v celkovej výške 22 400 eur
a poplatkov za poistenie úveru v celkovej výške 2 828,40 eur. Žalovaní uhradili sumu v celkovej výške

12 383,08 eur do dňa vyhotovenia výpovede, po výpovedi z úverovej zmluvy uhradili sumu 300 eur.
V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaných, žalobca vypovedal úverovú zmluvu
dňa 11.08.2014, po doručení ktorej sa stal splatný dlh žalovaných v celom rozsahu dňa 01.11.2014.
Žalovaní dlh neuhradili, preto si žalobca nárok uplatnil prostredníctvom súdu vo výške 25 570,07 eur.
Uvedená suma predstavuje zvyšok úverovej istiny 24 595,61 eur (istina po lehote splatnosti úveru

z toho 1067,93 eur úverová istina z dlžných mesačných splátok úveru splatných v
01/2014-07/2014, 23527,68 eur úverová istina splatná ku dňu účinnosti výpovede z úverovej zmluvy
za obdobie 08/2014 až do zaplatenia, ktorú žalovaní mali uhradiť, t.j. poskytnutý úver 27 100 eur -
uhradenáúverováistina 2504,39eurúverováistinazdlžnýchmesačnýchsplátokúveru),dlžnézmluvné
úroky a poplatky za poistenie 04/2014-07/2014, 927,32 dlžné zmluvné úroku, dlžné poistné v sume
47,14 eur. Žalobca si voči žalovaným uplatnil aj nárok na zmluvný úrok vo výške 13,49 % ročne

zo sumy 24 595,61 eur od 04.08.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne, t.j.
vo výške úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo sumy 25 270,07 eur
od 01.12. 2014 až do zaplatenia. Právny vzťah medzi účastníkmi súd považoval za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú je potrebné podriadiť režimu zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov

občianskeho práva a vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je lex specialis, čo znamená, že pokiaľ
určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z. z., použijú sa na ich riešenie príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Po zhodnotení

výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je podaný dôvodne len
sčasti. Je nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovaným peňažné prostriedky vo výške úverového rámca 27 100 eur. Na
základe tejto zmluvy mal žalovaný 1/ sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach 433,08 eur ,
počet splátok 120, vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že konečná splatnosť úveru nebola dohodnutá.

Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola v ZSU dohodnutá vo výške 14,36 % a
priemerná RPMN vo výške 12,52 %. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaný 1/ si zvolil Štandardný súbor
poistenia a poplatok za poistenie bol 4,99 %. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a
citovaných ustanovení zákona, považoval súd návrh žalobcu za nedôvodný v časti , a preto ho v tejto
časti zamietol. Je zrejmé, že navrhovateľ uplatňuje plnenie na základe právneho vzťahu, ktorý mal

vzniknúť podľa príslušného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a na ktorý dopadá aj
právna podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Posudzujúc obsahové náležitosti zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktoré sú uvedené v zmluve, súd zistil, že zmluva neobsahuje
platný údaj o konečnej splatnosti úveru, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Z dôvodu absencie týchto zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úver ako taký sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva ďalej neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, t.j.
dátum poslednej splátky, pričom tieto údaje nemôže navrhovateľ ako veriteľ dodatočne nahrádzať inými
listinami. Účelom tohto dojednania je, aby spotrebiteľ bol už pri uzatváraní zmluvy riadne informovaný
v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho, t.j. dokedy bude plniť svoje povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy. Pokiaľ samotná zmluva údaj o konečnej splatnosti úveru neobsahuje, nemožno mať za

to, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k
určeniu konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami z iných údajov o to zvlášť, že v danej
veci došlo k posunutiu aj prvej splátky úveru. Vzhľadom k tomu, že ide o zmluvu podľa zákona č.
129/2010 Z. z., súd v konaní skúmal, či predmetná zmluva obsahuje obligatórne náležitosti podľa §
9 ods. 2 citovaného zákona. Súd pri preskúmavaní náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona písm.

f/ č. 129/2010 Z. z. zistil, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje všetky zákonné
náležitosti a to konkrétne dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k tomu považoval súd predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov,
preto boli a sú odporcovia povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi len zostatok úverovej
istiny. Je zrejmé a v konaní nebolo sporné, že žalovaní zaplatili žalobcovi sumu 12 683,08 eur /č. l.

37/, pričom z titulu úverovej istiny, ktorú im žalobca poskytol v sume 27 100 eur, sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť len rozdiel tejto sumy t.j. 14 416,92 eur. Vzhľadom k tomu, že odporcovia dlžnú
sumu nezaplatili riadne a včas, dostali sa s plnením do omeškania a žalobcovi vznikol nárok aj na
zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadeniavlády č. 87/1995 Z. z.. Súd preto uložil žalobcom takisto povinnosť zaplatiť žalobcovi zo sumy 14.416,92
eur 8,5 % ročný úrok z omeškania od 01.12.2014 (t.j. po splatnosti úveru) až do zaplatenia v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia dlžných zmluvných

úrokov, ktoré požadoval aj po zosplatnení úveru vo výške 13,49 % ročne od 4.8.2014 do zaplatenia zo
sumy 24 595,61 eur, súd návrh ako nedôvodný zamietol. Podľa právneho názoru súdu, žalobca zmluvný
úrok po ukončení zmluvnej splatnosti v dôsledku výpovede nepatrí, pretože od tejto doby patrí veriteľovi
len nárok na úrok z omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle
ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa

ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je
povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie
zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý
úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo
spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súd o náhrade trov konania rozhodne

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Protitomutorozsudku,atojezamietajúcejvýrokovejčasti,podalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.
Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že termín konečnej splatnosti úveru nebol dohodnutý a že
úver je bezúročný a bez poplatkov. Dôvodil, že termín konečnej splatnosti úveru bol v uzavretej zmluve

dohodnutý nasledovne: „ Termín končenej splatnosti úveru je dátum končenej splátky úveru. Konkrétny
dátumposlednejmesačnejsplátky úverubudeklientovioznámenýpísomnepoposkytnutíúveru“.Listom
zo dňa 31.08.2011 bol klientovi oznámený tento dátum konečnej splatnosti poslednej splátky, a to dňom
15.08.2021. Vytýkal preto súdu, že nesprávne vyhodnotil skutkový stav a urobil chybný právny záver.
Rozsudok považoval aj za nepreskúmateľný, keď súd prvej inštancie sa v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p.

nevysporiadal dostatočne so skutkovým ani s právnym posúdením veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania, a to za súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti
a výroku o náhrade trov konania podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.
z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods.
3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v

jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného
ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

7. V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. za
preukázané, že v priebehu odvolacieho konania - dňa 30.06.2016 došlo k výmazu pôvodného žalobcu

A. T., a.s., so sídlom Y. 7, XXX XX P., S. XX XXX XXX z obchodného registra v dôsledku cezhraničného
zlúčenia so spoločnosťou BNP Y. Y. Z. SA, so sídlom P. X. 1, XXXXX Y., Z., zapísanou v obchodnom
registri Y. pod č. XXX XXX XXX, pričom spoločnosť P. Y. Y. Z. SA, so sídlom boulevard X. 1, XXXXX Y.,
Z., sa stala právnym nástupcom pôvodného žalobcu.

8. Z uvedených dôvodov v zmysle § 64 CSP odvolací súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym
nástupcom žalobcu - spoločnosťou P. zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542
XXXXXX,konajúcounaúzemíSlovenskejrepublikyprostredníctvom P.Y.Y.Z.SA,pobočkazahraničnejbanky, so sídlom Q. 2, XXX XX P., S.: XX XXX XXX, zapísanou v obchodnom registri Okresného súd
Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 2990 B.

9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v zamietajúcej výrokovej časti na tom právnom
závere, že pri preskúmavaní náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona
písm. f/ č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zistil, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania neobsahuje všetky zákonné náležitosti a to konkrétne dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k tomu považoval súd predmetný

úver za bezúročný a bez poplatkov, preto boli a sú žalovaní povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne
navrhovateľovi len zostatok úverovej istiny.

10. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

11. Na daný právny vzťah súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia zákonov na ochranu
spotrebiteľa, najmä zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Sporným sa však stalo, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti
predpísané citovaným zákonom o spotrebiteľských úveroch, a teda či žalobcovi vznikol voči žalovanej

nárok na zaplatenie všetkých pohľadávok uplatnených žalobou. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
spotrebiteľský úver zo dňa 12.08.2011 je treba považovať podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 30.11.2011, t. j. v čase uzavretia spotrebiteľského
úveru za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko neobsahoval všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 citovaného
zákona. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, počtu a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré sú obsahovými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere /§ 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona o spotrebiteľských úveroch/. Preto, ako správne konštatoval súd
prvej inštancie, je potrebné považovať spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným za úver bez poplatkov
a úrokov. Preto žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi len zostatok istiny úveru. Odvolacia námietka
žalobcu,žekonkrétnydátum poslednejmesačnejsplátkyúverubolžalovanémuoznámenýlistomzodňa

31.08.2011, nebola dôvodná, nakoľko určenie dátumu poslednej mesačnej splátky úveru je náležitosťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej uvedený nebol. Nebola dôvodná ani odvolacia námietka
žalobcu o nepreskúmateľnosti rozsudku, keď rozsudok súd prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti
vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

12. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a výroku
o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešným žalovaným nepriznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,

nakoľko im preukázateľne žiadne nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).