Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714206421
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1714206421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a

členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: S. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX ,K., proti manželke: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, K., zastúpená
advokátkou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD., so sídlom AK Matejkova 8, Bratislava, o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťom: T., nar. XX.XX.XXXX, S.,
nar. XX.XX.XXXX a maloletej J. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, na odvolanie manžela aj manželky
proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/249/2014-155 zo dňa 29.09.2015, jednomyseľne

( pomerov hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti v spojení s opravným uznesením, č.k.
12P/249/2014-184 zo dňa 10.12.2015 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 08.10.1994 v Modre. Na čas
po rozvode v tom čase maloletého S., nar. XX.XX.XXXX a J. W., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej
starostlivosti matky. Určil právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok obidvom rodičom. Na
maloletú J. určil súd prvej inštancie otcovi výživné vo výške XXX € od právoplatnosti rozsudku, ktoré

sumy je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Na v tom čase
maloletého S. určil výživné mesačne sumou XXX €, ktorú sumu je otec tiež povinný zasielať k rukám
matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Konanie v časti
úpravy výkonu rodičovských práv k plnoletému T., nar. XX.XX.XXXX zastavil. Účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie o rozvode manželstva rozhodoval podľa § 18, § 22, § 23 Zákona o rodine, keď mal

preukázané, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva, vzhľadom na skutočnosť, že manželstvo
účastníkov je formálne a jeho rozvedenie nie je v rozpore so záujmom maloletých detí.

3. V zmysle § 113 ods. 1 O.s.p. rozhodoval súd prvej inštancie aj o úprave práv a povinností rodičov
k maloletým deťom na čas po rozvode, keď zistil, že z manželstva sa narodil plnoletý syn T., nar.
XX.XX.XXXX a v tom čase maloletý S., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX. Z dôvodu plnoletosti
T. konanie zastavil, keďže v konaní o rozvod manželstva sa rozhoduje len o právach a povinnostiach

rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom. Súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 28, § 62 ods. 1, 2,
4,5,§63ods.3,§75ods.1Zákonaorodine,keďprihliadolnamožnosti,schopnostiamajetkovépomery
rodičov. Prihliadol na skutočnosť, že otec dobrovoľne prispieval na výživu vtedy maloletého S. sumou
XXX € a maloletú J. W. XXX € mesačne. Súd prvej inštancie zaviazal otca na čas po rozvode prispievaťna výživu maloletého S. mesačne sumou XXX € a na maloletú J. W. sumou XXX € mesačne, vo zvyšku
návrh matky zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o vek maloletých detí, zdravotný stav
oboch detí, ktorý je narušený vážnymi ochoreniami, ktoré sú náročné na osobnú starostlivosť zo strany

matky a hlavne na prísne pravidlá pri stravovaní oboch detí, čím sa matke zvýšili výdavky na obe deti.
Prihliadol na príjem matky v sume XXX € mesačne a zohľadnil skutočnosť, že okrem zamestnaneckého
príjmu X.XXX € je otec aj živnostník. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou otca, že zo
živnostinemápríjem-ajnapriekpísomnémupotvrdeniu spol.W.T.s.r.o.askutočnosť,žejehozdravotný
stav mu neumožňuje túto činnosť vykonávať. Otec neprodukoval v priebehu konania relevantné lekárske

potvrdenie, ktoré by tieto jeho tvrdenia podporili. Je málo pravdepodobne, že by spol. W. T. s.r.o. otcovi
za výkon činnosti - zodpovedný zástupca v uvedenej obchodnej spoločnosti nevyplatila žiadnu odmenu
od septembra 2014 do mája 2015, keď potom vzniká otázka prečo sa otec zaťažil titulom živnosti
(odvody, poistné, poplatky za živnostenské oprávnenie a iné), keď z tejto činnosti nemá žiaden príjem a
pre tú istú spoločnosť platí prenájom za 1-izbový byt. Prihliadol na to, že otec sám v minulosti uviedol, že
z brigádnickej činnosti dokázal zarobiť aj XXX tis. Sk, teda vyhodnotil jeho možnosti a schopnosti tak, že

je spôsobilý poskytovať súdom určené výživné. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou
otca, jeho postoj vyhodnotil ako účelové tvrdenia, pre ktoré nie je schopný poukazovať výživné, na
ktorého súd zaviazal. Podnikateľské a iné obchodné prepojenia medzi navrhovateľom a pani I. sa snažil
bagatelizovať, čo však listinné dôkazy vyvrátili. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa
§ 144 veta prvá O.s.p..

4. Opravným uznesením, č.k. 12P/249/2014-184 zo dňa 10.12.2015 opravil súd prvej inštancie výrok
rozsudku v časti dátumu narodenia maloletej J. W..

5. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie manžel aj manželka.

6. Manžel podal odvolanie v časti uloženia povinnosti prispievať na vtedy maloletého S. mesačne
sumou XXX € a na výživu maloletej J. W. sumou XXX €, kde v tejto časti žiadal rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušiť a vrátiť na nové konanie alebo zmeniť rozsudok tak, že bude zaviazaný prispievať
na syna S. mesačne sumou XXX € a na maloletú J. W. sumou XXX € mesačne. Namietal, že mu

postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. 29.09.2015 sa konalo na Okresnom súde
pojednávanie, na ktorom mu bolo doručené písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 24.09.2015, ktoré
vyjadrenie bolo spísané na 14-tich stranách a s vyjadrením sa nemohol oboznámiť. Odôvodnenie výšky
výživného je zmätočné, nedostatočné, nepresvedčivé, založené na dohadoch a nie na dôkazoch. Jemu
bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie vychádzal z veku detí a zo skutočností,

že je živnostník a že je málo pravdepodobné, že mu spoločnosť W. T. s.r.o. nevyplácala žiadnu
odmenu za jeho činnosť. Súd prvej inštancie nezohľadnil jeho zdravotný stav, pretože neprodukoval
relevantné lekárske potvrdenie. Závery súdu prvej inštancie sa zakladajú iba na dohadoch, ktoré nemajú
relevantné podklady. Je pravdou, že v spol. W. T. s.r.o., pri označenej živnosti opravy pracovných
strojov je uvedený ako zodpovedný zástupca, nemal a ani nemá uzavretú pracovnú zmluvu so spol.

W. T. s.r.o.. Uvedená spoločnosť predmetnú živnosť neprevádzkovala a ani neprevádzkuje, preto ani
funkciu zodpovedného zástupcu nevykonával a ani nevykonáva. Z týchto dôvodov neexistoval žiaden
dôvod, aby mu uvedená spoločnosť poskytovala mzdu alebo inú formu peňažného plnenia. Neboli
preukázané žiadne podnikateľské a iné obchodné prepojenia medzi ním a pani I.. Vzhľadom k tomu,
že takéto prepojenia neexistujú nemôžu byť na to ani žiadne dôkazy. Pracuje v spoločnosti Q. s.r.o.,

ako smenový vedúci, s pracovným časom 8, 5 hodiny, žiadnu inú prácu nevykonáva. Súdu predložil
listiny z Univerzitnej nemocnice Bratislava, z ktorých je nepochybné, že v januári 2015 bol operovaný
pre ischiorektálny absces, ako aj ďalšie lekárske správy, podľa ktorých mu bola diagnostikovaná kolitída,
trpí ďalej na ochorenie P. choroba viacerej časti tráviacej trubice, o čom taktiež predložil dôkaz. Uvedené
skutočnosti súd prvej inštancie nezohľadnil. Súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, keď pri

rozhodovaní vo veci táto diagnóza bola u maloletého S. zohľadnená a u neho nie. Rozsudok je tiež
zdôvodnený tím, že sa vyjadril, že v minulosti dokázal zarobiť aj XXX.XXX Sk, preto súd posudzoval
takto jeho možnosti a schopnosti. Súdu prvej inštancie uviedol, že toto bol schopný zarobiť pred 15-
timi rokmi a v čase vyhlásenia rozsudku uvedené preukázané nebolo. Čo sa týka jeho výdavku platenia
nájomného vo výške XXX € mesačne za užívanie jednoizbového bytu v T., tieto platí vlastníkovi bytu

O. I. na základe zmluvy uzavretej s O. I., ktorá je vlastníčkou predmetného bytu, uvedená suma je
primeraná nájomným pomerom v T.. Podľa ústavy má právo na obydlie. Určené výživné tvorí 43,17
% jeho priemerného zárobku a pritom musí prispievať aj na výživu plnoletého T., nakoľko je denným
študentom.7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie aj manželka - matka maloletej J. W. a S..
Namietala, že súd prvej inštancie pri stanovení vyživovacej povinnosti neprihliadol dostatočne na

konkrétne výdavky jej domácnosti a domácnosti maloletých detí a plnoletého syna, ktorý nie je schopný
sám sa živiť. V konaní preukázala základné potreby detí, v celkovej sume XXX €. Súd prvej inštancie
nezohľadnil konkrétne potreby detí a svoje rozhodnutie aj nedostatočne odôvodnil. Náklady na deti sú
vynakladanédôvodne,nesprávnebolizohľadnenémožnostiaschopnostinavrhovateľa,ktorývminulosti
bežne dosahoval vedľajší príjem XXX.XXX Sk. Výšku výživného, ktorú stanovil súd prvej inštancie by

navrhovateľ mohol bez ťažkostí uhrádzať aj zo svojho príjmu, ktorý sa dlhodobo pohybuje na úrovni
X.XXX €, a to aj bez zohľadnenia nepeňažných príjmov z tohto pracovného pomeru, s ktorým príjem
navrhovateľa predstavuje približne X.XXX €. Má vedomosť o tom, že sa navrhovateľ i naďalej snaží
o umelo znižovanie svojich oficiálnych príjmov a vytváranie zdanlivej životnej úrovne prostredníctvom
zamestnávateľov, u ktorých dlhodobo pôsobí a s vedením ktorého má ako zamestnanec na vedúcej
pozícii nadštandardný vzťah. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani majetkové pomery navrhovateľa,

pričom poukázal aj na to, že predmetom BSM účastníkov je nadbytočný a nezaťažený nehnuteľný
majetok, pozemky a chata v hodnote približne XXX.XXX €. Navrhovateľ marí predaj časti pozemkov,
tým navrhovateľ na jednej strane umelo a nedôvodne udržiava vysokú úroveň výdavkov zaťažujúcich
jeho aj rodinu a na strane druhej cielene znižuje svoje príjmy. Oprávnené výdavky navrhovateľa sú
minimálne, nakoľko má možnosť zabezpečiť si viaceré praktické bezplatné možnosti bývania, pričom

navyše v súčasnosti žije so svojou partnerkou pani I. v jej dome, v ktorom sa nachádza aj prevádzka, pre
ktorú je zodpovedným zástupcom. Nájomná zmluva, ktorú v konaní predložil nie je preukazná, keďže je
uzavretá zo spoločnosťou pani I., ktorá nie je vlastníkom nehnuteľnosti a ktorá nevykazuje žiadne príjmy
z prenájmu. Poukázala aj na to, že na výživu plnoletého syna za mesiac október 2015 neprispel žiadnou
čiastkou. Namietala aj výrok o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie mohol použiť ustanovenie

§ 144 O.s.p., podľa ktorého súd môže priznať i náhradu trov alebo v časti, ak to odôvodňujú okolnosti
prípadu alebo pomery účastníka, týmto návrhom sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Rozsudok
je poznačený nedostatočným odôvodnením vo viacerých smeroch, ale najmä vo vzťahu k zdôvodneniu
výšky jednotlivých výdavkov, ktoré sú potrebné na riadnu výživu detí a vymedzeniu prečo súd neurčil
vyššiu čiastku výživného, s ohľadom na preukázané potreby detí a príjmové a majetkové možnosti a

schopnosti účastníkov konania, ako aj vo vzťahu k zohľadneniu osobnej starostlivosti o deti. Žiadala
zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej J. W.
čiastkou najmenej XXX € mesačne a na maloletého S. čiastkou najmenej XXX € mesačne, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci na jej bankový účet. Zmeškané výživné žiadala uhradiť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudkuažiadauhradiťtrovykonania,vrátanetrovprávnehozastúpeniapodľadodatočnéhovyčíslenia.

8. Vo svojich vyjadreniach účastníci zotrvali na svojich prednesoch a žiadali vyhovieť svojim odvolaniam.

9. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť, nakoľko je v
záujme maloletých detí. Súd dostatočne preskúmal mesačné príjmy oboch rodičov, ako aj skutočné

náklady na výživu maloletých detí, v ostatnom sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení, ako aj
záverečného vyjadrenia zo dňa 29.09.2015.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák.
č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným
vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné
vyhovieť.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom odvolacieho konania je úprava výkonu rodičovských práv

a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí, účastníci budú ďalej označovaní
ako otec, matka, maloleté dieťa a kolízny opatrovník.

12. Je potrebné konštatovať, že v priebehu odvolacieho konania S. dovŕšil dňa 09.04.2016 plnoletosť.
13. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z

nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.14. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

16. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.09.2015,

č.k. 12P/249/2014-155 podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016 rozviedol manželstvo manželov a upravil pomery manželov k vtom čase
maloletým deťom na čas po rozvode.

17. Súd prvej inštancie správne rozhodol o výške vyživovacej povinnosti, keď zohľadnil možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby. Nemožno

súhlasiť s tvrdeniami účastníkov, že rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, keď súd prvej inštancie
sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými pre posúdenie vyživovacej povinnosti na deti. Tu
je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnené potreby detí patria potreby súvisiace s výživou, ošatením,
bývaním, zdravotnou starostlivosťou, prípravou na budúce vzdelávanie, mimoškolskými aktivitami a
ďalšími mimoriadnymi výdavkami. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku otca týkajúcu sa

doručenia vyjadrenia k veci, keď z obsahu zápisnice nevyplýva, že by uvedené doručenie vyjadrenia
namietal na pojednávaní a toto žiadal odročiť, prípadne prerušiť pojednávania na možnosť oboznámenie
sasuvedenýmvyjadrením.Súdprvejinštanciesprávnevyhodnotilajpríjmyrodičov,posudzovalsprávne
možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej
povinnosti je potrebné zohľadniť aj vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletému T., ktorú pokiaľ si neplní

v potrebnej výše, je potrebné aby T. podal samostatný návrh na určenie výživného. K námietke otca
týkajúcej sa jeho ochorenia, odvolací súd uvádza, že aj uvedené súd prvej inštancie náležite vyhodnotil
a je potrebné rozdielne posudzovať aj keď rovnaké ochorenie u syna S. a u jeho otca, keďže S. nie
je schopný sám sa živiť a zvládanie tohto ochorenia u neho je potrebné posudzovať rozdielne, ako u
jeho otca, ktorý na rozdiel od neho je schopný sám sa živiť. Správne vyhodnotil súd prvej inštancie

aj zdravotné problémy detí. K matkou namietanej výške vyživovacej povinnosti odvolací súd dopĺňa,
že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Aj matka je povinná prispievať na výživu svojich detí a jej mieru osobnej starostlivosti už
nemožno považovať ako ekvivalent plnenia finančnej starostlivosti zo strany otca, vzhľadom na vek detí.

18. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania, keď správne aplikoval § 144 veta prvá
O.s.p. účinného do 30.06.2016, pričom neboli zistené dôvody na priznanie náhrady trov konania.

19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa §
387 C.s.p..

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).