Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/461/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112212314
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112212314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov

Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcu R. X., Q.. XX.XX.XXXX,
U. F., X. XXXX/XXX, zastúpeného JUDr. Fratiškom Svatuškom, advokátom, so sídlom v Humennom,
Kukorelliho 1505/52, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska
2, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Boženy
Němcovej 22, v konaní o zaplatenie 17.639,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 38C/228/2012.147 zo dňa 31.05.2013 takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalovanej na prerušenie konania.

O d m i e t a odvolanie žalovanej proti výroku rozsudku o vrátení zaplateného súdneho poplatku
žalobcovi vo výške 1.058,- eur.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výrokoch o trovách konania a
zaplatení súdneho poplatku žalovanou.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 344,75 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Františka Svatuška do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 12.174,58 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5.465,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 17.639,58 eur od 29.08.2011 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.714,98 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Františka Svatuška do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 1.058,- eur, ktorý

mu bude vyplatený prostredníctvom Daňového úradu Prešov do ôsmich dní od doručenia odpisu
právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu. Žalovanú zaviazal zaplatiť súdny poplatok
vo výške 1.058,- eur na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili dňa 07.10.1996 poistnú zmluvu typu UDP-
K č. 5003600016 so začiatkom poistenia od 28.08.1996 a koncom poistenia 28.08.2011, t.j. na poistnú
dobu 15 rokov, s dobou platenia poistného 10 rokov na poistenie pre prípad smrti na poistnú sumu

350.000, -Sk (11.617,87 eur) a pre prípad dožitia na poistnú sumu 531.410,- Sk (17.639,58 eura),
za dohodnuté poistné 2.569,- Sk (85,28 eura) splatné mesačne. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné
poistné podmienky pre životné poistenie (ďalej v texte len VPP pre ŽP). Poistenie tak zaniklo dožitím
po uplynutí 15 rokov dňom 28.08.2011. Uviedol, že v konaní bolo nesporné, že žalobca svoju zmluvnúpovinnosť uhrádzať zmluvne dohodnutú výšku mesačného poistného 85,28 eur plnil riadne a včas.
Žalovaná namietala, že aj keď žalobca plnil dohodnutú sumu poistného riadne a včas, aj tak mu vznikol
nedoplatok na poistnom vo výške 5.465 eur, nakoľko v poistnej zmluve bola účastníkmi nesprávne

dohodnutá mesačná výška poistného 85,28 eur odvodená v čase vzniku vzťahu z nesprávnych poistno-
matematických metód a postupov. Preto žalovaná jednostranne započítala sumu 5.465,- eur proti
pohľadávke žalobcu vo výške 17.639,58 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná po uznaní
sumy 12.174,58 eur navrhla v prevyšujúcej časti nároku kompenzáciu vo výške 5.465,- eur, ktorá
zodpovedá výške zostávajúcej pohľadávky žalobcu 5.465,- eur, resp. v súčte s dlžným príslušenstvom

neprevyšujúcu pohľadávku žalobcu, posúdil súd prvého stupňa tento návrh žalovanej ako obranu proti
žalobe, po citácii zákonných ustanovení § 97 ods. 1, § 98 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.).

Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu zistil, že ide o súkromno-právny vzťah bez akejkoľvek
regulácie verejným právom, obsahom ktorého je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o

životnom poistení v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a že ide o spotrebiteľskú
adhéznu zmluvu vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a ani výšku poistného nemohol
žalobca so žalovanou vo vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť.
Mohol len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej podobe uzavrie alebo
nie. V konaní bolo taktiež nesporne preukázané, že postavenie a činnosť žalovanej pri výkone

poisťovníctva je zo strany štátnych orgánov regulovaná normami verejného práva, predovšetkým
zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a
zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané relevantné
zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovanej od počiatku podnikania schválením matematického
vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa

30.05.1995), previerkou činnosti žalovanej orgánom dozoru MF SR (dňa 31.07.1999), pričom neboli
zistené žiadne závažné nedostatky. Až kontrolou Úradu pre finančný trh Slovenskej republiky (od
18.02.2003) ako nastupujúcim orgánom po MF SR, boli zistené nedostatky v oblasti účtovníctva či
formálneho výkazníctva, ďalej dohľadom vykonaným NBS, ako nastupujúcim orgánom dohľadu nad
kapitálovým trhom a poisťovníctvom po Úrade pre finančný trh Slovenskej republiky (v období od 30.04.

2007 do 21.02.2008, Protokol č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že „kalkulačné
vzorce“ uvedené v poistno - matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade
s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky
záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP (žalovaná) zaviazala plniť v prípade vzniku poistnej udalosti,
pričom najkritickejšie produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo nízke, kalkulované poistné

počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť, namiesto z poistnej sumy na dožitie a v
neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov. Citoval zákonné ust. § 3
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 493 Občianskeho zákonníka, ako aj Stanovisko obchodného kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2005 sp.zn. 1Obpj/1/2005, pričom dospel k záveru, že žalovaná
nemohla jednostranne zmeniť podmienky poistnej zmluvy, ktorá platila medzi účastníkmi konania v

nezmenenej dohodnutej forme od 27.08.1996 do 24.09.2011 a bola rovnako záväzná pre oboch
účastníkov zmluvného vzťahu a už vôbec nie v čase po zániku poistenia, v čase splatnosti poistného
plnenia. Konštatoval, že bolo by nesprávne podporiť nerovnosť účastníkov zmluvného vzťahu prijatím
argumentácie žalovanej, že žalobca síce platil dohodnuté poistné vo výške 85,28 eura riadne a včas,
ale aj tak mu nevznikol nárok na vyplatenie dohodnutej sumy poistného preto, že mu mal vzniknúť

nedoplatok na platbách poistného, ktoré bolo vypočítané žalovanou v čase vzniku vzťahu na základe
nesprávnych poistno-matematických metód a postupov.

Považoval za nátlakové konanie voči spotrebiteľovi tvrdenie žalovanej o tom, že jej vznikol nárok voči
žalobcovi na zaplatenie doplatku poistného od žalobcu vo výške 5.465 eur, ktoré by bola žalovaná

dostala na poistnom, keby vraj sa dohodli správne a žalobca by bol platil poistné vo výške 130,82 eur
mesačne vypočítané už podľa správnych poistno-matematických metód a postupov. Na túto zmenu ale
žalovaná prišla po zániku poistenia a v čase splatnosti poistného plnenia. Vychádzajúc z uvedeného
tak súd prvého stupňa uzavrel, že žalobcovi splnením podmienky dožitia ku dňu 28.8.2011 vznikol z
platnej poistnej zmluvy nárok na vyplatenie poistného pre prípad dožitia v celkovej sume 17.639,58

eur (531.410 Sk) a teda jeho nárok uplatnený žalobou je v celom rozsahu dôvodný, pričom z tohto
nároku o zaplatení 12.174,58 eur bolo rozhodnuté rozsudkom pre uznanie a o sume 5.465 eur s prísl.
súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení po právnom
posúdení zisteného skutkového stavu.Keďže žalovaná sa preukázateľne dostala do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, vznikol
žalobcovi podľa § 517 OZ aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania od prvého dňa nasledujúceho po

vzniku poistnej udalosti (dožitím sa dňa 28.8.2011), t.j. od 29.8.2011 a to výške, ktorá zodpovedá súčtu
8 percentuálnych bodov plus 1,5 % základnej úrokovej sadzby ECB (§ 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR
č. 586/2008 Z.z. z 26.11.2008), ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 137, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p., ako aj § 9 ods. 1, §
10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) v
znení účinnom k dátumu vykonania jednotlivých úkonov právnej pomoci a úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 1.714,98 eur, keďže predmetom tohto konania je nárok žalobcu na
zaplatenie pohľadávky vo výške 17.639,58 eur, pričom tarifná hodnota jedného úkonu právnej služby

je 336,94 eur, a to za úkony právnej služby, ktoré sú v odôvodnení rozsudku presne špecifikované a
v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. neúspešnú žalovanú zaviazal nahradiť ich na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Františka Svatuška.

Podľa § 11 ods. 1, 4, 6 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, keďže žalobca dňa 19.6.2012 zaplatil súdny poplatok vo výške 1.058 eur, ale nakoľko ide o
nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd rozhodol, že súdny poplatok mu bude prostredníctvom príslušného
daňového úradu vrátený a v zmysle § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písmeno za/ zákona č. 71/1992 Z.z. zaviazal
žalovanú na zaplatenie tohto súdneho poplatku vo výške 1.058 eur, v zmysle položky 1a Sadzobníka
súdnych poplatkov na účet Okresného súdu Košice I, pretože žalobca sa domáhal ochrany svojho

práva zo zmluvy o poistení ako spotrebiteľ, pričom v pochybnostiach pri aplikáciách zákona o súdnych
poplatkoch súd poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/268/2005.

Proti druhému, tretiemu, štvrtému a piatemu výroku rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Uplatnila
odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Podľa jej názoru súd nezistil

správne a komplexne skutkový stav veci, pričom následne vec nesprávne právne posúdil a rozhodol.
V odvolaní poukazovala na tú skutočnosť, že v období roka 1996, kedy bola dojednaná aj poistná
zmluva so žalobcom, bolo uzatváranie poistných zmlúv regulované štátom a pod jeho dohľadom a ak
by súd pripustil dôkazy navrhované žalovanou (dôkaz správnym spisom MF SR č. 52/1024/1995 ev.
výsluch svedka - generálneho riaditeľa správy poistenia žalovanej JUDr. Škapinca), mohla by žalovaná

nimi dokázať celkový skutkový priebeh od vzniku poistenia a ingerencie štátneho orgánu vo forme
priamych zásahov do poistných súkromnoprávnych vzťahov žalovanej a teda, že žalovaná musela splniť
všetky podmienky určené a schválené štátom od začiatku poistného vzťahu až do jeho zániku, na ktorý
mali priamy a a nezvratný vplyv kontrolné závery Národnej banky Slovenska v roku 2007. Z týchto
skutkových zistení by súd vyvodil právne závery a právne posúdenie situácie inak, než v napadnutom

rozsudku. Žalovaná uviedla, že konala pod tlakom tretej osoby - kontrolného orgánu NBS a v krajnej
núdzi bola donútená fakticky vypovedať poistný vzťah s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z
poistného vzťahu po citácii zákonného ustanovenia § 37 ods. 1 písm. a/ Z.z. o poisťovníctve. Uviedla,
že súd konal v rozpore s nálezom Ústavného súdu ČR zo dňa 6.11.2007 sp. zn. II. ÚS 3/06, podľa
ktorého je úlohou súdu hľadať výsledok sporu tak, aby bol zlučiteľný s predstavou spravodlivosti, čím

sa súd neriadil a rozhodol výlučne v neprospech žalovanej. Spravodlivé rozhodnutie by podľa názoru
žalovanej docielil tým, ak by súbežne konal a rozhodol o kompenzačnej námietke žalovanej zo dňa
23.11.2012, ktorou si žalovaná uplatnila voči žalobcovi pohľadávku vo výške 5.465 eur titulom správnej
výšky poistného, ktorou si žalobca „mal predplatiť„ konečnú poistnú sumu 17.639,58 eur, avšak túto
sumu si v skutočnosti „nepredplatil“. Podotkla, že odvolaním nenapadá len prvý výrok napadnutého

rozsudku, a to z dôvodu uznania sumy vo výške 12.174,58 eur ako nespornej sumy, ktorá žalobcovi
prináleží a ktorú si pravidelnými platbami poistného vo výške 85,28 eur predplatil. Podľa jej názoru súd
nesprávne vyhodnotil skutkový stav a tým, že vyvodil záver, že medzi účastníkmi poistného vzťahu
nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, keďže túto skutočnosť sa žalovanej nepodarilo preukázať.
Žalovanánavrhlažalobcovitrialternatívyďalšiehopostupuvovzniknutejsituácii,ktorúnezavinilvsnahe,

aby dosiahla v prvom rade dohodu so žalobcom, čo súd nesprávne taktiež vyhodnotil v jej neprospech.

Mala za to, že súd mal v konaní vykonať navrhované a v konaní pred súdom prvého stupňa nevykonané
dôkazy podľa vyjadrenia žalovanej k žalobe, objektívne skutkové vyhodnotenie a tomu zodpovedajúcesprávne právne závery a rozhodnutie vo veci. Žalovaná namietala, že súd vôbec vo svojom rozhodnutí
nezohľadnil a nevyhodnotil, že nebyť záverov NBS o zistenom nedostatku v určení výšky poistného na
základe príslušnej poistno-matematickej metódy, ktorú žalovaná používala od začatia svojej činnosti ako

subjekt poisťovníctva od roku 1995 so schválením predchádzajúcich štátnych orgánov, vykonávajúcich
dohľad nad výkonom poisťovníctva (MS SR - Úrad pre dohľad nad finančným trhom), žalovaná by
nikdysvojvoľneneprikročilaknavrhovanýmzmenámvpoistnýchvzťahochviacerýmialternatívami,resp.
až ukončeniu poistného vzťahu so žalobcom. Žalovaná tak konala voči žalobcovi formou ukončenia
poistného vzťahu len a jedine pre objektívnu nemožnosť plnenia zapríčinenú vonkajšími faktormi (zmena

zákona o poisťovníctve č. 95/2002 Z.z. a z nej vyplývajúci zásah NBS ako orgánu štátneho dozoru
až do súkromnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a žalovanou) a bez subjektívneho zavinenia. Tak
konala v krajnej núdzi, keď ukončila poistný vzťah a ponúkla žalobcovi odkupnú hodnotu poistného s
tým, že poistný vzťah z daného dôvodu medzi nimi zanikol. Súd preto nemal pričítať žalovanej zavinené
porušenie povinnosti v právnom vzťahu so žalobcom a nedostatočné preukázanie súdom označených
právne významných skutočností predpokladaných poistnými podmienkami a Občianskym zákonníkom,

keďže žalovaná v dôsledku záverov kontroly NBS a nových zákonných úprav nemala žiaden dosah
dosiahnuť zmenu v posúdení existujúcich poistných zmlúv.

Súbežne sa žalovaná domáhala aj prerušenia tohto konania v štádiu pred odvolacím súdom v zmysle §
109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že v súčasnosti v inom obsahovo totožnom spore rozhodol odvolací

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 1Co 212/2012 zo dňa 24.10.2012 o prípustnosti dovolania pre
vyriešenie otázky zásadného právneho významu, o ktorej doposiaľ rozhodované nebolo a jej vyriešenie
bude mať podstatný vplyv aj na toto prebiehajúce konanie a to s poukazom na zákonné ust. § 575
Obč. zákonníka a tým postup žalovanej pri ukončení poistného vzťahu z dôvodu objektívnej nemožnosti
plnenia vyvolanej zásahom zvonku - zmenou zákona a z nej vyplývajúcim konaním a postupom NBS.

Poukazovala aj na pravidlá Európskeho zmluvného práva, ktoré sú podľa nej aplikovateľné aj na tento
sporný prípad v časti týkajúcej sa zmeny podmienok, ktorými sa pre daný prípad súd prvého stupňa
neriadil. Je vecou súdu vykonávať výklad zákona eurokonformne aj v súlade so všetkými pravidlami
platiacimi v komunitárnom práve, teda nielen s pravidlami platnými v spotrebiteľskom práve, čím sa
súd neriadil a dospel tak popri neúplných skutkových zisteniach aj k nesprávnym právnym záverom

v spore. Opätovne zdôrazňovala podstatné skutkové okolností prípadu, ktoré podľa nej dokazujú
nerovnocennosť napadnutého rozhodnutia a ukrátenie spravodlivosti pri posudzovaní konania žalovanej
v krajnej núdzi pod tlakom tretej osoby - kontrolného subjektu NBS s tým, že mala za to, že poistnú
zmluvu s podstatnou obsahovou náležitosťou a to cenou plnenia (poistného ) a aj hlavným predmetom
plnenia (poistné plnenie) predpísal tým, že ich stanovil pre žalovanú záväznými, vtedajší orgán štátnej

správy nad poisťovníctvom, ktorým bolo Ministerstvo financií SR (§ 9, § 11 zákona č. 24/1991 Zb.
o poisťovníctve v dobovom znení). Tak štátom stanovená výška poistného, ktorej zodpovedá príslušná
výška poistného plnenia sa preniesla do obsahu poistnej zmluvy ako súčasť povinnosti žalobcu a tomu
zodpovedajúceho práva žalovanej a žiadna zo zmluvných strán nemohla predpokladať omyl tretieho
subjektu spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného orgánu verejnej moci, ktorý

schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy predchádzal. Žalovaná
podotkla,ženapriliehavejšieprávneriešenieskutkovejsituáciešpecifickejpretentoprípadsútuPrincípy
európskeho zmluvného práva najmä článok 6: 105 v spojení s čl. 6: 106 a čl. 6:111 a tieto princípy v
zmysle ich výkladu súdom mal súd aplikovať aj na návrh žalovanej, pretože do úvahy práve prichádza
ich použitie a to z dôvodu, že „ daný právny vzťah sa riadi všeobecnými právnymi zásadami.“

Navrhovala, aby v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku , že voči rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa je
dovolanie prípustné, pretože ide o otázku zásadného právneho významu, v zmysle špecifikovaných
právnych otázok, ktoré môžu vystáť vzhľadom na relevantné skutkové a právne okolnosti prípadu.

Žalovaná namietala aj súvisiace výroky súdu o priznaní trov konania a o zaplatení súdneho poplatku,
pretože tieto výroky sú priamo závislé od výroku vo veci samej. Nesprávny výrok o povinnosti žalovanej
nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia podľa nej vychádza z nesprávne určenej výšky tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby, keďže súd nemal vychádzať zo sumy pôvodne žalovanej, a to

17.639,58 eur ale len zo spornej sumy 5.465,- eur, pretože suma 12.174,98 eur bola podľa žalovanej od
počiatku nesporná a žalovanej právne prejavy túto právne významnú skutočnosť aj dokazujú. Súd mal
pri určovaní náhrady trov konania právnemu zástupcovi úspešnej protistrany vychádzať zo žalovanéhonároku, ktorý je alebo zostal sporný a tak by výsledná tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej
služby bola 198,52 eur.

Žalovaná navrhovala, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie s tým, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom neprizná.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti
potvrdil a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške

344,75 eur v zmysle ich vyčíslenia (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Uviedol, že všetky skutočnosti, ktoré žalovaná
uvádzala v odvolaní, namietala už v konaní pred prvostupňovým súdom a podľa jeho názoru sa súd so
všetkými námietkami a dôvodmi náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení rozsudku, a to ohľadom
zásad pri zmenách záväzkového zmluvného vzťahu ako aj dodatočnej nemožnosti plnenia. Nesúhlasil s
tvrdením žalovanej, že výška trov právneho zastúpenia bola priznaná nesprávne, pretože je nesporné,
že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 17.639,58 eur s prísl. a skutočnosť, že žalovaná uznala

nárok žalobcu do výšky 12.174,98 eur v konaní pred súdom nič nemení na skutočnosti, že žalobca bol
úspešnývcelomrozsahuapretozákladomprevýpočetodmenyadvokátazajedenúkonprávnejslužbyv
zmysle§10ods.1vyhláškyč.655/2004Z.z.mábyťcelážalovanásuma. Čosatýkanávrhužalovanejna
pripustenie dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. poukazoval na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku
prvostupňového súdu, ktorý sa presvedčivo vysporiadal so všetkými nastolenými otázkami žalovanej a

pripusteniedovolaniabyumelopredlžovalosúdnekonanie, zvyšovalobystavprávnejneistotyžalobcua
oddialilo by jeho nárok na získanie jemu patriaceho plnenia a preto žalobca nesúhlasil s týmto postupom,
ktorý navrhovala žalovaná v odvolaní proti napadnutému rozsudku.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. ) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej

lehote, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom druhom, treťom, štvrtom a piatom výroku
rozsudku súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a
rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku dňa 20.11.2014 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. 221/II. poschodie oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 13.11.2014.

Pred prejednaním odvolania odvolací súd sa zaoberal návrhom žalovanej na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši

otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet (§
109 ods. 2 písm. c) O.s.p.).

Citované ustanovenie upravuje možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia súdneho konania. V
prejednávanej veci žalovaná navrhovala prerušenie konania v zmysle tohto zákonného ustanovenia z

dôvodu, že v súčasnosti v inom obsahovo totožnom spore rozhodol odvolací Krajský súd v Košiciach
rozsudkom č.k. 1Co/212/2012 zo dňa 24.10.2012 o prípustnosti dovolania, pre vyriešenie otázky
zásadného právneho významu, o ktorej rozhodnuté nebolo a jej vyriešenie bude mať podstatný vplyv aj
na toto prebiehajúce konanie a to s poukazom na aplikáciu zákonného ustanovenia § 575 Občianskeho
zákonníka a postup žalovanej pri ukončení poistného vzťahu z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia

vyvolanej zásahom zvonku - zmenou zákona a z nej vyplývajúcim konaním a postupom NBS, čo nie je
možné a právom dovolené podľa žalovanej. Odvolací súd konštatuje, že vyriešenie tejto otázky, ako aj
ďalších otázok formovaných žalovanou, nie sú otázkami zásadného významu, pretože otázky, ktoré sa
riešia v tomto konaní sú z rozhodovacej činnosti súdov prvého stupňa ako aj odvolacích súdov jasne
a nepochybne zodpovedané. Treba navyše dodať, že právne vec sp.zn. 1Co/212/2012 sa týka iných

účastníkov konania, pričom o prípustnosti dovolania odporcu krajský súd ani nerozhodoval.

Krajský súd preto návrh žalovanej na prerušenie odvolacieho konania zamietol.

Žalovaná v odvolaní voči rozsudku namietala odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b/,c/, d/ a f/

O.s.p. teda, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd
prvéhostupňaneplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia
veci.

Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalovaná v odvolaní voči rozsudku ako odvolací dôvod uviedla dôvod
v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a to , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie, vo veci je potrebné uviesť, že inými vadami, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1
O.s.p. a a tieto postihujú chybný postup súdu pri ich dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných

otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie
účastníkov a ďalšie nedostatky v činnosti súdu, ku ktorým došlo v priebehu konania, alebo v súvislosti
s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho, ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci). Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v
konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecné nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje

otázku, či obsah výroku rozhodnutia bol by iný, keby k vade konania nedošlo. Za procesnú vadu konania
treba považovať aj skutočnosť, ak listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s § 129 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.5.2013 č.l. 142 spisu vyplýva, že súd prvého stupňa
oboznámil obsah listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých pri rozhodovaní vo veci samej aj

vychádzal, čo žalovaná ani v odvolaní nenamietala. Po poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a po
prednesoch účastníkov konania účastníci konania uviedli, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania na čo súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

Žalovaná v odvolaní namietala skutočnosť, že ak by súd pripustil dôkazy ňou navrhované (dôkaz

správnym spisom MS SR č. 52/1024/1995- ev. výsluch svedka - generálneho riaditeľa správy poistenia
žalovanejJUDr.Škapinca)mohlabyžalovanánimidokázaťcelkovýskutkovýpriebehodvznikupoistenia
a ingerencie štátneho orgánu vo forme priamych zásahov do poistných súkromno-právnych vzťahov
žalovanej. Z obsahu spisu, ale odvolací súd nezistil, aby žalovaná navrhla tieto konkrétne dôkazy a
ako už odvolací súd uviedol, súd prvého stupňa oboznámil listiny založené v spise, pričom účastníci

konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (Zápisnica o pojednávaní zo dňa 31.5.2013
č.l. 142 spisu). Treba konštatovať, že súd by správne postupoval pokiaľ v prípade, že by aj žalovaná
takýto konkrétny dôkaz navrhla, ho nevykonal, lebo vykonanie tohto navrhovaného dôkazu je aj tak bez
právneho významu pre rozhodnutie vo veci, vzhľadom aj na oddelenosť súkromno-právnej a verejno-
právnej roviny právnej úpravy vzťahov účastníkom konania.

Rozhodnutiu súdu teda nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133-135
O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú tu dôvodne uplatnené ani ďalšie odvolacie dôvody podľa
§ 205 ods. 2 písm. c/, d) a f) O.s.p.

K ďalšej odvolacej námietke, ktorú žalovaná odôvodnila tým, že súd by spravodlivé rozhodnutie docielil
tým, ak by súbežne konal a rozhodol o kompenzačnej námietke žalovanej zo dňa 23.11.2012, ktorou

si uplatnila voči žalobcovi pohľadávku vo výške 5.965,- eur titulom správnej výšky poistného, ktorou si
žalobca mal predplatiť konečnú poistnú sumu 17.639,58 eur, avšak túto sumu si v skutočnosti podľa
žalovanej nepredplatil, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa po zákonnej citácii § 97 ods. 1
a § 98 O.s.p. správne uviedol, že v danom prípade nejde o vzájomný návrh a ide len o kompenzačnúnámietku žalovanej vo výške 5.465, eur, ktorá zodpovedá výške zostávajúcej pohľadávky žalobcu vo
výške 5.465,- eur a neprevyšuje jeho pohľadávku, a preto súd prvého stupňa tento návrh žalovanej
správne posúdil ako obranu proti návrhu žalobcu. Je potrebné uviesť, že ak má prejav účastníka povahu

obrany vo výroku rozsudku netreba o kompenzačnej námietke rozhodnúť a stačí, ak sa s touto otázkou
súd vysporiada v dôvodoch rozhodnutia, čo aj súd prvého stupňa učinil, keď uviedol, že žalovaná
nemohla jednostranne zmeniť podmienky poistnej zmluvy, ktorá platila medzi účastníkmi konania v
nezmenenej dohodnutej forme od 27.81996 do 24.9.2011 a bola rovnako záväzná pre oboch účastníkov
zmluvného vzťahu, a už vôbec nie v čase po zániku poistenia, v čase splatnosti poistného plnenia.

Je správne, ak nesúhlasil s argumentáciou žalovanej, že žalobca síce platil dohodnuté poistné vo
výške 85,28 eur riadne a včas, ale aj tak mu nevznikol nárok na vyplatenie dohodnutej sumy poistného
preto, lebo mu mal vzniknúť nedoplatok na platbách poistného práve vo výške kompenzačnej námietky
5.465,- eur, ktorá aj zodpovedá zostávajúcej výške žalovanej sumy po uznaní sumy žalovanou vo výške
12.174,58 eur. Kompenzačná námietka žalovanej vo výške 5.465,- eur bola vypočítaná žalovanou,
ak by žalobca platil poistné vo výške 130,82 eur mesačne vyčíslenej podľa správnych poistno-

matematických metód a postupov. K takémuto výpočtu dospela žalovaná až po zániku poistenia - v čase
splatnosti poistného plnenia a preto tento nedoplatok poistného prvostupňový súd správne vyhodnotil
aj ako nesporné nátlakové konanie voči spotrebiteľovi, keďže žalobca ako spotrebiteľ nemohol niesť
zodpovednosť za nesprávny poistno-matematický postup a metódy, na základe ktorých bol realizovaný
zo strany žalovanej výpočet výšky poistného plnenia.

Odvolací súd tak konštatuje, že vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.)

Žalovaná v odvolaní ďalej argumentovala aj skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého
stupňa, čo konštatoval aj žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu, s ktorými sa súd prvého stupňa
náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.

Treba poznamenať, že podstatou odvolacích námietok žalovanej je aj tvrdenie o zániku jej povinnosti
plniť v dôsledku nedostatočnej nemožnosti plnenia, ktorá bola vyvolaná postupom kontrolného úradu
Národnej banky Slovenska pri výkone kontroly nad žalovanou ako subjektom poisťovníctva v r. 2007 až
február 2008, teda nezávisle od jej vôle tretím subjektom ako orgánom verejnej moci.

S touto obranou žalovanej sa súd prvého stupňa zaoberal pri rozhodovaní vo veci samej a s jeho
záverom, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku § 575 OZ pre nedostatočnú nemožnosť
plnenia nenastal z dôvodov, ktoré sú podrobne, precízne a logicky uvedené v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Výsledok kontroly Národnou bankou Slovenska nespôsobuje nemožnosť plniť z poistnej zmluvy, pretože
žalovaná prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými
spôsobmi , ako len zmenou poistnej zmluvy, ku ktorej nedošlo.

Pokiaľ je faktický a právny záväzok splniteľný, sťaženie podmienok plnenia, resp. to, že možno plniť s

väčšími nákladmi, nemá za následok zánik záväzku (viď § 575 ods. 2 OZ). Plnenie zo zmluvy nie je
vylúčené, resp. zakázané právnym predpisom, na ktoré odkazuje žalovaná (zákonom č. 95/2002 Z.z.
o poisťovníctve), nejde o nemožné plnenie.

Žalovaná taktiež poukazovala na to, že v dôsledku zmeny zákonov č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve

a zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom bol v sídle žalovanej vykonaný dohľad
Národnou bankou Slovenska Úradom dohľadu nad poisťovníctvom, zo záverov ktorého vyplýva, že
kalkulačné vzorce žalovanej nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteným, ktoré sa žalovaná zaviazala plniť v prípade vzniku poistnej udalosti. Skupina dohľadu

považovala najkritickejšie produkty UDP-K a Kapitál. Zároveň bolo žalovanej uložené prijať a splniť
opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 30. apríla 2008. Z týchto záverov žalovaná
vyvodila svoje právo jednostranne zmeniť zmluvný vzťah. Argumentovala, že skutkové okolnosti prípadu
spočívajúce v podstatnej zmene prostredia, v ktorom bolo poistenie poskytované, sú tak špecifické anepredvídateľné, že je na nich potrebné prihliadať ako na právnu nemožnosť plnenia. Potreba odstrániť
rozpormedziobsahompoistnejzmluvyavšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismiužalovanejvyvolalo
snahu o „zosúladenie“ obsahu poistnej zmluvy s právnym predpisom z oblasti verejného práva, a preto

bola žalovaná nútená (ne)pokračovať v poistnom vzťahu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že záver okresného súdu o tom, že k ukončeniu poistnej zmluvy riadnym a
zákonným spôsobom nedošlo, a že poistný vzťah aj po oznámení zániku poistenia trval, je správny a
zákonný.

Vzťah z poistnej zmluvy je vzťahom súkromnoprávnym a je upravený predpismi súkromného
práva, predovšetkým Občianskym zákonníkom. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a osoba, ktorá s
poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (§ 788 ods. 1 OZ).

Vzťahy v poisťovníctve sú okrem toho upravené predpismi verejného práva, predovšetkým zákonom
č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ktorý upravuje najmä vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou,
riadením, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní, ako aj výkon dohľadu. Tento zákon je účinný od
15. februára 2008. Predtým upravoval verejnoprávne vzťahy v poisťovníctve zákon č. 95/2002 Z.z. o
poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Aj tento zákon upravoval predovšetkým vzťahy upravujúce

vznik, organizáciu, riadenie, vykonávanie činnosti a zánik poisťovní, vzťahy súvisiace s pôsobením
poisťovní z iných členských štátov a zahraničných poisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej
republiky a výkon dohľadu nad poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 uvedeného zákona).

Vzhľadom na rozdielny charakter právnych noriem rozlišuje teória práva v rámci kontinentálnych

právnych systémov dva podsystémy, a to právo verejné a právo súkromné. Pre právne normy
súkromného práva predovšetkým platí to, že právne subjekty tu majú rovné postavenie (platí tu princíp
ekvivalencie), naopak vo verejnom práve je jeden subjekt práva podriadený druhému, ktorý v právnom
vzťahu vystupuje ako silnejší (princíp subordinácie) [viď Knapp V. Teórie práva, I. vydání Praha, C.H.
Beck 1995 str. 68]. Obidva subsystémy práva sú založené na rozdielnych zásadách a princípoch. Medzi

základné zásady súkromného práva, patrí okrem iného zásada individuálnej autonómie, zásada, že
je dovolené všetko, čo nie je zákonom zakázané, zásada pacta sunt servanda a zásada dispozitívnej
právnej úpravy. Pre občianskoprávne vzťahy platí, že ich subjekty majú rovnaké postavenie (§ 2 ods. 2
OZ). To znamená, že jeden z účastníkov vzťahu nemôže jednostranným úkonom alebo „rozhodnutím“
založiť povinnosť druhého účastníka vo vzťahu a v rámci tohto vzťahu nemôže autoritatívne vynucovať

splnenie povinnosti druhého subjektu. Pokiaľ sa subjekty občianskoprávnych vzťahov nedohodnú na
svojich subjektívnych právach a právnych povinnostiach, môže byť splnenie takejto povinnosti vynútené
mocensky iba prostredníctvom orgánu štátu, ktorý je splnomocnený, poskytovať požadovanú právnu
ochranu.

Názoržalovanej,žeakjejbolarozhodnutímštátnehoorgánu,ktorývykonávalprávomocpodľaverejného
práva uložená povinnosť, môže to ovplyvniť existujúce občianskoprávne vzťahy, je nesprávny. Zmena
obsahu občianskoprávneho vzťahu môže byť vykonaná výlučne na základe predpisov súkromného
práva a spôsobom, ktorý si účastníci dohodli, alebo ktorý upravuje zákon.

Odvolací súd konštatuje, že ak štátny orgán v rámci výkonu oprávnení vyplývajúcich z verejnoprávnych
predpisov uložil žalovanej povinnosť zosúladiť kalkulačné vzorce tak, aby zohľadnili všetky záväzky voči
poisteným, nemá to bez ďalšieho vplyv na už uzavreté poistné zmluvy. Zároveň zdôrazňuje, že nedošlo
k vzniku takej právnej skutočnosti, ktorá by znamenala zánik poistného vzťahu. Neprijatie návrhu na
zmenu poistných podmienok nie je a nemôže byť okolnosťou, ktorá by spôsobila právo jednostranného

ukončenia poistného vzťahu. Za relevantnú nepovažuje odvolací súd ani námietku žalovanej, že došlo
k vzniku právnej nemožnosti plnenia a že zotrvanie v právnom vzťahu, ktorý vychádza z nesprávnych
matematicko-poistných modelov, je v rozpore so zákonom, resp. s Ústavou Slovenskej republiky.

Odvolací súd považuje za nepatričné aj úvahy žalovanej o zodpovednosti štátu (Ministerstva financií SR)

alebo Národnej banky Slovenska za „škodu“ vzniknutú žalobkyni, lebo táto otázka nebola predmetom
tohto konania.Pokiaľ žalovaná v odvolaní žiada na prejednávaný vzťah aplikovať Princípy európskeho práva, uvádza
odvolací súd, že tieto sa aplikujú výlučne v prípade, ak sa strany dohodli na ich začlenení do zmluvy
alebo na tom, že sa nimi bude ich zmluva spravovať. Ani jedna z týchto podmienok nebola v konaní

preukázaná. Odvolací súd však dodáva, že v danom prípade ani nedošlo k naplneniu ani jednej z vyššie
uvedených právnych noriem čl. 6:105 a čl. 6:106 ods. 2 Princípov európskeho zmluvného práva (PEZP)
lebo cena nebola určená treťou osobou (štátnym orgánom) a podľa čl. 6:111 ods. 1 PEZP aj za aplikácie
Princípov európskeho zmluvného práva by bol odporca povinný plniť svoje záväzky aj vtedy, ak sa
plnenie stalo zaťažujúcim, či už z dôvodu nárastu nákladov plnenia alebo z dôvodu poklesu hodnoty

prevzatého plnenia. Rovnako čl. 6:111 ods. 2 PEZP ustanovuje, že „ak sa plnenie zo zmluvy stane v
dôsledku zmeny okolností nadmerne zaťažujúce, strany sú povinné začať rokovanie o úprave alebo
zrušení zmluvy, pokiaľ a) zmena okolnosti nastala po uzavretí zmluvy, b) možnosť zmeny okolnosti
nebolo možné priemerne zohľadniť v čase uzavretia zmluvy a c) nejde o také riziko zmeny okolnosti,
ktoré by podľa zmluvy mala niesť dotknutá strana.

Vecne správne je aj rozhodnutie súdu o trovách konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho
zastúpenia žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu vo výške 1.714,98 eur a aj keď žalovaná uznala
nárok žalobcu do výšky 12.174,98 eur v konaní pred súdom, to nič nemení na skutočnosti, že žalobca
bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto základom pre výpočet odmeny advokáta za jeden úkon
právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb, má byť celá žalovaná suma.

Pretože žalobca sa domáhal ochrany svojho práva zo zmluvy o poistení ako spotrebiteľ, súd prvého
stupňa na daný prípad správne aplikoval ust. § 4 ods. 2 písm. za, § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992
Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo
výrokoch o trovách konania a zaplatení súdneho poplatku žalovanou podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., ako
vecne správny a odmietol odvolanie žalovanej proti výroku rozsudku o vrátení zaplateného súdneho
poplatku vo výške 1.058,- eur žalobcovi v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., keďže žalovaná nie je

oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomuto výroku, nakoľko ním nebola dotknutá na svojich
právach.

Odvolací súd zastáva názor, že nie je dôvod ani na vyslovenie prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3
O.s.p., keďže otázky formulované žalovanou v odvolaní nie sú otázkami zásadného právneho významu.

Právna teória a judikatúra súdov dôsledne rešpektuje rozdiel medzi právnymi normami a právnymi
vzťahmi verejnoprávnej a súkromnoprávnej povahy s tým, že vzťahy súkromnoprávne je potrebné riešiť
iba podľa noriem súkromného práva, aj keby prípadné zmeny verejnoprávnych predpisov mali vplyv na
postavenie niektorého účastníka súkromnoprávneho vzťahu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, úspešný žalobca
si uplatnil náhradu trov konania v správnej výške. Trovy právneho zástupcu žalobcu pozostávajú z
jedného úkonu právnej služby vo výške 336,94 eur a režijného paušálu vo výške 7,81 eur a to v súlade
s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

platnom znení (§ 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.