Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Cbi/32/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6009201063
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6009201063.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobcu

Stavebno-servisný podnik, a. s. „v konkurze", Bánovská cesta 010 01 Žilina, IČO:31 562 922,
zastúpeného advokátom P.. P. X. so sídlom Z. Q. XX, XXX XX G., proti žalovanému 1/ D.. V. X., V. č. XXX,
XXX XX, žalovanému 2/ P.. F. E., advokát so sídlom J. A. XXM., XXX XX I., zastúpenému Advokátskou
kanceláriou BAKO JANČIAR LEVRINC, advokáti, s. r. o., J. Kozačeka 13E, 960 01 Zvolen, IČO:36
859 842, žalovanému 3/ P.. F. L., advokát, Z. Q. XX, XXX XX B. B., zastúpenému ADVOKÁTSKOU
KANCELÁRIOU Kubinec & Partners, s. r. o. so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica,
IČO:36 851 574, o zaplatenie 33.193,91 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovaným 1/ až 3/ zamieta.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31. 7. 2009 domáhal proti žalovaným 1/ až 3/ zaplatiť spoločne
a nerozdielne sumu 33.193,91 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 23. 6. 2009 do
zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobca je spoločnosť, na ktorú bol uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51 - 24 K 312/98 zo dňa 8. 10. 1998 vyhlásený konkurz. Žalovaný
1/ bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51 - 24 K 312/98 zo dňa 24. 8. 2004

ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty a uznesením zo dňa 20. 9. 2007 bol zbavený
funkcie správcu. Toto uznesenie bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/216/2007
zo dňa 20. 11. 2007, na základe čoho je doposiaľ vo funkcii správcu konkurznej podstaty. Žalovaný
1/ ako správca konkurznej podstaty v zastúpení žalovaným 3/ ako advokátom na základe písomnej
plnej moci podal dňa 7. 3. 2007 ako žalobca na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu, ktorá bola
vedená pod sp. zn. 35Cbi/8/2007 proti žalovanému F. X., ktorej predmetom bol nárok na zaplatenie sumy
33.965.000,--Sk s úrokmi z omeškania na základe tvrdených skutočností o zodpovednosti žalovaného

F. X. za škodu, ktorá mala úpadcovi vzniknúť v r. 1997 v príčinnej súvislosti s jeho konaním ako
štatutárneho zástupcu úpadcu. Podľa žalobcu žalovaný 1/ zastúpený žalovaným 3/ podali uvedenú
žalobu napriek tomu, že už zo skutočností, ktoré tvrdili v žalobe vyplýval právny záver, že uplynula
premlčacia doba na uplatnenie žalobného nároku na súde. Zároveň pred podaním žaloby neoznámili
žalovanému F. X., že si voči nemu uplatňujú nárok na zaplatenie 33.965.000,--Sk ani ho nevyzvali na
jeho zaplatenie, aby im prípadne oznámil stanovisko k nároku. Aj takáto nečinnosť bola porušením ich
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, lebo mohli predpokladať, že žalovaný po podaní žaloby

voči nároku vznesie námietku premlčania, vznikne právna prekážka na priznanie nároku súdom a
tým neodôvodnené náklady. Na výzvu súdu podal žalovaný F. X. k žalobe písomné vyjadrenie dňa
3. 4. 2007, v ktorom okrem iných námietok nedôvodnosti žaloby vzniesol aj námietku premlčania
žalobného návrhu a týmto okamihom v dôsledku uplynutia premlčacej doby a námietky premlčaniavznikla právna prekážka na priznanie žalobného nároku súdom. Krajský súd v Banskej Bystrici uvedenú
vec postúpil z dôvodu vecnej nepríslušnosti Okresnému súdu Čadca, kde bola vec vedená pod sp. zn.
4Cb/25/2007. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51-24K/312/98 zo dňa 20. 9. 2007

bol žalovaný 2/ ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu po zbavení žalovaného
1/ funkcie správcu tým istým uznesením. Po ustanovení žalovaného 2/ do funkcie správcu úpadcu
Okresný súd Čadca uznesením zastavil konanie o žalobe z dôvodu, že nebol zaplatený súdny poplatok
vo výške 1.000.000,--Sk za podanú žalobu. Žalovaný 1/ bol aj napriek vzniku právnej prekážky na
priznanie žalobného nároku súdom v dôsledku námietky premlčania nečinný. Ak by konal s odbornou

starostlivosťou, tak by zobral žalobu späť, na základe čoho by súd konanie zastavil. Tým by nedošlo
k zaplateniu súdneho poplatku a tak by zabránil vzniku škody. Tiež mohol zobrať žalobu späť aj po
zaplatení súdneho poplatku až do otvorenia pojednávania pred súdom, kedy by súd zaplatený súdny
poplatok vrátil. Takýmto spôsobom mohol žalovaný 1/ zabrániť vzniku škody po celú dobu od podania
žaloby až do otvorenia pojednávania pred súdom, kedy by súd zaplatený súdny poplatok vrátil. Žalovaný
2/ mohol vzniku škody zabrániť, ak by zobral žalobu späť, alebo ak by nedošlo k zaplateniu súdneho

poplatku, konanie by bolo z tohto dôvodu právoplatne skončené. Žalovaný 3/ mohol škode zabrániť ak
by splnil preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo a zabránil vzniku škody tým, že
by upozornil žalovaných 1/ a 2/ na hrozbu vzniku škody v dôsledku vzniku uvedenej právnej prekážky
na priznanie nároku súdom a aby preto nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku za podanú žalobu
alebo zobrali žalobu späť najneskôr do otvorenia pojednávania. Napriek existencii právnej prekážky

pre priznanie žalobného nároku súdom bol dňa 15. 11. 2007 uhradený na bankový účet Krajského
súdu v Banskej Bystrici. V dôsledku toho v priamej príčinnej súvislosti s tým nenadobudlo uznesenie
o zastavení konania právoplatnosť, ale došlo k zrušeniu uvedeného uznesenia a tým k pokračovaniu
konania. Po úhrade súdneho poplatku došlo k zániku funkcie správcu úpadcu žalovaného 2/, na základe
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/216/2007-1626 zo dňa 20. 11. 2007, ktorým bolo

zrušené uznesenie o zbavení žalovaného 1/ funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca
uviedol, že viackrát opakovane upozornil žalovaných na nedôvodnosť žalobného nároku pre premlčanie
a na porušovanie ich povinností konať s odbornou starostlivosťou, či už v písomných vyjadreniach k
žalobe a tiež výslovne v písomnom podaní zo dňa 28. 12. 2007. Žalobca uviedol, že žalovaní 1/ a 3/
existenciu námietku premlčania ako právnej prekážky pre priznanie nároku súdom nezobrali do úvahy

ani pred otvorením súdneho pojednávania a Okresný súd Čadca rozsudkom sp. zn. 4Cb/25/2007 zo
dńa 6. 3. 2008 žalobu žalovaného 1/ zamietol z dôvodu premlčania žalobného nároku. Žalovaný 1/
prostredníctvom žalovaného 3/ podal proti rozsudku odvolanie, pričom až v odvolaní žalovaný 3/ vyslovil
svoj právny názor k premlčaniu. Pred rozhodnutím odvolacieho súdu zobral žalovaný 3/ odvolanie späť
bez uvedenia dôvodu. Žalobca sa ďalej v žalobe vyjadril k aktívnej legitimácii žalobcu,keď podľa jeho

názoruvznikškodypredstavujenásledokprotiprávnehokonania,ktorýznamená úbytokmajetkuúpadcu
na základe čoho úpadcovi vzniklo právo uplatňovať si jej náhradu voči škodcovi. Aktívna legitimácia
žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že aj keď je úpadca, má právnu subjektivitu nezávisle na vyhlásení
konkurzu a má právo konať pred súdom a uplatňovať si práva. Ďalej poukázal na to, že škoda v súvislosti
s výkonom správcovskej činnosti môže vzniknúť predovšetkým veriteľovi a úpadcovi. K zodpovednosti

žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že ich postavenie ako správcov konkurznej podstaty úpadcu pri ich konaní
je upravené zákonom o konkurze a vyrovnaní. Žalovaní 1/ a 2/ mali podľa § 8 ods. 2 cit. zákona
povinnosť pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu vzniknutú
porušením povinností, ktoré im ukladá zákon alebo ich uloží súd. Právna zodpovednosť žalovaných
1/ a 2/ je objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Predpokladom vzniku zodpovednosti je

vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaných, pričom
protiprávnosť ich konania vyplýva z porušenia zákonom ustanovených povinností. Žalovaný 1/ si mal pri
plnení povinností konať s odbornou starostlivosťou zaobstarať a zohľadniť všetky informácie potrebné
pre rozhodnutie v právnej otázke premlčania a zobrať ich do úvahy pri svojom rozhodovaní v súdnom
konaní. Zodpovedá za vznik škody tým, že v rozpore s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou

nezobraldoúvahynámietkupremlčania,napriektomunezobralžalobuspäť,vdôsledkučohosúdžalobu
zamietol z dôvodu premlčania žalobného nároku a tým úpadcovi vznikla škoda vo výške 33.193,91 eur.
Žalovaný 2/ zodpovedá za vznik škody tým, že v rozpore s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou
nezobral do úvahy námietku premlčania a konal tak, že bol uhradený súdny poplatok 1.000.000,--Sk za
podanú žalobu, v dôsledku čoho súd zrušil uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku a následne žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalobného nároku tým, aj v príčinnej súvislosti
žalovaného 2/ úpadcovi vznikla škoda vo výške 33.193,91 eur. K zodpovednosti žalovaného 3/ žalobca
uviedol, že ako advokát je odborne spôsobilý na poskytovanie právnej pomoci. Jeho právne postavenie
ako právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ bolo upravené zákonom o advokácii. Podľa § 18 ods. 1cit. zákona je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa
jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi
viazaný, o tomto klienta vhodným spôsobom poučí. Právne postavenie žalovaného 3/ ako právneho

zástupcu žalovaných 1/ a 2/ je právnym postavením osoby, ktorá konala v ich zastúpení. Pri poskytovaní
právnej služby mal povinnosť konať tak, aby nevznikla škoda. Podľa ust. § 420 ods. 2 Obč. zákonníka
sám za škodu, ktorú spôsobil porušením povinností pri poskytovaní právnej pomoci nezodpovedá,
zodpovedajú za ňu priamo žalovaní 1/ a 2/. Žalovaný 3/ za škodu zodpovedá, ale nie je dotknutá jeho
zodpovednosť, podľa iných právnych predpisov. Okrem povinnosti advokáta pri zastupovaní žalovaných

1/ a 2/ mal aj všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 Obč. zákonníka, ktorá ukladá každému
povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám. Žalovaný 3/ spoluzodpovedá za vznik škody
tým, že neupozornil žalovaných 1/ a 2/ na právnu prekážku pre priznanie žalobného nároku v dôsledku
námietky premlčania a tým na hrozbu vzniku škody, v dôsledku čoho súd zamietol žalobu a vznikla škoda
vo výške 33.193,91 eur. K zavineniu žalovaných žalobca uviedol, že aj keď sa zavinenie žalovaných
predpokladá, z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaní škodu zavinili spoločným konaním, a to

minimálne v nepriamom úmysle. Úmyselné konanie žalovaných vyplýva zo skutočnosti, že vedeli o
uplynutí premlčacej doby, vedeli, že v dôsledku námietky premlčania bude žaloba zamietnutá a neurobili
nič preto, aby vzniku škody zabránili. K škode žalobca uviedol, že vznikla poškodenému, ktorým je
úpadca, predstavuje majetkovú ujmu na jeho majetku. Poškodení sú nepriamo aj veritelia úpadcu, lebo
ujma na majetku úpadcu predstavuje zároveň zníženie konkurznej podstaty úpadcu, z ktorej majú byť

uspokojovaní veritelia úpadcu, preto zníženie konkurznej podstaty je majetková ujma, ktorá predstavuje
pre veriteľov škodu, o ktorú dôjde ku zníženiu ich uspokojenia. Ďalej uviedol, že príčinná súvislosť
medzi konaním žalovaných a vznikom následku, t. j. škody predstavujúcu zaplatený súdny poplatok vo
výške 33.193,91 eur je preukázaná skutočnosťou, že k zaplateniu súdneho poplatku došlo konaním
žalovaného 2/ a k zamietnutiu žaloby pre premlčanie došlo v dôsledku konania žalovaných 1/ a 3/,

pričom dôvod pre zamietnutie žaloby pre premlčanie existoval už v čase, keď došlo k zaplateniu súdneho
poplatku a škoda by nevznikla, ak by žalovaný 2/ nekonal tak, aby bol súdny poplatok zaplatený alebo
ak by žalovaní 1/ a 2/ konali tak, aby bola žaloba zobratá späť najneskôr pred otvorením pojednávania.
Z vedeného hľadiska je teda zrejmé, že v príčinnej súvislosti so vznikom škody boli uvedené
protiprávne konania žalovaných. K solidárnej zodpovednosti žalovaných uviedol, že podľa § 438 ods.

1 Obč. zák. ak škodu spôsobí viac škodcov zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Každý zo
žalovaných sa svojim konaním podieľal na vzniku škody, a preto zodpovedajú za ňu spoločne a
nerozdielne. Miera účasti jednotlivých žalovaných na spôsobení škody sa pri nároku poškodeného
nerieši, má význam iba pre žalovaných pri ich práve vysporiadať sa medzi sebou pri náhrade škody
podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody podľa § 439 Obč. zákonníka.

Na pojednávaní konanom dňa 30. 6. 2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že naďalej trvá na podanej
žalobe voči žalovaným 1/ až 3/, zhrnul dôvody žaloby, ktoré sú totožné s dôvodmi uvedenými v žalobe.

Na pojednávaní konanom dňa 22. 9. 2014 právny zástupca žalobcu krátkou cestou predložil súdu

aj žalovaným právne stanovisko k veci a zároveň uviedol, že v danej veci vychádza z viacerých
skutočností, jedna z nich je, či má skutočne platiť argument tak ako ho vníma zo strany protistrany, že
by správcovia alebo právni zástupcovia nemali právne zodpovedať za svoju činnosť, či už voči tretím
osobám vôbec, alebo voči zastúpenému. Domnieva sa, že o tomto by nemalo byť pochýb, že nie je
možné hovoriť, že by tam mala chýbať zodpovednosť za svoju činnosť. Ďalšou otázkou je otázka,

či správca môže byť zbavený zodpovednosti alebo vylúčená jeho zodpovednosť ak argumentuje, že
konal iba tak, ako správca konať mal, to znamená, že správca má vymáhať pohľadávky resp. nároky
argumentujúc argumentom právnikov, že právnik nemôže zodpovedať alebo je zodpovednosť vylúčená
ak pritom používajú svoj právny názor. Domnieva sa, že v tejto veci by nemal byť zásadný právny
problém, že správca zodpovedá za svoju činnosť a právny zástupca zodpovedá aj za tú činnosť, ktorú

argumentuje svojim právnym názorom. Ďalej uviedol, že v danom prípade neboli vôbec podstatné
ich motivácie a úmysly, či chceli konať v záujme veriteľov, či označili F. X. za toho, kto konal vadne,
nesprávne alebo nemorálne podľa ich názoru, ale to, či v danom prípade právne kvalifikovane alebo
s odbornou starostlivosťou posúdili predvídateľnosť výsledku, ak sa rozhodli uplatniť si právo na súde.
Toto bolo jedine určujúce z hľadiska toho, či konali s odbornou starostlivosťou a táto predvídateľnosť je

súčasťou základného ústavného práva, práva na právnu istotu. Uviedol, že žalovaní argumentujú tým,
že vychádzali z ustáleného právneho názoru, že existuje v danom prípade 10 ročná premlčacia lehota,
argumentujú pre tento prípad ako svojim právnym názorom, ale nikde v tomto spore neuviedli, že by
existoval nejaký ústavný právny názor, ktorý by hovoril o tom, že neplatí pre tento prípad subjektívnapremlčacia lehota. Uviedol, že argument, ktorý používajú žalovaní aj v súvislosti so správcom, je
argument, že im to ukladá povinnosť správcu konať v záujme veriteľov, podľa názoru právneho zástupcu
žalobcu záujem veriteľov nie je argument, ktorý je bezhraničný a možno ho používať za hocijakých

podmienok, ktorým sa možno brániť v každom prípade, pretože ten záujem veriteľov vylučuje jednu vec,
a to, že nemôžu konať s rizikom nepredvídateľnosti výsledku, ktorý bude viesť ku škode. Inými slovami
aj v prípade ak argumentujú, že konajú v záujme veriteľov, argumentujú bez toho, že by vychádzali z
toho, že mali právnu istotu, že tento záujem veriteľov bude spôsobom, ktorý zvolili dosiahnutý. Čo sa
týka zodpovednosti žalovaného 3/ uviedol, že žalobca ako úpadca si uplatnil tento nárok preto, lebo

sa jedná o škodu na jeho majetku, ku ktorému má akurát odňaté dispozičné právo v dôsledku účinku
konkurzu, ale nestratil vlastnícke právo k tomuto majetku, čiže ak o tento majetok prišiel tým, že prišiel o
peniaze kvôli zaplatenému súdnemu poplatku je to škoda na tomto majetku, t. j. jeho právna legitimita.
Prioritnemaltútoškodupodľanázoružalobcuuplatňovaťsprávcavoči zastúpenému. Pokiaľalesprávca
svojou činnosťou nebol ochotný svoju škodu nahradiť v prospech konkurznej podstaty úpadcu ako
vlastníka tohto majetku, tak v tomto prípade je dôvodné a oprávnené, aby úpadca konal sám. Pokiaľ

sa týka žalovaného 3/ tam to postavenie je na právnej aplikácii § 420 ods. 2 Obč. zák. s tým, že v
tomto smere právna teória nie je čiastočne ustálená, či druhá veta, resp. časť za bodkočiarkou, ktorá
hovorí o zodpovednosti zástupcu voči zastúpenému, ktorá nie je vylúčená sa týka aj iných prípadov ako
pracovno-právnychavtomtosmereostávanaprávnomnázoresúduakýmspôsobomtútoprávnunormu
bude aplikovať. Žalobca vychádza z toho, že v prvom rade by v tomto prípade prichádzala do úvahy

zodpovednosť žalovaného ako tretej osoby priamo voči konkurznej podstate z dôvodu svojej činnosti
právnehozastúpeniapreto,lebo§420ods.2 Obč.zákonníkaneupravujetakýpostup,ktorýbyvylučoval
zodpovednosť v takýchto obchodno-právnych veciach žalovaného 3/. Žalovaný 3/ zastupoval správcu,
ale zastupoval ho nie v jeho vlastnom mene ale v prospech a na účet konkurznej podstaty. V tomto
smere poukázal aj na ust. § 415 Obč. zák. kde sa uplatňuje všeobecný zodpovednosť za škodu a táto

všeobecná zodpovednosť nerobí rozdiel medzi tým, či je niekto zástupcom a či sa má aplikovať právna
norma § 420 ods. 2 pre neho, pretože sa vzťahuje na každú osobu bez ohľadu na jeho postavenie,
funkciu a právny vzťah. Každý je povinný konať tak, aby ku škode nedošlo a je povinný urobiť všetko
preto, aby škode zabránil. V tejto súvislosti poukázal právny zástupca žalobcu na viacero rozhodnutí
Najvyššieho súdu v otázke plynutia premlčacej doby.

Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 7. 8. 2012 kde uviedol, že v zmysle § 14 ods.
1 písm. a/ Zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty
ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty prechádzajú na správcu
a podľa § 14 ods. 1 písm. h/ ZKV zanikajú úpadcove príkazy, plnomocenstvá, prokúry a dosiaľ neprijaté

návrhy na uzavretie zmluvy. F. X. ako predseda predstavenstva úpadcu Stavebno-servisný podnik, a.
s. „v konkurze“ nie je kompetentný na predkladanie žaloby na súd, nakoľko nie je aktívne legitimovaný.
Potom nie je ani oprávnený splnomocniť P.. P. X. na zastupovanie úpadcu v tomto spore v zmysle
vyššie uvedených ustanovení ZKV. Poukázal na to, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici prebiehajú
tri súdne spory, cieľom ktorých je vrátiť prevedený majetok úpadcu do konkurznej podstaty, speňažiť

ho so súhlasom súdu a uspokojiť tak konkurzných veriteľov. Úlohou správcu je získať majetok úpadcu
späť, preto bola podaná aj žaloba o náhradu škody voči F. X. vo výške 33.956.000,--Sk na Okresnom
súde Čadca. Súd v tejto veci konštatoval, že nárok žalobcu existuje, nakoľko žalovaný konal v rozpore
s dobrými mravmi v nadväznosti na § 424 Obč. zákonníka. Uviedol, že snahou žalobcu je dosiahnuť
prostredníctvom podaných žalôb vylúčenie veci z konkurznej podstaty v nemalej hodnote, ktoré boli

prevedené z majetku úpadcu do majetku iných spoločností žalobcu.

Na pojednávaní konanom dňa 30. 6. 2014 žalovaný 1/ doplnil svoje písomné vyjadrenie v tom smere,
že pri podaní žaloby postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s ust. § 8 ZKV, mal doporučenie
podať takúto žalobu aj od konkurzného sudcu nie však v písomnej forme a mal za to, že táto žaloba

bude dôvodná. Za dôvodnú považoval aj 10 ročnú premlčaciu lehotu, nakoľko došlo k škode značného
rozsahu a tiež mal za to, že došlo v súvislosti s touto vecou k rozporu s poctivým obchodným stykom
a rozporu s dobrými mravmi, preto uvedenú žalobu podal. Čo sa týka späťvzatia odvolania poukázal
na list žalovaného 3/, ktorý ho upozornil na možnosť, že v odvolacom konaní by nemusel byť úspešný,
preto z určitej obavy o ďalšie vynaloženie finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku za

odvolanie vzal odvolanie späť. Bol presvedčený, že bude úspešný a nakoniec to potvrdil aj Okresný
súd Čadca. Na otázku súdu, prečo nezaplatil súdny poplatok na základe výzvy z 12. 3. 2007 za podaný
návrh uviedol, že preto, lebo sa riadil listom P.. L., ktorý ho v liste upozorňoval, že hrozí aj možnosť
prehratia súdneho sporu. Ďalej uviedol, že súdny poplatok platil P.. E. v čase, keď bol ustanovený dofunkcie správcu konkurznej podstaty s tým, že on ako pôvodný správca bol pritom, keď tento súdny
poplatok platil. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

Žalovaný 2/ sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 10. 8. 2012 a uviedol, že vychádzajúc
z dôkazu - rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4Cb/25/2007-260 zo dňa 6. 3. 2008 konajúci
prvostupňový súd posúdil uvedené konanie F. X. ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore
s poctivých obchodným stykom. Citovaný súd mal za to, že na strane Stavebno-servisný podnik, a. s.
Žilina vznikla majetková ujma v žalovanej výške 33.965.000,--Sk a dospel k záveru, že žalobca - správca

konkurznej podstaty úpadcu Stavebno-servisný podnik, a. s. Žilina v konaní vedenom na Okresnom
súde Čadca preukázal príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou na strane akciovej spoločnosti -
úpadcu a protiprávnym konaním F. X.. Takéto skutkové a právne závery prvostupňového Okresného
súdu Čadca nevyvrátil ani odvolací Krajský súd v Žiline v uznesení č. k. 13Cob/331/2008 zo dňa 26.
2. 2009 a relevantnosť uvedených záverov Okresného súdu Čadca v rozsudku č. k. 4Cb/25/2007-260
zo dňa 6. 3. 2008 sa v súčasnosti ukazuje tiež v konaniach o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty

Stavebno-servisnýpodnik,a.s. kdesprávcasohľadomnazáverycitovanéhorozsudkuOkresnéhosúdu
Čadca odôvodňuje správnosť zaradenia majetku do súpisu podstaty (napr. viď predkladané uznesenie
Najvyššieho súdu SR 3 Obo/69/2009). Vzhľadom na doteraz uvedené uplatnený nárok na náhradu
škody v konaní 52Cbi/32/2009 pôsobí doslova absurdne. Ďalej uviedol, že za správcu konkurznej
podstaty bol ustanovený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51 -24 K 312/98 zo dňa

20. 9. 2007 a funkcia mu zanikla uznesením Najvyššieho súdu SR 4 Obo 216/2007 zo dňa 20. 11.
2007. Funkciu správcu konkurznej podstaty vykonával v období od 26. 9. 2007 do 18. 12. 2007, počas
ktorého ju vykonával s odbornou starostlivosťou. Ďalej uviedol, že žaloba o náhradu škody, ktorá mala
byť spôsobená úpadcovi je nedôvodná, nakoľko ju v mene úpadcu počas prebiehajúceho konkurzu
podal štatutárny orgán úpadcu - predseda predstavenstva F. X., čo je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. c/ v

nadväznostina§6ZKV. Namietolpretonedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu.Ďalejuviedol,že
jeho súčasné povolanie advokáta nijako nesúvisí s funkciou správcu konkurznej podstaty, preto namieta
aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

Na pojednávaní konanom dňa 22. 9. 2014 žalovaný 2/ doplnil svoje písomné stanovisko k žalobe o

stanovisko z 18. 9. 2014 kde poukázal na správu o vykonaných úkonoch, ktorú doručil žalovanému 1/ a
3/ a tiež na upovedomenie z 3. 1. 2008, ktoré osobne doručoval žalovanému 1/. Ďalej uviedol, že žaloba
je podľa jeho názoru nedôvodná jednak z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu a z
tohto dôvodu je predčasná, lebo po vyhlásení konkurzu takéto oprávnenie podať žalobu prechádza na
správcu konkurznej podstaty a ak aj súd má k dispozícii určité rozhodnutia podľa ktorých je daná aktívna

legitimáciaúpadcovižalovaťsprávcukonkurznejpodstatytakuviedol,žejetovtedy,akžalujesúčasného
správcu konkurznej podstaty. Podľa jeho názoru v čase podania žaloby on nebol správcom a mohol ho
žalovať priamo žalovaný 1/ ako správca konkurznej podstaty. Uviedol tiež, že je možné, že v prípade
konečnej správy bude zaplatený súdny poplatok schválený veriteľmi ako oprávnený výdavok, štatutárny
zástupca úpadcu sa domáha náhrady škody, avšak nie je zrejmé, či mu vznikne, pretože až po skončení

konkurzu je zrejmé, aká suma po rozdelení výťažku ostáva pre úpadcu. Je základnou povinnosťou
správcu vymáhanie pohľadávok v prospech konkurzných veriteľov. Nikto by nemal byť postihovaný
zodpovednosťou za náhradu škody za to, že zaplatil súdny poplatok keď vymáha pohľadávky, o ktorých
môže rozhodnúť len súd, či sú preukázané všetky podmienky. Uviedol, že keby bol naďalej správcom
konkurznej podstaty tak by v žalobe pokračoval, pretože bol na ňu dôvod a za podstatné považuje to,

že i keď žaloba o náhradu škody 33.956.000,--Sk bola zamietnutá Okresným súdom Čadca je to názor
autority sudcu, ktorý povedal, že vylučovacie úkony, ktorými bol vyvedený majetok v tejto hodnote sú v
rozporesdobrýmimravmi,čopotvrdilajNajvyššísúdSRavrámcivylučovacíchsporov,kdejepostihnutý
navrhovateľ žalovaný sa to má skúmať. Má za to, že toto je odveta žalobcu za to, že mu sťažovali život
týmito vylučovacími žalobami, pri ktorých je problém s právnymi úkonmi v rozpore s dobrými mravmi ,

ktoré sa skúmajú práve v predmetných vylučovacích žalobách.

Žalovaný 3/ sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 25. 7. 2012, doplneným dňa 27. 7. 2012,
v ktorých uviedol, že žalobca sa snaží nastoliť právnu konštrukciu, že žalovaný 3/ mal úpadcovi
svojou činnosťou spôsobiť škodu, pričom sa nevie ako by sa k jeho názoru na plynutie objektívnej

a subjektívnej lehoty postavil Krajský súd v Žiline, keďže tento o tom nikdy nerozhodoval. Ide tu o
posúdenie, či bol právny názor žalovaného správny alebo nie. V danom prípade jednoznačne nejde o
neodborné poskytnutie právnej pomoci v tom smere, ako sa snaží nastoliť žalobca. Namietol nedostatok
aktívnej legitimácie na strane žalobcu, pretože oprávnenie nakladať s konkurznou podstatou prechádzavyhlásením konkurzu na správcu, preto štatutárny zástupca úpadcu nemohol platne udeliť ani plnú
moc svojmu zástupcovi na podanie žaloby. Je podľa názoru žalovaného 3/ absolútne vylúčené, aby
úpadca sám vo vlastnom mene podal žalobu, na podanie ktorej je oprávnený výlučne správca. Ďalej

uviedol, že o oprávnenosti alebo neoprávnenosti výdavku, zaplatením ktorého mala podľa vyjadrení
žalobcu vzniknúť škoda je oprávnený rozhodnúť výlučne súd pri prejednávaní konečnej správy, nakoľko
v súčasnosti konečná správa nebola predložená ani súdom schvaľovaná, nie je v tomto konaní možné
posudzovať oprávnenosť alebo neoprávnenosť zaplateného súdneho poplatku. Ak by tak súd urobil,
neodôvodnene a bez akejkoľvek opory v zákone by zasiahol do iného už prebiehajúceho súdneho

konania, čím by spôsobil stav, že by o veci rozhodol nezákonný sudca. Ďalej uviedol, že on ako advokát
poskytoval právne služby správcovi ako osobe sui generis, ktorá nie je úpadcom ani jeho štatutárnym
zástupcom, a aj z tohto titulu je vylúčená jeho zodpovednosť za prípadnú škodu, keďže jediný, komu sa
mázodpovedaťzasvojeprávneporadenstvojejehoklient,vtomtoprípadesprávcakonkurznejpodstaty.

Na pojednávaní konanom dňa 30. 6. 2014 žalovaný 3/ doplnil svoje písomné vyjadrenie k žalobe

a uviedol, že odvolanie vzal späť na pokyn žalovaného 1/ s tým, že on len poskytoval právne služby
klientovi - žalovanému 1/ a ak by bežne mohli byť advokáti zaväzovaní na náhradu škody, vznikla by
absurdná situácia, preto má za to, že nie je daná pasívna legitimácia žalovaného 3/.

Na pojednávaní konanom dňa 22. 9. 2014 právny zástupca žalovaného 3/ predložil krátkou cestou

súdu aj účastníkom konania písomné vyjadrenie z 18. 9. 2014, žiadal žalobu voči žalovanému 3/ z
nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 3/ ako advokáta v celom rozsahu zamietnuť, pretože
tento nemôže byť zodpovedný voči žalobcovi, ak by bol zodpovedný, tak len voči svojmu klientovi.
Má za to, že nie sú splnené ani predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú protiprávny
úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a škodou, k čomu

sa bližšie vyjadruje vo svojom písomnom vyjadrení a ktoré možno považovať aj za jeho záverečnú
reč. Má za to, že ak správca konkurznej podstaty plní svoju povinnosť, napr. vymáhať pohľadávky v
prospech konkurznej podstaty, nemôže ísť potom o porušenie jeho zákonnej povinnosti, avšak to sa
týka priamo správcu konkurznej podstaty. Vo vyjadrení z 18. 9. 2014 sa žalovaný 3/ vyjadril k tomu, že
v žiadnom prípade nepostupoval protiprávne a nemôže byť zodpovedný za to, že postupoval v súlade

so svojim kvalifikovaných právnym názorom a pokynom svojho klienta - žalovaného 1/ s tým, že by bolo
neprijateľné, aby takáto zodpovednosť advokáta prichádzala do úvahy, pretože by sa zodpovednosť
advokáta približovala zodpovednosti za výsledok sporu. Poukázal ďalej na ust. § 18 ods. 1, 2 zákona
o advokácii s tým, že v danej veci je nesporné, že žalovaný 3/ ako advokát zastupujúc žalovaného
1/ ako žalobcu v konaní na Okresnom súde Čadca podal žalobu o náhradu škody proti žalovanému

F. X. v presvedčení o jej dôvodnosti, t. j. s najlepším vedomím a svedomím a zároveň s vedomím o
povinnosti žalovaného 1/ ako správcu konkurznej podstaty uplatňovať všetky zistené nároky, z ktorých
môže byť prospech pre konkurznú podstatu. V opačnom prípade by sa žalovaný 1/ mohol vystaviť riziku
vzniku škody na strane konkurzných veriteľov. Ďalej sa v písomnom vyjadrení zaoberá jednotlivými
predpokladmi zodpovednosti za údajne spôsobenú škodu na majetku úpadcu tvrdenú úpadcom a

predpoklady vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti, ktorými je protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a škodou. Z uvedených dôvodov žiadal
žalobu voči žalovanému 3/ v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie, a to predmetnou žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaných,

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51 - 24 K 312/98 zo dňa 8. 10. 1998 o vyhlásení
konkurzu na majetok žalobcu, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51 - 24 K 312/98
zo dňa 24. 8. 2004 o ustanovení správcu konkurznej podstaty D.. V. X. - žalovaného 1/, uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51 - 24 K 312/98 zo dňa 20. 9. 2007 o zbavení funkcie správcu
konkurznej podstaty D.. V. X. a ustanovení P.. F. E. - žalovaného 2/ za správcu konkurznej podstaty

úpadcu, uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo/216/2007 zo dňa 20. 11. 2007, ktorým zrušil
ustanovenie žalovaného 2/ do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, žalobou zo 6. 3. 2007 o
náhradu škody, ktorú podával žalovaný 1/ proti žalobcovi, výzvou Krajského súdu v Banskej Bystrici na
zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 1.000.000,--Sk, vyjadrením žalobcu k žalobe o náhradu
škody zo dňa 3. 4. 2007 ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 51 -24 K 312/98 zo dňa 8. 10. 1998 vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka Stavebno-servisný podnik, a. s. Žilina. Uznesením zo dňa 24. 8. 2004 zbavil
funkcie správcu konkurznej podstaty P.. T. A. a za nového správcu konkurznej podstaty ustanovil D..V. X.. Uznesením zo dňa 20. 9. 2007 zbavil funkcie správcu konkurznej podstaty D.. V. X. a za
správcu konkurznej podstaty ustanovil P.. F. E.. Uvedené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
Najvyšší súd SR uznesením č. k. 4Obo/216/2007 zo dňa 20. 11. 2007 zrušil. Dňa 7. 3. 2007 podal

na Krajský súd v Banskej Bystrici žalovaný 1/ ako správca konkurznej podstaty úpadcu Stavebno-
servisný podnik, a. s. Žilina zastúpený žalovaným 3/ žalobu o náhradu škody proti žalovanému F. X.
o zaplatenie 33.965.000,--Sk. Vec bola postúpená z dôvodu príslušnosti na Okresný súd Čadca,
ktorý uznesením č. k. 4Cb/25/2007 zo dňa 26. 9. 2007 konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku
zastavil. Dňa 15. 11. 2007 bol súdny poplatok zaplatený, preto Okresný súd v Čadci uznesením

č. k. 4Cb/25/2007 zo dňa 18. 12. 2007 uznesenie, ktorým bolo konanie pre nezaplatenie súdneho
poplatku zastavené zrušil. Žalobca v pozícii žalovaného v konaní na Okresnom súde Čadca podal k
žalobe o náhradu škody vyjadrenie, v ktorom okrem iného vzniesol voči uplatneného nároku žalobcu
námietku premlčania. Žalobca listom zo dňa 28. 12. 2007 oznámil žalovanému 1/ a 2/ , že ak
sa titulom zaplatenia súdneho poplatku a trov konania úpadcovi Stavebno-servisný podnik, a. s. „v
konkurze“ zmenší majetok konkurznej podstaty a ak sa v súdnom konaní preukáže , že správcom

konkurznejpodstatyzačatýsporbolneopodstatnený,vdôsledkučohosabudúnákladysúdnehokonania
uhrádzať z konkurznej podstaty, bude ako štatutárny zástupca úpadcu Stavebno-servisný podnik, a.
s. „v konkurze“ od správcov konkurznej podstaty požadovať náhradu škody, pretože takéto zmenšenie
majetku konkurznej podstaty je podľa jeho názoru možné považovať za zmenšenie konkurznej podstaty
úpadcu v priamej súvislosti s porušením povinností správcu konkurznej podstaty pri správe majetku

úpadcusodbornoustarostlivosťou. Zároveňžalobca listomzodňa 23.1.2008 vovyjadreníknávrhuna
zaplatenie škody vo výške 33.965.000,--Sk okrem iného opätovne namietol premlčanie práva žalobcu,
ktoré si uplatňuje v žalobe. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 4Cb/25/2007-260 zo dňa 6. 3. 2008
bola žaloba žalobcu - žalovaného 1/ proti žalovanému - F. X. o náhradu škody vo výške 33.965.000,--
Sk s úrokom z omeškania zamietnutá z dôvodu podania žaloby po uplynutí premlčacej lehoty. Okresný

súd v rozsudku uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému existuje aj v žalovanej
výške, ale tento existujúci nárok na náhradu škody súd nemohol priznať, pretože je premlčaný, preto
žalobu o náhradu škody v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku podal žalovaný 1/ odvolanie, ktoré právny zástupca žalovaného 1/ - žalovaný 3/

vzal v celom rozsahu späť, následkom čoho Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k.
13Cob/331/2008 zo dňa 26. 2. 2009 odvolacie konanie proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
4Cb/25/2007_260 zo dňa 6. 3. 2008 zastavil. V časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok
okresného súdu zmenil a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho
konania.

Na základe uvedených skutočností podal žalobca - úpadca voči žalovaným 1/ až 3/ žalobu o náhradu
škody vyplývajúcu z titulu zaplatenia súdneho poplatku v žalobe o náhradu škody vedenej na Okresnom
súde Čadca s odôvodnením, že tejto veci nekonali žalovaní 1/ až 3/ s odbornou starostlivosťou, pretože
bolo zrejmé, že žalovaný vzniesol voči nároku správcu konkurznej podstaty námietku premlčania,

žalovaní 1/ až 3/ mali dostatok času na späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním, kedy by bol
žalovanému 1/ vrátený zaplatený súdny poplatok.

Podľa ust. § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) správca je povinný
pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením

povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV vyhlásenie konkurzu má tieto účinky oprávnenie nakladať s majetkom
podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú
na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné.

Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o
vyhlásení konkurzu.

Žalovaní 1/ až 3/ namietali aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby o náhradu škody s poukazom
na ust. § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV, podľa ktorého vyhlásením konkurzu prechádza oprávnenie nakladať s

majetkom patriacim do konkurznej podstaty na správcu. V dôsledku týchto účinkov vyhlásenia konkurzu
úpadca nestráca vlastnícke právo k majetku patriaceho do podstaty, ani nestráca spôsobilosť mať
práva a povinnosti (právnu subjektivitu). Vyhlásením konkurzu sa správca podstaty nestáva účastníkom
hmotno-právnych vzťahov, v ktorých dlžník (úpadca)vystupoval. Ak úpadca nestráca vyhlásenímkonkurzu právnu subjektivitu nie je mu možné uprieť ani spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorá je
na spôsobilosti mať práva a povinnosti založená. Vyhlásením konkurzu nestráca úpadca ani procesnú
spôsobilosť (spôsobilosť pred súdom samostatne konať). V skutočnosti sú právne úkony len právne

neúčinné, a to len tie, ktoré sa týkajú majetku podstaty, nie už ostatného majetku. Je možné urobiť
záver, že úpadca vyhlásením konkurzu nestráca spôsobilosť byť účastníkom konania o nárokoch, ktoré
sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, ani spôsobilosť procesnú, a že ust. § 14 ods. 1 písm. d/
zákonanezakladáinúprocesnúprekážku,ktorábysúdubránila ožalobepodanejúpadcompovyhlásení
konkurzu pre nároky tam uvedené vecne rozhodnúť. Podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní takú žalobu

je treba zamietnuť preto, že dispozičné oprávnenia k majetku konkurznej podstaty prešli na správcu
konkurznej podstaty, t.j. pre nedostatok aktívnej vecne legitimácie. Uvedené závery sa uplatnia ak je po
vyhlásení konkurzu podaná žaloba proti úpadcovi, aj vtedy ak iné ako vykonávacie konanie je začaté
pre pohľadávky, ktoré je treba prihlásiť do konkurzu.

V danom prípade žalobca žaluje správcu konkurznej podstaty, bývalého správcu konkurznej podstaty a

právnehozástupcusprávcukonkurznejpodstatypodľaust.§8ods.2ZKV. Podľavyššiecit.ustanovenia
základným príkazom zákona pre správcu pri plnení všetkých povinností a pri výkone funkcie správcu
vôbec je výkon funkcie s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ by správca nepostupoval s odbornou
starostlivosťou, je to dôvod, aby súd zbavil správcu funkcie. Zákon súčasne v tomto ustanovení upravuje
zodpovednosť správcu za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré má stanovené zákonom alebo

mu ich uloží súd. Zodpovednosť správcu by sa posudzovala podľa § 420 Obč. zák. a išlo by o
subjektívnu zodpovednosť s prezumpciou viny, s možnosťou exkulpácie. Správca bude zodpovedať za
škodu, ktorú spôsobí neplnením povinností vôbec alebo aj keď síce povinnosti plní, ale neplní ich s
odbornoustarostlivosťou,atotokonaniealeboopomenutiekonaniajevpríčinnejsúvislostisovzniknutou
škodou.

Súd pri zisťovaní aktívnej legitimácie na strane žalobcu vychádzal z viacerých rozhodnutí, napr. z
rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. k. 29Cdo/2316/2009 z 29. júna 2011, podľa ktorého úpadca, ktorý
tvrdí, že správca jeho konkurznej podstaty spôsobil škodu na majetku konkurznej podstaty je i za trvania
konkurzu vecne legitimovaný k podaniu žaloby na náhradu škody proti správcovi konkurznej podstaty.

K prejednaniu takéhoto sporu je vecne príslušný krajský súd. Vznik škody spôsobenej na majetku
konkurznej podstaty správcom konkurznej podstaty stratou, zničením alebo iným znehodnotením
majetku podstaty v dôsledku toho, že správca konkurznej podstaty porušil povinnosť postupovať pri
výkone funkcie s odbornou starostlivosťou, nie je viazaný na vydanie rozvrhového uznesenia. (Obdobne
aj rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. k. 29Cdo/2123/2001 zo dňa 12. marca 2003).

Súd aj na základe citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR dospel k záveru, že žalobca je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody voči správcovi konkurznej podstaty. Uvedené
rozhodnutia, z ktorých súd vychádzal poukazujú na možnosť žalovať správcu konkurznej podstaty,
keď je uvedené, že Najvyšší súd ustálil rozhodovaciu prax súdov pri posudzovaní zodpovednosti

správcu konkurznej podstaty za škodu vzniknutú účastníkom konkurzného konania alebo tretím osobám
v dôsledku porušenie uloženej správcovi konkurznej podstaty zákonom alebo súdom v súvislosti s
výkonom tejto funkcie už v R 88/2003, v ktorom uzavrel, že za takto vzniknutú škodu zodpovedá
správca konkurznej podstaty podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka. Podľa ďalších záverov plynúcich
z rozsudku Najvyššieho súdu č. k. 29Cdo3933/2008 možno doplniť, že tam kde správca konkurznej

podstaty popiera, že spôsobil škodu na majetku dlžníka a konkurzný súd ho nezbaví výkonu funkcie, je k
vymáhaniupohľadávky,ktorúsprávcakonkurznejpodstatyčobymožnýškodcanevymáha (anepokladá
ju za súčasť úpadcovho majetku) logicky predurčený úpadca sám.

Z uvedeného je zrejmé, že aktívna legitimácia úpadcu na podanie žaloby na náhradu škody voči

správcovi konkurznej podstaty je daná. Nie je však zrejmé, či je aktívne legitimovaný aj na podanie
žaloby voči bývalému správcovi konkurznej podstaty (v tomto prípade žalovanému 2) , ktorý už v čase
podaniažalobysprávcomkonkurznejpodstatynebol. KeďžeajZákonokonkurzeavyrovnanípoukazuje
na zodpovednosť správcu a uvádza, že správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí jednak neplnením
povinností alebo ich neplnením s odbornou starostlivosťou, dospel súd k záveru, že aktívna legitimácia

na strane úpadcu je v konaní o náhradu škody daná nielen voči žalovanému 1/ ako správcovi konkurznej
podstaty, ale aj voči žalovanému 2/ ako bývalému správcovi konkurznej podstaty, aj keď v jeho prípade
súd žalobu zamietol nielen z tých dôvodov ako u žalovaného 1/, ale aj z dôvodu nedostatku pasívnejlegitimácie práve preto, že nie je úplne zrejmé, či úpadca môže žalovať aj bývalého správcu konkurznej
podstaty.

Súd na základe uvedených skutočností bol povinný potom skúmať predpoklady vzniku škody podľa
ust. § 420 Obč. zákonníka.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa ust. § 438 ods. 1 Obč. zák. ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a
nerozdielne.

Podľa § 438 ods. 2 Obč. zák. v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu
spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 8 ods. 2 ZKV správca zodpovedá za spôsobenú škodu podľa ust. § 420 Obč. zákonníka.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie
právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K
porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo
byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná
súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno je len predpokladať.
Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.

Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo
z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Občiansko-právna
úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, zavinenie sa predpokladá. Tento predpoklad sa vzťahuje len
na zavinenie nedbanlivostné, neplatní pre zavinenie úmyselné, ani pre hrubú nedbanlivosť. Občiansky
zákonník však umožňuje zbaviť sa zodpovednosti ( tzv. exkulpáciu). Škodca musí preukázať existenciu

takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.

Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nenaplnili základné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi. Žalovaní 1/ a 2/ ako správcovia

konkurznejpodstatysúpodľazákonaokonkurzeavyrovnanípovinnívymáhaťvšetkynároky vprospech
konkurznej podstaty za účelom čo najväčšieho uspokojenia konkurzných veriteľov, preto dospel súd
k záveru, že plnenie si tejto povinnosti vyplývajúcej zo zákona o konkurze a vyrovnaní nemôže byť
naplnením predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca opieral svoj nárok o tú skutočnosť,
že aj keď boli žalovaní oboznámení so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobcu v konaní

na Okresnom súde Čadca nekonali tak, aby predišli vzniku škody, a to zaplatením súdneho poplatku
vo výške 1.000.000,--Sk, ktorej mohli zabrániť buď nezaplatením súdneho poplatku (čo sa aj stalo),
prípadne potom ako bol súdny poplatok zaplatený mohli vziať žalobu do začatia prvého pojednávania
späť a bol by im tento súdny poplatok vrátený. K tejto námietke súd uvádza, že správca konkurznej
podstaty podal žalobu o náhradu škody proti F. X., v konaní bol zastúpený advokátom - žalovaným 3/.

Aj keď boli účastníci konania oboznámení so vznesenou námietkou premlčania, nemôže podľa názoru
súdu účastník konania prejudikovať, ako bude predmetná vec na tomktorom súde rozhodnutá, či
sa súd so vznesenou námietkou premlčania stotožní, prípadne či bude takého názoru, že námietka
premlčania dôvodná nie je, preto má súd za to, že tým, že žalovaný 1/ nevzal žalobu vedenú na
Okresnom súde Čadca späť nemohol spôsobiť žalobcovi - úpadcovi škodu. Je možné, že okresný

súd pri svojom rozhodovaní mohol dôjsť aj k názoru, že námietka premlčania dôvodná nie je, teda že
nárok žalobcu je dôvodný a ak by pri každej vznesenej námietke premlčania v prípade žaloby podanej
správcom konkurznej podstaty mal správca z opatrnosti vziať kvôli zaplatenému súdnemu poplatku
žalobu späť, nebolo by v žiadnom konkrétnom prípade možné vymáhať nároky zo strany správcu vprospech konkurzných veriteľov (súd podotýka, že v súčasnej dobe je správca konkurznej podstaty
oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku).

Dôkazné bremeno ohľadne porušenia právnej povinnosti ako jedného zo základných predpokladov
zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Obč. zákonníka spočíva na poškodenom (žalobcovi). Súd
má za to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by žalovaný 1/ ako správca konkurznej podstaty a
žalovaný 2/ ako bývalý správca konkurznej podstaty porušili nejakú právnu povinnosť. V danom prípade
nemožno aplikovať ani § 415 Občianskeho zákonníka, lebo použitie tohto ustanovenia prichádza do

úvahy len vtedy, ak tu nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť
sa posudzuje. Ak bol postup stanovený príslušnou právnou normou dodržaný, je vylúčená aplikácia §
415 Obč. zákonníka. Súd dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ neporušili ani ustanovenie § 8 ods. 2 ZKV,
postupovali pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou. Správou konkurznej podstaty sa rozumie
hlavne činnosť, ktorá smeruje k tomu, aby nedochádzalo k znehodnoteniu konkurznej podstaty a aby sa
konkurzná podstata rozmnožila (toto mienili dosiahnuť žalobou proti F. X.).

Ztýchtodôvodovmalsúdzato,ževprípadežalovaného1/ a žalovaného2/,ktorýbolistýčas správcom
konkurznej podstaty, nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka, preto voči nim žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Čo sa týka žalovaného 3/, po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalovaný 3/ nie je
pasívne legitimovaným subjektom v žalobe o náhradu škody. Súd poukazuje na ust. § 18 ods. 1 a 2
zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť a
presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi s tým, že ak sú pokyny klienta v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom

poučí a zároveň je advokát povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať
všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá
za prospešné.

V danej veci žalovaný 3/ zastupoval žalovaného 1/ ako klienta v konaní na Okresnom súde Čadca, z

toho vyplýva, že je zodpovedný len voči svojmu klientovi, t. j. žalovanému 1/, nemôže byť zodpovedný
voči žalobcovi, s ktorým nebol v žiadnom právnom vzťahu a podľa názoru súdu neprichádza do úvahy
ani spoločná zodpovednosť podľa ust. § 438 tak ako uvádza vo svojom právnom rozbore žalobca, kde
uvádza, že si uplatňuje nárok z titulu solidárnej zodpovednosti žalovaných podľa § 438 ods. 1 Obč.
zákonníka za spoločné protiprávne konanie a opomenutie konania, v ktorom protiprávnosť spočíva v

porušení odbornej (profesijnej) starostlivosti správcov pri výkone správcovskej funkcie a žalovaného
advokáta pri výkone advokácie. Ako už bolo uvedené, žalovaný 3/ ako advokát sa môže zodpovedať
len tomu, s kým je v právnom vzťahu, v tomto prípade so svojim klientom, nie však voči žalobcovi
a nevzťahuje sa podľa názoru súdu na žalovaného 3/ ani ust. § 415 Obč. zákonníka z dôvodov
uvádzaných pri žalovanom 1/ a 2/.

Na základe uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol z dôvodu jednak
nepreukázania vzniku škody a porušenia právnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/ a jednak z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného 3/.

O náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej (§ 151 ods. 3 O. s. p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom
vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.