Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 33Cb/258/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710211142
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1710211142.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v

právnej veci navrhovateľa: RENAKTERM, s.r.o., so sídlom: Mariánska 21, Stupava, zastúpený Prosman
a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Hlavná 31, Trnava, proti odporcovi: S.F.Commerce,
s.r.o., so sídlom: Silvánova 4, Pezinok, zastúpený Novák & Partners, .s.r.o., so sídlom: Ružinovská 42,
Bratislava, o náhradu škody vo výške 320.543,84,- EUR takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 9.232,25 EUR k rukám právneho zástupcu odporcu advokátskej kancelárie Novák & Partners,
s.r.o., a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 30.09.2010 domáha od odporcu
zaplatenia sumy vo výške 320.543,84,- EUR .
Svojnávrhnazačatiekonanianavrhovateľodôvodniltým,žedňa16.04.2008uzavrelsodporcomzmluvu
o dielo v rámci, ktorej sa navrhovateľ zaviazal na svoje náklady a na vlastné nebezpečenstvo zhotoviť
pre odporcu súbor stavieb, rodinných domov v obci Viničné a odporca sa zaviazal zaplatiť za zhotovenie
diela dohodnutú cenu. K tejto zmluve o dielo boli následne uzavreté 2 dodatky. Dodatkom č. 1 zo dňa

14.08.2008 sa rozšíril predmet zmluvy tak, že zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť ďalší rodinný dvojdom a to
v dohodnutom termíne a za dohodnutú cenu. Dodatkom č. 2 zo dňa 16.10.2008 sa z predmetu zmluvy
vypustila povinnosť zhotoviteľa zabezpečiť vo všetkých stavbách ústredné kúrenie, vrátanie kotla, a
rozvodov ústredného kúrenia, vykurovacích telies, okien, balkónových dverí, vstupných dverí vrátane
ich osadenia. Výsledná dohodnutá cena diela v zmysle dodatkov k zmluve o dielo bola určená na sumu
vo výške 1.351.597,60 EUR.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že počas zhotovovania diela došlo k porušeniu viacerých zmluvných

povinností oboma zmluvnými stranami. Následne dňa 12.02.2010 obdŕžal navrhovateľ od odporcu
odstúpenie od zmluvy o dielo v znení ich dodatkov, z dôvodu nedodržania stavebných prác a z
dôvodu neodstránenia vzniknutých vád diela, pričom za podstatné porušenie zmluvy odporca považoval
nedodržanie termínov, nakoľko sám sa dostal do omeškania s plnením svojich záväzkov voči svojim
zákazníkom, ktorým sa zmluvne zaviazal predmetné dielo odovzdať.
Navrhovateľ poukázal na to, že k omeškaniu s plnením predmetu diela prišlo v súvislosti s nesprávne
zadefinovanú cenou za dielo, ktorá bola určená podľa ponukového rozpočtu k projektovej dokumentácii

z roku 2005, pričom pri podpise zmluvy o dielo sa do zmluvy preniesla nová projektová dokumentácia
z roku 2008. Cena za dielo však zostala rovnaká, tak ako bolo navrhnuté v projektovej dokumentácii
z roku 2005. Cena sa nemenila z dôvodu, že v zmluve o dielo bolo dohodnuté ustanovenie v článku
XIII. "Osobitné ustanovenia", podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že v budúcnosti uzavrú zmluvuo dielo na zhotovenie ďalších rodinných dvojdomov označených podľa projektu stavby ako rodinný
dvojdom 1,2,3,4,5,6,8, 11 a 12, pričom cena týchto rodinných domov sa mala určiť podľa aktuálnych cien
cenníkového systému ODIS, čím by sa zhotoviteľovi vynahradila nízka cena diela podľa prvého projektu.

Navrhovateľ v rámci návrhu na začatie konania poukázal na to, že riešenie vzniknutej situácie predložil
zhotoviteľ objednávateľovi vo forme návrhu dodatku č. 3 k zmluve o dielo, ktorým sa malo dosiahnuť
spojenie niektorých platieb ceny za dielo, čím by sa uvoľnili finančné prostriedky na dokončenie
rozostavaných súborov stavieb. K uvedenému návrhu dodatku č. 3 avšak objednávateľ nepristúpil a

vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov nemohlo dôjsť k riadnemu a včasnému dokončeniu
predmetu diela. Navrhovateľ má za to, že v súvislosti so záväzkami zo zmluvy o dielo mu vznikla
skutočná škoda a to v dôsledku toho, že pre nedostatok financií na vykonaní diela sa musel zadlžiť,
rozpredať vlastné výrobné prostriedky, ktoré investoval na dostavbu diela aby riadne plnil zmluvu a do
dnešného dňa nemôže uhradiť svoje záväzky voči subdodávateľom, ktorí si svoje pohľadávky začali
vymáhať súdnou cestou. Navrhovateľ taktiež uviedol, že okrem toho mu vzniká nárok na ušlý zisk, keďže

kvôli nútenému ukončeniu spolupráce s niektorými subdodávateľmi sa mu znížil aj počet objednávok na
výstavbu nových stavebných diel za obdobie posledného kalendárneho roka.
V rámci návrhu navrhovateľ poukázal na to, že zmluvu o dielo č. 1604/2008 uzavretú medzi
navrhovateľom a odporcom považuje za relatívne neplatnú v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého platí, že právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle

vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osobami, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatný. Navrhovateľ uviedol,
že touto žalobou sa zároveň dovoláva neplatnosti zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX uzatvorenej medzi
navrhovateľom a odporcom na výstavbu súboru stavieb rodinných domov v obci Viničné a to v zmysle

ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ sa domáha, aby súd po predbežnom posúdení platnosti zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX
určil, že zmluva o dielo uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná, pretože odporca ako
zhotoviteľ bol uvedený do omylu odhadom ceny diela aj jej následného nahradenia prostredníctvom
ďalšieho stavebného projektu, pričom, ak by mal vedomosť o skutočných zámeroch objednávateľa,

zmluvu o dielo by v takejto podobe neuzavrel. Navrhovateľ sa ďalej domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktorú sa odporca týmto spôsobom obohatil a ktoré predstavuje
sumu skutočnej hodnoty stavby po odrátaní zaplatených faktúr odporcom.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že v tomto prípade sa omyl týka skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúcaatocenydiela.Akbymalnavrhovateľpriuzatváranízmluvyvedomosť,žeodporcanedodrží

podmienku uvedenú v článku XIII. zmluvy o dielo a neuzavrie s navrhovateľom ďalšiu zmluvu o dielo
na nový stavebný projekt, nikdy by takúto cenovo nevýhodnú zmluvu s odporcom neuzatvoril. Otázka
zavinenia, respektíve vedomosti o omyle navrhovateľa, je preukázaná skutočnosťou, že odporca o
zmluvnej podmienke uvedenej v článku XIII. zmluvy o dielo vedel už pri jej uzavretí. Následne odporca
nepristúpil k podpisu ani jedného z dodatku č. 3 a č. 4 zmluvy o dielo, čím by dopomohol k urovnaniu

celého sporu medzi zmluvnými stranami. Naopak odporca sa domáha toho, aby navrhovateľ hradil
náklady na vypratanie staveniska, pričom je zrejmé, že všetky finančné prostriedky (aj tie, ktoré boli
určené na vypratanie staveniska po ukončení stavebných prác) sa spotrebovali pri výstavbe predmetu
diela. Podľa navrhovateľa v dôsledku neplatnosti zmluvy o dielo vznikla situácia, keď zmluvné strany
sú povinné v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka si vzájomne vrátiť všetko, čo podľa

neplatnej zmluvy dostali od druhej zmluvnej strany. Ak nie je dobre možné, aby sa vrátilo všetko, čo
sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí
sa poskytnúť peňažná náhrada. Výška bezdôvodného obohatenia je vypočítaná podľa súhrnného listu
čerpania k zmluve o dielo, ktorý obsahuje skutočne vynaložené náklady na jednotlivé stavby rozdelené
podľa jednotlivých rodinných domov a vykonaných prác. Výpočet je urobený nasledovne = základné

rozpočtové náklady + ostatné rozpočtové náklady + náklady umiestnenia stavby - individuálne náklady
+ 19 % DPH, podrobný rozpis je uvedený v krycích listoch splátok podľa jednotlivých domov, ktoré
sú prílohou k tejto žalobe. Z toho vyplýva, že celková výška bezdôvodného obohatenia je zistená
podľa navrhovateľa nasledovne: a to základné rozpočtové náklady (1.040.732,41 eura) + ostatné
rozpočtové náklady ( 51.210,90 euro) + náklady umiestnenia stavby (66.546,95 euro) - individuálne

náklady (889.126,44 eura) + DPH (51.179,08 euro) = 320.543,84 eura.
Individuálne náklady predstavujú odpočet do zaplatené fakturované sumy, zmluvné pokuty a taktiež
rozpočtovaný zisk za vykonanie diela. Teda uplatnená, výsledná suma bezdôvodného obohatenia
predstavuje skutočnú hodnotu prác a materiálu, ktoré boli na výstavbu podľa navrhovateľa vynaložené.Na základe uvedeného navrhovateľ požaduje od odporcu vyplatenie rozdielu medzi uhradenou cenou
diela odporcom a skutočnou hodnotou stavebného diela, o ktorú sa odporca obohatil. Na základe
uvedeného navrhovateľ požaduje od odporcu zaplatiť sumu 320.543,84 eura.

Odporca v rámci svojho vyjadrenia k návrhu na začatie konania uviedol, že je pravdou, že navrhovateľ
a odporca uzatvorili dňa 16.04.2008 zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX, ktorá bola následne zmenená
dodatkom č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 14.08.2008 a dodatkom č. 2 k zmluve o dielo zo dňa 16.10.2008,
predmetom, ktorej bol záväzok navrhovateľa ako zhotoviteľa zhotoviť pre odporcu ako objednávateľa

stavbu ôsmich rodinných dvojdomov.
Odporca v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že navrhovateľ sa podanou žalobou snaží dovolať
neplatnosti zmluvy s poukazom na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka a následného vydania
bezdôvodnéhoobohatenia.Odporcapoukázalnato,ženavrhovateľaničímneuviedoldoomyluohľadom
zmluvne dohodnutej ceny za dielo. Zhotoviteľ (navrhovateľ ) sa zaviazal vyhotoviť dielo podľa projektu
stavby vypracovaného 02/2008 firmou ASK, s.r.o. a odporca sa zaviazal zaplatiť cenu dohodnutú v

článkuV.zmluvy.Zmluvudokoncapripravovalsámnavrhovateľaodporcajulenpripomienkoval.Rozsah
prác v zmysle uvedeného projektu stavby bol navrhovateľovi v čase podpisu zmluvy dobre známy,
bola mu známa aj cena zapracovaná do zmluvy a s touto navrhovateľ bez výhrad súhlasil. Počas celej
platnosti zmluvy k zmene projektu stavby bez súčasnej dohody o zmene ceny nedošlo.
Odporca v rámci svojho vyjadrenia ďalej poukázal na to, že nijako neuviedol navrhovateľa do omylu,

ani čo sa týka dojednania v článku XIII. zmluvy. Odporca mal vážny záujem uzavrieť s navrhovateľom
v budúcnosti aj ďalšiu zmluvu na iný projekt. V zmluve však nebola dohodnutá žiadna lehota, do ktorej
sa takto malo uskutočniť. Tento iný projekt sa mal realizovať až po skončení projektu podľa zmluvy o
dielo. Je preto absolútne nelogické odvolávanie sa navrhovateľa na druhý projekt, kde mala byť cena
zohľadnená podľa aktuálneho cenníková systému. Táto v budúcnosti dohodnutá cena za iný projekt,

predsa nijako nesúvisela ani nemohla ovplyvniť skutočnosť, že navrhovateľovi už počas výstavby diela,
cena dohodnutá v zmluve nepostačovala na dokončenie diela.
Podľa odporcu v žiadnom prípade nemožno vyvodzovať omyl pri uzatváraní zmluvy na strane
navrhovateľa z nedodržania dohody článku XIII. zmluvy odporcom a to, že odporca neuzavrel s
navrhovateľom ďalšiu zmluvu o dielo na iný projekt. Odporca poukázal na to, že hypotetický stále

trvá možnosť uzavretia takejto zmluvy, pričom táto dohoda je formulovaná neurčito, to znamená, že v
tomto ustanovení nie žiaden termín, kedy presne ďalšia zmluva má byť uzavretá. Tiež nie je možné z
formulácie tohto ustanovenia vyvodzovať podmienenosť jeho splnenia súhlasom navrhovateľa s cenou
o dielo podľa článku V. zmluvy alebo naopak. Podľa odporcu ide len o výmysel navrhovateľa, ktorý sa
mu v tejto situácii aktuálne hodí.

Odporca si v článku XIII. zmluvy o dielo dohodol s navrhovateľom možnosť budúcej spolupráce, ale
najskôr s touto spoluprácou rátal až po ukončení prvého projektu, pokiaľ by bol s odvedenou prácou
navrhovateľa spokojný. Je len logické, že po skúsenostiach, ktoré s navrhovateľom pri plnení zmluvy
mal, jeho záujem o budúcu spoluprácu odpadol. Odporca poukázal na to, že konaním navrhovateľa,
a to zhotovením diela s vadami a s časovým oneskorením vznikla odporcovi škoda, ktorú sa snažil

minimalizovať tým, že odstúpil od zmluvy s navrhovateľom. Navrhovateľ si teda sám zavinil, že odporca
nemá už viac záujem s ním spolupracovať.
Navrhovateľ v žalobe tiež tvrdí, že odporca bol povinný navýšiť cenu za zhotovenie diela, nakoľko
zmluvne dohodnutú cenu navrhovateľ spotreboval a nezostali mu prostriedky na odstránenie vád
a nedorobkov, vedenie stavebného denníka a vypratanie staveniska. Odporca uviedol, že uvedená

argumentácia navrhovateľa je absurdná a ničím nepodložená. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že cena
za zhotovenie diela bola dojednaná ako cena pevná bez možnosti sa odchýlenie od nej, pokiaľ nedôjde
súčasne k dohode oboch zmluvných strán o jej zvýšení, či znížení, tak ako to vyplýva z článku V ods.
3 zmluvy o dielo.
Ani jedna z vyššie uvádzaných skutočností citovaných článku V ods. 3 zmluvy o dielo nenastali, a pritom

iba tieto skutočnosti by odôvodňovali navýšenie ceny za dielo a preto nie je odporcovi zrejmé na základe
čoho navrhovateľ vyvodzuje, že cena za zhotovenie diela im mala byť po spotrebovaní dohodnutej ceny
navýšená.
Odporca má za to, že neporušil žiadnu svoju povinnosť, keď nemal záujem dotovať navrhovateľa, ktorý
nehospodárne vynakladal na výstavbu diela odporcom poskytované finančné prostriedky predstavujúce

dohodnutú cenu za dielo.
Odporcaďalejuviedol,žezmluvamedziúčastníkmibolauzavretáplatne,bezzavedenianavrhovateľado
omylu, preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade neplatnosti zmluvy je neoprávnený.
Odporca uviedol, že navrhovateľ nemá nárok na doplatenie akejkoľvek sumy, ale navyše je dlžnýodporcoviznačnúsumu,ktorápredstavuješkoduspôsobenúodporcovivdôsledkuvadnéhoaneskorého
plnenia.
Na základe uvedeného navrhol návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi

náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.

Súdvykonalvovecidokazovanie,atolistinnýmidôkazmiatokonkrétnenávrhomvovecisamej,zmluvou
o dielo č. XXXX/XXXX, dodatkom č. 1 zo dňa 14.08.2008, dodatkom č. 2 zo dňa 16.10.2008, odstúpením
odzmluvyodielozodňa27.01.2010,výsluchomnavrhovateľa,výsluchomodporcu,výsluchomprávnych

zástupcovúčastníkov,výsluchomsvedkaL.Y.,výsluchomsvedkaI.P.,akoajďalšímilistinnýmidokladmi
obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX uzavretej navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako
objednávateľom zo dňa 16.04.2008 súd zistil, že zmluvné strany uzavreli túto zmluvu za účelom
výstavby siedmych rodinných dvojdomov vo Viničnom.

Za článku V bod 1. citovanej zmluvy súd zistil, že za zhotoviteľom odovzdané a objednávateľom
prevzaté dielo, riadne zhotovené podľa projektu stavby a podmienok dohodnutých v tejto zmluve, zaplatí
objednávateľ zhotoviteľovi cenu, dohodnutú podľa ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka
a podľa ustanovenia § 3 zák.č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov, na podklade
zhotoviteľom predloženého ponukového rozpočtu a na základe projektu stavby zahŕňajúcej všetky

záväzky zhotoviteľa podľa tejto zmluvy, cenu stanovenú dohodou. Z predmetného ustanovenia ďalej
vyplýva, že konkrétna cena za jednotlivý rodinný dom bola určená samostatnou konkrétnou sumou.
Z článku V bod 2 citovanej zmluvy vyplýva, že v cene uvedenej pod bodom 1 sú zahrnuté všetky náklady
zhotoviteľa, súvisiace s jeho plnením podľa tejto zmluvy.
Z článku V bod 3 citovanej zmluvy vyplýva, že k zmene dohodnutej výšky ceny, uvedenej pod bodom

1 môže dôjsť len:
a) pri rozlíšení alebo zúžení rozsahu plnenia zhotoviteľa oproti rozsahu dohodnutému v tejto zmluve,
písomne požadovaného objednávateľom osobitným listom, zápisom v stavebnom denníku alebo v
zápise z kontrolného dňa, podpísané objednávateľom,
b) pri zmene technického riešenia diela, písomne vyžadovaného objednávateľa osobitným listom,

zápisom v stavebnom denníku alebo v zápise z kontrolného dňa,
c) pri zákonných zmenách predpisov, ktoré budú mať vplyv na dohodnutú výšku ceny, účinných po
uzavretí tejto zmluvy.
Z článku XIII citovanej zmluvy označeného ako "osobitné ustanovenia" súd zistil, že zmluvné strany sa
dohodli, že v budúcnosti uzavrú zmluvu o dielo na zhotovenie ďalších rodinných dvojdomov, označených

podľa projektu stavby ako rodinný dvojdom 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 11 a 12 za podmienky, že vznikne dohoda
o termíne zhotovenia príslušného R2D pričom:
a) odovzdanie staveniska sa uskutoční pre každý R2D osobitne,
b) objednávateľ nebude vyžadovať lehotu na zhotovenie príslušného R2 D kratšiu ako 12 mesiacov od
odovzdania daného staveniska

c) zhotoviteľ bude mať právo cenu za zhotovenie príslušného rodinného domu alebo R2D uvedenú v
článku V bod 1 preindexovať podľa aktuálnych cien cenníkového systému ODIS, pričom ponuková cena
bude platná po obojstrannom odsúhlasení ako cena dohodou.

Z dodatku č. 1 k zmluve o dielo č. XXXX/XXXX k uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 14.08.2008

súd zistil, že tento dodatok bol uzavretý za účelom požiadavky objednávateľa na zväčšenie rozsahu prác
v súlade s ponukou zhotoviteľa v rámci, ktorého sa dohodlo, že predmetom zmluvy bude 8 rodinných
dvojdomov, pričom sa doplnila v rámci uvedeného dodatku aj konkrétna cena za daný rodinný dvojdom.

Z dodatku č. 2 k zmluve o dielo č. XXXX/XXXX uzavretého medzi účastníkmi konania dňa 16.10.2008

súd zistil, že sa čiastočne menil predmet zmluvy podľa projektu stavby overeného stavebným úradom
vrátane všetkých jeho častí s vyňatím zariadenia kotolne, menovite kotla a ústredného kúrenia ako sú
rozvody ÚK, vykurovacie telesá, a s vyňatím všetkých okien, balkónových dverí vrátanie ich osadenia.
V rámci predmetného dodatku sa menila aj cena pre jednotlivé rodinné domy, pričom jej konkrétne
číselné vyjadrenie je uvedené v rámci predmetného dodatku.

Z výsluchu svedka L. Y. súd zistil, že na uvedených stavbách pracoval ako vedúci stavby respektíve
majster, zásobár a kontrolór. Z jeho výsluchu ďalej vyplynulo, že bolo dohodnuté, že stavba bude
dokončená podľa finančných podmienok uvedených v zmluve za sumu 1.800.000,- Sk za dom a to sapodľa neho realizovať nedalo. Ďalšie domy sa mali realizovať cca za cenu 2.100.000,- Sk až 2.200.000,-
Sk a to v závislosti od projektu. Svedok ďalej uviedol, že od začiatku upozorňoval navrhovateľa, že
splátkový kalendár je zle nastavený, a peniaze určené na určité práce nestačili a museli čerpať z ďalších

položiek na dokončenie predchádzajúcich prác. Svedok v konaní pred súdom uviedol, že do uvedeného
projektu sám investoval sumu vo výške 5.000.000,- Sk. Svedok ďalej uviedol, že na uvedenej stavbe
mal na starosti stavbu a pracovníkov, pričom o iné sa nestaral. Uviedol, že zo začiatku viedli stavebný
denník, pričom stavebné denníky boli pripravené ale nezapisovalo sa do nich. Svedok ďalej uviedol, že,
keď ho M. oboznamoval s projektom, povedal, že ak stavba dopadne dobre, budú pokračovať v ďalšej.

Konkrétne od C.. I. toto počul až počas výstavby.

Z výsluchu svedka I. P. súd zistil, že pracoval aj pre navrhovateľa na predmetnej výstavbe rodinných
domov a po odstúpení od zmluvy sa dohodol na ďalšej spolupráci s odporcom. Svedok v konaní
pred súdom uviedol, že od septembra 2009 vznikol problém a predmetná stavba stála z nedostatku
finančných prostriedkov, pričom ani on už nedostal od navrhovateľa výplatu. Jemu navrhovateľ tvrdil, že

nemá peniaze. Svedok v konaní pred súdom ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, aký bol obsah
zmluvy o dielo uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom.

Navrhovateľ na návrhu v konaní pred súdom zotrval a žiadal mu vyhovieť s tým, že uviedol, že
samotnému predloženiu zmluvy predchádzalo niekoľko stretnutí s konateľkou odporcu, na ktorých sa

dohadoval obsah zmluvy, pričom rokovali aj o dôležitých podmienkach a to o cene diela a termínoch
ukončenia diela. Keď takto sedeli, tak ocenili jeden rodinný dom myslí, že v roku 2005 alebo 2006 a
dohodli sa na sume za 1 rodinný dom. Na základe tejto dohody bola uskutočnená potom aj cena domu
a to v zložení: 1.800.000,- Sk cena domu, 120.000,- Sk - prípojky domu, 3.983,- Sk - ostatné objekty.
Týmto uzavreli cenu domu na sumu 1.920.000,- Sk. Tento rozpočet vyplýval z projektovej dokumentácie

z roku 2005. Navrhovateľ sa vyjadril tak, že je to nižšia cena ako predpokladali, ale spraví všetko preto a
pokúsi sa do tejto ceny dostať. Pri tomto dohovore bol prísľub od investora v zmysle aj jeho prísľubu, že
ak sa do tejto ceny zmestia, že ich bude čakať ďalšia výstavba v rámci tej skupiny výstavby Viničné, kde
budú môcť oceňovať tie nové stavby podľa už patričnej skutočnosti ako tam budú predpokladať, čo im
aj konateľka odporcu dala do zmluvy. Keďže počas výstavby sa preukázalo, že rozpis platieb za dielo je

nedostačujúci, komplikoval sa celý priebeh výstavby približne od tretej platy, a preto museli vynakladať
značné úsilie vo zväčšenom rozsahu rozostavanosti, čo sa im potom premietlo do celého charakteru
výstavby. V priebehu výstavby niekoľkokrát hovorili s odporcom, pričom ešte do septembra až októbra
roku 2009 sa nevyjadrili k dodatkovému navýšeniu cien v zmysle jeho prísľubu, iba požadovali zmenu
poskytnutia splátok v zmysle rozpisu platieb. Navrhovateľ uviedol, že do tohto času investovali do stavby

aj finančné prostriedky zo zdrojov navrhovateľa a z poskytnutej pôžičky od pána Y.. V tomto období už
boli zrejmé navýšenia prác voči obsahu rozpočtu, ktorý tvoril základ ich rokovania pri tvorbe ceny, pričom
situáciu chceli riešiť, ale nedohodli sa a vznikli problémy, ktoré sú podstatou tohto sporu a postupne
a spôsobili odstúpenie od zmluvy nevynímajúc technické závady a nedorobky na dielach, ktoré však
musia byť riadne definované.

Odporca v konaní pred súdom uviedol, že výstavba týchto siedmich rodinných domov bola realizovaná
podľa projektu vypracovaného vo februári 2008 a zmluva bola podpísaná dňa 16.04.2008 to znamená,
že navrhovateľ mal dostatok času sa s projektom oboznámiť a dohodnuté ceny, ktoré boli súčasťou
zmluvy ako príloha č. 1 nemusel odsúhlasiť a taktiež nemusel zmluvu o dielo a jej dodatky podpísať.

Odporca uviedol, že navrhovateľ nebol jediným záujemcom o túto výstavbu, práve naopak, on sa o
túto výstavbu veľmi zaujímal, chcel ju realizovať, pričom na osobnom stretnutí sľúbil, že sa určite do
týchto cien zmestia, že ešte aj ušetria. Všetky ostatné výroky že sa nemohol do ceny zmestiť sú podľa
konateľky odporcu zavádzajúce.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 16.04.2008 uzavrel navrhovateľ s odporcom
zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX v rámci, ktorej sa navrhovateľ zaviazal na svoje náklady a na vlastné
nebezpečenstvo zhotoviť pre odporcu súbor stavieb, rodinných domov v obci Viničné a odporca sa
zaviazal zaplatiť za zhotovenie diela dohodnutú cenu. K tejto zmluve o dielo boli následne uzavreté 2
dodatky. Dodatkom č. 1 zo dňa 14.08.2008 sa rozšíril predmet zmluvy tak, že zhotoviteľ sa zaviazal

zhotoviť ďalší rodinný dvojdom a to v dohodnutom termíne a za dohodnutú cenu. Dodatkom č. 2 zo
dňa 16.10.2008 sa z predmetu zmluvy vypustila povinnosť zhotoviteľa zabezpečiť vo všetkých stavbách
ústrednékúrenie,vrátaniekotla,arozvodovústrednéhokúrenia,vykurovacíchtelies,okien,balkónových
dverí,vstupnýchdverívrátaneichosadenia.Výslednádohodnutácenadielavzmysledodatkovkzmluveo dielo bola určená na sumu vo výške 1.351.597,60 EUR. Tieto skutočnosti boli medzi účastníkmi
nesporné.
Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že navrhovateľ ako zhotoviteľ diela sa v

priebehu výstavby dostal do finančných problémov, a uvedený rozpočet dohodnutý v zmluve o dielo ako
konečný rozpočet, nebol pre neho na dokončenie diela postačujúci.
Na základe uvedeného žiadal od odporcu podpísanie dodatkov č. 3 a č.4 k zmluve o dielo, ktorými sa
malo dosiahnuť spojenie niektorých platieb z ceny za dielo a súčasne dodatok č. 4 obsahoval konečné
vyúčtovanie vykonaných prác podľa projektovej dokumentácie z roku 2008. Oba dodatky boli zo strany

objednávateľa - odporcu odmietnuté, nakoľko nenastala žiadna zo skutočností dohodnutá v predmetne
zmluve o dielo, ktorá by umožňovala podpísanie predmetných dodatkov.
Medzi účastníkmi zostalo sporné, či odporca ako objednávateľ uviedol navrhovateľa ako zhotoviteľa
do omylu a či z tohto dôvodu je predmetná zmluva o dielo neplatná. Predmetný omyl mal spočívať v
tom, že odporca nedodržal podmienku, ktorá bola uvedená v článku XIII. zmluvy o dielo, a neuzavrel
s navrhovateľom ďalšiu zmluvu o dielo na nový stavebný projekt, pričom keby mal navrhovateľ túto

vedomosť nikdy by predmetnú zmluvu o dielo nepodpísal.

Na pojednávaní konanom dňa 27.01.2015 súd uznesením zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie
dôkazov - vypracovaním znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo na preukázanie rozdielu
v rozsahu projektovej dokumentácie 07/2005 a 02/2008 a na rozdiel v ocenení týchto dokumentácií

a taktiež zabezpečenia emailovej komunikácie týkajúcej sa návrhu a následného uzavretia zmluvy o
dielo. Z ústavného princípu nezávislosti súdu vyplýva aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je
expressis verbis vyjadrená v ust. § 132 O.s.p.a odôvodňuje postup súdu predpokladaný v § 120 ods.
1O.s.p. Pokiaľ je súd povinný podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a podľa § 18 O.s.p.
dbať na rovné postavenie účastníkov, potom z toho vyplýva povinnosť zaistiť im rovnaké t.j. rovnocenné

možnosti k uplatneniu ich práv, ale neznamená to povinnosť súdu vyhovieť všetkým dôkazným návrhom
účastníka. Rozhodnutie o rozsahu dokazovania spadá výlučne do kompetencie všeobecného súdu.
V danom prípade predloženie emailovej komunikácie týkajúce sa návrhu a uzavretia zmluvy o dielo
bolo pre súd nepodstatné, nakoľko samotné uzavretie zmluvy o dielo nebolo medzi účastníkmi sporné,
pričom na obsahu zmluvy sa zmluvné strany vzájomne dohodli. Pre súd bolo nepodstatné zisťovať, čo

predchádzalo uzavretiu predmetnej zmluvy o dielo. Pokiaľ ide o nariadenie znaleckého dokazovania
za účelom zistenia rozdielu v rozsahu projektovej dokumentácie 07/2005 a 02/2008, tieto skutočnosti
boli pre súd taktiež bezpredmetné, keďže z predmetnej zmluvy o dielo vyplýva, že v danom prípade sa
vychádzalo z projektu vypracovaného v 02/2008 firmou ASK, s.r.o. teda nie je zrejmé, prečo by súd mal
porovnávať projektovú dokumentáciu, ktorá nebola predmetom zmluvy o dielo t.j. 07/2005. Súd mal v

danom prípade dostatočným spôsobom preukázané všetky skutočnosti potrebné rozhodnutie vo veci, a
preto s poukazom na hospodárnosť konania pokladal nariadenie znaleckého dokazovania a predloženie
emailovej komunikácie za nadbytočné dôkazy, neozrejmujúce skutkový ani právny stav, predlžujúce
súdne konanie, a uvedené návrhy na doplnenie dokazovania uznesením ako nedôvodné zamietol.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom
prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu
bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.

Odporcovi bolo uložené sa k veci písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu
uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej ObZ) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,

obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,

podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Citované ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad,
že právny úkon bol uskutočnený omylom. Omyl, ktorý je kvalifikovaný ako špeciálna vada vôle vo vzťahu
k § 37, spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu, respektíve nedostatočnú, predstavu o právnych
účinkoch právneho úkonu. Tak ako pri vnútornom omyle, tak aj pri vonkajšom omyle je možné sa dovolať
relatívnej neplatnosti určitého právneho úkonu.

Omyl vo vôli je právne významným t.j. má za následok neplatnosť právneho úkonu iba vtedy,
pokiaľ právny úkon uskutočnila konajúca osoba v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre
uskutočnený právny úkon rozhodujúca (podstatná) a bez nej by k právnemu úkonu, aký je uzatvorený,
nedošlo, ak osoba, ktorej bol uskutočnený právny úkon určený, tento omyl buď vyvolala (napríklad
uvedením nepravdivej skutočnosti, ktorá bola rozhodujúca pre konanie druhej strany), alebo ho síce

nevyvolala, avšak o omyle v dobe uskutočneného právneho úkonu vedela, či vedieť musela a aj napriek
tomu, druhú zmluvnú stranu na omyl neupozornila.
Súdna prax vychádza z toho, že úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti
právneho úkonu pre rozhodujúci omyl však predpokladá, že táto osoba predtým využila možnosť overiť
si sama skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu, respektíve, že využila možnosť sa

omylu tohto druhu vyhnúť. Pokiaľ osoba pri vyvinutí obvyklej pozornosti, ktorú možno od nej požadovať,
nemohla rozpoznať skutočný stav veci, išlo by o takzvaný ospravedlniteľný omyl.
V danom prípade je zrejmé, že navrhovateľ poukazuje na to, že predmetná zmluva o dielo uzavretá
medzi účastníkmi je relatívne neplatná z dôvodu ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka. V tomto
prípade sa mal podľa navrhovateľa omyl týkať skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca,

a to ceny diela. Navrhovateľ uviedol, že ak by mal pri uzatváraní zmluvy vedomosť, že odporca nedodrží
podmienku uvedenú v článku XIII. zmluvy o dielo a neuzavrie s navrhovateľom ďalšiu zmluvu o dielo na
nový stavebný projekt, nikdy by takúto cenovo nevýhodnú zmluvu s odporcom neuzavrel.
VrámciskutkovéhostavukonkrétnezčlánkuXIIIcitovanejzmluvyodielosúdzistil, žezmluvnéstranysa
dohodli, že v budúcnosti uzavrú zmluvu o dielo na zhotovenie ďalších rodinných dvojdomov, označených

podľa projektu stavby ako rodinný dvojdom 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 11 a 12 za podmienky, že vznikne dohoda
o termíne zhotovenia príslušného R2D pričom:
a) odovzdanie staveniska sa uskutoční pre každý R2D osobitne,
b) objednávateľ nebude vyžadovať lehotu na zhotovenie príslušného R2 D kratšiu ako 12 mesiacov od
odovzdania daného staveniska

c) zhotoviteľ bude mať právo cenu za zhotovenie príslušného rodinného domu alebo R2D uvedenú v
článku V bod 1 preindexovať podľa aktuálnych cien cenníkového systému ODIS, pričom ponuková cena
bude platná po obojstrannom odsúhlasení ako cena dohodou.
Z uvedeného teda vyplýva, že cena o dielo nebola podmienená článkom XIII citovanej zmluvy o dielo.
Inak povedané z článku XIII. zmluvy o dielo vyplýva iba možnosť medzi zmluvnými stranami uzavrieť

ďalšiu zmluvu o dielo za iných podmienok ako bola uzavretá táto zmluva o dielo. Podľa názoru súdu v
danom prípade je potrebné preferovať zmluvnú voľnosť zúčastnených strán a zmluvu o dielo vrátane
dohodnutej ceny za dielo je potrebné chápať ako konsenzus dvoch zmluvných strán, ktorí sa dohodli na
podmienkach, na cene za dielo, na predmete a na ďalších skutočnostiach uvedených v zmluve o dielo.
Argumentáciou navrhovateľa, že nevýhodnou cenou za dielo, ktorá bola medzi účastníkmi riadne

zmluvne dohodnutá, ide o omyl v podstatnej skutočnosti vyvolaný zo strany druhého účastníka
zmluvy o dielo je podľa názoru súdu neprípustná, nakoľko navrhovateľ ako zhotoviteľ diela nemal
povinnosť takúto zmluvu uzavrieť, pokiaľ sa mu javilo, že uvedený rozpočet za dielo nebude dostatočný.
Argumentovať v súčasnosti tým, že ide o omyl v podstatnej skutočnosti je takpovediac napádaniezmluvnej voľnosti strán, pričom je nepochybné, že cena za predmetné dielo bola medzi zmluvnými
stranami riadne dohodnutá a súčasne možno konštatovať, že nebola ničím podmienená. Na základe
uvedeného súd skonštatoval, že odporca v rámci predmetnej zmluvy neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré

je možné v súčasnosti kvalifikovať ako omyl týkajúci sa skutočnosti, ktorá by mala byť pre uzavretie
predmetnej zmluvy o dielo rozhodujúca, pričom dohodnutú cenu za dielo vnímal súd ako konsenzus
zmluvných strán, odhliadnuc od skutočnosti, že znenie zmluvy o dielo pripravoval samotný navrhovateľ.
Tak ako bolo vyššie uvedené, omyl je podstatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (podstatná), a bez ktorej by k právnemu

úkonu nedošlo, a ďalej osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela
v čase právneho úkonu aspoň vedieť. Ustanovenie § 49a OZ však nemožno vykladať tak, že na jeho
základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho
prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre
uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť
prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.

Uvedenie samotného článku XIII. v zmluve o dielo nemohlo vyvolať u navrhovateľa domnienku, že
okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy, boli odporcom tak interpretované, že u navrhovateľa
mohli vyvolať omyl pri dohode o cene za dielo. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že dohodnutá cena za dielo
nezodpovedala reálne tomuto dielu a z toho dôvodu je zmluva o dielo neplatná, treba uviesť, že dohoda
zmluvných strán o cene za dielo nižšej ako ustanovuje cenníkový systém ODIS, nespôsobuje neplatnosť

zmluvy o dielo. V danom prípade dohoda o cene za dielo bola výsledkom rokovania (dohodovania)
medzi navrhovateľom a odporcom, pričom navrhovateľ k dohode o cene pristúpil dobrovoľne, s
uvedomením všetkých okolností, majúcich vplyv na jej výšku, so znalosťou projektovej dokumentácie
ako aj technického vyhotovenia diela, a preto sa v súčasnosti nemôže dovolávať neplatnosti s poukazom
na ust. § 49a Občianskeho zákonníka.

Na základe vyššie uvedeného súd nemal za to, že by predmetná zmluva o dielo bola relatívne neplatná
s poukazom na ust. § 49a Občianskeho zákonníka, a preto návrh za začatie konania v celom rozsahu
zamietol, pričom ďalšími skutočnosťami týkajúcimi sa vydania prípadného bezdôvodného obohatenia
sa súd už nezaoberal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania. Pri výpočte náhrady trov konania právny zástupca

odporcu vychádzal z ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, a preto tarifná hodnota za jeden úkon v rokoch 2012 až 2015 predstavuje
sumu vo výške 1.063,97 EUR, pričom právny zástupca odporcu vykonal nasledovné úkony:

- prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom dňa 15.02.2012 (§ 10 ods. 1, a §14 ods.1, písm.

a) vyhlášky) ................................................................................. 1.063,97 EUR

- písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe zo dňa 16.02.2012 (§ 10 ods. 1, a §14 ods.1, písm. b)
vyhlášky) .......................................................................................... 1.063,97 EUR

- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 05.06.2012 (§ 10 ods. 1,a §14 ods.1, písm.
c) ........................................................................................................................... 1.063,97 EUR

- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 19.04.2013 (§ 10 ods. 1a §14 ods.1, písm.

c) ............................................................................................................................ 1.063,97 EUR

- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 24.01.2014 (§ 10 ods. 1a §13a ods.1, písm.
d) ............................................................................................................................ 1.063,97 EUR

- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 25.04.2014 (§ 10 ods. 1a §13a ods.1, písm.
d) ............................................................................................................................ 1.063,97 EUR- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 27.01.2015 (§ 10 ods. 1a §13a ods.1, písm.
d) ............................................................................................................................ 1.063,97 EUR

Odmena spolu 7.447,79 EUR
DPH 20% 1.489,56 EUR
Spolu 8.937,35 EUR

Režijné výdavky:

Za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 3x7,63EUR
22,89 EUR
Za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 1x7,81EUR
7,81 EUR
Za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 2x8,04

EUR 16,08 EUR
Za obdobie od 01.01.2015 do 15.01.2015 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 1x8,39EUR
8,39 EUR

Spolu 55,17 EUR

DPH 20% 11,03 EUR
Spolu 66,20 EUR

Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou
do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesdesiatiny výpočtového

základu za každú aj začatú polhodinu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky t.j.:

Náhradu za stratu času v roku 2012 (1x pojednávanie na OS Pezinok) za 2 polhodiny á 12,71 EUR
(2x12,71) t.j. spolu 25,42 EUR

Náhradu za stratu času v roku 2013 (1x pojednávania na OS Pezinok) za 2 polhodiny á 13,01 EUR
(2x13,01) t.j. spolu 26,02 EUR

Náhradu za stratu času v roku 2014 (2x pojednávanie na OS Pezinok) za 4 polhodiny á 13,40 EUR
(4x13,40) t.j. spolu 53,60 EUR

Náhradu za stratu času v roku 2015 (1x pojednávanie na OS Pezinok) za 2 polhodiny á 13,98 EUR
(2x13,98) t.j. spolu 27,96 EUR

Náhrada za stratu času spolu 133,18 EUR
DPH 20% 26,64 EUR
Spolu 159,82 EUR

Advokátovi patrí aj náhrada preukázaných cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní podľa § 16
ods 3 vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002Z.z. o cestovných náhradách a to za cestu Bratislava
- Pezinok a späť.

Podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení a podľa Opatrenia

Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách základnej náhrady za
používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách je suma základnej náhrady za každý
1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 EUR

Za ( 1 pojednávanie) 43,10 km x 0,183 EUR ...... = 7,89 EUR+ 20% DPH t.j. 1,58 EUR

= .......................................................................................................................... 9,47 EUR

Podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách patrí advokátovi okrem základnej náhrady za každý
1 km jazdy aj náhrada za spotrebované pohonné látky a to podľa cien pohonných látok v čase použitiacestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom
preukaze motorového vozidla, t.j. v konkrétnom prípade je spotreba podľa technického preukazu 7,5
litrov/100 km.

Za 43,10 km x 7,5 litrov/100 km = 3,23 litra x 1,411 EUR (priemer podľa
www.natankuj.sk ................................................................................................... 4,56 EUR

Náhrada cestovných výdavkov za deň 05.06.2012 spolu ............. 9,47 EUR + 4,56 EUR = 14,03 EUR;

Za 43,10 km x 7,5 litrov/100 km = 3,23 litra x 1,389 EUR (priemer podľa
www.natankuj.sk ................................................................................................... 4,49 EUR

Náhrada cestovných výdavkov za deň 19.04.2013 spolu ............. 9,47 EUR + 4,49 EUR = 13,96 EUR;

Za 43,10 km x 7,5 litrov/100 km = 3,23 litra x 1,356 EUR (priemer podľa
www.natankuj.sk ................................................................................................... 4,38 EUR

Náhrada cestovných výdavkov za deň 24.01.2014 spolu ............. 9,47 EUR + 4,38 EUR = 13,85 EUR;

Za 43,10 km x 7,5 litrov/100 km = 3,23 litra x 1,341 EUR (priemer podľa
www.natankuj.sk ................................................................................................... 4,33 EUR

Náhrada cestovných výdavkov za deň 25.04.2014 spolu ............. 9,47 EUR + 4,33 EUR = 13,80 EUR;

Za 43,10 km x 7,5 litrov/100 km = 3,23 litra x 1,167 EUR (priemer podľa
www.natankuj.sk ................................................................................................... 3,77 EUR

Náhrada cestovných výdavkov za deň 27.01.2015 spolu ............. 9,47 EUR + 3,77 EUR = 13,24 EUR;

Spolu 68,88 EUR

Odmena .............................................................................................................. 8.937,35 EUR
Režijný paušál ...................................................................................................... 66,20 EUR
Náhrada za stratu času ........................................................................................ 159,82 EUR
Cestovné náhrady.................................................................................................. 68,88 EUR

Spolu ................................................................................................................. 9.232,25 EUR

Trovy spolu predstavujú sumu 9.232,25 EUR, pričom je právny zástupca odporcu si vyčíslil trovy
právneho zastúpenia na sumu vo výške 9.232,39 EUR. V danej veci však súd nepriznal v rámci trov

právneho zastúpenia DPH 20% z celej sumy cestovného, nakoľko pohonné hmoty sú už navýšené
o príslušnú DPH. Na základe uvedeného súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
9.232,25 EUR, nakoľko súd má za to, že takto vypočítané trovy sú trovy vypočítané v súlade s citovanou
vyhláškou..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok,
písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3
O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.