Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/475/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612210246
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7612210246.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. V. R.
nar. XX.X.I. bývajúceho s matkou zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Spišská Nová Ves dieťaťa rodičov Z. R. nar. XX.X.I. bývajúcej v R. X. Y. na B. N.. Č.. I. a Z. R.R.
nar. XX.X.I. bývajúceho v R. X. Y. X. K. N.. Č.. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 22.8.2012 č. k. 1P/73/2012-36 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves z 22.8.2008 (!) č.k. 1P/73/2012-41 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o zvýšení výživného tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal. V. R. nar. XX.X.I.
naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 17.9.2004 č.k. 12P/154/2004-12
z 1.000,- Sk na 50 Eur mesačne od 11.6.2012, ktoré je povinný prispievať matke maloletého do 1. dňa
v mesiaci dopredu.

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o dlhu na výživnom a vracia vec v tomto
rozsahu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloletého naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 17.9.2004 č.k. 12P/154/2004-12 z 1.000,- Sk na
75 Eur mesačne, ktoré ho zaviazal prispievať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od
11.6.2012 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné 111,50 Eur za obdobie od 11.6.2012 do
konca augusta 2012 povolil otcovi zaplatiť do 31.12.2012 a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe návrhu matky z 11.6.2012, ktorým sa domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca voči maloletému na 150 Eur mesačne od podania návrhu, pretože sa mu od poslednej
úpravy výživného zvýšili odôvodnené potreby. Z vykonaného dokazovania zistil, že výživné od otca
pre mal. V. bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 17.9.2004
č.k. 12P/154/2004-12 na 1.000,- Sk. V čase tejto úpravy mal. V. navštevoval materskú školu, matka
poberala rodičovský príspevok 3.790,- Sk a mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči mal. deťom,
ktoré sa narodili z jej družobného pomeru s V. A.. Otec pracoval s čistým príjmom 9.720,- Sk mesačne,
uzavrel manželstvo a mal vyživovaciu povinnosť voči mal. Z. nar. XX.X.I.. Z výpovede matky zistil, že
maloletý v čase podania návrhu ukončil 7. ročník základnej školy. Je zdravý, vysoký, v dôsledku čoho
mu už kupuje oblečenie a obuv v oddelení pre dospelých. Býva u rodičov, ktorým prispieva na náklady
domácnosti 300 Eur mesačne. Platí si poistku po 35 Eur mesačne. Pracuje ako opatrovateľka v K.,
kde za 3 týždne zarobí 750 Eur, z čoho si platí odvody 150 Eur a cestovné a okrem toho pracuje na

dohodu v nemocnici, kde zarába od 80 do 100 Eur mesačne. Vrátila sa jej R.B. H., no napriek tomu sa
snaží maximálne zarobiť, aby uživila deti. Z výpovede otca zistil, že mu od poslednej úpravy výživného
pribudla vyživovacia povinnosť k mal. C. nar. XX.X.I., a aj voči manželke, ktorá je s ňou na rodičovskej
dovolenke. Býva s nimi v 2 izbovom byte, za užívanie ktorého platí 172 Eur a spláca úvery na jeho
kúpu a rekonštrukciu po 397 Eur mesačne. Zo správy zamestnávateľa otca zistil, že za posledných 6
mesiacov u nich pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 706,50 Eur. Zistený skutkový stav
posúdil podľa § 78 zák. o rodine a skonštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo ku kvalifikovanej
zmene pomerov účastníkov, ktorá opodstatňuje zvýšenie výživného na 75 Eur mesačne. Nevyhovel
návrhu matky na zvýšenie výživného nad 75 Eur mesačne, aj keď sa otcovi zvýšil príjem, pretože mu
pribudla vyživovacia povinnosť k mal. C. a aj preto, že matka si už voči maloletému vzhľadom na jeho
vek neplní vyživovaciu povinnosť len výkonom osobnej starostlivosti. Dlžné výživné vypočítal ako súčet
50 Eur - alikvotnej čiastky zvýšeného výživného za jún 2012 a 150 Eur za júl a august 2012, od ktorého
odpočítal 88,50 Eur, ktoré otec preukázateľne v tomto období zaplatil. O trovách konania rozhodol podľa
§ 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov, pretože konanie o
zvýšenie výživného sa mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak,
že ho zaviaže prispievať na výživu maloletého 45 Eur mesačne, pretože viac nie je v jeho možnostiach
a schopnostiach. V tejto súvislosti poukázal na svoj pohyblivý príjem, na počet svojich vyživovacích
povinností, na rozsah svojich výdavkov na bývanie a na ostatné nevyhnutné potreby. Spochybnil, že
matka prispieva svojim rodičom na bývanie 300 Eur mesačne, pretože v prípade, ak by to bol príspevok
v 1 podiele, tak by museli mať výdavky na chod domácnosti v rozsahu 600 Eur, čo nie je reálne. Uviedol,
že sa dozvedel o tom, že matka robila aj v spoločnosti J., kde údajne spreneverila peniaze.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj
s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
otca je čiastočne opodstatnené, preto podľa § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok zmenil.

Podľa § 220 O. s. p. súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Zmenou pomerov v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na
jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú
zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v
konaní o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie
výživného. V danom prípade ide o § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem
iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera

týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov
vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa,
vyplývajúce z tejto úmernosti a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard,
možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo
je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako
keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva,
že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové
schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale
aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam
rodičov.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa napadnutého rozsudku dospel
k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah zvýšeného výživného, preto podľa § 220 O. s. p.
zmenil rozsudok vo výroku o výživnom tak, že zaviazal otca prispievať na výživu mal. V. 50 Eur mesačne,
ktoré je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady primeranejšie
reálnym príjmovým a majetkovým pomerom otca, ktorému sa síce od poslednej úpravy výživného zvýšil
príjem o 383,86 Eur z 322,64 Eur na 706,50 Eur mesačne, ale pribudla mu vyživovacia povinnosť k
mal. C. nar. XX.X.I.. Je nepochybné, že odôvodnené potreby mal. V., ktorý je vo veku intenzívneho
fyzického rastu, sú rozhodne vyššie ako už stabilizované potreby jeho rodičov a zjavne by odôvodňovali
zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z reálnych zárobkových schopností a
možností otca, ktoré sú okrem odôvodnených potrieb oprávneného limitujúcim kritériom a rozhodujúcim
hľadiskom pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, by
nebolo primerané zvýšiť výživné v súlade s rozhodnutím konajúceho súdu na 75 Eur mesačne, pretože
má zvýšené náklady na bývanie a na výživu ďalších troch členov svojej domácnosti (manželku na
rodičovskej dovolenke s mal. C. a mal. Z.), ktorí sú odkázaní na jeho príjem. Vzhľadom na takto zistené
pomery otca je odvolací súd toho presvedčenia, že maximálna čiastka, akou môže otec prispievať na
výživu mal. V. bez ohrozenia výživy svojej rodiny je 50 Eur mesačne, čo je aj v súlade s jeho vyjadrením
na č.l. 34 spisu. Pre porovnanie, rodine otca ostane až pri takto zvýšenom výživnom na výživu každého
člena domácnosti takmer rovnaká čiastka 221,63 Eur mesačne (706,50 Eur príjem otca, 194,70 Eur
rodičovský príspevok jeho manželky + 40 Eur rodinné prídavky - 50 Eur výživné pre mal. V.) ako matke,
ktorej ostane na výživu každého člena jej domácnosti 223,25 Eur mesačne (700 Eur príjem + 60 Eur
prídavky na 3 deti + 50 Eur výživné od otca pre mal. V. a + 83 Eur výživné od V. A. na mal. K. a
mal. C.). Na tomto závere nič nemení tvrdenie otca, že matka zavinene prišla o svoje zamestnanie
v spoločnosti J. pre údajnú spreneveru, pretože jeho overenie by malo význam jedine vtedy, ak by v
súčasnosti nedosahovala taký príjem, aký dosahuje. Rovnako sú pri vyššie konkretizovanom porovnaní
životnej úrovne oboch rodín bez právneho významu skutočné výdavky matky na domácnosť, pretože
je výlučne dobrou vôľou jej rodičov, že ich u seba ubytovali a prišli tak o svoje súkromie. V prípade, ak
by sa tak nestalo, matka by bola nútená presťahovať sa s deťmi do podnájmu, za užívanie ktorého by
platila rovnako, ako tvrdí, že platí rodičom. Navyše je potrebné, aby si otec uvedomil, že rodičia sa jej
bez nároku na odmenu aj starajú o mal. deti počas 3 týždňov, kedy zarába v K. na ich výživu, a ak by ich
nemala k dispozícii, mala by zvýšené výdavky na ich opatrovateľku. Z uvedených dôvodov odvolací súd
zmenil rozsudok vo výroku o zvýšení výživného podľa § 220 O. s. p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku s tým, že rovnako, ako súd prvého stupňa určil počiatok zvýšenej vyživovacej
povinnosti otca od podania návrhu a odlišne ako súd prvého stupňa určil splatnosť výživného už od 1.
dňa v mesiaci, aby mala matka už čase vzniku výdavkov, t.j. napríklad v 2. deň v mesiaci k dispozícii
prostriedky na ich úhradu. Podľa takto upravenej splatnosti otec po doručení rozhodnutia odvolacieho
súdu napríklad v júni 2013 zaplatí výživné za celý nasledujúci kalendárny mesiac júl 2013 do 1. 7.2013,
výživné za august 2013 do 1.8.2013 atď..

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/, O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok o zvýšení výživného od otca pre mal. Tomáša, bolo
potrebné určiť aj dlh na výživnom, ktorý však odvolací súd nemohol nepochybným spôsobom vyčísliť,
pretože z vykonaného dokazovania nebolo možné zistiť, ako si otec po vyhlásení rozsudku 22.8.2012
plní svoju vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov, odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ a h/ O. s. p. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o dlhu na výživnom, nakoľko rozhodnutím na
hypotetickom, prípadne úplne novom skutkovom základe by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho
konania a odňal by účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení
veci bude zistiť, ako si otec plní svoju vyživovaciu povinnosť po 22.8.2012 a v závislosti od zistených
skutočností potom znova rozhodnúť o dlhu na výživnom za celé obdobie, a o spôsobe jeho zaplatenia,
a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo logicky správne a spätne
preskúmateľné.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 30. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.