Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/913/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6307202323
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6307202323.6

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľky: O. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N. XXXX/XXX, D. zastúpenej JUDr. Milošom Levrincom, PhD., advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie, ul. J. Kozačeka č. 13 E, 960 01 Zvolen proti odporcom: 1/ S. K. (D.), zastúpenému
Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom ul. Búdkova č. 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ K. W.,
bytom T. P. XX, XXX XX D. a 3/ S. K., bytom ul. R. č. X, D. obaja zastúpení JUDr. Petrom Dlhopolčekom,

advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie, Horná č. 51, Banská Bystrica, v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.
k. 6C/111/2007-165 zo dňa 17. 08. 2009 v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/ 111/2007-175 zo
dňa 07. 10. 2009 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zaviazal odporcov nahradiť navrhovateľke spoločne
a nerozdielne trovy konania vo výške 2 856,39 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia. Uznesením č. k. 6C 111/2007-175 zo dňa 07. 10.
2009 okresný súd opravil záhlavie uznesenia č. k. 6C 111/2007-165 zo dňa 17. 08.
2009 tak, že doňho doplnil odporcu 3/, ktorého opomenul v uznesení zo dňa 17. 08. 2009 do záhlavia
predmetného uznesenia uviesť.

Proti uzneseniu okresného súdu zo dňa 17. 08. 2009 sa odporcovia 2/ a 3/ odvolali. Okresnému
súdu v odvolaní vytkli, že jeho rozhodnutie o trovách konania je nepreskúmateľné, keďže okresný súd
neodôvodnil, z akého dôvodu priznal navrhovateľke voči nim náhradu trov konania. Konštatovanie
okresného súdu, že navrhovateľka mala neúspech v nepatrnej časti označili odporcovia v odvolaní ako
nezodpovedajúce skutočnosti. Zdôraznili, že navrhovateľka sa domáhala určenia vlastníctva dvoma

výrokmiato:1)žiadalaurčiťvlastníckeprávokvymedzenýmpozemkoma2)žiadalaurčiť,žeodporcovia
nie sú vlastníkmi týchto pozemkov. Zo strany okresného súdu jej bolo vyhovené len voči prvému výroku,
vočidruhémuvýrokubolnávrhzamietnutý,zčohovyplýva,žemalaúspechlenvrozsahu50%atedanie
v pomerne nepatrnej časti. Navrhli, aby odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2
OSP tak, že vysloví, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovia
2/ a 3/ v odvolaní ďalej namietali, že zo strany právneho zástupcu navrhovateľky boli nesprávne

vyčíslené trovy právneho zastúpenia a teda nesprávne boli tieto trovy právneho zastúpenia aj priznané
a to z toho dôvodu, že právny zástupca navrhovateľky mal pri vyčíslení trov právneho zastúpenia
vychádzať z hodnoty neurčitej a nie z hodnoty nehnuteľnosti akú vyčíslil na základe vyjadrenia realitnej
kancelárie. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal odvolanie aj odporca 1/ zastúpený
Slovenským pozemkovým fondom, ktorý v odvolaní uviedol, že sa pripája k argumentácii
odporcov 2/ a 3/.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním odporcov 1/,
2/ a 3/ podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním
napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil; podľa odseku 2

citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Zo spisu odvolací súd zistil, že rozsudkom č. k. 6C 111/2007-122 zo dňa 10. 02. 2009 Okresný súd
Brezno rozhodol tak, že určil, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných vo výroku
predmetného rozsudku, zároveň návrh navrhovateľky v zostávajúcej časti zamietol a rovnako zamietol

aj vzájomný návrh odporcu 3/. Vo vzťahu k trovám konania okresný súd uviedol, že o nich rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa do
výroku, ktorým okresný súd určil vlastníctvo navrhovateľky a do výroku, ktorým okresný súd vzájomný
návrh odporcu 3/ zamietol, odporcovia 2/ a 3/ odvolali. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací
rozsudkom č. k. 17Co/81/2009-155 zo dňa 03. 06. 2009 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým
okresný súd určil vlastníctvo navrhovateľky a vo výroku, ktorým okresný súd vzájomný návrh odporcu

3/ zamietol, potvrdil.. Uznesením č. k. 6C 111/ 2007- 165 zo dňa 17. 08. 2009 okresný
súd v spojení s opravným uznesením č. k. 6C 111/2009- 175 zo dňa 07. 10. 2009, tak ako
bolo vyššie uvedené, zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania
vo výške 2 856,39 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa odporcovia 1/, 2/ a 3/ odvolali. Krajský

súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 16Co/396/2009-183 zo dňa 18. 12. 2009
uznesenie okresného súdu zmenil tak, že zaviazal odporcov 2/ a 3/ nahradiť navrhovateľke spoločne a
nerozdielne trovy konania vo výške 137,54 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia; voči odporcovi 1/ navrhovateľke náhradu trov konania podľa ust.
§ 150 ods. 1 nepriznal. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že po

preskúmaní odvolania odporcov 1/ až 3/ dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1/ až 3/ je dôvodné
a teda na rozhodnutie o trovách prvostupňového konania je potrebné aplikovať ust. §
142 ods. 2 OSP ( a navrhovateľke náhradu trov prvostupňového konania nepriznať), pretože pokiaľ
prvostupňový súd vyhovel navrhovateľke len v prvej časti petitu a vzájomný návrh, ktorý bol zamietnutý
podal len odporca 3/, tak nemožno konštatovať, že by mala navrhovateľka neúspech len v nepatrnej

časti. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľke priznal, ale podľa ust. § 11 ods.
1 vyhlášky MS SR č. 655/ 2004 Z. z. t. j. vychádzal z toho, že predmet konania
(návrh na určenie) nie je možné oceniť. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal generálny
prokurátor na základe podnetu navrhovateľky mimoriadne dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením č. k.
5 M Cdo 17/2010 zo dňa 15. 04. 2011 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.

k. 16 Co 396/2009 zo dňa 18. 10. 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že v
preskúmanej veci bolo predmetom konania určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, preto treba súhlasiť
s tvrdením generálneho prokurátora, že odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania mal vychádzať
z § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., keďže v danej veci išlo o predmet
konania oceniteľný peniazmi. V uvedenej súvislosti najvyšší súd ďalej uviedol, že aj keď sa na určenie

výšky trov právneho zastúpenia zákon č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch nevzťahuje, analógia je
v danom prípade prípustná. Dovolací súd sa ďalej stotožnil s námietkou dovolateľa, že odvolací súd
nesprávne právne posúdil, keď navrhovateľke voči odporcovi 1/nepriznal právo na náhradu trov konania
podľa § 150 ods. 1 OSP. Zdôraznil, že nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym
okolnostiamdanéhoprípaduajednýmzrozhodujúcichhľadískjeajto,abysatakétorozhodnutienejavilo

ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi. Uznesením č. k. 17 Co 137/2011-223
zo dňa 29. 07. 2011 krajský súd ako súd odvolací uznesenie okresného súdu zmenil tak, že zaviazal
odporcov 1/ až 3/ nahradiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 784,82 €
na účet jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení predmetného
uznesenia okresný súd uviedol, že po zrušení dovolaním napadnutého uznesenia rozhodoval o náhrade

trov prvostupňového konania tak, že aplikoval rovnako ako v uznesení 16 Co 396/2009 zo dňa 18.
12. 2009 ustanovenie § 142 ods. 2 OSP, keďže dovolací súd nesprávne právne posúdenie veci pri
aplikácii ustanovenia § 142 ods. 2 OSP na rozhodovanie o trovách prvostupňového konania
odvolaciemu súdu nevytkol, ale pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania (rovnako ako pri trovách
dovolacieho konania) v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu vychádzal z tarifnej hodnoty veci,

za ktorú považoval cenu nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu a navrhovateľke priznal náhradu
trov odvolacieho konania v celkovej výške 310,98 € a náhradu trov dovolacieho konania v celkovej
výške 473, 84 €, t. j. spolu 784,82 €. Proti predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu podal generálny
prokurátor SR na základe podnetu navrhovateľky mimoriadne dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením 5M Cdo 40/2012 zo dňa 10. 10. 2013 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17 Co 137/2011
zo dňa 29. 07. 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že v prípade ak súd
prejednávavspoločnomkonaníviaceroprávnychvecí,považujesapreúčelyrozhodnutiaonáhradetrov

konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu
a neúspechu účastníkov, ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či
rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to samostatne vo
vzťahu ku každej z týchto vecí. Dovolací súd v uvedenej súvislosti ďalej uviedol, že navrhovateľka si k
v návrhu špecifikovaným nehnuteľnostiam uplatnila voči odporcom 1/ až 3/ dva samostatné určovacie

nároky a predmetom konania bol aj návrh odporcu 3/ smerujúci voči navrhovateľke, ktorým sa domáhal,
že všetky nehnuteľnosti označené v návrhu navrhovateľkou patria do jeho vlastníctva. Uvedené konania
majú spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní, preto treba pre účely rozhodnutia o
trovách prvostupňového konania každý z týchto nárokov posudzovať samostatne.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že pokiaľ okresný súd o trovách prvostupňového konania

rozhodol tak, že aplikoval ust. § 142 ods. 3 OSP, pričom pre účely rozhodovania o trovách
prvostupňového konania neposudzoval každý z v konaní uplatnených nárokov ako samostatný, tak jeho
rozhodnutie o trovách prvostupňového konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, na
základe čoho odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1
písm. h) OSP zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil ma ďalšie konanie. Úlohou

okresného súdu v rámci ďalšieho konania bude podľa ust. § 151 ods. 4 OSP vyzvať odporcov 2/ a 3/
na vyčíslenie trov konania, pretože títo si náhradu trov konania uplatnili, ale trovy konania nevyčíslili.
Potom čo si odporcovia 2/ a 3/ vyčíslia trovy konania bude môcť okresný súd v súlade s právnym
názorom NS SR uvedeným v uznesení č. k. 5 M Cdo 40/2012 zo dňa 10. 10. 2013 rozhodnúť o trovách
prvostupňového konania vo vzťahu ku všetkým trom v konaní uplatneným nárokom a v zmysle ust. §

224 ods. 3 OSP rozhodne aj o všetkých trovách odvolacieho a dovolacieho konania.
O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.