Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207539
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214207539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň:

JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ,
proti žalovanému: N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., o zaplatenie 1.500,20 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/48/2015-106 zo dňa 08.
októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
1.500,20 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy.
Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu
(Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 30.09.2008 zmluvu o splátkovom úvere, na základe
ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 1.128,59 eura, ktorý mal byť
splácaný v pravidelných mesačných splátkach po 28,85 eura vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca.

Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení,
že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Žalobca
nepreukázal, že jeho právny predchodca pred zosplatnením pohľadávky poučil žalovaného o možnosti
zosplatnenia a že tak vykonal v čase predpokladanom ustanoveniami § 565 a 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka.Tvrdenie, že právny predchodca žalobcu tak urobil výzvou zo dňa 29.09.2008 nepreukázal
doručenkou. Zosplatnenie úveru tak nie je účinné. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o splnení
podmienok na platnosť zosplatnenia, z čoho vyplýva záver, že ani zmluva o postúpení pohľadávky

voči žalovanému nie je platná, pretože právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi nezosplatnenú
pohľadávku, čo je v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v
ďalšom texte „zákon o bankách“). Jedná sa teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, na ktorú skutočnosť súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti. Súd prvého
stupňa s poukazom na uvedené uzavrel, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v spore a žalobu zamietol.
Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 písm.
a), § 3 ods. 1, 2, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 4, § 53 ods. 8, § 39, §

565 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom texte „O.s.p.“),
pričom po procesnej stránke úspešný žalovaný si v konaní náhradu trov neuplatnil.2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote
odvolaním žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo
aby zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne
zistil skutkový stav. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie
tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako

prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Súd prvej inštancie teda pochybil
a vec nesprávne právne posúdil, ak napriek predloženému oznámeniu o postúpení pohľadávky ako
prejudiciálnu otázku skúmal platnosť zmluvy o postúpení. Pokiaľ teda ide o otázku aktívnej legitimácie
žalobcu k tomu žalobca uviedol, že predmetnú skutočnosť preukázal oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného

ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstvá.
Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového
tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

Vzhľadom k dikcii ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, s poukazom na to, že omeškanie
žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok zastáva názor, že právny predchodca žalobcu by konal v
súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom
prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Podľa odvolateľa môže dôjsť k postúpeniu aj
nesplatenejčastipohľadávkyzúveruzasplneniapodmienokuvedenýchv§92ods.8zákonaobankách.

Súd prvej inštancie sa nedostatočne oboznámil s predloženými dôkazmi, nakoľko inak by v konaní
nemoholskutkovouzavrieť,žeprávnypredchodcažalobcuvyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru.Žalobca
v konaní opakovane tvrdil (v žalobe aj vo vyjadrení zo dňa 25.05.2015), že splátky pôvodne splatné od
10.11.2012do10.08.2014sastalisplatnýmidňa03.11.2012,kedyžalobcavyhlásilmimoriadnusplatnosť
úveru.Žalobcapristúpilkvyhláseniumimoriadnesplatnostipostupomsúladnýmsustanovením§53ods.

9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca si súčasne
uplatnil náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia

dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 posledná veta C.s.p.).

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie je dostatočný na vydanie rozhodnutia
vo vyhlásenom, pričom súd prvej inštancie vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa

stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími
námietkami žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným bola dňa
30.09.2008 uzavretá zmluva o splátkovom úvere, úver bol poskytnutý výške 34.000 Sk (1.128,59
eura). Žalovaný sa zaviazal splácať úver po 869 Sk (28,85 eura) mesačne počnúc 10.08.2014.
Slovenská sporiteľňa a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 postúpila pohľadávku
voči žalovanému v sume 2.314,22 eura vrátane príslušenstva a poplatkov žalobcovi.

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu pohľadávku alebo jej
časť len v prípade, ak je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Žalobca
v konaní nepreukázal splnenie tejto podmienky zo strany jeho právneho predchodcu - Slovenskej
sporiteľne, a.s.. Žalobca síce súdu predložil výzvu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 11.11.2009,
adresovanú žalovanému, aby v lehote 10 dní uhradil omeškané splátky vo výške 115,40 eura,

nepreukázal však (napriek výzve súdu prvej inštancie), že uvedená výzva bola podaná na poštovú
prepravu a nepreukázal ani doručenie tejto výzvy. Je pritom procesnou povinnosťou účastníka konania
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase konania pred súdom
prvej inštancie). Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že pohľadávka nebola platne postúpená,
pretože postúpenie pohľadávky bolo v rozpore s citovaným ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z.z. o bankách, žalobca preto nemá v konaní aktívnu legitimáciu. Uvedená skutočnosť samotná
postačuje na konštatovanie, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne,
nie je dôvodné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu.

13. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa

citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

14. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne

mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).