Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/329/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811220360
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3811220360.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členov senátu
JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v exekučnej veci oprávneného: E. poisťovňa, so
sídlomUl.XX.augustaXaXX,R.,IČO:30807484,pobočkaD.,sosídlomG.E.XX,D.,protipovinnému:
O., s. r. o., naposledy so sídlom D. č. XXX, D., IČO: 44 350 619, t.č. vymazaný z Obchodného registra,
o vymoženie 1.608,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Prievidza zo dňa 23. mája 2016, č.k. 9Er/3859/2011-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. oprávnenému
uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi, ml. trovy exekúcie vo
výške 41,87 Eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie vo výroku I. odôvodnil

podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex.. Uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi
JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi, ml. dňa 25.11.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
pre vymoženie istiny vo 1.608,39 Eur s príslušenstvom, na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu - Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č.k. 700-1010821011-GC04/10
zo dňa 23.08.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi
Ďorďovičovi, ml. udelené tamojším súdom dňa 12.12.2011. Dňa 24.07.2015 súdny exekútor predložil

súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie, z dôvodu výmazu povinného z obchodného
registra. Súdom prvej inštancie bolo z výpisu z Obchodného registra povinného skutočne preukázané,
že Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/186/2013-31 zo dňa 13.03.2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.04.2015 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť O., s.r.o., IČO 44 350 619 so sídlom
D. XXX, XXX XX D., zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke
číslo 20649/R. Spoločnosť bola dňa 03.06.2015 ex offo vymazaná z Obchodného registra. Vzhľadom

na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a
exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie
(§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). K uvedenému konštatovaniu súd prvej inštancie dospel na
základe ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého Zániku spoločnosti predchádza
jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia
sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie

konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí
na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené
pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení
konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok. Súd prvej inštancie z obchodného registra
zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí
konkurzného konania. Preto súd prvej inštancie vychádzal zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z

dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného súd prvej inštancie exekúciu
zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie výrok II. týkajúci sa trovexekúcie odôvodnil § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 196
Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov trovy exekúcie spolu vo výške 46,80 Eur. Nakoľko si súdny exekútor uplatnil paušálnu

odmenu vo výške 33,19 Eur v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v platnom znení,
teda v minimálnej výške ktorú garantuje zákon, súd mu takto uplatnenú odmenu priznal. Súdny exekútor
si vo svojom vyúčtovaní trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 6,81 Eur.
Súd prvej inštancie však priznal súdnemu exekútorovi len náhradu hotových výdavkov za doručenie
všeobecného upovedomenia povinnému vo výške 1,70 Eur, pretože len v tejto výške mal náklady za

preukázané z exekučného spisu. Osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty súdny exekútor
preukázal, že je platiteľom DPH, a preto mu súd prvej inštancie priznal DPH z odmeny 34,89 Eur, vo
výške 6,98 Eur. Súd prvej inštancie prvej inštancie dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia
trovy exekúcie v celkovej výške 41,87 Eur, pozostávajúce z odmeny za úkony vo výške 33,19 Eur +
náhrada hotových výdavkov vo výške 1,70 Eur + 20 % DPH t.j. 6,98 Eur. S poukazom
na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal

oprávneného.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že ani pri náležitej opatrnosti
nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej
budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Bol názoru, že exekučný

súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. pretože bezprostredným dôvodom
zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008 a sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008 a na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria

A, č. 70). Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznáva.

3. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného vyjadril tak, že trvá na podanom návrhu na zastavenie
exekúcie. Poukázal, že každý oprávnený znáša riziko, že svoju pohľadávku nevymôže. S rozhodnutím

súdu prvej inštancie súhlasí.

4. Vyjadrenie k vyjadreniu súdneho exekútora nebolo podané.

5. Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval,

či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného
prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

6. Výrok I. súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací
súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá

nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.

7. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.11. V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase podania odvolania) odvolanie nie je prípustné ani proti
uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak
a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

12. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. (účinného v čase podania odvolania) na výkon rozhodnutia a exekučné
konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný
predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

13. Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

14. V danej veci bolo dňa 30.06.2016 oprávneným podané odvolanie proti napadnutému uzneseniu

súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 41,87 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Predmetné uznesenie
bolo vydané sudcom. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie je rozhodnutím v exekučnom konaní
vydaným podľa Exekučného poriadku. Z Exekučného poriadku však vyplýva, že zákon voči uvedenému
rozhodnutiu odvolanie nepripúšťa.

15.Sohľadomnauvedenéjezrejmé,žeodvolanieoprávnenéhosmerujeprotirozhodnutiu,protiktorému
odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd toto odvolanie podľa § 386 ods. písm. c)
CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP )
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).