Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Breza

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201779
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316201779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne X. O., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v N. na ul. D., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul.
Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej
č. 25, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Humenné zo dňa 18.4.2016 č.k. 18C/75/2016-27 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvoinštančnýsúdnapadnutýmrozsudkomurčil,žezmluvnápodmienkavzmluveoúvereuzatvorenej
medzi účastníkmi o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie
a uzatvorenia zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Zároveň
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 476,22 eur.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 10.11.2008 uzatvorili zmluvu o úvere.
Na jej základe bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 80.000 Sk (2.655,51 eur) za poplatok 18.720

Sk (621,39 eur), pričom žalobkyňa sa zaviazala vrátiť úver zvýšený o poplatok v dvoch mesačných
splátkach.
3. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy, že uzatvorený zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril so žalobkyňou ako fyzickou osobou -
nepodnikateľom. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, aby sa jednalo o poskytnutie úverových prostriedkov
žalobkyni či už na podnikanie, povolanie alebo zamestnanie. Tento zmluvný vzťah je preto treba

posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy.
4. Podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných záležitostí obsahuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.
5. V zmluve o úvere RPMN uvedená nie je, a preto poskytnutý spotrebiteľský úver treba považovať za

bezúročný a bez poplatkov. Navyše dohodnutý poplatok pre jeho výšku je v rozpore s dobrými mravmi.
6. V súlade s judikatúrou a zákonom sa za odplatu úveru považujú nielen dohodnuté úroky ako odmena,
ale aj akékoľvek platby zo strany spotrebiteľa bez ohľadu na to, či v zmluve alebo všeobecnýchpodmienkach boli označené ako poplatok, náklady za vypracovanie, náklady na administratívu a
podobne.
7. Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel

správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi
spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúcu podstatné
historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Neprimerane dohodnuté úroky či celková odplata za úver sú v rozpore s pravidlami správania
sa, a teda aj s dobrými mravmi a teda ide o absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho

zákonníka.
8. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa časti poplatku, ktorému zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou, táto sa v súlade s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovala za neprijateľnú
a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Neprijateľnosť spočíva v neprimerane vysokej výške poplatku, nakoľko banky dojednávajú

obdobný poplatok za spracovanie zmluvy len vo výške 1% alebo 2% z výšky úveru. Takýto neprimerane
vysoký poplatok je zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Na určení neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky zo strany žalobkyne je daný naliehavý právny záujem a to z dôvodu právnej istoty o skutočnej
výške dlhu, ako aj z dôvodu možného uplatnenia si primeraného finančného zadosťučinenia.
9. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v predmetnom prípade je sporné, či v súvislosti s
predmetnou zmluvou o úvere možno žalobkyni prisúdiť právny status spotrebiteľa a teda či citované
ustanoveniatýkajúcesaochranyspotrebiteľasúvôbecaplikovateľné.Zmluvnéstranysamôžudohodnúť

na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. V zmysle všeobecných
podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, z čoho vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ak by
tak bolo urobené, bolo by to v rozpore so zákonom. Zmluva bola uzatvorená v čase, keď sa podľa

Obchodného zákonníka považovala za absolútny obchod a preto nebolo možné na ňu aplikovať iné
predpisy ako Obchodný zákonník. Podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Rovnako v zmysle tohto právneho
predpisu sa zákon nevzťahoval na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí

v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Splatenie úveru sa v zmluve dohodlo dvoma splátkami počnúc
dňom 12.1.2009. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecný záväzný právny
predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných
prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobkyňa a nie žalovaný.
Žalobkyňa teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne

vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov. Pokiaľ sa žalobkyňa dovoláva údajov bánk, koná tak v priamo rozpore s ust. § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná
na finančnom trhu, t.j. nie len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Navyše žalobkyňa
sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je samozrejme nižšia. Správne by mala

prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá
aj žalovaný. Naviac je možné prevýšenie takejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má
charakter prevýšenia podstatného. Rozsudok je navyše nepreskúmateľný vzhľadom na nepostačujúcu
argumentáciu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalobkyňa na požadovanom určení nemá naliehavý
právny záujem.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené, aj keď s tvrdením tohto účastníka o nemožnosti aplikácie zák. č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy na prejednávanú vec je potrebné sa stotožniť.Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 10.11.2008, pričom poskytnutý úver zvýšený o príslušný poplatok
sa mal splatiť v dvoch mesačných splátkach, počnúc dňom 12.1.2009. V zmysle ust. § 1 ods. 2 písm.
f/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,

zákon sa nevzťahoval na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote
nepresahujúcej 3 mesiace alebo maximálne 4 splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov.
12. Napriek uvedenému sa vo veci inak v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13.Ajkeďzmluvauzatvorenámedziúčastníkmi niejezmluvouospotrebiteľskomúverepodľaust.zák.č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia tohto právneho úkonu, uvedené neznamená, aby táto
zmluvanemalacharakterspotrebiteľskejzmluvy.Základnúcharakteristikuspotrebiteľskýchzmlúvvčase
uzatvorenia zmluvy upravoval Občiansky zákonník v ust. § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
14. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné

podmienky úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
možného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym
pre dôkazné konanie, čo znamená, že spotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom
prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,
resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,

zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na
posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel
uzatvorenia uvedený nebol.
15. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalobkyne (meno a priezvisko, bydlisko,

dátum narodenia a rodné číslo, číslo občianskeho preukazu) iné údaje uvedené nie sú. Kolónky
umožňujúce identifikovať žalobkyňu ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné
oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené nie sú. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom
charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

16. Nesprávnym je i tvrdenie žalovaného, podľa ktorého odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
nesmela v súlade s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Ku dňu uzatvorenia
zmluvy bolo účinné ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v súlade s ktorým ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov a nešlo o spotrebiteľský úver podľa

Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,nesmelaodplatapodstatneprevyšovaťodplatuobvyklepožadovanú
bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy. Občiansky
zákonník v tomto ustanovení neumožňoval dojednať odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov
vo výške podstatne prevyšujúcej odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Odlišné
zmluvné dojednanie o výške odplaty za poskytnutie úveru odporujúce ust. § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, bolo postihnuté sankciou neplatnosti, čo je
zrejmé z ust. § 52 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
17. Keďže ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosťabsolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Dohodnutý poplatok vo výške 18.720 Sk pri úvere 80.000 Sk s lehotou splatnosti 3 mesiace predstavuje
23,40% zo sumy poskytnutého úveru. Výška poplatku tak po prepočítaní na obdobie 1 roka zodpovedá

93,60% istiny poskytnutého úveru. Takéto dojednanie odplaty vo výške niekoľkonásobne prevyšujúcej
obvyklú odplatu požadovanú bankami spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto dojednania.
18. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, jedna tretina z neho mala predstavovať
dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňali ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.Takátošpecifikácianákladovjeneurčitá

a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej
zmluvnej podmienky.
19. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu vyžadovanou ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
20. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,
používané žalovaným pri uzatváraní zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na predtlačených

tlačivách sa mení len údaj o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto situácie výška
nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa v závislosti
od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je zrejmé,
že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru, čo rozhodne nemožno
hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

21. Zákaz konať s dobrými mravmi bol obsiahnutý v zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi

pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
22. Vo vzťahu k námietke o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom
určení je potrebné dodať, že sám žalovaný tvrdí, že i naďalej existuje jeho pohľadávka voči žalobkyni
vyplývajúca z uzatvorenej zmluvy o úvere. Je preto v záujme žalobkyne domáhať sa určenia

neprijateľnosti zmluvnej podmienky najmä za situácie, ak takéto určenie môže ovplyvniť celkovú výšku
jej dlhu voči žalovanému. Na požadovanom určení teda nepochybne existuje naliehavý právny záujem.
23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej žalobkyni v súvislosti s
odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.