Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/194/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209897
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5312209897.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu Pohotovosť, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
811 04 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.09.2012 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby súd rozhodol o splnení

povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 728,20 eur, a to z titulu náhrady majetkovej škody v
sume 175,-- eur a nemajetkovej ujmy v sume 553,20 eur. Žalobca si v žalobe zároveň uplatnil právo
na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že majetková škoda a nemajetková ujmamu vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu ČADCA. Vo svojej žalobe uviedol, že je slovenskou
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v
oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlades pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený
subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere, navrholpísomným podaním, spísaným procedurálnym postupom

podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadkuzvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu.
Exekúciu ako oprávnený navrhol vykonať presvoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku,
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5540016 uzavretej s dlžníkom Z. P.. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 136/2005. V rámci uvedeného
exekučného konania súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu
efektívne a účinne predložil jeho návrh navykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu, t.j.Okresnému súdu Čadca a požiadal ho o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Exekučný súdžiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú
súdny exekútorom, prijal na ďalšie konanie a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, udelením
poverenia.

2. Žalobca ako oprávnený podal v priebehu exekúcie exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho
exekútora a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a v zákonnej lehote rozhodne
o zmene exekútora. V exekučnom konaní je pritom založená zákonná povinnosť súdu rozhodnúť o

návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia tohto návrhu. Exekučný súd napriek
tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
sitakú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
načas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu o tejto žiadosti, nerozhodol o návrhu na zmenu exekútoravzákonom stanovenom čase. Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení navrhol pripojenie príslušného
súdneho spisu exekučného súdu. Žalobca vo svojej žalobe tiež uviedol, že nedisponuje rovnopisom
príslušného exekučného titulu, ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by

obsahoval vyznačený dátum jehodoručenia súdu, pretože použil rovnopis exekučného titulu ako nutnú
prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a zveril ho zvolenému súdnemu exekútorovi. V predmetnom
prípade podľa jeho názoru neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,
pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k

odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3.Žalobbcasizdôvodunesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúduuplatňujenáhradumajetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

4. Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho
práva spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 22.9.2011 o zmene
súdneho exekútora. Obdobie nečinnosti exekučného súdu musel žalobca prekrývať svojou aktivitou
cielenou naudržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších
účastných orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky žalobcom. Majetková

škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu 70,-- eur, na
udržanie a správu informačného systému 40,-- eur a na administráciu listín a komunikáciu spôvodným

súdnym exekútorom sumu 50,-- eur, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na
publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaníma
kontrolou stavu konania vynaložil sumu 15,-- eur. Celkom v období medzi podaním návrhu na zmenu
exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil márne 175,-- eur.

5. Ďalej si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobenie
je dostatočným zadosť učinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu, pričom neskorým
ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného,
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného. Ďalej
nezákonným zásahom boli vyvolané u členov riadiacich orgánov spoločnosti žalobcu a majiteľov pocity

frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol
spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, strata zisku z realizovaného
obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom,

podľaktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur, čo predstavuje aliktvótnym pomerom
sumu 55,32 eur za každý začatý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Keďže v predmetnej
exekučnejveci bol súd bezdôvodne nečinný viac ako 308 dní, uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy sumu 553,20 eur.

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručené súdu 4.11.2013 na č.l. 44 spisu k žalobe (návrhu) uviedla,
že návrh je zmätočný, má nedostatky, nie je jasný titul na náhradu škody, navrhovateľ neuviedol, aké
kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu. Uviedla, že nie sú splnené podmienky podľa § 8 O. s.
p., § 15 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je daná právomoc súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o

predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny
úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez
ostatnýchzákonnýchnáležitostíbolažalovanejdoručenádňa23.4.2012.Žalobanasúdbolapodanádňa
27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktorénavrhovateľ na výzvu odporkyne v stanovenej lehote neodstránil, preto žalovaná nepovažuje nárok za
predbežne prerokovaný. Z uvedených dôvodov žalovaná nenahradila žalobcovi (navrhovateľovi) škodu
za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežného prejednania nároku. Vo veci samej žalovaná

navrhla návrh zamietnuť ako nedôvodný, nepreukázaný. Žalobca má dôkazné bremeno za výsledok
sporu, za svoje tvrdenia v návrhu, ktoré v celom rozsahu presúva na súd. Pri posudzovaní otázky
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote žalovaná (odporkyňa) odkázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri

posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre
posúdenie tejto otázky predpokladané týmto ustanovením nepredložil. Všeobecným predpokladom na
zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením
súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. Exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu
súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie

jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti
vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Žalovaná pripustila,
že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na
zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto
návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. V

prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhoch navrhovateľa ako oprávneného na zmenu
súdneho exekútora, navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby
bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.. Ak žalobca
tento prostriedok nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 Občianskeho

zákonníka, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku (keďže podľa tvrdenia žalobcu
ku škode/nemajetkovej ujme malo dôjsť tým, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom ustanovenej lehote).

7. Žalovaná ďalej poukázala na judikatúru Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že

„Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo v zákone (porovnaj napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ
vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného
základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovaťlensohľadomnalehotyuvedenévzákone.Sohľadomnakonkrétneokolnostivecisatotižaniv
týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00).“

8. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú
lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s
rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora

v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup.
Žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že
pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi.
To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,

pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

9. Žalovaná ďalej poukázala na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona
č. 412/2012 Z. z.. Súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody

vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v
právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnomrozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania
nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len
ÚstavnýsúdSRnapodkladeústavnejsťažnosti,resp.predsedapríslušnéhosúdunapodkladesťažnosti
na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené
v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. K

záveru o tom, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd Slovenskej
republiky (t. j. nie civilný súd v konaní o náhrade škody), dospel už napr. aj Krajský súd v Nitre, sp.
zn. 9 Co 285/2011. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy
by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného
princípu v súdnictve.

10. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov,
v zmysle ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné
právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Odporkyňa poukázala na
rozhodovaciučinnosťÚstavnéhosúduSR.Ústavnúsťažnosťmôžepodaťfyzickáaleboprávnickáosoba
iba v prípade, ak využije všetky opravné a iné účinné právne prostriedky pre ochranu svojich základných
práv a slobôd. Pokiaľ by bolo možné konštatovať existenciu súdnych prieťahov a nahradiť nemajetkovú
ujmu na základe rozhodnutia všeobecného súdu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., tak Ústavný súd

SR by o takomto nároku nemohol konať, pokiaľ by sa fyzická alebo právnická osoba ešte predtým
neúspešne nedomáhala tohto nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Vzhľadom na to, že Ústavný súd
SR skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a finančné zadosťučinenie
priznáva (bez skúmania, či bol nárok predtým uplatnený podľa zákona č. 514/2003 Z. z.), je zrejmé, že
všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu nemajetkovej ujmy (v

opačnom prípade by sa ústavnou sťažnosťou Ústavný súd SR meritórne zaoberal až po neúspešnom
uplatnení nároku v režime podľa zákona č. 514/2003 Z. z.). Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade,
ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom. Žalovaná dala do pozornosti
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. 10. 2012, I. ÚS 476/2012-12.

11. alovaná zároveň vzniesla námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z.. K
tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť pred marcom 2009. Ak mala navrhovateľovi
vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov (premlčacia

lehota) uplynula v každom jednotlivom prípade po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty
od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Preto žalovaná vznáša námietku premlčania pri
každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na
zmenu súdneho exekútora pred dňom 23. 4. 2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporkyni doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie).

12. Žalovaná ďalej namietla, že žalobca nepreukázal vznik a výšku škody. Poukázala na to, že
navrhovateľ neuvádza, či vecné náklady prestavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú
škodu alebo ušlý zisk. Žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si
uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu

vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový
prospech. Žalobca na preukázanie vzniku majetkovej škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce
škoduprikaždejindividuálnejpohľadávke.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,
ktoré preukážu požadovaný nárok. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu
neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných

údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne
nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými
úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad
poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmtoobdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri
ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška
nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na

tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové. I pokiaľ ide o ďalšiu položku majetkovej
škody „udržiavanie“ systému, tu ide tiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze,
najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako poskytuje žalobca, aby sa naplnil účel fungovania
spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov, musí
mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti,

je nesprávne a účelové. Žalovaná poukázala na to, že samotný zástupca žalobcu uvádza vo svojom
stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
dňa 2. 7. 2012, že „disponuje jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy
podával elektronicky v automatizovanom procese) a že „návrhy boli spracované v elektronickej forme a
súdom boli odoslané v tejto forme rovnako tak elektronicky“. Žalovaná má za to, že uplatňovanie nároku
na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 175,-- € paušálne za každého dlžníka je nielenže

nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo prichádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Žalobca
nepreukázal ani vznik a ani výšku škody.

13. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú
osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 €, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je
nesprávna úvaha. Navyše pri rozhodovaní Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzal aj z významu
sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým

osobám. Ústavný súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ
žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa
vybratých nálezov ústavného súdu SR, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať.
Žalovaná tiež poukázala na to, že nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby
s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v

podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú v predmetnom konaní irelevantné, keďže si náhradu
škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje
na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 675/2011, kde je uvedené, že
odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je
možnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,

lebo im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Tiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. Škodu navrhovateľ presvedčivo nevyčíslil, nezdôvodnil.
Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Pri
priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. V tomto prípade práve navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane
požaduje od spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné sankcie.
Opakovane porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Žalovaná uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným
porušením povinností súdu a vzniknutou škodou. Nemožno tvrdiť, že škoda vznikla postupom okresného

súdu. Žiadala návrh zamietnuť a priznať trovy konania.

14. Súd o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 4C 194/2012 -61- zo dňa 7.11.2013, ktorým žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanej neprisúdil náhradu trov konania. Voči predmetnému
rozsudku podal žalobca odvolanie v dôsledku ktorého odvolania Krajský súd v Žiline uznesením č.k.

8Co/80/2016-151 zo dňa 30.3.2016 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V predmetnom
uznesení súd vyššieho stupňa konštatoval okrem iných skutočností aj rozpor v obsahu odôvodnenia
rozsudku, rozsudok považoval za zmätočný, nedostatočne odôvodnený a preto aj nepreskúmateľný.
Nedôvodným bolo preto aj zaoberať sa aj ďalšími predpokladmi zodpovednosti za škodu. Úlohou súdu
bude preto ujasniť si skutočnosti, ktoré sú dôvodom podania žaloby zo strany žalobcu, žalobcovi doručiť

aj vyjadrenie žalovaného č.l. 44 spisu a vykoná dokazovanie oboznámením a prečítaním listín zo
spisovéh materiálu sp. zn. 13Er/107/2015 do zápisnice tak, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne listinné
dôkazy na pojednávaní vykonané boli. Zistené skutočnosti súd vyhodnotí a vec právne posúdi.15. Na podklade vyššie uvedených skutočností súd je viazaný vysloveným právnym záverom a preto
súd doručil vyjadrenie žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie dňa 19.9.2016, vo veci
nariadil pojednávanie na 16.3.2017 (pojednávanie 2.2.2017 bolo zrušené) na ktorý termín predvolal

právneho zástupcu žalobcu ako i žalovanú. Termín predvolania (doručenie) mal vykázaný právny
zástupca žalobcu ako i žalovaná. Právny zástupca žalobcu ako i žalovaná svoju neúčasť písomne
ospravedlnil a vyslovili súhlas s tým, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti, pojednávanie
nežiadali odročovať, čím mal súd preukázané splnené podmienky na vykonanie pojednávania,
keďže v konaní neboli preukázané žiadne objektívne dôvody brániace vykonaniu pojednávania v

neprítomnostisúd v súlade s ust. § 180 CSP pojednávanl v ich neprítomnosti a prihliadol pritom na obsah
spisu a dosiaľ vykonané dokazovanie.

16. Súd vykonal dokazovanie (doplnil) oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu vo veci
4C/194/2012pozrušeníveciodvolacímsúdom akoipripojenéhoexekučnéhospisuzktoréhooboznámil
najmä č.l. 1 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 8.3.2005, návrh

na vykonanie exekúcie č.l. 3, notárska zápisnica, č.l. 5 zmluva o úvere č. 5540016 uzatvorená s
dlžníkom Z. P.Á., Z. č. XXX, V., č.l. 6 poverenie Okresného súdu Čadca vydané 6.4.2005 č. 5502
004571*,č.l.22návrhnazmenusúdnehoexekútoradoručenýsúdu22.11.2010,č.l.27zaslanievýzvyna
vyjadreniesaknávrhunazmenusúdnehoexekútora,rovnakoč.l.28,29,č.l.30vyjadrenieJUDr.Rudolfa
Krutého k výzve súdu, č.l. 31 vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora, k návrhu na zastavenie konania

od súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej, vyúčtovanie trov, č.l. 33 uznesenie Okresného súdu
Čadca, ktorým návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú,
exekúciu zastavil a uložil povinnosť oprávnenému zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej
trovy exekúcie 123,43 Eur, uznesenie bolo vydané dňa 22.9.2011, č.l. 38 odvolanie oprávneného
Pohotovosť voči uzneseniu Okresného súdu Čadca, č.l. 40 odvolanie súdnej exekútorky JUDr. Márie

Krasňanovejprotiuzneseniuokresnéhosúduvčastiexekučnýchtrov,uznesenieOkresnéhosúduČadca
sp. zn. 13Er/107/2005 zo dňa 9.1.2013, ktorým súd uznesenie Okresného súdu Čadca č. konania
13Er/107/2005-33 zo dňa 22.9.2011 zrušil, pripustil zámenu exekútorov, kde namiesto pôvodného
súdneho exekútora JUDr. Márie Krasňanovej poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, oprávnený je povinný zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej trovy

exekúcie vo výške 123,43 Eur a návrh na prerušenie exekučného konania podľa §-u 109 ods. 1 písm.
b) O.s.p. za účelom podania návrhu na ústavný súd bol zamietnutý.

17. Preukázaný, chronologicky usporiadaný skutkový stav je nasledovný:

18. Z pripojených fotokópii z exekučného spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 13Er/107/2005 mal súd
preukázané, že podaním doručeným súdu dňa 22.11.2010 sa oprávnená domáhala zmeny súdneho
exekútora. Výzvou zo dňa 1.12.2010 súd vyzval pôvodného súdneho exekútora na vyjadrenie k návrhu
na zmenu súdneho exekútora, na vyčíslenie trov exekúcie a predloženie spisového materiálu. Dňa
28.2.2011 bolo Okresnému súdu Čadca doručené vyjadrenie pôvodného súdneho exekútora. Dňa

18.1.2011 bolo Okresnému súdu Čadca doručené vyjadrenie nového súdneho exekútora. Uznesením č.
k. 13Er 107/2005-33 zo dňa 22.09.2012 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil, návrh
na zmenu súdneho exekútora zamietol a povodnej exekútorke priznal trovy exekúcie v sume 123,43 €.
V dôsledku podaného odvolania oprávnenou voči uzneseniu, č. k. 13Er/107/2005-33 zo dňa 22.9.2011
opätovne súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora tak, že návrh na zmenu súdneho pripustil,

povedil vykonaním exekpcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, uložil povinnosť oprávnemu
zaplatiť trovy súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňbanovej v sume 123,43 €, zamietol návrh na
prerušenie exekučného konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) o.s.p. Exkúcia pokračuje naďalej.

19. Podľa § 21 ods. 4 veta prvá O. s. p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti

ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli

vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 v znení účinnom do 31. 12. 2012 vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa15ods.1zákonač.514/2003Z.z.nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 ak nie je ustanovené inak,

spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku účinného do 1. 9. 2005 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.

Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

20. Súd na daný právny vzťah primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,
došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Zároveň súd v nadväznosti na vyššie citovaný § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. aplikoval podporne
aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o
spoluúčasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy
Slovenskej republiky, článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Exekučný

poriadok.

21. Právomoc Okresného súdu Čadca na konanie a rozhodnutie podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z.
je daná. Súd konanie nezastavil, ku dňu rozhdovania uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti
nadriadenému súdu. Bolo preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby.

Žalobca je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody, pretože bol
účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému vzniku
škody(§5ods.1zákonač.514/2003Z.z).Pokiaľsatýkasprávnostioznačeniapríslušnéhoorgánuštátu,
ktorý by mal v konaní v mene štátu (žalovanej) konať, súd vychádzajúc z vyššie citovaného § 4 ods. 1
písm. a/ bod. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. dospel k záveru, že príslušným orgánom konajúcim v mene

žalovanej je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Pasívne legitimovaným subjektom je teda
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca správne označil pasívne legitimovaný
subjekt v tomto konaní.

22. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným

rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou
objektívnou. Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri
nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok
naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

23. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (§ 3 ods.

1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe.

24. V tomto prípade žalobca tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným

postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože nerozhodol o zmene súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase, t. j. do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora.25. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak,
že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o
porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu

alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávny úradný
postup je vymedzený v citovanom zákonnom ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta zákona č. 514/2003
Z. z. ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verenej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že podaním zo dňa 22.11.2010 sa žalobca ako
oprávnený v exekučnom konaní domáhal zmeny súdneho exekútora. Súd zmenu exekútora pripustil a
v konaní pokračuje nový súdny exekútor JUDr. Ruolf Krutý na základe uznesenia z 9.1.2013. Exekúcia
doposiaľ skončená nebola. Súd má za to, že k žalobcom namietanému nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu spočívajúcemu v nevydaní rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote v

tomto exekučnom konaní nedošlo. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon,
ktorýnavymožiteľnosťpohľadávkynemávplyv.Poverenýsúdnyexekútormoholvykonávaťvšetkyúkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, pričom vzhľadom aj
na čas od začatia exekučného konania do podania návrhu na zmenu exekútora je zrejmé, že dôvodom
nevymoženia pohľadávky oprávneného je i možná nemajetnosť povinného. V súvislosti s nevydaním

rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote preto nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej
škody.

27. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je
nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri

nesplnení čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje len
okrajovo a nad rámec zákonnej povinnosti.

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom
súdu.

28. Žalobca ním tvrdenú majetkovú škodu, ktorej náhradu si návrhom na začatie konania uplatnil, v
konaní nepreukázal.

29. Súd nemohol vychádzať v konkrétnom prípade z žalobcom tvrdených celkových nákladov na

správu jeho pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému, na udržiavanie a správu informačného systému, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde, ktoré v kontexte prejednávanej veci navrhovateľ vyjadril

v paušalizovanej sume, ktorá mala pripadať na ten ktorý konkrétny prípad, a to z dôvodu osobitosti
každého jednotlivého prípadu. Žalobca v konaní napokon ani nekonkretizoval, ktoré z uvedených
nákladov v súvislosti s prejednávaným konkrétnym prípadom vynaložil. Navyše žalobca vôbec ani
akýmkoľvek spôsobom nepreukázal vznik ním tvrdených celkových nákladov, resp. v konaní neoznačil
jediný dôkaz, z ktorého by vznik akýchkoľvek ním tvrdených nákladov vyplýval. Pre prípadný záver súdu

o vzniku takýchto nákladov nie je postačujúce, ak existuje možnosť vzniku takýchto nákladov, ale tento
vznik musí byť navrhovateľom bezpochybne preukázaný. Súd tak bol nútený konštatovať, že žalobca
dôkazné bremeno, ktoré ho v spore zaťažovalo na preukázanie vzniku ním tvrdenej majetkovej škody,
neuniesol.

30. Ak žalobca poukazuje na vznik nemajetkovej ujmy odôvodňujúc ju tým, že boli ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že došlo k vyvolaniu rizika, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
dôjde k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k insolvencii
povinného, súd uvádza, že na základe týchto dôvodov, nie je možné konštatovať vznik nemajetkovej
ujmy. Na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy je možné zaviazať subjekt zodpovedný za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom, teda žalovaného podľa § 17 zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to v prípade ak iba samotné konštatovanie
porušenia právanie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom a ak ju nie je možné uspokojiť inak. Podľa tohto ustanovenia sa pri určení výškynemajetkovej ujmy prihliada najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému

v spoločenskom uplatnení. Vzhľadom k okolnostiam daného prípadu je možné prihliadať najmä na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo. Po prihliadnutí na túto okolnosť
a okolnosť, že žalobcovi nevznikla nesprávnym úradným postupom žiadna skutočná škoda, súd
konštatuje, že nie je potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, pričom postačujúce je
konštatovanie porušenia práva. Žalobca nepreukázal teda ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2

zákona č. 514/2003 Z. z. na náhradu nemajetkovej ujmy. Z úradnej činnosti súdu je známe množstvo
úverov, ktoré žalobca ako nebankový subjekt poskytuje, výška zmluvných úrokov, pokút. Príjmy žalobcu
z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu
mať veľký ekonomický dopad na žalobcu a jeho ďalšiu existenciu. Je povinnosťou žalobcu preverovať
solventnosť subjektov (návratnosť) tak, ako to robia iné bankové peňažné ústavy. Podmienky podľa §
17 ods. 3 citovaného zákona podľa názoru súdu sa nedajú vztiahnuť na právnickú osobu, ale iba na

fyzickú osobu.

31. Žalobca tak dôkazné bremeno na preukázanie druhej podmienky na vznik zodpovednosti za škodu
za nesprávny úradný postup, a to vznik a existenciu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
neuniesol a vznik a existenciu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nepreukázal.

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nezákonným rozhodnutím, nesprávnym
úradným postupom) a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

Žalobca v konaní nepreukázal ani porušenie povinností (nesprávny úradný postup, nezákonné

rozhodnutie), ani škodu, a tým nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností
a tvrdenou škodou. Žalobca nepreukázal splnenie ani jednej podmienky, ktorú zákon vyžaduje, aby súd
mohol konštatovať zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu. Preto žalobu na náhradu škody za
nesprávny úradný postup voči žalovanej v celom rozsahu zamietol.

32. Pre úplnosť dôvodov svojho rozhodnutia, súd pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany
žalovanej, považuje za potrebné poznamenať, že skúma premlčanie len u existentného nároku, avšak
v danom prípade existencia nároku na náhradu škody, ako aj nemajetkovej ujmy preukázaná nebola.

33. Úspešnou stranou konania je žalovaná, patrí jej nárok na náhradu trov konania, ktorý jej súd priznal

postupom podľa § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).