Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. august 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/269/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207202
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815207202.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobkyne: S. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Š. Q. N. V., zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sovietskych
hrdinov č. 163/66, Svidník, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni sumu 576,51 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.07.2015 domáhala toho, aby súd
žalovaného zaviazal vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 576,51 eur, ako aj náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe žiadosti jej bola poskytnutá čiastka 37 811 Sk
( 1255,10 eur) a za 30 mesiacov mala žalovanému vrátiť takmer dvojnásobok tejto sumy, t.j. 70 020 Sk
( 2324,24 eur). Reálne jej bolo vyplatených 1205,30 eur. Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský
úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy ( ZoSÚ). Úrok uvedený zmluve o

revolvingovom úvere nie je. Žalovanému doposiaľ uhradila 1781,81 eur. V súvislosti s úžernou odplatou
úveru a tým, že úver je bezúročný, vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vo výške
576,51 eur. Žalobkyňa sa o skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil dozvedela od
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v priebehu roka 2014, v súvislosti s konaním vedeným
na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 3C/289/2013. V odôvodnení rozsudku z 25.02.2014
Okresný súd Vranov nad Topľou na strane 8 konštatuje, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil
vo výške rozdielu medzi sumou poskytnutého úveru 1205,30 eur a jej platbami vo výške 1781,81 eur,

čo predstavuje sumu 576,51 eur. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby, poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove a Žiline, ktoré vo viacerých rozhodnutiach posúdili konanie žalovaného, ako
úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so
zákonom o spotrebiteľských úveroch. Do úvahy tak prichádza len 10 ročná premlčacia doba.

2.Súdvovecivydalplatobnýrozkazč.7C/269/2015-16zodňa09.09.2015,proti ktorémupodalžalovaný
odpor, v ktorom uviedol, že dňa 11.06.2007 uzavreli žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom

zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky v
dohodnutej výške a ktoré sa zaviazala spolu s dohodnutou odplatou splatiť v dojednaných mesačných
splátkach. Z bodu 6 ako údajov o schválenom úvere vyplýva, že schválená výška úveru bola 2324,24
eur, pričom táto predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy.Rovnako je v bode 6 predmetnej zmluvy uvedený údaj - zmluvná odmena a to vo výške 1069 eur a
údaj o poplatku za uzatvorenie zmluvy vo výške 49,80 eur. Žalobkyňa nesprávne vychádza z toho, že
náležitosťou zmluvy malo byť uvedenie úroku- ročnej úrokovej sadzby. S poukazom na znenie zákona č.

258/2001 Z.z. žiadnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebolo uvedenie úrokovej sadzby
úveru, ale uvedenie úroku ( ako odplaty). V zmluve je úrok ako forma odplaty vyjadrený pevnou sumou-
zmluvná odmena. Žalovaný v zmysle zmluvy nežiadal zaplatiť od žalobcu to, čo nebolo dohodnuté
v zmluve ako si to nesprávne vykladá žalobkyňa. V ďalšom uviedol, že vznáša námietku premlčania
uplatňovaného nároku žalobkyňou z pohľadu uplynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej

lehoty. Subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že „poškodený“ subjekt má a objektívne pozná
skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Zmyslom zákonodarcom prijatej právnej úpravy § 107 OZ nie je to, aby sa lehoty týkajúce premlčania
počítali svojvoľne. Argumentáciou žalobkyne by sa absolútne stratil význam stanovenia objektívnej
premlčacej lehoty, lebo tá by potom neuplynula nikdy, nakoľko premlčacia lehoty má podľa žalobkyne
plynúť od nekonkrétneho, nepreukázaného a svojvoľne stanoveného dátumu iba na základe tvrdenia

o dozvedení sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V ďalšom opätovne uviedol, že v
čase uzavretia zmluvného vzťahu nebola náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročná úroková
sadzba úveru. Žalobkyňa nepreukázala, v čom žalovaný porušil akýkoľvek zákonný predpis týkajúci
sa spotrebiteľského práva, v čom je preukázaný úmysel žalovaného sa bezdôvodne obohatiť na úkor
žalobkyne, ak tá do dnešného dňa ani neuhradil to, čo si zmluvné strany riadne dohodli v písomne

uzavretej zmluve.

3. Žalobkyňa v podaní zo dňa 14.06.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že na podanej
žalobe a dôvodoch, ktoré uviedla v jej písomnom vyhotovení trvá v plnom rozsahu. Tvrdenia,
ktoré žalovaný uvádza v odpore nie sú podľa jej názoru a rovnako ani podľa rozhodovacej praxe

krajských súdov, správne, pričom na preukázanie svojich tvrdení predložila rozsudok Krajského súdu
v Prešove č.k. 2Co/9/2012-135 a č.k. 21Co/72/2014-285, ktorý sa problematikou aká je predmetom
tohto konania už zaoberal a dospel k jednoznačným záverom, že neuvedenie úrokovej sadzby v zmluve
o revolvingovom úvere má za následok to, že dodávateľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky
a poplatky, ktoré v nej nie sú uvedené. V týchto rozhodnutiach sa súd taktiež vysporiadal s otázkou

premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a na veci aplikoval objektívnu 10- ročnú
premlčaciu dobu.

4. K žalobe žalobkyňa doložila tieto dôkazy: žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
revolvingovom úvere, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia

spol. s.r.o., kartu klienta, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/9/2012-135, rozsudok Krajského
súdu v Žiline č.k. 9Co/648/2013-220.

5. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Právna zástupkyňa žalovaného
ospravedlnila svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalovaného, pričom uviedla, že súhlasia s pojednávaním v

ich neprítomnosti. Zároveň uviedla, že sa pridržiavajú doterajších vyjadrení a žiadajú, aby bola žaloba
zamietnutá.

6. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že potrebovala peniaze a preto vo vedľajšej obci navštívila
zástupkyňueštevtedajšejspoločnostiPROFIREAL,ktoráposkytovalapôžičkystým,žeonapotrebovala

sumu 60 000 Sk. Pri dohadovaní tohto úveru jej bolo povedané, že bude platiť úver 60 mesiacov a to
po 2300 Sk. Nepamätá sa na to, že by jej bolo povedané, že má platiť nejaký poplatok za poskytnutie
tohto úveru. V ďalšom uviedla, že peniaze jej boli poskytnuté jednorázovo na účet, ale už nevie uviesť o
akú sumu išlo. Pred podpisom si zmluvu neprečítala, prešla si letmo prvú stranu a bola rada, že dostala
peniaze. O tom, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému sa dozvedala, v

rámci predmetnej zmluvy, kedy bola na pojednávaní na Okresnom súde, kde už teraz žalovaný ju ako
žalobca žaloval o sumu 960 až 1000 eur a vtedy sa dozvedela, že už nemá povinnosť zaplatiť žalobcovi
( teraz žalovanému) žiadnu sumu. Bolo to asi pred dvoma rokmi.

7.Právnyzástupcažalobkynevosvojomprednesepoukázalnapísomnépodaniežalobyavnejuvedené

dôvody, ako aj na písomné vyjadrenie zo dňa 14.06.2016. Predmetná zmluva neobsahovala zákonom
predpísané náležitosti a preto žalobca nemá nárok na úrok z úveru. Taktiež poukázal na to, že podľa
neho je zachovaná premlčacia lehota a to 10 ročná objektívna a taktiež aj subjektívna a to vzhľadom naokolnosti uvedené v žalobe. O bezdôvodnom obohatení sa žalobkyňa dozvedela v roku 2014 a preto
žiada, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

8.Medzižalovanýmakoveriteľomažalobkyňouakodlžníkomdošlodňa11.06.2007kuzavretiuzmluvyo
revolvingovomúvereč.8000081699.Zobsahuzmluvyjezrejmé,žepríslušnýformulárzmluvypodpísala
najprv žalobkyňa ako dlžník dňa 31.05.2007 s vyplnením údajov v bode 5, v ktorom bolo uvedené, že
požaduje úver vo výške 70 020 Sk ( čo predstavuje celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku
za uzatvorenie zmluvy). Poskytnutá čiastka mala činiť 37 811 Sk s tým, že úver mal byť splatený v 30

mesačných splátkach vo výške 2334 Sk. Zmluvná odmena predstavovala sumu 32 209, RPMN 77,45%
a poplatok za uzatvorenie zmluvy sumu 1500 Sk.

9. Bod 6 žiadosti/zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s tými istými údajmi ako
v bode 5 s výnimkou RPMN, ktorá bola uvedená vo výške 74,54%. Žalovaný žiadosť/zmluvu podpísal
dňa 11.06.2007.

10. V zmysle bodu 8. žiadosti/zmluvy sa v ďalšom odkazovalo na úpravu obsiahnutú v zmluvných
dojednaniachzmluvyorevolvingovomúvere,ktorésúneoddeliteľnousúčasťouzmluvy,účastnícizmluvy
prehlásili, že sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa
ich dodržiavať.

11. Podľa bodu 13. žiadosti/zmluvy riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy
všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej
neoddeliteľnousúčasťousúzmluvnédojednania.Zmluvnéstranyprehlásili,žesižiadosť/zmluvuvrátane
zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na

dôkaz tejto skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy.

12. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré doručil tunajšiemu súdu žalovaný spolu s
odporom dňa 12.10.2015 vyplýva, že údaje uvedené v tomto oznámení sú totožné s údajmi uvedenými
v bode 6 žiadosti/zmluvy, teda aj v časti RPMN 74,54%. Zo spisu nie je zrejmé, či túto listinu žalovaný

doručil žalobkyni, nepochybne však podpis žalovanej sa na tejto listine nenachádza.

13. Podľa bodu 1.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL
SLOVAKIA spol. s.r.o.(ďalej len „Zmluvné dojednania“) tieto vymedzujú vzťahy medzi spoločnosťou
PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o. ako Veriteľom na strane jednej a Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a

Spoludlžníkom 2 na strane druhej, ktoré vznikli v súvislosti s uzatvorením tejto Zmluvy o revolvingovom
úvere (ďalej len „Zmluva o RÚ“).

14. Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na

uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. ( bod 2.1 Zmluvných dojednaní).

15. Podľa bodu 2.2 Zmluvných dojednaní Veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie Veriteľa o
schválení úveru Dlžníkovi.

16. V zmysle bodu 3.1 Zmluvných dojednaní maximálna výška úveru bude Dlžníkovi oznámená v
oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. týchto zmluvných dojednaní. Maximálna výška úveru je spolu s úrokmi
splatná v pravidelných splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.

17. Revolving je automatické navýšenie schváleného úveru o dvanásť násobok schválenej mesačnej
splátky pri úvere so splatnosťou 12,18 a 24 mesiacov, resp. osemnásť násobok schválenej mesačnej
splátky úveru pri úvere so splatnosťou 30 mesiacov, resp. dvadsaťštyri násobok schválenej mesačnej
splátky pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov ( bod 4.1 Zmluvných dojednaní).

18. Podľa bodu 5.2 Zmluvných dojednaní za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi
zmluvnú odmenu.19. Ako vyplýva z bodu 8.2 Zmluvných dojednaní Dlžník sa zaväzuje poskytnutý úver podľa tejto Zmluvy
o RÚ v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet Veriteľa. Splátka úveru s úrokom
alebo iný peňažný záväzok Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 sa pre účely tejto Zmluvy o RÚ

považuje za riadne splatený dňom pripísania príslušnej čiastky v plnej výške so správnym variabilným
symbolom na bankový účet Veriteľa.

20. V zmysle bodu 18.1 Zmluvných dojednaní, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením,

ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto
zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.

21. Z karty klienta k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8000081699 vydaného žalovaným vyplýva, že
žalovanej bola poskytnutá čiastka 1205,30 eur, pričom žalovaná uhradila sumu 1781,81 eur.

22.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

24. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný
( § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

25. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ( ďalej len ,,Zákon“), na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme.

26. V zmysle § 4 ods. 1 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.

27. Podľa § 4 ods. 2 Zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a. sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c. cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d. identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f. meno a adresu spotrebiteľa,

g. ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h. podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i. výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.28. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere ( § 4 ods. 5 Zákona).

29. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva
bola uzavretá 10.08.2006 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1
definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v
ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

30. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmlúv a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

31. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na

ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33.Podľa§53ods.1a4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. V zmysle § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Ako vyplýva z § 107 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom

si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať.

37. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.38. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný
ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok

bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by
na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

39. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

40. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

41. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako

dodávateľom bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
žalobkyni, s tým, že formulár zmluvy podpísala najprv žalobkyňa ako dlžník dňa 31.05.2007 s vyplnením
údajov v bode 5, v ktorom bolo uvedené, že požaduje úver vo výške 70 020 Sk ( čo predstavuje celkovú
sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy). Poskytnutá čiastka mala činiť 37 811
Sk s tým, že úver mal byť splatený v 30 mesačných splátkach vo výške 2334 Sk. Zmluvná odmena

predstavovala sumu 32 209, RPMN 77,45% a poplatok za uzatvorenie zmluvy sumu 1500 Sk. Bod 6
žiadosti/zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s tými istými údajmi ako v bode
5 s výnimkou RPMN, ktorá bola uvedená vo výške 74,54%. Žalovaný žiadosť/zmluvu podpísal dňa
11.06.2007.

42. Úverová zmluva je dvojstranný úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene alebo zániku
súkromno-právnych vzťahov. Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb.
Dvojstranná zmluva vzniká na základe návrhu na uzatvorenie zmluvy a prijatia návrhu na uzatvorenie
zmluvy. Pokiaľ návrh na uzatvorenie zmluvy a jej prijatie zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich osôb,
dochádza k platnému vzniku zmluvy. Zmluvný konsenzus účastníkov má právotvorné účinky. Pokiaľ ide

o návrh a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán,
inak platná zmluva nevznikne.

43. V danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľský úver, kde zo zmluvy vyplýva, že ak keď bola
poskytnutá celkovo suma 70.020 Sk/2.324,24 eur, z tejto sumy bol poskytnutý úver vo výške iba 37.811

Sk/1.255,09 eur, pretože zvyšok sumy predstavoval úroky z zmluvnú odmenu 32209Sk/1.069,14 eur a
okrem toho si žalovaný požadoval ešte poplatok za uzatvorenie zmluvy 1500 sk/49,79eur.44. Pri peňažných pôžičkách sa medzi účastníkmi uzatvára aj dohoda o výške úrokov, ktoré predstavujú
odmenu za užívanie požičanej sumy. V predmetnej veci v zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným dňa 11.6.2007 nie je uvedený úrok, ale zmluvná odmena za poskytnutie úveru, ktorá v

percentuálnom vyjadrení predstavuje 46 % za celé obdobie poskytnutia úveru. Od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere ( § 4 ods.
5 Zákona). Keďže v zmluve neboli uvedené úroky, súd má zato, že žalovaný nemá nárok na úroky, iba
na vrátenie poskytnutého úveru.

45. Účelom právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten
má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto
zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to
priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§4 ods.5 zákona
o spotrebiteľských úveroch).

46. Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 46 % zjavne vybočuje z
rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod
na iné, ako úžerné označenie takýchto úkonov.

47. Občiansky zákonník ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri

peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov
závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.Dobrými mravmi
v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných

pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými
princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc
podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
základných noriem.

48. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné
úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda
o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s

dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

49. Z internetovej stránky J. súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri

spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v júni 2011 činil úrok 13,56% p.a. Z toho je
zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako dvojnásobne
prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

50. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

51. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v

spotrebiteľskom úvere dňa 11.6.2007 podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto
dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poskytnutý úver je teda z uvedených dôvodov
bezúročný.

52. Z prehľadu platieb k zmluve o revolvingovom úvere vyplýva, že žalobkyni bola poskytnutá suma
1205,30 eur, pričom uhradila sumu 1781,81 eur. Keďže pri závere o tom, že predmetný úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa uhradila žalovanému vyššiu sumu, než na aký
mu vznikol nárok, je žalovaný povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 576,51 eurpredstavujúceho rozdiel medzi poskytnutou sumou vo výške 1205,30 eur a uhradenou sumou 1781,81
eur.

53. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že predmetný nárok nepovažuje
za premlčaný, nakoľko za premlčaciu lehotu považuje plynutie 10-ročnej lehoty podľa § 107 ods.2
Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k úmyselnému bezdôvodnému
obohateniu a tým je deň 16.02.2009, čo vyplýva z prehľadu platieb vydaného žalovaným, keď k
uvedenému dňu žalobkyňa uhradila žalobcovi celkovo sumu 1239,52 eur, teda viac ako jej bolo

poskytnuté, čím došlo k vzniku bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalovaný poznal
skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal a poznal ich aj v čase vzniku, napriek tomu, že vedel, že takáto
zmluva nie je v poriadku prijal finančné prostriedky nad poskytnutý úver, čím sa dopustil bezdôvodného
obohatenia. Konal tak úmyselne. Je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ sa nedozvie o tom, že zmluva
má vady predtým, než sa bude dopytovať subjektu znalého veci, ktorým sú spotrebiteľské združenia a
takto postupovala aj žalobkyňa, ktorá až po oboznámení s touto zmluvou a jej vyhodnotení združením

na ochranu spotrebiteľa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia.

54.Žalovanýakoosobapodnikajúcanafinančnomtrhumáodbornúprevahunadspotrebiteľom,ktorému
poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo.
V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda

jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.

55. V tejto súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non
excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).

56. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením výšky úrokov z
úveru priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ

(žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobkyne) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to
tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). Jeho
konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia
bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V zmysle ust. §
107 ods. 2 OZ (porov. rozsudok Krajského

súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011 , tiež
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012 ).
Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou
dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ ). Z vyššie uvedených dôvodov súd nepovažuje námietku premlčania

vznesenú žalovaným za dôvodnú.

57. Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 25.2014,
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podala dňa 16.7.2015 a zmluva o úvere bola podpísaná
dňa 11.6.2007, a teda si uplatnila žalobu v zákonnej objektívnej a subjektívnej premlčacej dobe.

58. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

59. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a túto priznal žalobkyni v rozsahu 100%, ktorá mala vo veci plný úspech, keď súd žalobe vyhovel v
celom rozsahu.

61. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.62. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom

súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.