Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2007

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/126/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106219968
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2007:5106219968.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľky: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, štátny občan SR, zastúpená splnomocneným
zástupcom JUDr. Dušanom Chlapíkom, advokátom, so sídlom v Žiline, ul. Sládkovičova č. 13, proti
odporcovi: I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P., ul. S. č. XX, štátny občan SR, zastúpený splnomocneným
zástupcom Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom, so sídlom v Žiline, ul. J. M. Hurbana č. 1, v konaní o
zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e účastníkom právo spoločného nájmu k 2-izbového družstevnému bytu č. 9 vo vchode E.
na G. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na ulici S. č. XX, P., ako aj spoločné členstvo účastníkov

v Obvodnom stavebnom bytovom družstve Žilina a za člena bytového družstva a nájomcu bytu, ktorý
bude byt naďalej užívať určuje odporcu.

Súd navrhovateľke právo na bytovú náhradu n e p r i z n á v a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 2.7.2002 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, v rámci ktorého žiadala o zrušenie práva účastníkov spoločne užívať X-izbový družstevný byt,

naS.ulicič.XX,súp.č.XXXX,bl.B-7,č.bytu9, V.podlažie,vP.,aourčenie,žebytbudenaďalejužívať
ako členka družstva. Uviedla, že v predmetnom byte žije odporca so svojou priateľkou. Odporca nejavil
záujem o rodinný život, neprispieval do spoločného rozpočtu a o nadobudnutie spoločného majetku sa
pričinila v prevažnej miere navrhovateľka, čo bol aj jeden z dôvodov na rozvod manželstva.

Uznesením tunajšieho súdu, zo dňa 10.7.2005, č.k. 14C/228/2002-64, bolo konanie o zrušenie
spoločného nájmu dvojizbového družstevného bytu v P., na S. ulici č. XX, v bytovom dome, súp.

č. XXXX, bl. B-7, č. bytu 9, na V. poschodí, a o určenie, kto bude ako člen družstva naďalej byt užívať,
vylúčené na samostatné konanie. P. súd rozhodol o prerušení konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov do právoplatného skončenia konania vo veci zrušenia spoločného nájmu
družstevného bytu. Toto konanie sa vedie pod sp. zn. 8C/126/2006.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 18.10.2002 uviedol, že byt č. X nachádzajúci sa v P., na
ul. S. č. XX, súp. č. XXXX, bl. B-7, užíva od roku 2002 výlučne on. Navrhovateľka dobrovoľne opustila

ich spoločnú domácnosť spolu s ich maloletým synom I. G., ešte pred tým, ako Okresný súd Žilina
rozhodol o rozvode ich manželstva a odsťahovala sa. Odvtedy navrhovateľka a ani ich mal. syn I. G. v
tomto byte nebývajú. Týmto trvalým dobrovoľným opustením spoločnej domácnosti došlo podľa § 708
Občianskehozákonníkakzrušeniuprávaspoločnéhonájmubytu.Navrhovateľkaprestalabyťspoločnounájomníčkou tohto bytu a výlučným nájomcom sa stal on. Od doby ich rozvodu sa navrhovateľka v
byte, ktorý je predmetom žaloby nezdržiavala ani len sporadicky, ani ho nevyužívala na bývanie a ani
neprejavila záujem v ňom bývať. V dobe, keď natrvalo a dobrovoľne opustila ich spoločnú domácnosť,

bola tehotná s iným mužom. Odporca si plní všetky svoje povinnosti, ktoré vyplývajú z nájmu bytu voči
prenajímateľovi, tak ako doteraz i v budúcnosti. V dobe pred uzavretím ich manželstva, t.j. 19.8.1994 mu
bol pridelený OSBD v Žiline do užívania 1-izbový družstevný byt s príslušenstvom na ul. E. č. 6, v P.. Po
uzavretí manželstva mali záujem o väčší byt, preto finančné prostriedky, ktoré odporca získal z predaja
členského podielu k bytu na ul. E. č. 6, vo výške 520.000,- Sk použil na nadobudnutie sporného bytu.

S poukazom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd pri zrušení práva spoločného nájmu bytu rozhodol
tak, že predmetný byt bude ďalej užívať ako výlučný nájomca a člen družstva odporca, bez povinnosti
zabezpečenia bytovej náhrady pre navrhovateľku. Pre takéto rozhodnutie označil najmä skutočnosť,
že navrhovateľka od r. 2000 nežije s odporcom v spoločnej domácnosti, sporný byt neužíva a žije v
rodinnom dome, ktorý má vo svojom vlastníctve vo G. a podľa jeho znalostí má aj byt na sídlisku J.
v P.. Vzhľadom na trvalý a jestvujúci stav je dôvodný predpoklad, že navrhovateľka má otázku svojho

bývania dlhodobo a uspokojivo vyriešenú mimo sporného bytu a nie je odkázaná na bývanie v tomto
byte. Pritom práve navrhovateľka svojím konaním, keď bola tehotná s iným mužom, v značnej miere
prispela k názorovým odlišnostiam, čo spôsobilo vzájomné sa citové odcudzenie účastníkov. O údržbu a
úpravu sporného bytu sa stará výlučne len odporca, zo svojich finančných prostriedkov hradí nájomné,
preto iné rozhodnutie súdu by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a zásadou rovnosti postavenia účastníkov občiansko-právnych vzťahov v zmysle § 2 ods. 2
Občianskeho zákonníka a znamenalo by výkon práva navrhovateľky na úkor obmedzenia práva odporcu
v neodôvodnenom a neprimeranom rozsahu.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení zo dňa 2.6.2005 dodala, že dôvodom jej vysťahovania nebolo to, čo

uvádza odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.10.2002, žeby byt nechcela užívať a že sa dobrovoľne
odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Ako to vyplýva z návrhu o rozvod manželstva zo dňa 22.7.1998,
odporca ju viackrát fyzicky napádal a psychicky týral, preto musela naňho podať trestné oznámenie.
Odobral jej cestovný pas a občiansky preukaz, viedol parazitický spôsob života, nikde nepracoval.
Spolužitie s odporcom v jednej domácnosti sa stalo pre ňu neznesiteľným, a preto nedobrovoľne

opustila spoločnú domácnosť. O tom, že ich domácnosť nechcela opustiť natrvalo svedčí aj skutočnosť,
že na uvedenej adrese mala trvalý pobyt až do roku 2005. Ich problémy so spolužitím nenastali jej
odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti v roku 2000, ale už v roku 1998, kedy bola nútená podať
návrh na rozvod manželstva. Odporca nejavil záujem o rodinný život, neprispieval do spoločného
rozpočtu a o nadobudnutie spoločného majetku sa pričinila v prevažnej miere navrhovateľka. W. sa

nestaral ani o mal. I. G. a nedbal o zabezpečenie potrieb rodiny. Odporca si ani v súčasnosti neplní svoju
vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rozsudku.

Na pojednávaní konanom dňa 17.4.2007 odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
zotrval v plnom rozsahu na svojom vyjadrení zo dňa 18.10.2002. Poukázal na to, že navrhovateľka

navrhuje len priznanie náhradného ubytovania odporcovi, avšak nepoukazuje na žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal byť priznaný odporcovi náhradný byt. Má zato, že
takéto dôvody, pre ktoré by nemal byť priznaný odporcovi, v prípade, že súd rozhodne podľa návrhu
navrhovateľky, náhradný byt, tak takéto dôvody neexistujú. Zároveň navrhol súdu, aby si vyžiadal
stanovisko prenajímateľa o tom, koho on navrhuje určiť za ďalšieho nájomcu bytu.

Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina (na základe výzvy súdu) listom zo dňa 4.5.2007 oznámilo, že
odporca sa stal členom ich družstva za slobodna v roku 1994 na základe dohody o prevode členských
práv a povinností spojených s členstvom v OSBD Žilina, kedy mu vzniklo nájomné právo k X-izb. DB č.
9, na ul. E. 6, v P.. Dňom uzatvorenia manželstva (8.2.1995) vzniklo navrhovateľke spoločné nájomné

právo bez spoločného členstva. Menovaní nadobudli X-izb. DB č. 9, na ul. S. č. XX, v P., počas trvania
manželstva, čím im vzniklo spoločné členstvo i nájomné právo dňom 24.3.1998. Dispozičné právo k
X-izb. E. č. 9, na ul. S. XX, v P., majú obaja manželia, ktorých eviduje ako spoločných nájomcov
predmetného bytu a spoločných členov družstva. V predmetnom byte podľa adresy býva odporca a
navrhovateľka má iný trvalý pobyt. Úhrady za užívanie bytu v celom rozsahu pravidelne v pokladni OSBD

uhrádza odporca. OSBD Žilina doporučilo, aby sa výlučným nájomcom bytu a členom družstva stal ten
z manželov, u ktorého je predpoklad pravidelného platenia úhrad za užívanie bytu a služby spojené s
jeho užívaním.Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 7.6.2007 uviedla, že i napriek uvedenej správe navrhuje
zrušiť spoločný nájom, určiť ju za nájomníčku a členku bytového družstva, hoci je zrejmé, že v
predmetnom byte býva odporca, a preto má zato, že odporca nebude schopný vyplatiť hodnotu

členského podielu, pričom navrhovateľka by odporcovi hodnotu členského podielu vyplatila. Potvrdila,
že býva spolu s jej terajším manželom v rodinnom dome, ten je v ich BSM, avšak na tento dom bol
poskytnutý hypotekárny úver. Žiadne iné nehnuteľnosti nevlastní. Na otázku súdu, či od roku 1999 platila
nejaké platby spojené s užívaním bytu udala, že neplatila a to z dôvodu, že sa z tohto bytu musela
odsťahovať nie dobrovoľne, ale násilím, pritom poukázala aj na skutočnosť, že od roku 1999 jej odporca

zaplatil výživné asi len 5 - krát, za čo bol aj trestne stíhaný, teda nemala dôvod platiť platby spojené
s užívaním bytu.

Na základe vykonaného dokazovania, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súvisiacom spise 14C/228/2002 (konanie o vyporiadanie
BSM po rozvode), a to najmä: Nájomnou zmluvou zo dňa 25.3.1998 (č.l. 9), Oznámením o pridelení

družstevného bytu zo dňa 25.3.1998 (č.l. 10) a tiež listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi
savspise8C/126/2006,predovšetkýmsostanoviskomObvodnéhostavebnéhobytovéhodružstvaŽilina
zo dňa 25.4.2007 (č.l. 22) a celým spisovým materiálom, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Žilina, zo dňa 16.3.2000,

č.k. 13C/1198/98-40, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.3.2000, bolo manželstvo účastníkov
rozvedené a bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej mal. I. G., nar. XX.X.XXXX, bol zverený na
čas po rozvode do výchovy navrhovateľky a odporca sa zaviazal platiť na výživu mal. I. sumou 1.000,-
Sk mesačne.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 25.3.1998 mal súd zistené, že Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina
prenechalodoužívaniaX-izbovýdružstevnýbytsprísl.vP.,naul.S.XX,súp.č.XXXX,bl.B-7,odporcovi
pri spoločnom členstve a nájme s navrhovateľkou.

Z vyjadrení oboch účastníkov mal súd nesporne preukázané, že k dohode o ďalšom nájme k bytu po

rozvode manželstva nedošlo. V byte býva odporca, ktorý riadne uhrádza platby spojené s nájmom bytu.
Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť v roku 2000, vlastní so svojím terajším manželom rodinný
dom, v ktorom je prihlásená na trvalý pobyt.

Zo stanoviska Obvodného stavebného bytového družstva P. vyplýva, že doporučuje, aby výlučným

nájomcom bytu a členom družstva sa stal ten z manželov, u ktorého je predpoklad pravidelného platenia
úhrad za užívanie bytu a služby spojené s jeho užívaním.

Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
OZ), ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme

družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v
družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa § 705 ods. 2, veta druhá OZ, v ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,

ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.

Podľa § 705 ods. 3 OZ, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy mal.
detí a stanovisko prenajímateľa.

Na základe uvedených skutočností a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že sú dané predpoklady, aby súd právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu
zrušil, nakoľko sa účastníci konania po rozvode manželstva nedohodli o nájme bytu.

Pri určení výlučného nájomcu súd zohľadňoval v Občianskom zákonníku výslovne uvedené hľadiská
- záujem maloletého dieťaťa a stanovisko prenajímateľa - ale aj ďalšie skutočnosti: mieru, ktorou
sa bývalí manželia pričinili o nadobudnutie bytu, majetkové pomery manželov, príčiny, ktoré viedli k
rozvratu manželstva, využitie bytového priestoru a oprávnené potreby účastníkov. Z kópií príjmovýchpokladničných dokladov (č.l. 14 - až 15 sp. zn. 14C/228/2002) vyplýva, že nedoplatok za obdobie 5/98,
súdne trovy a poplatky z omeškania, manipulačný poplatok, zostatkovú hodnotu členského podielu v
celkovej sume 118.664,60 Sk uhradila OSBD Žilina navrhovateľka. Z tohto však nemožno vyvodiť, že

uvedené úhrady uskutočnila výlučne z jej vlastných zdrojov, nakoľko boli vykonané počas existencie
BSM a podľa zákonnej domnienky sa jednalo o spoločné peniaze oboch manželov. Tvrdenie odporcu, že
na získanie sporného bytu použil finančné prostriedky, ktoré získal z predaja členského podielu k bytu na
ul. E. č. 6, v P., vo výške 520.000,- Sk, navrhovateľka nerozporovala, avšak odporca uvedené tvrdenie
nepreukázal a nepreukázal ani predaj pôvodného členského podielu. Podľa tvrdenia navrhovateľky, v

pôvodnom jednoizbovom byte zostala bývať matka navrhovateľa, k možným úhradám sa nevyjadrovala.
Predmetný byt od roku 2000, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, užíva len navrhovateľ,
ktorý podľa vyjadrenia OSBD Žilina, zo dňa 25.4.2007, pravidelne uhrádza platby za užívanie bytu.
Navrhovateľka je v súčasnosti 2-krát vydatá a býva s mal. I. G. v rodinnom dome vo G., ktorý má
v bezpodielovom spoluvlastníctve so svojím terajším manželstvom. Skutočnosť, že navrhovateľka
nadviazala novú známosť, očakávala narodenie dieťaťa s K. Halaganom, bola jednou z viacerých príčin

rozpadu manželstva.

I. rozhodovaní o tom, koho súd určí za nájomcu bytu s právom byt naďalej užívať a súčasne koho
určí za ďalšieho člena družstva, súd prihliadal aj na vyriešenie bytových otázok rozvedených manželov
a ich spoločných detí. V tomto prípade bolo medzi účastníkmi nesporné, že byt užíva odporca,

navrhovateľka spolu so synom býva v rodinnom dome, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s
terajším manželom. Spoločný syn účastníkov má v dome vlastnú izbu tak, ako aj syn navrhovateľky
z druhého manželstva. Preto bytové podmienky navrhovateľky a jej dieťaťa sú lepšie zabezpečené v
rodinnomdome,očosavšakpričinilavlastnýmkonanímbezakejkoľveksúčinnostiodporcu.Naopaksúd
má za preukázané, že odporca je odkázaný na bývanie v spornom byte a nemá vyriešenú inú možnosť

bytovej otázky. Je málo pravdepodobné, že ak by sa jedinou nájomníčkou stala navrhovateľka, byt by
užívala na bývanie a byt by bol buď objektom prevodu nájmu spolu s členským podielom v družstve
alebo objektom podnájmu. Preto pri rozhodovaní o tom, koho súd určí za ďalšieho nájomcu a člena
družstva, súd vzal zreteľ na potreby riešenia bytovej otázky. Takémuto vyriešeniu vzťahov nemôže byť
na prekážku ani prípadná neschopnosť odporcu vyplatiť náhradu za členský podiel pri vyporiadaní BSM.

Vychádzajúc z okolností prejednávaného prípadu určil súd za ďalšieho nájomcu bytu a člena bytového
družstva odporcu. Má zato, že navrhovateľka predmetný byt nepotrebuje, resp. jej bytová potreba je v
plnom rozsahu uspokojená. Z tohto dôvodu navrhovateľke nepriznal právo na bytovú náhradu. Priznanie
bytovej náhrady navrhovateľke, napriek tomu, že jej bytové potreby sú uspokojené v súlade so zákonom

v inom byte, resp. dome, kde bývanie je spojené so známkami trvalosti, úplnosti a nerušenosti, by bolo
v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ a jednalo by sa len o výkon práva bez reálnej potreby
(šinakózny výkon práva).

K námietke navrhovateľky, že odporca nebude schopný vyplatiť hodnotu členského podielu, pričom

navrhovateľka by odporcovi hodnotu členského podielu vyplatila, musí súd nevyhnutne uviesť, že v
konaní o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu a o jeho ďalšom nájme nerozhoduje
o finančnom vyporiadaní hodnoty členského podielu bytu a neskúma ani schopnosti toho ktorého
účastníka vyplatiť hodnotu členského podielu bytu druhému účastníkovi. Otázka, či a akú sumu
bude nadobúdateľ členského podielu povinný vyplatiť zo zostatkovej hodnoty tohto podielu druhému

účastníkovi, bude súd riešiť v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To isté
platí aj o existencii spoločných dlhov účastníkov (pôžička v Slovenskej sporiteľni).

Výrokotrováchsaopieraoust.§142ods.1vspojenís§150Občianskehosúdnehoporiadkuč.99/1963
Zb. v znení neskorších predpisov. I napriek tomu, že boli splnené predpoklady na priznanie náhrady

trov konania odporcovi, nakoľko bol v konaní plne úspešný, súd dospel k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Súd má
zato, že konanie o zrušení spoločného nájmu bytu manželov muselo byť iniciované zo strany niektorého
z účastníkov, nakoľko medzi nimi nedošlo k vzájomnej dohode o ďalšom nájme sporného bytu. Výsledok
konania bol nepriaznivý pre navrhovateľku, ktorá si však neúspech zavinila najmä vlastnou iniciatívou pri

riešení bytových potrieb jej a jej dieťaťa, a preto nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby odporcovi
uhradila trovy konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).