Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/161/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207202
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815207202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: S. J., J.. X.X.XXXX, G. V.
XX, zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16,
811 04, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 3.8.2016 č. k. 7C/269/2015-56, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č. k. 7C/269/2015-56 zaviazal žalovaného uhradiť
žalobkyni sumu 576,51 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný
nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 % trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol,
že žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia 576,51 eur a náhrady trov konania.
Žalobkyni na základe jej žiadosti bol zo strany žalovaného poskytnutý úver 37.811,- Sk, pričom za 30
mesiacov mala vrátiť dvojnásobok, t.j. 70.020,- Sk. Reálne jej bolo vyplatených 1.205,30 eur. Podľa jej

názoru, úverová zmluva sa riadi zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom nemala
náležitosti vyžadované § 4 ods. 5 zákona platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy. Úver
mal byť poskytnutý bezúročne. Ak žalovanému zaplatila 1.781,81 eur, tak žalovaný sa obohatil na úkor
žalovanej v rozsahu 576,51 eur. O tejto skutočnosti sa dozvedela od Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS v r. 2014 v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde I. J. Y. vo veci sp.zn.
XC/XXX/XXXX.

2)Vovecibolvydanýplatobnýrozkaz,protiktorémudalodporžalovaný.Dňa11.6.2007došlokuzavretiu
revolvingového úveru so žalovanou a schválená jej výška úveru 2.324,24 eur. V tejto sume je zahrnutá
aj odmena 1.069,- eur a poplatok za uzavretie zmluvy 49,80 eur. Žalovaný nežiadal od žalobkyne to,
čo nebolo dohodnuté v zmluve. Naviac, žalovaný spochybňuje, či žalobkyňa podala včas žalobu, či jej
právo nie je premlčané.

3) Žalobkyňa trvala na žalobe s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp.

zn. 2Co/9/2012 či sp. zn. 21Co/72/2014, ktoré uvádzajú, že neuvedenie úrokovej sadzby v zmluve o
revolvingovom úvere má za následok, že dodávateľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky,
ktorévnejniesúuvedené.Čosatýkauzavretiaúverovejzmluvy,navštívilavtedajšiuspoločnosťK.,ktorá
poskytovala pôžičky, s tým, že chcela si požičať 60.000,- Sk. Pri dohadovaní úveru jej bolo uvedené,že jej dajú úver so splatnosťou 60 mesiacov po 2.300,- Sk. Nevedela si spomenúť, či má platiť nejaké
poplatky za poskytnutie úveru. Čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia o tejto skutočnosti a
o možnosti žiadať peniaze späť sa dozvedela na pojednávaní na Okresnom súde I. J. Y., že nemá

povinnosť zaplatiť žalobcovi (teraz žalovanému).

4) Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli
dňa 11.6.2007 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, kde v bode 5 zmluvy sa uvádza, že
žalobkyňa požaduje úver 70.020,- Sk, čo predstavuje celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku

za uzavretie zmluvy. Poskytnutá čiastka mala činiť 37.811,- Sk. Úver mal byť vrátený v 30 mesačných
splátkach po 2.334,- Sk. Zmluvná odmena je 32.209,- Sk, RPMN (ročná percentuálna miera nákladov)
je 77,45 % a poplatok za uzavretie zmluvy 1.500,- Sk. V bode 6 sa uvádza schválenie RPMN v rozsahu
74,54 %. Žalobkyňa žiadosť podpísala 11.6.2007. Okresný súd konštatuje, že zmluva o revolvingovom
úvere bola na predtlači formulára veriteľa. Z karty klienta vyplýva, že žalobkyni bola poskytnutá čiastka
1.205,30 eur, pričom žalovanej uhradila sumu 1.781,81 eur. Samotný úverový vzťah súd posudzoval

podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa ako dlžník je spotrebiteľom a pri
jej ochrane je potrebné využiť ustanovenie zákona č. 634/1992 Zb.. Úverová zmluva je zadefinovaná
v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., ale jedná sa o spotrebiteľský úver, ktorý je
riešený v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Ust. § 53 OZ definuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Z doloženej zmluvy vyplýva, že mal byť poskytnutý úver 70.020,- Sk (2.324,24
eur), pričom ale bol poskytnutý úver v rozsahu 37.811,- Sk (1.255,09 eur), pretože zvyšok sumy
predstavuje zmluvná odmena 32.209,- Sk (1.069,14 eur). Okrem toho je poplatok za uzavretie zmluvy
1.500,- Sk (49,79 eur). Keďže zmluvy o pôžičkách ako aj úverové zmluvy sú dohody, pričom takéto
dohody o spotrebiteľskom úvere okrem písomnej formy vyžadujú aj určité náležitosti vyplývajúce z

§ 4 zákona č. 258/2001 Z.z.. V revolvingovej zmluve nie je uvedený úrok, ale zmluvná odmena za
poskytnutie úveru, pričom od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatok, ktorý nie je
uvedený v úverovej spotrebiteľskej zmluve (§ 4 ods. 5 zákona č. 258). Keďže v zmluve nie sú uvedené
úroky, súd je toho názoru, že žalovaný nemá nárok na zaplatenie úrokov, iba na vrátenie poskytnutého
úveru. Odmena za poskytnutie revolvingového úveru 46 % je zjavne neakceptovateľná a odporuje

dobrým mravom. Takúto odmenu považuje za úžeru. Občiansky zákonník ani iné právne predpisy
neustanovujú, do akej výške je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Preto nemožno vyvodzovať,
že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov, ale je potrebné ich posudzovať aj podľa § 3 ods.
1 OZ dobré mravy. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri pôžičke sa vo všeobecnosti považujú za
dojednané v rozpore s uznávanými pravidlami správania sa medzi ľuďmi a sú tak v rozpore s dobrými

mravmi. Súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi dojednanie vysokej miery úrokov zo zmluvného
vzťahu účastníkov. Naviac, na internetovej stránke NBS sú publikované sadzby úrokov na úvery pre
spotrebiteľov a v júni 2011 to bolo 13,56 % p.a.. Ročná sadzba úrokov dohodnutá medzi účastníkmi je
viac ako dvojnásobná oproti bankovým úrokom. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ a
nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Úroková miera dohodnutá

medzi účastníkmi podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je
neplatná. Poskytnutý úver je možné považovať za bezúročný. Ak žalobkyni bol poskytnutý úver 1.205,30
eur a vrátila 1.781,81 eur, má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúci z § 451 ods. 1,
2 OZ, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu

alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne v rozsahu 576,51 eur. Je to rozdiel medzi
poskytnutým úverom 1.205,30 eur a zaplatenou sumou 1.781,81 eur žalobkyňou. Čo sa týka námietky
premlčania vznesenej žalovanou, tak súd vychádza z 10-ročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2
OZ, pretože ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Žalovaný musel vedieť, že uzatvárané zmluvy nie

sú celkom v poriadku. Žalovaný ako subjekt podniká na finančnom trhu, má odbornú prevahu, preto
od neho možno očakávať, že sa bude správať poctivo. Žalovaný musel vedieť, že ak neuvedie výšku
úrokov z úveru, nebude môcť od dlžníka žiadať úrok úveru a iné poplatky, a ak tak urobí, bude to možné
sankcionovať. Žalovaný ako veriteľ tak bol uzrozumený s možnosťou sankcií za porušenie zákonných
povinností. Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela na pojednávaní dňa 2.5.2014. Keď

podala žalobu 16.7.2015, pričom úverová zmluvy bola podpísaná 11.6.2007, tak podľa súdu žalobkyňa
dodržala ako objektívnu, tak aj subjektívnu premlčaciu lehotu na uplatnenie práva. Preto súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku.5) O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1, 2 CSP č. 160/2015 Z.z. a úspešnej
žalobkyni priznaný nárok na 100 % náhradu trov konania.

6) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie právny zástupca žalovanej spoločnosti. Odvolateľ
nesúhlasí s posúdením úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Nesúhlasí s
aplikáciou 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Nebol ani preukázaný úmysel žalovaného. Úverová
zmluva bola uzavretá v r. 2007, pričom sa riadi zákonom č. 258/2001 Z.z.. Povinnosť uvádzať úrokovú
mieru nastala až od 1.1.2008, pričom úrok sa vždy považuje za odmenu za požičanie peňazí ako výnos z

požičania peňazí. Nie je jasné, prečo zmluvnú odmenu súd nepriradí pod vyjadrenie o úroku. Odmena za
požičaniepeňazípredstavujeúrok.Zákontonevyžadujepomenovaťakoúrok.Záveryotom,žezmluvao
revolvingovom úvere nemá ustanovenie o úroku, sú nesprávne, a nemajú ani oporu v zákone. Nesúhlasí
s tým, aby dohodnutá odmena v rozsahu 46 % odporovala dobrým mravom. Odvolateľ ani nevie, prečo
je tam uvedená 46 % sadzba. Ako súd k tomuto číslu dospel, sa nedá zistiť. Zmluvná odmena je za
30 mesiacov, čiže návratnosti 2 a pol roka. Ak má byť údaj 46 % vyjadrený v odmene za 2 a pol roka,

to znamená ročne 18,4 %. Preto okresný súd pri hodnotení bol nekorektný a opomenul matematické
princípy. Žalovaný nesúhlasí s porovnacími kritériami úročných sadzieb bánk v r. 2011, kedy mali byť
poskytnuté úvery s úrokom 13,56 % ročne. Žalovaný poukazuje na to, že úročné sadzby v r. 2011 nie
sú dôvodné na prípadné hodnotenie nároku. Odhliadnuc od toho pri porovnaní 13,56 % ročne a 18,4
% ročne sa nedá hovoriť o nejakom rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka odmeny odplaty vo forme

úroku, tak tento sa používa na celé obdobie návratnosti a nie na ročnom základe. Súd nevychádzal
z objektívnych kritérií, nemal preukázané úmyselné bezdôvodné obohatenie, vec nesprávne vykladal.
Preto navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Súčasne si uplatňuje náhradu trov konania.

7) Krajský súd prejednal vec v medziach v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania
napadnutého rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný) a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Tu odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 1, 2 CSP), konštatuje správnosť
dôvodov a na zdôraznenie ďalej uvádza:

8) Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ sú posudzované nároky žalobkyne na vrátenie
bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v § 117 OZ stanovuje
všeobecnú 2-ročnú premlčaciu dobu, ale právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, kedy k nemu

došlo. Okresný súd vychádzal z 10-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení. Súd konštatuje, že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom pôžičiek
a úverov na profesionálnej báze, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia
odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené
poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaný ako odborná

organizácia a nebankový subjekt pri uzatváraní zmlúv koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia
zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a
dôsledky z porušenia zákonných povinností. Z hľadiska doterajšej praxe je nesporné, že nebankové
subjekty majú svoje podmienky upravené menej korektne ako banky z hľadiska dojednávania odplaty
za poskytnutie úveru či úročných sadzieb i následkov porušenia zmluvnej povinnosti, čo je predmetom

desiatok tisícov súdnych sporov z vymáhania záväzkov zo zmlúv, ktoré často nerešpektujú dobré mravy
a odporujú pravidlám poctivého obchodného styku. V tomto prípade úverový vzťah, teda zmluva o
poskytnutí revolvingového úveru je z 31.5.2007, kde žalobkyňa ako žiadateľka o úver v bode 5 Údaje o
požadovanom revolvingovom úvere, ktorý sa vypĺňal, žiadala úver spolu so sumou úrokov a poplatkov
70.020,- Sk, z toho jej bude poskytnutá čiastka 37.811,- Sk. Zmluvná odmena je 32.209,- Sk a RPMN je

77,45 %. V bode 6 žiadosti s poznámkou „nevyplňuje“ už poskytovateľ úveru RPMN uviedol na 74,54 %.
Ďalej je zmluvná odmena 32.209,- Sk a poplatok za uzavretie zmluvy 1.500,- Sk. Keďže rozdiel RPMN
je pri navrhovanej výške 77,45 % a schválenej 74,54 %, tak to znamená iný návrh zo strany žalovaného
a možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode v časti RPMN. Návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci
k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 1 OZ), pričom podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktorý obsahuje

dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Je
nesporné, že nedošlo k dohode o tzv. RPMN medzi žalobkyňou a žalovanou. Potom úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Keď zákon č. 258/2001 Z.z. rozlišuje poplatky a úrok, potom aj samotná
zmluva o poskytnutí revolvingového úveru rozlišuje zmluvnú odmenu od odmeny, pretože v bode 6,prvá veta, sa uvádza, že schválená výška úveru v Sk predstavuje celkovú sumu splátok úveru, úrokov a
poplatku za uzavretie zmluvy. Ďalej je uvedená zmluvná odmena 32.209,- Sk, RPMN 74,54 % a poplatok
za uzavretie zmluvy 1.500,- Sk. Tlačivo žiadosti o poskytnutie úveru rozlišuje úroky, zmluvnú odmenu

a poplatky za uzavretie zmluvy. Potom odplata 32.209,- Sk za poskytnutie 37.811,- Sk je neprimerane
vysoká,ajkeďpridobenávratnostiúveru30mesiacov.Poplatokzauzavretiezmluvy1.500,-Skodporuje
judikovanej praxi, že nie je možné požadovať odplatu za uzavretie úverovej zmluvy, pretože riziko na
uzavretie tejto zmluvy znáša pri overovaní bonity klientov poskytovateľ úveru a nemôže byť ním takýmto
poplatkom zaťažený dlžník. Preto ani pri 1.500,- Sk nie je dôvod vyhovieť návrhu žalovaného, že je to

zmluvná odmena, ktorú má dlžník zaplatiť. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne, pokiaľ súd zaviazal žalovanú obchodnú spoločnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie,
pretože „preplatky“ pri návratnosti úveru v rozsahu 576,51 eur predstavujú bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného. Bezdôvodným obohatením je plnenie z neplatného právneho úkonu. Ak nedošlo k
platnému dojednaniu zmluvy v časti RPMN, zmluvnej odmeny či poplatku za uzavretie zmluvy, potom
žalovaný nemohol požadovať za poskytnutie úveru 37.811,- Sk ako zmluvnú odmenu či poplatky za

uzavretie zmluvy s RPMN 74,54 %, ak ich platne nedojednal, resp. ich výška je v rozpore s dobrými
mravmi.

9) Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne aj vo výroku o náhrade
trov konania. O nich okresný súd rozhodol správne citujúc právne ustanovenie Civilného sporového

poriadku.

10) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 CSP. Neúspešná
žalobkyňa má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %, kde
konkrétnu výšku vypočíta okresný súd s poukazom na § 262 ods. 1, 2 CSP.

11) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).