Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/20/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509200348
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8509200348.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: OOS, spol. s. r.o. so sídlom Tulipánová 17,
044 20 Malá Ida, IČO: 36 174 262, právne zast. JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom, AK so sídlom
Obchodná 10, 040 11 Košice, proti povinnému: S. O. R., nar. XX. XX. XXXX (zomr. dňa XX. XX. XXXX),
naposledy bytom J. XX, XXX XX V., o vymoženie 17,92 eur (540,- Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd n e p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, Exekútorský
úrad Košice so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16. 2. 2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 9. 1. 2009,
doručeného súdnemu exekútorovi dňa 4. 2. 2009, a exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný
platobný rozkaz Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4C/40/2007-21 zo dňa 6. 8. 2007. Oprávnený sa
návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 17,92 eur (540,-
Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Súd vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, Exekútorský úrad Košice so sídlom
Moyzesova 34, 040 01 Košice, dňa 20. 2. 2009 poverenie pod číslom 5710 015123 *.

3. V priebehu exekučného konania poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 12. 12. 2016
podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z

dôvodu, že povinný dňa XX. XX. XXXX zomrel a zanechal predlžené dedičstvo. Súdny exekútor zároveň
uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje.

4. Podľa § 9a zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku.

5. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 243b ods. 2 EP, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13 , § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

9. Keďže povinný počas exekučného konania zomrel a zanechal po sebe predlžené dedičstvo, čo bolo
predmetom uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 2D/6/2011 zo dňa 14. 6. 2012, súd exekúciu
zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 10. 2013.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011,

sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 (zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2012). Ak
došlokzastaveniukonaniaodedičstvezdôvodu,žeporučiteľnezanechalmajetok(§175hods.1O.s.p.),
exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať(§
57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie(§57ods.1písm.h/Exekučnéhoporiadku);vtakomtoprípadeznášatrovyexekúcieoprávnený

(§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že v prípade
smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného
bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je osobitným dôvodom zastavenia exekúcie),
ale preto, že tu nie majetok takej hodnoty, aby postačoval na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje
predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo
sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov
konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie,

podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.
Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného

zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento
dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.

15. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh
voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v

priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom
zastavenia exekúcie je však skutočnosť spočívajúca v nemajetnosti povinného, ktorú ten v rámci
existencie svojho predlženého dedičstva sám nezavinil. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o
náhrade trov konania aplikoval znenie vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP a žalobcovi náhradutrov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho vo výnimočnosti a
okolnostiach sporu nepriznal. Na druhej strane, oprávnenému v konaní žiadne trovy v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva nevznikli.

16. Podľa § 243c ods. 1 EP, ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.

17. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

18. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,

rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia tak, že ich súdnemu
exekútorovi nepriznal, nakoľko ten vo svojom podnete na zastavenie exekúcie zo dňa 2. 12. 2016
výslovne uviedol, že trovy exekúcie si v prípade jej zastavenia neuplatňuje.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.