Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115209542
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115209542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, v mene ktorej koná ako konateľ a advokát JUDr.
Andrea Cviková, proti žalovanému: I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. B., C. XXX, o zaplatenie sumy
2.094,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21.
septembra 2015, č. k. 10C/190/2015-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 21.09.2015,
č. k. 10C/190/2015-20 zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ (ďalej len „žalobca“ v zmysle § 60
CSP) domáhal voči odporcovi („žalovanému“ resp. „žalovanej“ v zmysle § 60 CSP) zaplatenia sumy
2.094,90 eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania od 13.2.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca domáhal na tom
skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a na
jej základe mu poskytol úver v sume 1.230 eur. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť s úrokom v
36 mesačných splátkach vo výške 69,83 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý
bol dohodnutý v zmluve.

2.2. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol žalobca žalovanému revolving dňa 27.12.2011 vo výške
1.675,92 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 69,83 eur v
termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára a ďalší revolving dňa 10.1.2014 vo výške
1.675,92 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 69,83 eur v
termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou
splátok úveru už pri 41. splátke, do uplatnenia práva žalobcu, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon
zaplatil sumu 3.770,82 eur. Vzťahom na to, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 55 o viac

ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Obč. zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť
úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok 2.094,90 eur dňa 12.2.2015, ale túto sumu
neuhradil ani čiastočne. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo žalovanej
sumy od 13.2.2015 do zaplatenia.3.1. Zamietnutie žaloby odôvodnil prvoinštančný súd v rámci vykonaného dokazovania zistením, že
účastníci konania (ďalej len „sporové strany“) dňa 6.4.2010 podpísaním žiadosti/zmluvy o poskytnutí

revolvingového úveru na štandardnom, formulárovom tlačive žalobcu uzatvorili zmluvu o revolvingovom
úvere vo výške 1.230 eur. Zmluva o revolvingovom úvere má podobu predtlačeného formulára, bežne
používaného žalobcom resp. jeho zmluvnými obchodnými partnermi na tento účel.

3.2. V zmluve o poskytnutí revolvingového úveru, v ktorej boli uvedené údaje o požadovanom

revolvingovom úvere vo výške 1.230 eur, sa žalovaný zaviazal zaplatiť úver v splátkach 69,83 eur,
splatných k 9. dňu v mesiaci v počte 36 splátok. Predpokladaná RPMN 70,02%, ročná úroková sadzba
úveru 70,02% a priemerná RPMN za úver 48,66 %. Ako poskytnutá čiastka revolvingu bola uvedená
suma 703,89 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 972,03 eur, predpokladaná RPMN
60,28%, ročná úroková sadzba 68,44 %. V kolónke o schválenom revolvingom úvere je uvedená čiastka
1.230 eur, počet splátok 36 k 9. dňu v mesiaci, zmluvná odmena vo výške 1.238,88 eur, RPMN 69,25%,

ročná úroková sadzba úveru 70,026 %, poskytnutá čiastka revolvingu 703,89 eur, zmluvná odmena za
poskytnutie revolvingu 972,03 eur.

3.3. Žalobca písomne oznámil v ten istý deň údaje o schválenom úvere, kde je uvedená, okrem iných
údajov, aj zmluvná odmena za úver vo výške 1.466,44 eur, ktorá mala byť splácaná v mesačných

splátkach dohodnutých v zmluve. Zo samotnej zmluvy, ako aj oznámenia veriteľa o schválení úveru zo
dňa 6.4.2010 nie je zrejmé, v akej výške bol úver poskytnutý, ak je v nej uvedené, že schválená výška
úveru 1.230 eur, celková výška úveru 1.230 eur, schválená výška revolvingu 814,53 eur, úverový limit
1.230 eur, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 1.466 eur.

3.4. Z karty klienta - žalovaného nevyplýva nominálna výška úveru, ale táto obsahuje len počet splátok
84 po 69,83 eur, (spolu 5.865,72 eur), z čoho je zrejmé, že všetky revolvingové úvery viedol žalobca
spolu na jednej karte, t.j. 1230 + 703,89 + 703,89 eur, spolu úvery vo výške 2.637,78 eur a započítal
do splátok aj odmeny za poskytnuté úvery vo výške 1283,33 + 972,03 + 972,03 eur, spolu 3.227,39
eur, celkový súčet poskytnutých úverov a odmien predstavuje sumu 5.865,17 eur, z čoho vyplýva, že

úverové prostriedky boli poskytnuté za odmenu prevyšujúcu 100%, pričom z karty klienta nie je zrejmé,
ktorý z poskytnutých úverov žalovaný uhradil. Z karty klienta tak nie je zrejmé, v akej nominálnej výške
poskytol žalovanému úvery, ale v splátkach sú započítané aj zmluvné odmeny, pričom v zmluve nie
je uvedená výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca si už pri poskytnutí úveru účtoval odmenu za jednotlivé revolvingové úvery najmenej vo výške

poskytnutých úverov.

4.1. Z predložených listín považoval súd za nepochybné, že sporové strany uzavreli dňa 6.4.2010
individuálne špecifikovanú zmluvu o revolvingovom úvere, v ktorej je okrem RPMN a úrokovej sadzba
uvedená aj zmluvná odmena za poskytnutie úveru 1.283,88 eur , t.j. vo výške, ako bola samotná

výška úveru (1.230 eur). Podľa samotných zmluvných podmienok žalobcu bola táto odmena súčasťou
mesačnej splátky. Ďalšie schválené revolvingy boli v sume 703,89 eur za odmenu vo výške 972,03 eur.

4.2. Súd považoval dohodu o výške zmluvnej odmeny za neprimeranú zmluvnú podmienku a
nekalú obchodnú praktiku žalobcu, vrátane praktiky s používaním takmer nečitateľného textu v časti

všeobecných obchodných podmienok. Uviedol, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za
zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné
podmienky individuálne ovplyvniť.

4.3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom
finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu na určitú dobu za účelom
ich ekonomického využitia podľa predstav dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. Ak ide o zmluvnú
odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu viac ako 100% zjavne vybočuje z rámca
akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné,

ako úžerné označenie takýchto úrokov. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ustanovenie §
39 OZ, podľa ktorého ,,Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom“. Nemali by byť pochybnosti o tom, že neprimeraná
výška úrokov je väčšinou spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom. Súdkonštatoval neplatnosť dojednanej odplaty, pretože nie je akceptovateľné, aby spotrebiteľ dostal úverové
prostriedky za ktoré zaplatí odmenu v rovnakej výške, ako sú poskytnuté úverové prostriedky. Za
takéhoto stavu aj európske právo pripúšťa súdnu kontrolu ceny hlavného plnenia (porov. uznesenie

C-76/10 POHOTOVOSŤ).

4.4. Takéto praktiky si len ťažko možno predstaviť v rovine nedbanlivosti, ale skôr ako sofistikované
neprimerané úverovanie v rovine najmenej nepriameho úmyslu. Z uvedených dôvodov považoval súd
dojednanie o zmluvnej odmene vo výške 1283,88 eur za poskytnutý úver vo výške 1.230 eur a odmeny

za poskytnuté revolvingy v sume 972,03 eur a v sume 703,89 eur za neplatné, lebo sa priečia dobrým
mravom, preto žalobca má právo na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov titulom vydania
bezdôvodného obohatenia.

5. Vychádzajúc z ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 Občianskeho zákonníka mal prvoinštančný súd za
to, že žalovanému bola nesporne na základe neplatného právneho úkonu poskytnutá suma 2.637,78

eur a žalobcovi vzniklo právo požadovať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
poskytnutého plnenia. Žalovaný zaplatil na úveroch spolu sumu 3.770,82 eur, teda viac ako bol titulom
bezdôvodného obohatenia povinný vydať, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému náhradu

trov konania nepriznal, lebo ich nežiadal priznať.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie konštatujúc nesprávnosť
rozhodnutia spočívajúcu v tom, že pri posudzovaní primeranosti a zákonnosti výšky odplaty za požičanie
finančných prostriedkov na základe uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere súd nevychádzal z

príslušnej právnej úpravy. Maximálna výška odplaty za požičiavanie finančných prostriedkov bola v
čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania právne regulovaná a v prípade uzavretej zmluvy aj
dodržaná.

8. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

platilo, že „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov a nejde o
spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase
uzavretia zmluvy“.

9. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý má charakter spotrebiteľského úveru podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. a uvedené konštatuje aj súd v odôvodnení, preto sa v zmysle ust. § 53 ods.6
Občianskeho zákonníka malo aplikovať vo veci posúdenia odplaty za požičanie peňažných prostriedkov
ustanovenie § 3 ods.10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré predstavuje v otázke odplaty právnu normu
lex specialis, vylučujúcu aplikáciu ustanovení, ktoré použil súd. Rozhodnutie na základe nepríslušnej

právnej normy a v dôsledku toho nesprávne a neúplné zistený skutkový stav je dôvodom na zrušenie
rozhodnutia, čo nastalo aj v tomto prípade, pretože súd vôbec nezisťoval, aká mohla byť maximálna
odplata v zmysle príslušnej právnej normy.

10. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o

revolvingovom úvere (výška úveru, doba ,splatnosť), bola v zmysle uvedeného 79,08%. Výška odplaty
dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere bola 68,89% ročne a neprevyšuje túto maximálnu odplatu,
akú právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala.

11. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tie ustanovenia,

ktoré popierajú zákonnosť, vecnú správnosť a opodstatnenosť postupu a samotného rozhodnutia vo
veci, pričom z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo sa súd nezaoberal ustanovením § 53 ods. 6
Občianskehozákonníkaúčinnýmkudňuuzavretiazmluvyavšetkýmiustanoveniamizákonač.258/2001
Z.z. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

12. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.13.1. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

13.2.Súdprvejinštancierozhodol,vyniesolnapadnutýrozsudokv tejtoveciaajodvolanieprotirozsudku

bolo podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol
účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP).

14.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14.2. Podľa čl. 1, § 1 ods. 1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho

súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom
predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci
aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo

„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie
satýmpodľapovahyveci„civilnýproces“alebo„správnysúdnyproces“ (ods.3citovanéhoustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

15. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza

zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

16.1. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vykonal dostatočné
dokazovanie a ním zistil skutkový stav veci, na ktorý aplikoval správny predpis a svoje rozhodnutie aj
podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú
v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne

vytvárajú skutkový nález súdu.
16.2. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná v tom smere, aby sarozhodlovsúladesjejpožiadavkamiaaniprávosporovejstranyvyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniaňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

17. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do
akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, sú teda predmetom
voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa na
túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom

je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012 sp. zn. 5 Cdo 26/2011).

18. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvého stupňa za správne.

19.1. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že

ustanovenie § 53 ods.6 OZ sa od 1.11.2008, teda od účinnosti zákona č. 379/2008 Z.z., sa týkalo
iných foriem poskytovania peňažných prostriedkov, ako boli spotrebiteľské úvery, ak išlo zároveň o
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ. V praxi išlo najmä o zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 OZ,
zmluvu o úvere v zmysle § 497 OBZ alebo o iné druhy poskytnutia peňažných prostriedkov, ak nešlo o
spotrebiteľský úver. Zmyslom ustanovenia § 53 ods.6 bolo postihovanie neprimeranej odplaty pri

iných finančných plneniach, ako sú spotrebiteľské úvery, a to neplatnosťou právneho úkonu. Za kritéria,
na základe ktorých sa posudzovala výška odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky, sa považovali
odplaty poskytované bankami za spotrebiteľské úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia
zmluvy. Podľa zákona nesmela výška odplaty „podstatne“ prevýšiť obvyklú mieru odplaty požadovanej
bankami, pričom výška obvyklej odplaty vyplývala z ustanovenia § 502 OBZ, v zmysle ktorého ak nie

sú dojednané úroky medzi veriteľom a dlžníkom, platí, že dlžník ich platí v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. V opačnom prípade je dlžník povinný platiť obvyklé
úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

19.2. Zákon č.129/2010 Z.z. priniesol zmenu znenia § 53 ods. 6 OZ a týmto zákonom sa zaviedla

nová úprava spotrebiteľského úveru. Na rozdiel o predchádzajúceho znenia sa limitácia výšky odplaty
za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi týka už všetkých zmlúv o odplatnom poskytovaní
peňažných prostriedkov, teda aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre všetky zmluvy o odplatnom
poskytovaní peňažných plnení spotrebiteľom od 1.6.2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

19.3. Ako už odvolací súd uviedol, napriek tomu, že výška úrokov pri poskytnutí úveru nie je stanovená
a úroky sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, táto
skutočnosť neznamená, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o výške
úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým

mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav ide vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu
mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31. júla 2009).19.4. Súd prvej inštancie považoval dojednanie o zmluvnej odmenu žalobcu vo výške 1.283,88 eura
za poskytnutý úver vo výške 1.230 eur ako aj za jednotlivé revolvingové úvery v sumách 972,03 eura
a 703,89 eura za absolútne neplatné a priečiace sa dobrým mravom a považoval ich za neprimeranú

zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku žalobcu, teda za absolútne neplatnú a odvolací súd
sa s týmto odôvodnením prvoinštančného súdu v celom rozsahu stotožňuje, pretože priemerné úrokové
miery zo spotrebiteľských a ostatných úverov poskytnutých bankami v roku 2010 boli od jedného do
piatich rokov vo výške 12,71% ročne.

20. Vzhľadom k uvedeným argumentom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo
výroku vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

21. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej (§ 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací
súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trov nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).