Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/558/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111227063
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111227063.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o.,sosídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:35724803,zastúpený:TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, G.,
o zaplatenie sumy 1.473,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpené: JUDr. Ambróz Motyka,
advokát so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 7RO/281/2011-47
zo dňa 12. októbra 2012 - v časti náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
(III.), jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku týkajúcej sa nepriznania náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám.
legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (I.), nepriznal žalovanému náhradu
trov konania (II.), nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania (III.) a

posledným výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 81,37 eur žalobcovi prostredníctvom
Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti uznesenia (IV.). Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na ustanovenia § 96 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „OSP“), § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a tým, že dňa 12.09.2011 bola súdu prvej inštancie
doručenážaloba,ktorousažalobcadomáhaluloženiapovinnostižalovanémuzaplatiťmusumu1.473,68

eur spolu s príslušenstvom. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 7Ro/281/2011- 30 zo dňa 09.11.2011,
ktorý bol doručený žalobcovi dňa 22.11.2011. Žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť.
Podaním zo dňa 07.02.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.02.2012, vstúpil na základe vlastného
podnetu do konania vedľajší účastník na strane žalovaného, a to Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS. Dňa 22.05.2012 bol súdu doručený odpor vedľajšieho účastníka, v ktorom namietal
premlčanie práva žalobcu, ktorého sa žalobou v tomto konaní domáhal. Dňa 05.06.2012 bolo súdu

doručené späťvzatie žaloby žalobcom v celom rozsahu. Späťvzatie žaloby žalobca neodôvodnil. Súd
konštatoval, že v konaní išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže žalobca vzal žalobu späť v celom
rozsahu, súd konanie zastavil. Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj
zavineniestránnazastaveníkonania,pričomkonštatoval,žezastaveniekonaniazavinilžalobca,pretože
vzal žalobu späť, a to nie pre správanie žalovaného. Preto pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 2 OSP. Vzhľadom k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu

náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupoval aj vedľajší účastník, súd
rozhodoval aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a boli účelné. Súd malza to, že ak má strana právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. V danej
veci, ak má žalovaný právo na náhradu trov zastaveného konania, má toto právo aj vedľajší účastník
na strane žalovaného. Vo vzťahu k právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na

ochranu spotrebiteľa, súd riešil legitímnu otázku, či takéto združenie nemá mať vlastný "aparát", teda či
nemá byť patrične personálne vybavené, s prihliadnutím na účel jeho existencie, tak aby jeho zastúpenie
advokátom nebolo samoúčelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je
ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom. Súd bol toho názoru,
že relevantnú, skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál,

znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Takýmto personálom musí byť toto
združenie vybavené, v opačnom prípade, by nemohlo plniť účel, za ktorým bolo založené. Suplovať
plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom súdnom konaní sa preto súdu
javilo ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto
konaní nebolo účelné. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a vrátil žalobcovi ním zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 88,00 eur

krátený o 6,63 eur, t.j. v sume 81,37 eur.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného podalo včas odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej
len „Združenie“). Dôvodilo tým, že ako právnická osoba zameraná na ochranu práv spotrebiteľov vstúpilo

legitímne a v súlade s ust. § 93 ods. 2, 3 OSP z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského
sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Vstup do konania
bol opodstatnený, pretože žalobca vzal žalobu späť až po jeho vstupe, ktorý bol účinným prostriedkom
ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Malo za to, že uznesenie v jeho napadnutej časti vychádza z
nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznilo, že v množstve

súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) pre žalobcu
odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoju žalobu
späť a konanie žiadal zastaviť. Poukázal na to, že napriek tomu, že žaloby žalobcu sú zhodné v tisíckach
iných vecí súdy nezisťujú účelnosť trov u dodávateľa, ale paradoxne u bezmajetného Združenia, ktorého
jediným cieľom a poslaním je ochrana práv spotrebiteľa. Ďalej uviedlo, že nemá finančné prostriedky ani

personálne obsadenie, preto jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv na
súdoch je realizovanie činnosti Združenia prostredníctvom advokátskych kancelárií, ktoré sú ochotné
pracovať len za prísudok. Dodalo, že Združenie má možnosť čerpať finančné prostriedky od štátu na
podporu svojej činnosti, avšak reálna podpora štátu je skôr v rovine iluzórnej, než skutočnej. Prax
Združeniu potvrdila, že najväčšiu možnosť na efektívnu pomoc spotrebiteľom mu poskytuje inštitút

vedľajšieho účastníctva, pretože spotrebiteľ často nevyhľadá ani advokáta ani Združenie, a ak áno,
tak len výnimočne. Zdôraznilo ďalej, že súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval
v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s vnútroštátnou
právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. O dôvodnosti priznania trov
vedľajšieho účastníka svedčí podľa neho aj novelizované znenie § 137 OSP, ktoré bolo s účinnosťou od

01.01.2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z.z. S poukazom na § 93 ods. 4 a § 18 OSP konštatovalo,
že ak platí, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako strana konania a má platiť
aj rovnosť strán, potom neexistuje rozumný dôvod nepriznať vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho
zastúpenia za situácie, ak nárok na náhradu trov konania vznikne strane, ktorú vedľajší účastník v
konaní podporoval. Na podporu svojej argumentácie poukázalo na množstvo rozhodnutí krajských

súdov. Záverom uviedlo, že v predmetnej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda
je nutné použiť normy spotrebiteľského práva. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny
zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
kontraktačnomprocese.Tentopozitívnyzásahštáturealizujezákonodarnámocspotrebiteľskouprávnou
úpravou, avšak nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať

aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov,
ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľov. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho
zastupovania právnym zástupcom. S poukazom na uvedené Združenie navrhlo, aby odvolací súd
napadnutý výrok zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
na súde prvej inštancie vo výške 189,60 eur a zároveň si uplatnilo trovy odvolacieho konania vo výške

51,98 eur.

3. V rámci odvolania podalo Združenie návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP
a predložiť Súdnemu dvoru EÚ nasledovné prejudiciálne otázky:1) Či pod právom na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv
Európskej únie a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporou
Združení na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ sa rozumie aj

právo na náhradu trov súdneho konania.
2) Či sa má čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných
práv EÚ vykladať tak, že Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov patrí náhrada trov konania ako
vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa za úspešné vedenie súdneho sporu, ak zmyslom a
cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa

čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách alebo záväzku po použití nekalej obchodnej praktiky podľa Smernice EP a Rady 2005/29/
ES z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom
trhu. Ak je odpoveď na otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že Združeniu patrí náhrada trov
v súdnom konaní, či možno toto právo nepriznať len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania
argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o späťvzatí

žaloby žalobcom po námietke premlčania vznesenej v konaní Združením.
3) Či je porušené základné právo spotrebiteľa a Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa
čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv EÚ a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ,
ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo Združeniu na ochranu záujmov
spotrebiteľovnapriekichúspechuvsúdnomkonaníanevyporiadasasodlišnýmisúdnymirozhodnutiami

v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré sú zjavne odlišne právne odôvodnené.
4) Či právna úprava podľa § 142 až § 151 slovenského Občianskeho súdneho poriadku odporuje právu
EÚ, ak neumožňuje Zduženiu na ochranu záujmov spotrebiteľov priznať plnú náhradu trov konania,
napriek dosiahnutému úspechu v konaní, keď na druhej strane dodávateľovi náhradu trov konania
priznať umožňuje.

5) Či čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a články 38 a 47 Charty základných práv EÚ treba vykladať
tak, že bránia takej aplikácii vnútroštátneho procesného práva, ktorá označuje právne zastúpenie
Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov za neúčelné napriek tomu, že po vstupe Združenia do
konania dodávateľ zobral žalobu späť.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu Združenia uviedol, že sa stotožňuje s
rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pretože neboli
účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Zároveň poukázal na to, že nepriznaním
náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej

súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Poukázal pritom na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.03.2014 sp.
zn. 6 M Cdo 5/2013. Vyjadril názor, že podania Združenia sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti
prejednávanejvecisautomatickyuplatňovanounedôvodnounámietkoupremlčania.Dodal,žezdruženie
na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc

pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Argumentoval tiež tým, že Združenie vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia
do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného
bolo podľa neho zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá vedomosť o
prejednávanom prípade a len z označenia strán usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup

združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne
navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Záverom si žalobca
uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 52,89 eur s DPH za jeden úkon právnej služby a režijný
paušál.

5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní uznesenia v napadnutej
časti dospel k záveru, že odvolanie Združenia nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca dňa 12.09.2011 podal na súde prvej inštancie
žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.473,68 eura s príslušenstvom titulomneuhradenia splátok úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a.s.) na
základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 18.05.2004. Súd vo veci vydal platobný rozkaz
č.k. 7Ro/281/2011- 30 zo dňa 09.11.2011, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 22.11.2011. Žalovanému

sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť. Podaním zo dňa 07.02.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa
09.02.2012, oznámilo Združenie svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Dňa
22.05.2012 bol súdu doručený odpor Združenia, v ktorom namietalo premlčanie práva žalobcu, ktorého
sa žalobou v tomto konaní domáhal. Dňa 05.06.2012 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby žalobcom v
celom rozsahu. Späťvzatie žaloby žalobca neodôvodnil. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté

uznesenie.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade
s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý

znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok je
potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania,
po 01.07.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako
vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01.07.2016 vystupovať v
konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe

rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí) alebo ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút
vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol v novej právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta
(podľa § 81 a nasl. CSP). S poukazom na uvedené už nie je možné ďalej konať so Združením ako s
vedľajším účastníkom konania, resp. intervenientom.

11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Podľa § 137 OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), trovy konania sú najmä
hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a
ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a
jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní

podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za
zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

14. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

15. Podľa § 146 ods. 2 citovaného zákona, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

16. Odvolací súd konštatuje, že strany majú právo byť v konaní zastúpené advokátom, avšak majú
právo len na náhradu trov konania proti neúspešnej strane potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom nároku na náhradu trov konania
individuálne rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané,že Združenie dobrovoľne vstúpilo do konania, pričom nekontaktovalo žalovaného a nepoznalo ani
predmet konania. Združenie ako i v iných obdobných prípadoch vstúpilo do predmetného konania a
uplatnilo si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia bez poznania aktuálneho stavu konania (či stále

prebieha alebo bolo právoplatne skončené), či predmetu súdneho konania. S poukazom na dovtedajšiu
právnu úpravu, vzhľadom na cieľ a úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými boli ochrana spotrebiteľa bolo
možné predpokladať, že tento disponoval znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva,
preto bol spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho
zastúpenia Združenie vôbec nepreukázalo a nezdôvodnilo ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti.

Odvolací súd mal za to, že takýto paušálny vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka do bližšie
nepoznaných konaní a udelenie všeobecnej plnej moci advokátovi na svoje zastupovanie v neznámom
počte vecí nemohlo byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho
na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemohlo byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené
konanie Združenia navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľov,
ale záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní, do

ktorého vstupuje automaticky vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd v súvislosti
s nepriznaním náhrady trov konania (právneho zastúpenia) Združeniu uvádza, že v danom prípade
nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc a rovnosti účastníkov garantovaného čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy
SR, nakoľko predmetné trovy neboli účelne vynaložené, t. j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s procesným
postojom Združenia ako vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Teda nebolo vylúčené právne

zastúpenie vedľajšieho účastníka - združenia na ochranu spotrebiteľov, avšak trovy tohto zastúpenia
treba v každom konaní posudzovať z hľadiska účelnosti ich vynaloženia, nakoľko strane (i vedľajšiemu
účastníkovi) patrí len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pokiaľ
nemalo Združenie ako vedľajší účastník na strane žalovaného (bez kontaktovania žalovaného) o veci
žiadne informácie (žalobu žiadalo doručiť po vstupe do konania), nemožno v prípade jeho právneho

zastúpenia vzhliadnuť účelnosť tohto zastúpenia, keď svoje právne zastúpenie v konaní malo posúdiť
až podľa znalosti konkrétnej veci a prípadnej neschopnosti kvalifikovaného konania prostredníctvom
svojich zástupcov (členov, zamestnancov). Vychádzajúc z uvedeného, preto odvolací súd nevzhliadol
trovy Združenia spojené s jeho právnym zastúpením v konaní za účelne vynaložené. Združenie na
ochranuprávspotrebiteľovbymalosvojučinnosť,prektorúvzniklo,vykonávaťprimárneprostredníctvom

svojich zástupcov (členov, zamestnancov) a teda jeho činnosť by nemala spočívať len v tom, že
udelí všeobecné plnomocenstvo advokátovi (advokátskej spoločnosti), ktorý bude suplovať činnosti
prináležiace združeniu.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Odvolací súd sa nezaoberal návrhom Združenia na prerušenie konania z dôvodu jeho
bezpredmetnosti, pretože v zmysle platnej právnej úpravy (účinnej od 01.07.2016) pri Združení už nejde
o subjekt, ktorý disponuje procesnými právami a povinnosťami, vrátane práva navrhovať prerušenie

konania.

19.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§262ods.1CSPvspojitostis§396ods.
1, § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči Združeniu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu, keďže žalobca bol v odvolacom konaní procesne úspešný a trovy odvolacieho konania

(pozostávajúce z trov právneho zastúpenia) si riadne uplatnil. Odvolací súd len na dôvažok podotýka, že
v danom prípade odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného, teda pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta podľa vyhlášky č.
655/2004 Z.z. je rozhodujúca suma, ktorú Združenie špecifikovalo ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a
to trovy konania v celkovej výške 189,60 eur.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).