Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/299/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225773
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112225773.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie 125,-Eur a iné s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti žalovanej
zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 330€ z

titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu P.. Uviedol, že Okresný súd P. ako exekučný
súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanú ním zvoleným exekútorom vo
veci dlžníka (povinného) C. E., pod sp. zn. súdneho exekútora EX 10710/2008. Súd však v zákonnej
procesnej lehote 15 dní od prijatia tejto žiadosti nerozhodol o nej podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku
platného v čase podania žiadosti napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Exekučný súd rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia až dňa 8.1.2009, rozhodnutím o poverení, pričom k rozhodnutiu o žiadosti o

poverenie došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov). Žalobca
podal na exekučný súd viacero žiadostí o informáciu o stave konania ako aj viacero sťažností na
prieťahy v konaní. Žalobca požadoval náhradu majetkovej škody na základe paušalizácie reálnych
vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami
a nie je možné predložiť zodpovedajúce účtovné doklady resp. pracovné alebo obchodné zmluvy.
Žalobca požadoval majetkovú škodu, ktorá mu vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov
za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného

systémuvovýške70€,zaudržiavanieasprávuinformačnéhosystémuvovýške40€azaadministratívne
spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, poštovných a telekomunikačných výdajov vo výške 15€,
spolu 125€. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch požadoval z dôvodu, že samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažoval za
dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj k vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením

procedúry: a) k zániku povinného, b) k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a c) k insolvencii povinného. Žalobca by mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v
zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu
vymožiteľnosti jeho pohľadávky s príslušenstvom. Ako ďalšie dôvody na priznanie náhrady nemajetkovejujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným omeškaním vzniknutého zániku plánovaných podnikateľských
aktivít navrhovateľa a vzniku neistoty v plánovaní ďalších podnikateľských postupov a aktivít. Žalobca

si uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších rozhodnutí Ústavného súdu SR v
priemernej výške 660€ za rok, čo je 55€ za mesiac. V prejednávanej veci žiadal náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 330€ (660€ za rok:12 =55€ mesačne). Žalobca podľa 15 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.
písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak
do podania žaloby žalovaná pozitívne nereagovala. Žiadal aj náhradu trov konania.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že žaloba je zmätočná, vykazuje viaceré nedostatky,
napr. chýbajúce údaje spisových značiek konkrétnych exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde,
chýbajú relevantné údaje; ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie
celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca
označil časť dôkazov, odkázal na exekučný spis, ale v skutočnosti celé dôkazné bremeno preniesol na

žalovanú. Tvrdenia žalobcu, že nevedel uviesť spisovú značku exekučného konania označila žalovaná
zazavádzajúce,nakoľkožalobcabolvkonkrétnychexekučnýchkonaniachoprávnenouosobou.Žalobca
neuviedol jasne ani titul potrebný pre uplatnenie náhrady škody a žiadosť o informáciu o stave konania
nemožno považovať za relevantný prostriedok nápravy prieťahov v súdnom konaní. Všeobecný súd
ani nie je oprávnený konštatovať vznik prieťahov v konaní. Žalobca nesplnil ani podmienku stanovenú

v ust. § 15 ods.1 zák.č. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, nakoľko žalobu podal predčasne,
ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty potrebnej na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
s príslušným orgánom, škodu riadne nepreukázal dôkazmi a prvé žiadosti boli žalovanej doručené dňa
23.4.2012. Zároveň neboli splnené podmienky nároku na náhradu škody, pretože 15-dňová lehota
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi neplatí pre rozhodnutie o exekučnom

titule podľa § 41 ods.2 písm.c/,d/ Exekučného poriadku v konaniach začatých po 1.6.2011 ( novela
zákonom č. 102/2011 Z.z. ) a táto lehota neplatila ani pre rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia na exekúciu a to aj na exekučné konania začaté pred 1.6.2011. Žalovaná poukázala na
uznesenie Ústavného súdu SR z 3.3.2011 č.k. IV ÚS 60/82011-13 a uznesení Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3Cdo 146/2011, 3MCdo 11/2010 a 5Cdo 291/2010 z ktorých vyplýva povinnosť vnútroštátneho

súdu ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa a preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v rozsahu, v ktorom to umožňujú vnútroštátne
predpisy s cieľom zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľa. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov v konaní,
treba vychádzať z ust. § 9 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení zák.č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne

uvedené, že súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nárokov na náhradu škody vychádzať
z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V danom prípade efektívnosť súdneho konania je
oprávnený preskúmavať len Ústavný súd SR a nie všeobecné súdy, pretože v inak by došlo k porušeniu

inštančného princípu v súdnictve, pokiaľ by všeobecné súdy preskúmavali postup iných všeobecných
súdov. Súd by v tomto prípade mohol vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní, ak by
boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR. Žalovaná ďalej vzniesla námietku
premlčania u všetkých nárokov, pri ktorých k uplatneniu náhrady škody, spočívajúcej v zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na exekúciu po 15-dňovej lehote došlo k uplynutiu 15 -dňovej lehoty od

doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.4.2009
( teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody). Žalobca sa domáhal náhrady materiálnej škody 125€, pričom tieto nároky považuje
žalovaná za hypotetické a nepreukázané. Žalobca si náklady vyčíslil na základe paušalizácie reálnych
vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych, funkčných a mzdových výdajoch, výdajoch

spojenýchsostratoučasuzamestnanca,správupohľadávokpomocouinformačnéhosystému,poštovné
a publikačné výdaje a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uvádza, že škoda zaťažila
žalobcu výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. Žalobca nepreukázal, či uplatnené nároky predstavujú skutočnú škodu ( zmenšeniemajetku poškodeného )alebo ušlý zisk ( nerozmnoženie majetku poškodeného v dôsledku vzniku
škodovej udalosti). Žalovaná poukázala na to, že žalobca poskytuje spotrebiteľské úvery a ku svojej
činnosti nepochybne potrebuje aj využíva informačný systém na správu pohľadávok s tým spojených a

tento systém musel využívať aj v inom rozsahu, než v rámci existencie domnelých prieťahov v konaní,
pričom požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti možno označiť za účelové.
Žalovaná uviedla, že v konaní v konečnom dôsledku neboli preukázané základné zákonné podmienky
pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. a to nepreukázanie nesprávneho
úradného postupu v súvislosti s činnosťou súdu, existencie konkrétnej škody, príčinnej súvislosti medzi

úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Súd rozsudkom č.k. 14C/299/2012-22 zo dňa 10.7.2013 žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania. Krajskú súd Trenčín uznesením č.k. 6Co/584/2013 - 44 zo dňa 19.5.2014 na odvolanie
žalobcu rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V
odôvodnení odvolacísúd tvrdil,žepostupompodľaust.§ §115aods.2O.s.p.vnadväznostina§200ea

O.s.p. formou verejného vyhlásenia rozsudku bola žalobcovi odňatá možnosť konania pred súdom,
lebo tento nemohol na pojednávaní reagovať na rozpory v ním tvrdenom skutkovom stave uvedenom
v návrhu a stave zistenom z exekučného spisu, ktoré sa preukázali ako zásadne odlišné.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Neúčasť

ospravedlnila len žalovaná, ktorá žiadala vec prejednať a rozhodnúť v jej neprítomnosti. Žalobca žiadal
pojednávanie zrušiť, z dôvodu opätovne vznesenej námietky zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne
a domáhal sa prerušenia konania z dôvodu prebiehajúcich iných sporov, v ktorých sa podľa jeho
názoru riešia otázky, ktoré majú význam pre priebeh tohto konania. Súd tieto dôvody neuznal za
relevantné pre prerušenie konania, pričom na námietku zaujatosti sudkyne totožného obsahu, o ktorej

už bolo právoplatne rozhodnuté neprihliadol a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol
samostatným uznesením. Preto súd vec prejednal a rozhodol podľa ust. § 101 ods.2 O.s.p. v
neprítomnosti účastníkov, týchto pred vynesením rozsudku vo veci samej riadne poučil o povinnosti
navrhnúťaoznačiťdôkazypodľa§120ods.4O.s.p.aprirozhodnutí prihliadolnaobsahspisuazohľadnil
všetky účastníkmi predložené, navrhnuté a vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, spisu tunajšieho súdu 49Er/2386/2008,
návrhov na prerušenie konania, vyjadrenia žalovanej k žalobe a zistil tento skutkový stav veci:

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave podal dňa 10.12.2008 na Okresný súd

Trenčín žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Bratislava (žalobcu) proti povinnej : C. E., bytom L. K., D. Q. a C. č. XX/X pre vymoženie sumy
13.256,-Sk s príslušenstvom. Veci bola pridelená spisová značka 49Er/2386/2008.

Okresný súd Trenčín poveril dňa 08.01.2009 pod č. 5309 055032 *súdneho exekútora JUDr. Krutého

vykonaním exekúcie vo veci 49Er/2386/2008, pričom exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu
Trenčín č. k. 40Cb/5/2007-33 zo dňa 22.08.2007, právoplatný dňa 27.09.2007 do výroku I, II, do výroku
III a IV dňom 06.05.2008 a vykonateľný dňa 01.10.2007 do výroku I a II a do výroku III a IV dňom
10.05.2010.

Od podania žiadosti o poverenie na exekúciu dňa 10.12.2008 do vydania poverenia na exekúciu dňa
08.01.2009 exekučným súdom uplynula doba 29 dní, a po odpočítaní 15-dňovej zákonnej lehoty doba
14 dní.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od 14.10.2008

do 31.05.2009) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods.2 písm. c) a d) Exekučného poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti ( t.j. od
14.10.2008 do 31.05.2009) exekučným titulom je notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a vktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods.1 Exekučného poriadku, účinného do 31.12.2011 exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 9 ods. 1, veta druhá cit.zák.za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv.

Podľa § 9 ods.2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov ( účinný od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o

tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmeneniektorýchzákonovnároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ( účinného do 31.12.2012) o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1,2,3citzák.(1)uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovuje
inak.(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3)Výška nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d)

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. ( účinného do 31.12.2012) o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri

roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v danom prípade došlo k porušenie zákona a
nesprávnemu úradnému postupu v tom smere, že súd nevydal poverenie na exekúciu v zákonom
stanovenej 15- dňovej lehote od podania návrhu, ale s omeškaním 14 dní. Tvrdenia žalobcu, že

sa tak stalo s omeškaním 6 mesiacov, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a so skutočnou
dobou omeškania sa žalobca mohol oboznámiť , nakoľko je účastníkom exekučného konania sp.zn.
49Er/2386/2008 v procesnom postavení oprávneného, teda môže nahliadať do spisu a robiť si z
neho odpisy a výpisy. Žalobca tvrdil, že len príčinnej v súvislosti s omeškaním exekučného súdu o
14 dní pri vydaní poverenia mu vznikla škoda, spočívajúca v sume 125€ ako nákladov na správu

pohľadávky a v nákladoch na urgencie a zisťovanie stavu konania. Žalobca nepreukázal žiadnym
dôkazom výšku skutočných nákladov, ktoré mu vznikli za 14 dní, čo bol súd v omeškaní s vydaním
rozhodnutia, nepredložil žiadne urgencie, ktoré boli súdu zaslané a dôkazy o vynaložení sumy 15€ na
poštovné a telekomunikačné výdavky. V danom prípade nebola splnená zákonná podmienka príčinnej
súvislostimedzivzniknutouškodouakonanímexekučnéhosúdu,pretoženutnosťspravovaťpohľadávku
oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu dlhu

formou exekúcie. Pohľadávku povinnej žalobca spravoval až dovtedy, kým nedošlo k jej vymoženiu. Z
týchto dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch súd bol názoru, že v prejednávanej veci stačí iba samotné konštatovanie porušenia práva a
nie sú dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené
v § 17 ods. 3 cit. zák. Od podania návrhu na udelenie poverenia do udelenia poverenia na vykonanie

exekúcie neuplynula taká doba, ktorú by bolo možné označiť za prieťah v súdnom konaní a ktorá by
zakladala právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie vo veci 49Er/2386/2008 priamo u súdneho exekútora dňa
2.12.2008. Lehota na vydanie poverenia na exekúciu uplynula po 30-tich dňoch od podania návrhu

( lehota 15 dní od podania návrhu na podanie žiadosti o vydanie poverenia na exekúciu + 15 dní
lehota na vydanie poverenia na exekúciu súdom), teda dňa 2.1.2009. Odo dňa nasledujúceho, teda
od 3.1.2009 žalobcovi bežala 3- ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody za
poverenie , vydané po zákonom stanovenej lehote a táto uplynula dňa 3.1.2012. Nárok na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy bol uplatnený žalobou na súde až 27.9.2012, teda po uplynutí zákonom

stanovenej premlčacej doby a žalovaná sa premlčania dovolala. Aj z týchto dôvodov bol nárok žalobcu
nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich v
lehote uvedenej v § 151 ods.1 O.s.p. nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).