Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. január 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612208313
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1612208313.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko,s.r.o.,IČO:35724803,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,zastúpenéhoadvokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1.) J.,
2.) X., o zaplatenie sumy 558,97 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Súd nepriznáva žalovaným 1.) a 2.) náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.07.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy 558,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 737,36 Eur, s úrokom z omeškania 8,5 % ročne

zo sumy 558,97 Eur od 18.04.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žaloba bola odôvodnená
tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.07.2007 medzi postupcom Všeobecná
úverová banka, a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným 1.) dňa 27.10.2005 Zmluvu č.
XXXXXXX . a na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný
zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si nesplnil zmluvnú
povinnosť a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval dumu 2.423,87 Eur. Žalovaný 2.) uznal

vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní dlhu a týmto pristúpil k záväzku podľa § 533 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Do podania žaloby žalovaní 1.) a 2.) uhrádzali splátkami spolu sumu 1.864,90
Eur, dlh je teda ku dňu podania žaloby vo výške 558,97 Eur. Žalobca si vyčíslil úrok z omeškania za
obdobie od 03.05.20007 do 17.04.2012 vo výške 8,5% ročne zo súm istín po započítaní uhradených
splátok v sume 737,36 Eur.

2. Žalovaní 1.) a 2.) sa k žalobe napriek výzve nevyjadrili. Žaloba bola žalovanému 1.) doručená podľa

ustanovenia § § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (C.s.p.).

3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 20.01.2017.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, žiadosťou o vydanie a používanie pôžičkovej
karty Quatro, obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu, dohodou o uznaní dlhu
zo dňa 04.10.2010, výpisom z pôžičkovej karty Quatro, vyhlásením predčasnej splatnosti právnym

predchodcom žalobcu zo dňa 27.04.2007, špecifikáciou dlžnej sumy zo dňa 08.07.2016, zmluvou o
postúpení pohľadávky spolu s prílohou, pokusom o zmier zo dňa 11.06.2012, ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Zo Zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXX zo dňa 04.11.2005 súd zistil, že

ju podpísal právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaný 1.), ide o formulárové
tlačivo, v ktorom je uvedený schválený úverový rámec 30.000,- Sk (995,82 Eur) s výškou splátky 1.000,-
Sk (33,19 Eur).

7. Podľa článku II. bod 1. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných Všeobecnou úverovou bankou v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s.

(ďalejlenOP)vydaniehlavnejkartyjepodmienenéschválenímžiadostibankouastanovenímúverového
rámca a mesačnej splátky. O vydanie dodatkovej karty môže klient požiadať len s písomným súhlasom
osoby, na ktorej meno má byť vydaná.

8. V zmysle článku III. bod 7. OP hlavná karta sa vydáva s dobou platnosti 2 rokov. Platnosť karty končí v

posledný deň kalendárneho mesiaca vyznačeného na karte alebo jej zrušením. Spolu s vydaním hlavnej
karty banka automaticky otvára kartový účet.

9. V zmysle článku IV. bod 16. OP držiteľ karty je oprávnený čerpať kartou peňažné prostriedky do výšky
maximálneho denného limitu čerpania kartou, maximálne od výšky úverového rámca.

10. Podľa článku V bod 22 OP všetky transakcie hlavnou kartou a dodatkovou kartou sú zaúčtované
bankou na ťarchu kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku. Suma transakcie môže byť navýšená
o poplatky medzinárodného platobného systému.

11. Podľa článku V. body 27. a 28. OP, klient je povinný uhradiť každú sumu splatnú podľa zmluvy
s použitím variabilného symbolu identifikujúceho kartový účet tak, aby úhrada bola pripísaná na účet
uvedený vo výpise najneskôr v deň splatnosti. Výška povinnej splátky sa určuje v posledný deň v
kalendárnom mesiaci. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, výška povinnej splátky sa rovná štandardnej
splátke. V prípade, ak akákoľvek časť povinnej splátky za predchádzajúce obdobie nebola splatená,

výška povinnej splátky za bežné obdobie sa vypočíta ako súčet štandardnej splátky a akejkoľvek
nesplatenej časti povinnej splátky za predchádzajúce obdobia.
12. Zo špecifikácie dlžnej sumy doručenej súdu dňa 08.07.2016 súd zistil, že žalovaný 1.) čerpal
prostredníctvomkartysumuvovýške2.327,61Eur,ďalejboližalovanému1.)zarátanépoplatkyvovýške
179,38 Eur a úrok vo výške 414,78 Eur. Súčet debetných operácií spolu predstavuje sumu 2.921,77

Eur. Celkové úhrady žalovaného 1.) boli vo výške 497,91 Eur. Rozdiel debetných a kreditných operácii
predstavoval sumu 2.423,87 Eur a pozostával zo sumy istiny 2.081,84 Eur, zo sumy poplatkov 165,97 a
zo sumy úroku z omeškania 176,05 Eur. Po postúpení žalovaný uhradil sumu v celkovej výške 1.864,90
Eur, ktorá bola započítaná v celej výške na istinu. Na základe toho je žalovaná suma 558,97 Eur, ktorá
pozostáva z istiny vo výške 216,95 Eur, z poplatkov o výške 165,97 Eur a z úroku z omeškania vo výške

176,05 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania v mesiaci január 2007, na základe čoho mu bolo zaslané
vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlžného zostatku zo dňa 27.04.2007.

13. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2006 súd zistil, že spoločnosť Všeobecná
úverová banka, a.s. ako postupca postúpi na žalobcu pohľadávky. Z prílohy zo dňa 18.07.2007 súd zistil,

že na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému 1.).

14. Listom zo dňa 27.04.2007 oznámil právny predchodca žalobcu predčasnú splatnosť dlžného
zostatku na kreditnej karte Quatro a to vo výške 71.531,99 Sk, ktorý mal žalovaný 1.) uhradiť do 5 dní
odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Doručenka o prevzatí súdu predložená nebola.

15. Dňa 04.10.2010 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1.) dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu. Ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka je
uvedený žalovaný 2.).16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene v znení
účinnom do 30.6.2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
20. Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu

uplatnenejpohľadávkyvtomtokonaníaprávnehovzťahuvzniknutéhomedzistranamiadospelkzáveru,
že vzťah medzi žalovaným 1.) a žalobcom je spotrebiteľský a predmetná zmluva je bez pochybností
spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu - banka, poskytla žalovanému 1.) úver v rámci
vykonávania svojej obchodnej činnosti a žalovaný 1.) prijal finančnú službu ako spotrebiteľ. Základná
právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je

podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie žalovaného
1.) v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 ods. 1 písm. a) zákona
o ochrane spotrebiteľa a v § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a postavenie banky, ktorá
poskytla podľa predmetu svojho podnikania finančnej služby žalovanému 1.) podľa zmluvy vyplýva z
ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o
tom, že pôvodný veriteľ je bankou, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov,
je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby žalovaný
1.) požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah účastníkov podľa Obchodného
zákonníka a pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,

zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Charakter spotrebiteľskej zmluvy
zostáva zachovaný aj po postúpení pohľadávky bankou na navrhovateľa a nestráca sa zmenou v
súčasnosti aktívne legitimovaného účastníka - žalobcu, pretože tento sa stal zo zmluvy o postúpení
pohľadávky iba novým veriteľom žalovaného 1.), pričom nebolo pochýb ani o tom, že s postúpenou
pohľadávkou prešlo aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 2 písm. a) zákona

o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie nielen zmluva o úvere ale aj zmluva
o pôžičke, obe zadefinované ako spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov a podľa písmena b) ustanovenia obsahom tak zmluvy o úvere ako aj zmluvy o pôžičke
je záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ichvrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Žalobca v konaní nerozporoval
skutočnosť, že žalovaný 1.) bol v zmluvnom vzťahu spotrebiteľom. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal
platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú,

uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v písomnej forme.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo
právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

26. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu

(§ 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

27. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

28. Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

29. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014 ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

30. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona
sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu
osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti; predávajúcim
podnikateľom, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

31. Zákon č. 634/92 Zb. v znení neskorších predpisov bol následne zrušený a nahradený zákonom č.
250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

32. Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

33. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Súd preto ex offo skúmal, či pohľadávka žalobcu voči žalovaným je premlčaná.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určenýmspôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd prihliada na premlčanie v súčasnosti
ex offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Vykonaným
dokazovaním súd zistil, že žaloba nebola podaná dôvodne. Zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten

právny záver, že v konaní je potrebné ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku v zmysle
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení od 1.5.2014. Súd musel
vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované návrhom. Pri rozhodnutí zohľadnil § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a keďže právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia, znamená to, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom. Pri posudzovaní premlčania súd pre spotrebiteľský charakter zmluvy aplikoval ustanovenie
§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba tri roky a nie úpravu premlčania

podľa Obchodného zákonníka, ustanovujúceho premlčaciu dobu štvorročnú, pretože v zmysle § 52
ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014 prednostne použil na právny vzťah, v
ktorom vystupuje žalovaný 1.) v pozícii spotrebiteľa, ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mala použiť norma obchodného práva. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 1.) dňa
04.11.2004 Zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty, pričom pôvodný veriteľ dňa 27.04.2007 vyzval

žalovaného 1.) k úhrade dlžného zostatku vo výške 71.531,99 Sk (2.3744,43 Eur) a to do 5 dní odo
dňa doručenia vyhlásenia. Žalobca síce súdu nepredložil doručenku od žalovaného 1.) k vyhláseniu,
uvedené však nesmie pôsobiť v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené nie je možné určiť
presnú dobu začatia plynutia premlčacej doby, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že žaloba na súd bola
podaná až dňa 20.07.2012, teda vyše štyri roky od vystavenia výzvy k úhrade dlžného zostatku, má

súd za to, že žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto bolo potrebné premlčaný
nárok žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Za premlčané považoval súd aj uplatnené
úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že
vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

34. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

35. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky
sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa

§ 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností
považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

36. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od

kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť,
že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

37.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. K dohode o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku súdna prax (k tomu pozri rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 4Co/940/2013 zo dňa 16.10.2014, rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 9Co/659/2013 zo dňa 21.04.2016 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
6Co/210/2013 zo dňa 16.12.2013) už zaujala stanovisko, že pri uzatváraní týchto dohôd zo stranyžalobcu došlo k nekalej obchodnej praktike. Je nepochybné, že právny vzťah medzi stranami je vzťah so
spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aj na tento právny úkon aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú
vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je

typicky formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo
výhodný formulár o splátkach. Aj v tomto prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku predloženú žalobcom, treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť
ako ústupok žalobcu vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku
a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou

doložkou. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému
počtu dlžníkov. Možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal
svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým
veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach
nemôže jeho obsah ovplyvniť. Text dohody je podpísaný na dopredu žalobcom pripravený formulár,
ktorého obsah nemôže spotrebiteľ ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za

ktorých takýto úkon vznikol. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
je umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 dohody obsahovo označené ako „forma
splatenia záväzku“ zavádzajúce, a preto napĺňa kritériá nekalej obchodnej praktiky. V danej veci ani
nedošlo k uznaniu dlhu samotným žalovaným 1.) ale žalobca si chcel poistiť splácanie úveru pristúpením
osoby - žalovaného 2.) k dlhu žalovaného 1.). Žalovaný 1.) teda samostatne dlh vôbec neuznal a takéto

uznanie nemôže mať voči nemu žiadne účinky. Súd uznanie dlhu žalovaným 2.) považoval za neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči zákonu (§ 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007
Z.z.). Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o uznaní dlhu je neplatná, bolo potrebné zamietnuť žalobu
voči žalovanému 2.), ktorý nebol pasívne vecne legitimovaný v konaní.

40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. V
prejednávanej veci bol plne úspešní žalovaní 1.) a 2.) a vzniklo im právo na náhradu trov konania. Keďže
žalovaní 1.) a 2.) si náhradu trov konania neuplatnila a iné trovy im zo spisu nevyplývajú, rozhodol tak,
že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).