Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616216218
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616216218.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: F.

H., H. XXX XX Š. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom Radničné
nám. 279/4, 052 01 Spišská Nová Ves proti žalovanému: Provident Financial, s. r. o., IČO: 35805731,
so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, právne zastúpenému De minimis, spol. s r. o., Lovinského
22, Bratislava, o určenie bezúročnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a neplatnosti
Zmluvy o poskytnutí služby Komfort,

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 23. 10. 2016 domáhala, aby súd určil, že
spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.
3. 2015 uzatvorenej medzi PROVIDENT FINANCIAL, s. r. o. so sídlom v Bratislave a F. H., bytom Š.
XXX, je bezúročný a bez poplatkov.

2. Druhým výrokom sa domáhala, aby súd určil, že Zmluva o poskytnutí služby Komfort zo dňa 28.
3. 2015 uzatvorená medzi vyššie uvedenými sporovými stranami je absolútne neplatný právny úkon.

Zároveň požadovala náhradu vzniknutých trov konania.

3. V odôvodnení žaloby uviedla, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 12. 11. 2015 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX (ďalej len úverová zmluva), ktorej predmetom bolo
poskytnutie úveru vo výške 200,- eur, pričom žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 60
týždňových splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je vo výške
4,36 eur a výška poslednej splátky je vo výške 4,13 eur, čo spolu predstavuje sumu 261,37 eur.

4. Žalobkyňa bola v konaní zastúpená právnym zástupcom, ktorý uviedol, že predmetná úverová zmluva
vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nasl., nakoľko
žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti. Vystupovala ako fyzická osoba, nie podnikateľ.

5. Žalobkyňa sa domáha, aby súd určil, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov

s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Toto
tvrdenie opiera o tú skutočnosť, že Zmluva o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a l/
citovaného zákona okrem všeobecných náležitostí v zmysle Občianskeho zákonníka musí obsahovať
aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia. Teda nepostačuje údaj uvedený v
úverovej zmluve tak, ako uviedol žalovaný: „zákazník splatí PROVIDENTU dlžnú sumu v 60 týždenných

splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 4,36 eur a výška
poslednej splátky je 4,13 eur“, ale je potrebné, aby v úverovej zmluve bola uvedená výška splátky v
jednotlivých zložkách (splátka istiny, splátka úveru a podobne) a taktiež aj presne špecifikovaný termín
splatnosti - konkrétny dátum.

6. Ďalším dôvodom pre vyhovenie nároku žalobkyne v znení, ako uvádza v prvom petite žalobného
návrhu, je tá skutočnosť, že RPMN, tak ako je uvedená v úverovej zmluve, nie je v prospech spotrebiteľa,
nakoľko v čase uzatvorenia úverovej zmluvy boli pri nových spotrebiteľských úveroch RPMN v bankách
vo výške 11,55 %, a preto RPMN v konkrétnej úverovej zmluve je neprimerane vysoká.

7. Úverová zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti (termín konečnej splatnosti, termín splátok

istiny, úrokov a podobne), a preto poskytnutý spotrebiteľský úver na základe predmetnej úverovej zmluvy
je bezúročný a bez poplatkov.

8. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol v odôvodnení žaloby, že predmetná úverová zmluva
je typovou zmluvou - štandardnou formulárovou. Tento záver umocňuje aj jej číselné označenie, z

čoho vyplýva, že žalovaný uzatvára podobné zmluvy so spotrebiteľmi pravidelne, nakoľko je známou
obchodnou spoločnosťou, ktorá sa venuje poskytovaniu spotrebiteľských úverov, nepochybne teda sa
jedná o tzv. typovú zmluvu, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa,
ktorú je potrebné posudzovať aj v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zároveň na túto zmluvu je potrebné aplikovať ako na

spotrebiteľskú zmluvu ustanovenia § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
V ďalšom texte odôvodnenia citoval jednotlivé znenia smernice Rady 93/13/EHS.

9. Ďalším výrokom sa žalobkyňa domáhala určenia absolútnej neplatnosti Zmluvy o poskytnutí služby
Komfort zo dňa 12. 11. 2015, ktorú žalovaný uzatváral so žalobkyňou ako spotrebiteľkou súčasne so

Zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

10. Podpísaním Zmluvy o poskytnutí služby Komfort sa žalobkyňa zaviazala, že za poskytnutie služby
podľa ods. 1.1 (služby, ktoré sú poskytované v súvislosti s poskytnutím úveru vo výške 200,- eur v
zmysle úverovej spotrebiteľskej zmluvy pod č. XXXXXXXXX) zaplatí poskytovateľovi, teda žalovanému

celkovú odmenu vo výške 112,68 eur. Túto odmenu sa zaviazala splácať v 60 pravidelných splátkach a
to v 59 týždenných splátkach vo výške 1,88 eur a poslednú splátku v 60. týždni vo výške 1,66 eur, a to
počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v úverovej zmluve.

11. Žalobkyňa má zato, že takto uzatvorenou zmluvou sa žalovaný snaží využiť tieseň a mnohokrát

nepriaznivú finančnú situáciu spotrebiteľa ako slabšej strany v tomto zmluvnom vzťahu s tým, že na
úkor poskytnutého spotrebiteľského úveru, má vidinu v ďalšej zárobkovej činnosti na úkor spotrebiteľa,
čím môže dostať spotrebiteľa do neľahkej situácie, nakoľko celkovú spotrebiteľom zaplatenú sumu v
takomto spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu zbytočne navýši. Konkrétne v žalobcovom prípade sa jedná
o hodnotu 112,68 eur, čo je viac ako 50 % z hodnoty poskytnutého úveru. Takéto využitie spotrebiteľa,

ako obyčajného človeka, je podľa žalobkyne nutné považovať za tzv. „úžernícke“ konanie zo strany
žalovaného, ktoré je v hrubom neprospechu pre žalobkyňu.

12. Právny zástupca žalobkyne poukazujúc na ustanovenie § 137 písm. c/ C.s.p. uviedol, že žalobkyňa
má naliehavý právny záujem na určenie bezúročnosti a bezpoplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a neplatnosti Zmluvy o poskytnutí služby Komfort, ktoré obe považuje za spotrebiteľské zmluvy, a to z
toho dôvodu, že potrebuje vyriešiť výšky jeho skutočného záväzku voči žalovanému. Na základe vyššie
uvedeného žalobkyňa navrhuje, aby súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

13. Právny zástupca žalobkyne predložil spolu so žalobou dôkazné listiny, a to Zmluvu o spotrebiteľskom

úvereuzavretúmedziPROVIDENTFINANCIAL,s.r.o.,amedziF.H.,nazákladektorejjejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver v sume 200,- eur, pričom zmluva bola podpísaná zástupcom poskytovateľa úveru a
zákazníčkou, teda žalobkyňou dňa 12. 11. 2015 pod č. XXXXXXXXX. Ďalšou dôkaznou listinou, ktorú
predložil je Zmluva o poskytnutí služby Komfort, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi úverovej zmluvy,teda sporovými stranami, ktorá bola podpísaná zákazníkom a zástupcom poskytovateľa dňa 12. 11.
2015.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe súdu doručenom dňa 17. 11. 2016 navrhoval žalobcu v
celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. V rozsiahlom písomnom stanovisku sa vyjadroval k úverovej
zmluve uzavretej pod č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 11. 2015 a k Zmluve o poskytnutí služby Komfort tak
isto zo dňa 12. 11. 2015, obe uzavreté medzi sporovými stranami.

15. Žalobu navrhoval zamietnuť predovšetkým z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu
žalobkyňou na predmetnej určovacej žalobe, z ktorého dôvodu je žaloba neprípustná. Má zato, že
predmetnú žalobu nemožno podriadiť pod ustanovenie § 137 písm. c/ C.s.p., keďže nejde o žalobu o
určenie, či tu právo je, alebo nie je. Keďže žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/
C.s.p. sú prípustné, iba ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo nie je prípad žalobkyne, predmetná
žaloba je potom podľa citovaného zákonného ustanovenia neprípustná.

Žalovaný ďalej uviedol, že u žalobkyne absentuje naliehavý právny záujem na požadovanej určovacej
žalobe, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/31/2011, kde sa okrem iného
cituje, že žalobca má vysvetliť, že práve ním podaná určovacia žaloba je procesne vhodným nástrojom,
ktorý má riešiť spor a odstrániť neistotu vo vzťahu účastníkov. Žalovaný má zato, že žalobkyňa nesplatila
ani len základnú istinu úveru 200,- eur, takže nemôže byť zatiaľ v žiadnej neistote. V neistote je naopak

žalovaný, nakoľko nevie, kedy mu žalobkyňa istinu úveru zaplatí. Žalobkyňa takto naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe žiadnym spôsobom nepreukázala, neidentifikovala ho.

16. Žalovaný nesúhlasí s tým, žeby sa voči žalobkyni dopustil akéhokoľvek protiprávneho konania,
nakoľko priuzatváraníZmluvyoúvere aZmluvyoposkytnutíslužbyKomfortpostupovaldôslednepodľa

zákona č. 129/2010 Z. z a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. S odbornou starostlivosťou
posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať úver a splnil si svoje informačné povinnosti v zmysle vyššie
citovaného zákona.

17. V ďalšom vyjadrení obšírne sa vyjadril k jednotlivým bodom úverovej zmluvy:

A. Odplate za poskytnutie peňažných prostriedkov.
B. Poplatku za garantovanú službu.
C. Úroku, resp. výške úrokovej sadzby.
D. Ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN).

E. Termíne konečnej splatnosti.

18. K bodu A. okrem iného uviedol, že poplatok za garantovanú službu nie je predmetom plnenia, ale je
časťou cenového dojednania spolu s úrokom. Zastáva názor, že dojednanie o poplatku za garantovanú
službu a o výške úroku nepodlieha v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 4 ods. 2 smernice

93/13/EHS a relevantnej judikatúry samostatnému súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto poplatku,
pretože ide vždy len o jednu časť, „časť ceny úveru“. Vo vzťahu k celkovej odplate sa má použiť
špeciálna úprava podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorá pripustila súdny prieskum prijateľnosti
- primeranosti celkovej odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov iba z pohľadu, či takáto celková
odplata neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu.

19. K bodu B. žalovaný uviedol, že v čase uzatvárania Zmluvy o úvere bol poplatok za garantovanú
službu prípustným a zákonom dovoleným poplatkom, pretože ho predpokladal aj § 2 písm. g/ citovaného
zákona, ako aj čl. 3 písm. g/ smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23. 4. 2008. Súdny dvor EÚ pritom
k uvedenému ustanoveniu judikoval, že táto smernica neobsahuje hmotnoprávne pravidlá týkajúce
sa typov poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať. Je teda zrejmé, že ani samotná citovaná smernica

neustanovuje žiadne obmedzenia čo sa týka druhov, rozsahu a kvality poplatkov, ktoré môže veriteľ
vyberať pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Žalovaný má zato, že poplatok za garantovanú službu
k predmetnej úverovej zmluve nespadá medzi zakázané poplatky uvedené v § 9 ods. 10 zákona č.
129/2010 Z. z. Poplatok je uvedený jasne, zrozumiteľne a určito, pričom protiplnenie za daný poplatok
je bližšie vymedzený v bode 4 Zmluvy o úvere.

20. K bodu C., teda k úroku, žalovaný pre porovnanie uviedol, že banky poskytujú úvery za podstatne
vyššie úrokové sadzby (napr. Poštová banka, a. s. 32,50 % ročne, OTP Banka 27,50 % ročne (aj súdna
prax považuje úroky vo výške 25 % p. a. za primerané)). Pokiaľ teda súdna prax uznáva úrokovú sadzbu25 %, dokonca vyššiu, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi úroková sadzba 23, 32 % p. a. pri dobe
splatnosti 60 týždňov, pričom ide o komerčnú banku.

21. K bodu D žalovaný popísal spôsob výpočtu RPMN podľa matematického vzorcu podľa metódy
numerickej aproximácie, podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého pre daný úver bola
hodnota RPMN vypočítaná na 61,43 %, pričom takýto matematický údaj má len informačnú povahu,
nevyjadruje, že náklady z úverov boli v takejto percentuálnej výške, pretože RPMN má len abstraktnú
výpovednú hodnotu. Ďalej pripojil 9 tabuliek vydaných v zmysle nariadenia Vlády č. 238/98 Z. z., ktoré

v minulosti slúžili ako základ pre stanovenie maximálnej prípustnej hodnoty RPMN v spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorých v rokoch 2008 až 2010 sa pohybovala maximálna prípustná hodnota RPMN
medzi 76 až 112,52 %. Keďže v predmetnej zmluve o úvere bola RPMN 70,38 %, táto nie je v rozpore
so všeobecne akceptovaným hodnotovým poriadkom.

22. K bodu E - Termín konečnej splatnosti, žalovaný uviedol, že v predmetnej Zmluve o úvere sa

jednoznačne uvádza, že úver sa poskytuje: „na dobu 60 týždňov, termín konečnej splatnosti je 7. deň 60-
tého týždňa po dni uzavretia zmluvy“. Z uvedeného je zrejmé, že adhézne zmluvy používané žalovaným
obsahujú dĺžku úverového vzťahu, ako aj presný a nezameniteľný jeden deň konečnej splatnosti úveru,
ak si bude spotrebiteľ plniť svoje povinnosti presne podľa Zmluvy o úvere. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
f/ zákona č. 129/2010 Z. z. nevyžaduje uvedenie dátumu, ale len uvedenie termínu konečnej splatnosti

úveru.

23. K výške, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s poukazom na § 9 ods. 2 písm. l/
žalovaný uviedol, že zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti ohľadom týchto termínov,
keďže je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za garantovanú službu, dlžná suma, ktorú

má žalobkyňa vrátiť, počet splátok s uvedením sumy jednotlivých týždenných splátok, a deň splatnosti
poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60.-tého týždňa po uzavretí zmluvy o úvere. Žalovaný má zato, že
žalobkyňa si nesprávne vyložila ňou citované súdne rozhodnutia s tvrdením, že vyžaduje sa uvedenie
konkrétneho rozpisu jednotlivej splátky na úrok, istinu a ostatné prípadné náklady, ktoré sú potrebné
uvádzať v zmluve len vtedy, ak sa zmluvné strany dohodnú na amortizácii istiny, pričom zákazník má

právo vtedy požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky. Žalovaný ďalej poukázal na zákonnú úpravu
transponovanú do právneho poriadku Slovenskej republiky na základe práva Európskej únie, čo má
za následok, že výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ a l/ citovaného zákona tak, ako ho prezentuje
žalobkyňa, neobstojí. V súvislosti s tým poukázal na znenie smernice 2008/48/ES, ktorá na rozdiel od
predchádzajúcej smernice Rady 87/102/EHS zavádza v čl. 22 ods. 1 tzv. maximálnu harmonizáciu, čiže

požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej právnej úpravy, od ktorej sa nemožno odchýliť.
24. Rovnaké stanovisko k výkladu citovanej smernice v súvislosti s náležitosťami Zmluvy o úvere, ako
prezentuje žalovaný, zastal aj Súdny dvor EÚ v rozsudku z 9. 11. 2016 (Home Credit Slovakia, a. s.,
C-42/15, ECLI:EU:C:2016:842), ktorým je poskytnutý výklad práva EÚ, ktorým sú vnútroštátne súdy
viazané pri výklade vnútroštátnych noriem. Žalovaný v písomnom vyjadrení citoval časť predmetného

výkladu týkajúci sa predmetu sporu a v závere konštatoval, že z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný
v predmetnej úverovej zmluve všetky náležitosti tak, ako sú citované v § 9 ods. 2 písm. f/ a l/ zákona č.
129/2010 Z. z., ako aj ostatné náležitosti riadne splnil.

25. V závere uviedol, že správnosť jeho záverov potvrdzuje aj skutočnosť, že Národná banka Slovenska

v zmysle zákona č. 35/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o spotrebiteľských úveroch, vydala
žalovanému ako prvému subjektu na slovenskom trhu dňa 28. augusta 2015 povolenie na poskytovanie
spotrebiteľských úverov, a to na základe mimoriadne dôkladného rozboru zmlúv, ako aj všetkých
procesov žalovaného pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, čo by nebolo možné, ak by jeho adhézne
zmluvy boli neplatné, či akokoľvek inak odporovali zákonu.

26. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 8. 2. 2017, ktorého sa zúčastnili substituční právni
zástupcovia oboch sporových strán a žalobkyňa.

27. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právnych zástupcov sporových strán, za

použitia dôkazných listín, a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12. 11. 2015 pod č. XXXXXXXXX
a Zmluvy o poskytnutí služby Komfort zo dňa 12. 11. 2015, oboznámením sa s dôkaznými listinami
predloženými žalovaným ako prílohami k písomnému vyjadreniu, a to odpoveďou Slovenskej obchodnej
inšpekcie v Bratislave k žiadosti žalovaného o stanovisko k Zákonu o spotrebiteľských úveroch,odpoveďou Národnej banky Slovenska k žiadosti o poskytnutie stanoviska k výkladu pojmu odplata,
zákazníckou kartou, tabuľkami pre stanovenie maximálnej prípustnej hodnoty RPMN, rozsudkami
súdov SR týkajúcimi sa obdobnej právnej problematiky, dôkazmi predloženými žalobkyňou v priebehu

pojednávania, a to prehľadu úrokových mier úverov - nových obchodov v EÚ za roky 2009 - 2016,
evidencie platieb - uhrádzaných splátok žalobkyňou mesačne po 28, -eur s vyčíslením zostatku
peňažného záväzku, odstúpením od zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7. 2. 2017,
odovzdaným do rúk žalobkyne na pojednávaní dňa 8. 2. 2017 spolu s výzvou na zaplatenie doplatku
istiny poskytnutého úveru vo výške 60,- eur, súd zistil tento skutkový stav:

28. Podľa dôkazných listín predložených žalobkyňou a odôvodnenia žalobného návrhu súd zistil, že
žalobkyňa uzavrela dňa 12. 11. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej žalovaný poskytol jej spotrebiteľský úver vo výške 200,- eur. Celkové náklady zákazníka podľa § 2
písm. g/ Zákona č. 129/2010 Z. z. (ďalej len „Zákon“) sú tvorené súčtom úroku poplatku za garantovanú
službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 23,32 % zo sumy úveru, t. j. vo výške

29,75 eur a poplatok za garantovanú službu je určený pevnou sumou 31,62 eur. Celkové náklady na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov -
RPMN vo výške 61,43 %. Odplatu podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka tvoria úrok a poplatok za
garantovanú službu v celkovej sume 61,37 eur. Celková čiastka, ktorú je žalobkyňa ako dlžníčka povinná
zaplatiť žalovanému na základe zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase

uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného platenia dlhu predstavuje sumu 261,37 eur.
Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca na úver poskytnutý na základe Zmluvy predstavuje 33,96 %.

29. Žalobkyňa ďalej uzavrela do žalovaným Zmluvu o poskytnutí služby Komfort dňa 12. 11. 2015,
ktorou sa poskytovateľ (žalovaný) zaviazal, že žalobkyni za odmenu bude počas platnosti zmluvy

pravidelne poskytovať službu, v rámci ktorej bude povinný informovať zákazníka o prevedení sumy
úveru v prospech bankového účtu podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX, preberať
od zákazníka peňažné sumy určené na úhrady splátok úveru, informovať ho o prijatí úhrady splátky
spotrebiteľského úveru, pričom Zmluva je poskytovaná na individuálnom prístupe k zákazníkovi s
potrebnou súčinnosťou, v zmysle ktorej prevzatie peňažnej sumy sa má uskutočňovať v mieste určenom

zákazníkom v meste, alebo obci, kde má pobyt. Zákazník sa zaviazal za poskytnutie vyššie popísaných
služieb zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 112,68 eur, ktorú bude splácať v 60-tich
pravidelných splátkach 59 týždňov po 1,88 eur a poslednú splátku 1,76 eur, pričom odmena je splatná v
hotovosti pri prevzatí splátky a splatnosť prvej splátky nastáva v 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy
o službe Komfort.

30. Žalobkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že je toho času dôchodkyňa. Mesačne poberá dôchodok
vo výške 110,- eur. Manžel S. H. má dôchodok vo výške 360,- eur. V čase, keď zobrali úver, boli v tak zlej
finančnej situácii, že nemali prostriedky na jedlo a aj momentálne sú v zlej finančnej situácii. Nemajú ani
peniaze na splatenie zvyšnej časti istiny dlhu. Peniaze si požičiavajú od svokry. Majú len jednu dcéru,

ktorá je už plnoletá. Ďalej uviedla, že keď jej dávala podpisovať pracovníčka žalovaného zmluvu, tak ju
podpísala, prevzala úver vo výške 200,- eur, avšak v tom, čo je v zmluvách napísané, sa nevyzná. Ani
nevedela, koľko zmlúv podpisuje.

31. K výpovedi žalobkyne právny zástupca žalovaného poukázal na to, že v roku 2006 bol jej poskytnutý

ďalší úver pod č. XXXXXXXXX zo dňa 17. 6. 2006 na sumu 204,- eur, ktorý je už splatený. Poukázal na
to hlavne z toho dôvodu, aby konštatoval, že žalobkyňa musela vedieť, aké sú podmienky poskytovateľa
úveru, že teda musí platiť aj ďalšie poplatky vyplývajúce z úverovej zmluvy. Naďalej zotrvával na
tvrdení, že spotrebiteľská zmluva a Zmluva o poskytnutí služby Komfort sú platnými právnymi úkonmi
a vzhľadom na to, že žalobkyňa doposiaľ uhradila sumu 140,- eur, v zmysle bodu 21 Zmluvy o úvere

priamo na pojednávaní dňa 8. 2. 2017 odovzdal žalobkyni odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom
úvere pod č. XXXXXXXXX v zmysle bodu 21 Zmluvy. Súčasťou písomného odstúpenia od zmluvy bola
aj žiadosť o zaplatenie zvyšnej časti poskytnutej istiny úveru 60,- eur (do sumy 200,- eur). Žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní prevzala odstúpenie od zmluvy a toto odstúpenie
nenamietala, ani žiadnym iným spôsobom nekomentovala.

32. Súd podľa prehľadu evidencie platieb vyhotoveného obchodným zástupcom žalovaného V. H. vzal
za preukázané, že žalovaná uhradila 5 splátok po 28,- eur, t. j. spolu sumu 140,- eur a ku dňu 21. 3.2016 zostatok peňažného záväzku bol vo výške 234,05 eur (vzhľadom na počiatočný stav záväzku vo
výške 374,05 eur, t. j. úver 200,- eur plus príslušenstvo v zmysle oboch zmlúv).

33. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa bola v konaní zastúpená právnou zástupkyňou, ktorá jej
vyhotovovala žalobný návrh a na pojednávaní bol prítomný advokátsky koncipient právnej zástupkyne,
ktorý počas celého pojednávania zotrvával na podanej žalobe v znení, ako bolo uvedené v jej podaní
zo dňa 23. 10. 2016. Z písomného znenia žaloby súd zistil, že táto nekorešponduje s odôvodnením
žalobného návrhu a s dôkaznými listinami k nemu predloženými. V odôvodnení sa totižto žalobca

zaoberá Zmluvou o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá dňa 12. 11. 2015,
ako aj Zmluvou o poskytnutí služby Komfort tak isto zo dňa 12. 11. 2015, ktorých kópie predložil ako
dôkaz k žalobe. Výrokom žaloby sa však domáha neplatnosti celkom iného spotrebiteľského úveru,
ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy zo dňa 28. 3. 2015 pod úplne iným číslom, ako je číslo zmluvy,
ktorej sa vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatku domáha a tak isto ďalší výrok žaloby nekorešponduje
s odôvodnením a s predloženými dôkaznými listinami.

34. Žalovaný zotrvával na svojich písomných vyjadreniach, na právnych argumentáciách, ktoré v nich
vyjadril a nerozporoval výrok žaloby z iného dôvodu, ako v písomnom vyjadrení uviedol.

35. Podľa § 131 C.s.p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu

ohrozeného alebo porušeného práva.

36. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

37. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

38. Podľa § 132 ods. 3 C.s.p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,

ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

39. Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

40. Ako už bolo vyššie uvedené, výrok žalobného návrhu sa týkal úplne inej úverovej zmluvy a

Zmluvy o poskytnutí služby Komfort a teda úplne iného spotrebiteľského úveru, ako je popísaný v
odôvodnenížalobnéhonávrhu.Právnyzástupcažalobkynevprocesedokazovaniatútoodlišnosťzrejme
nespozoroval, alebo teda nie je súdu známe, prečo sa vo výroku zaoberal inou úverovou zmluvou,
akú v kópii predložil súdu ako dôkaznú listinu. Tak isto ani zo stanoviska žalovaného nebolo zrejmé,
prečo sa tento nevyjadril k samotnému výroku žaloby, a teda aj právny zástupca žalovaného sa

zaoberal inou zmluvou a iným spotrebiteľským úverom, teda reagoval na tie skutočnosti, ktoré boli
uvádzané v odôvodnení žalobného návrhu. Žalobkyňa v tomto konaní nepredložila žiadne dôkazy,
ktorými by preukazovala existenciu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX a ktorá by
mala byť uzavretá dňa 28. 3. 2015. Žalovaný v priebehu dokazovania poukázal na to, že žalobkyňa
už mala poskytnutý jeden úver od žalovaného, avšak pod iným číslom ako ten, ktorý je uvádzaný v

petite žalobného návrhu. Z takto zisteného skutkového stavu vychádzajúc zo znenia návrhu, ako ho
vypracoval právny zástupca žalobkyne, súdu nezostávalo nič iné, ako žalobu zamietnuť. Žalobkyňa
v konaní nepreukázala svoje tvrdenie, žeby mal byť úver, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy
uzavretej dňa 28. 3. 2015 bezúročný a bez poplatkov. Nepredložila súdu žiadne dôkazy preukazujúce
uzavretie takejto zmluvy. Tak isto zároveň absentovali akékoľvek dôkazy a skutkové tvrdenia o uzavretí

Zmluvy o poskytnutí služby Komfort medzi sporovými stranami dňa 28. 3. 2015. Neuniesla dôkazné
bremeno svojho tvrdenia o existencii takýchto zmlúv, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú.

41. Z vyššie uvedeného dôvodu súd sa v ďalšom odôvodnení nezaoberal meritom veci, teda

nevyjadroval sa ku otázke platnosti alebo neplatnosti Zmluvy o poskytnutí služby Komfort, ktorá mala
byť spísaná dňa 12. 11. 2015 a tak isto sa nezaoberal Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala
byť v ten istý deň podpísaná sporovými stranami a na základe ktorej mal byť žalobkyni poskytnutý úver
vo výške 200,- eur.42. V závere súd konštatuje, že právnemu zástupcovi žalobkyne nič nebránilo v priebehu pojednávania,
či už hneď po podaní žaloby, alebo po vykonanom dokazovaní, pristúpiť k zmene žaloby, kedy by súd

za použitia ustanovení § 139 a § 140 C.s.p. o takomto návrhu rozhodoval. Nakoľko však žalobkyňa k
takémuto úkonu nepristúpila, súdu nezostávalo nič iné, ako rozhodnúť tak, ako je uvedené v enunciáte
tohto rozsudku.

43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa úspešnosti v spore. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
V konaní bol teda úspešný žalovaný, ktorý si uplatnil plnú náhradu trov konania, a to trov právneho
zastúpenia vo výške 300,58 eur. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd priznal

žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

47. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

48. Žalobkyňa bola v konaní v zmysle ustanovení § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch od
súdnych poplatkov oslobodená, žalovaný bol však v konaní úspešný, preto súd neurčil žiadnej sporovej
strane povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok z návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.