Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/144/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812010357
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8812010357.3

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej a
prísediacich Rudolfa Vaverčáka a Kláry Košalkovej na hlavnom pojednávaní dňa 03. februára 2016 vo
Vranove nad Topľou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S.. S. Z., J.. XX.XX.XXXX I. E., Y. G.
U. Č.. XXX/XX, I. J. Y.,

nezamestnaný,

sa uznáva za vinného z trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Trestného zákona účinného do
31.12.2005 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v jednočinnom
súbehu s trestným činom lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, v ktorom rozsudok

Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 12T/144/2012-432 zo dňa 30.01.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove č.k. 6To/11/2015-485 zo dňa 08.07.2015, právoplatného u spoluodsúdeného
ml. S. Š. O. XX.XX.XXXX M. W. Q. S.. S. Z. vo výroku o vine dňa 08.07.2015, zostal u tohto odsúdeného
nedotknutý,

a o d s u d z u j e h o

Podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v nadväznosti na § 35 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005 v spojení s § 79 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 ho pre výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do I. nápravnovýchovnej skupiny.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 30.01.2013 č.k. 12T/144/2012 - 432 obžalovaného
ml. S. Z. M. S.. S. Š. uznal za vinných z trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do

31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do
31.12.2005 za skutok, ktorí spáchali tak, že dňa 21.8.2003 v čase okolo 15:45 hod. po predchádzajúcej
vzájomnej dohode s inou osobou vo Vranove nad Topľou, na verejnom priestranstve, približne 110 m od
železničného priecestia, smerujúceho na Humenné a Trebišov, kde poškodenú S. Č., J.. XX.XX.XXXX,
vyhrážanímsazabitímťahalinásilímzarukyatlačilijupredsebouzcentramestaVranovnadTopľou,kde

sa v tom čase konal jarmok, prehľadali jej vrecká odevu a odcudzili 350,- Sk ( 11,61 Eur ), doklady, kľúče
a písomné dokumenty zo súdu, ktoré jej vybrali z vrecka, zahodili do krovia a následne jej obžalovanýS.. S. Z. stiahol nohavice a nohavičky, povalil ju na zem a stiahol si nohavice a stoporeným pohlavným
údom si snažil ľahnúť na poškodenú S. Č., ktorú z obidvoch strán držali za ruky obžalovaný ml. S. Š.
a iná osoba, pričom poškodená S. Č. kričala, aby ju nechali a snažila sa uvoľniť si svoje ruky, čo sa jej

po krátkej chvíli podarilo, pričom poškriabala na krku obžalovaného ml. S.Š. Z. a podarilo sa jej utiecť,
čím poškodenej S. Č. bolo spôsobené pomliaždenie oboch ramien a hematóm na krčnej časti s dobou
liečenia do 6 dní bez práceneschopnosti ako aj škoda vo výške 350,-Sk ( 11,61 Eur ) a to odcudzením
peňažnej hotovosti,

Súd prvého stupňa za tento žalovaný skutok obžalovanému ml. S. Z. podľa § 234 ods. 1, § 79 ods. 1 Tr.
zákona účinného do 31.12.2005 a podľa § 35 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom do 31.08.2003 uložil
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 39a ods. 2
písm. a ) Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň
súd v zmysle ust. § 35 ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. z. v znení účinnom do 31.08.2003 zrušil výrok o
treste, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 02.04.2012

sp.zn. 12T/70/2012, ktorým bol tomuto obžalovanému uložený podľa § 188 ods.1, § 38 ods. 2, § 36, §
37 Tr. zákona účinného od 01.01.2006 trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol
podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2 Tr. zákona účinného od 01.01.2006 podmienečne
odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanému ml. S. Š. prvostupňový súd v zmysle ust. § 234 ods. 1, § 79 ods. 1 Tr. zákona v znení
účinnom do 31.12.2005 a v nadväznosti na § 35 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom do 31.08.2003
uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 3 mesiacov s tým, že podľa § 39a ods. 2 písm.
a ) Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 ho pre výkon tohto trestu odňatia slobody zaradil do

I. nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň súd podľa § 35 ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. z. v znení
účinnom do 31.08.2003 zrušil výroky o treste, o ktorých bolo rozhodnuté právoplatnými rozsudkami
tunajšieho súdu zo dňa 08.12.2004 sp.zn. 1T/202/2004, zo dňa 02.06.2004 sp. zn. 1T/64/2004 a zo dňa
11.10.2006 sp. zn. 1T/90/2006 ako aj v trestnom rozkaze Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa
10.04.2012 sp. zn. 12T/74/2012.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového súdu a to proti výroku o vine ako aj proti výroku
o treste podali odvolania obaja obžalovaní. Obžalovaný ml. S. Š. však svoje odvolanie výslovným
vyhlásenímzobralspäťvcelomrozsahuaztohodôvodupretotunajšísúduznesenímzodňa18.02.2013
č.k. 12T/144/2012 - 429 toto späťvzatie odvolania vzal na vedomie.

Na podklade odvolania obžalovaného ml. S. Z. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd napadnutý
prvostupňový rozsudok zrušil vo výroku o treste vo vzťahu k ml. obžalovanému Marošovi Jakubovi a
vrátil vec súdu prvého stupňa na znovuprejednanie a rozhodnutie.

Nadriadený súd nariadil vo svojom rozhodnutí, že vo veci je potrebné ako predbežnú otázku vyriešiť
skutočnosť, či sa mladistvý obžalovaný S. Z. v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 1 T
177/2004 osvedčil, pričom uviedol, že pri posudzovaní tejto otázky je potrebné vychádzať z ust. § 87
ods. 1, ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. z. účinného do 31.12.2005 s prihliadnutím na ust. § 363 Tr.
poriadku účinného do 31.12.2005. Na vyvodenie takéhoto záveru o osvedčení sa či o neosvedčení sa

tohto obžalovaného bolo potrebné podľa pokynov nadriadeného súdu si vyžiadať správu od riaditeľa
príslušného ústavu, v ktorom mladistvý obžalovaný vykonával trest odňatia slobody, uvedenú otázku
preskúmať ako predbežnú, a to aj vtedy, ak správanie sa mladistvého obžalovaného nebolo dobré a
z tohto dôvodu by bolo nevyhnutné jeho odsúdenie v predmetnej trestnej veci nezahladiť. V závislosti
od výsledkov posúdenia tejto otázky mal súd prvého stupňa ďalej rozhodnúť o aplikácii rozhodnutia

prezidenta SR zo dňa 02.01.2013 o udelení amnestie. Po vyvodení záveru súdu o osvedčení sa či
neosvedčení sa obžalovaného v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1 T 177/2004 mal
tak súd buď uložiť súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k odsúdeniu tunajšieho súdu pod sp.zn. 1 T
177/2004 alebo v prípade kladného rozhodnutia o osvedčení vo vyššie uvedenej trestnej veci pod sp.
zn. 1T 177/2004 a teda použitia amnestie prezidenta SR vo vzťahu k odsúdeniu tunajšieho súdu pod

sp. zn. 12T/70/2012, obžalovanému uložiť samostatný trest odňatia slobody.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovania len ohľadom výroku o treste a to výsluchom
odsúdeného ml. S. Z., prečítaním listinných dôkazov a to podstatného obsahu spisu Okresného súduVranov nad Topľou sp. zn. 12 T 144/2012, rozsudku z tohto spisu ako aj uznesenia Krajského súdu
v Prešove zo dňa 08.07.2015 č.k. 6 To 11/2015 - 485, pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 1
T 177/2004 a 12 T 70/2012, oboznámením správy riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

pre mladistvých v Sučanoch, prečítaním aj ďalších listinných dôkazov týkajúcich sa výroku o treste
obžalovaného, na základe čoho zistil nasledovné.

Odsúdený ml. S. Z. uviedol na hlavnom pojednávaní, že do výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 4
mesiacov, ktorý mu bol uložený rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 1 T 177/2004 nastúpil niekedy v

januári roku 2005 a z výkonu tohto trestu bol prepustený dňa 03.05.2005, pričom tento trest vykonával
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Martine - Sučanoch. Vyjadril sa, že počas výkonu tohto
trestu mu bola udelená jedna pochvala a nebol ani raz disciplinárne potrestaný. Po opustení tohto
nápravnovýchovného zariadenia sa oženil asi v roku 2006 a postupne sa mu narodili dve dcéry, v čase
konania hlavného pojednávania vo veku 8 rokov a 6 rokov a syn, ktorý sa mu narodil v roku 2014. Po
výkone trestu odňatia slobody si privyrábal brigádnicky ako železničiar a v období rokov 2013 - 2014 bol

zamestnaný v riadnom pracovno - právnom vzťahu ako robotník pri výstavbe betónových plotoch. Jeho
príjem z tejto pracovnoprávnej činnosti predstavoval sumu približne vo výške 450,00 eur mesačne. Po
ukončení tohto zamestnania ďalej pracoval len brigádnicky a jeho čistý mesačný príjem z tejto činnosti
predstavoval sumu 240,00 eur. Jeho manželka bola v čase rozhodovania súdu na materskej dovolenke
a jej príjem predstavovali štátne sociálne dávky v celkovej výške 270,00 eur. Podľa vlastného vyjadrenia

po výkone trestu odňatia slobody žil riadnym spôsobom života s tým, že trestného činu sa dopustil dňa
13.12.2011. Ďalej na hlavnom pojednávaní tvrdil, že sa nedopustil žiadneho priestupku, avšak neskôr
pripustil, že spáchal dva priestupky tak ako bolo uvedené vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov a
to dňa 03.03.2012 priestupok proti verejnému poriadku a dňa 26.05.2014 priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu.

Pri rozhodovaní súdu o určení druhu a výmery trestu v súlade s ust. § 31 ods. 1 v nadväznosti na ust.
§ 23 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 súd prihliadol na všetky okolnosti spáchaného skutku,
stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť, možnosť nápravy a pomery páchateľa, no
predovšetkým na účel trestu, ktorým je zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti a viesť

ho k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Pred samotným určením konkrétneho druhu a výmery trestu tomuto obžalovanému sa súd v zmysle
pokynov nadriadeného súdu zaoberal ako predbežnou otázkou rozhodovaním o zahladení odsúdenia
obžalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn 1 T 177/2004.

Podľa § 87 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, o tom, či sa odsúdenie mladistvého
zahladzuje, rozhodne súd, prihliadajúc na správanie mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, po
výkone tohto trestu. Ak bol trest podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmiernený, súd takto postupuje
po tom, čo bol mladistvý po výkone zmierneného trestu prepustený na slobodu. Ak súd vyslovil, že sa

mladistvý podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody osvedčil, hľadí sa na neho, akoby
nebol odsúdený.

Podľa § 363 Tr. poriadku účinného do 31.12.2005 o zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť
odsúdenéhoalebonanávrhzáujmovéhozdruženiauvedenéhov§4ods.1,aaknejdeoprípadupravený

v § 69 ods. 3 Tr. zákona, aj na žiadosť osôb, ktoré by mohli v prospech odsúdeného podať odvolanie.
O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne súd aj bez návrhu alebo žiadosti.

Súd pri rozhodovaní o tejto skutočnosti sa pritom nemohol oprieť o správu riaditeľa nápravnovýchovného
zariadenia, v ktorom obžalovaný v období od 18.01.2005 do 03.05.2005 vykonával trest odňatia

slobody v trvaní 4 mesiacov. Súd však nemal dôvod pochybovať o vyjadrení samotného obžalovaného
na hlavnom pojednávaní, že počas výkonu tohto trestu odňatia slobody dodržiaval podmienky
nápravnovýchovného zariadenia. Zo správy Ústavu na výkon väzby Prešov zo dňa 28.09.2003 ( čl.
248 ) mal súd za preukázané, že počas výkonu väzby v predmetnej trestnej veci v čase od 22.08.2003
do 28.10.2003, pričom takúto dĺžku trvania väzby mal súd za preukázanú na základe rozhodnutia

Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou Pv 896/03-39 zo dňa 28.10.2003 predloženej prokurátorom na
hlavnom pojednávaní, správanie sa obžalovaného bolo v súlade so stanoveným ústavným poriadkom.
Pri rozhodovaní o zahladení odsúdenia je pritom rozhodujúce predovšetkým správanie sa obžalovaného
vovýkonetrestuodňatiaslobody,avšakpriposudzovanítejtootázkysúdnemôžeopomenúťajsprávaniesa obžalovaného po výkone trestu odňatia slobody. Súd sa teda pri posúdení, či sú splnené na strane
obžalovaného podmienky na zahladenie odsúdenia vo veci tunajšieho súdu sp.zn. 1 T 177/2004 oprel
predovšetkým o obsah pripojených spisov Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 1 T 177/2004 ako

aj sp.zn. 12 T 70/2012, o odpis z registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, nepriamo aj o
vyššie uvedenú správu Ústavu na výkon väzby v Prešove na správanie sa obžalovaného počas výkonu
väzby ako aj na samotné vyjadrenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní týkajúce sa jeho správania
sa počas výkonu trestu odňatia slobody ako aj po ňom.
Na základe týchto dôkazov tak súd ustálil, že obžalovaný sa počas výkonu nariadeného trestu odňatia

slobody správal v súlade s ústavným poriadkom, keďže súd nemal za preukázané, že by sa dopustil
nejakého disciplinárneho previnenia. Súd takisto dospel k záveru, že obžalovaný sa ďalšieho trestného
činu po predchádzajúcom výkone trestu odňatia slobody v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod
sp.zn. 1 T 177/2004 dňa 03.05.2005 dopustil dňa 13.12.2011, teda až po uplynutí 6 rokov a 7 mesiacov
po predchádzajúcom výkone trestu odňatia slobody. Za uvedené protiprávne konanie právne posúdené
ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona bol

obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 12 T 70/2012- 124
zo dňa 02.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2012 a ktorým bol tomuto obžalovanému
uloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní3rokov,výkonktoréhomubolpodmienečneodloženýsprobačným
dohľadom, pričom skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom bola určená
na dobu 4 rokov. Okrem vyššie uvedeného trestného činu sa obžalovaný až v nasledujúcom období a

to konkrétne dňa 03.03.2012 dopustil priestupku proti verejnému poriadku a dňa 26.05.2014 spáchal
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom za obe vyššie uvedené priestupky bol postihnutý
pokutami vo výške 10,00 eur a 20,00 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný sa ďalšieho menej
závažného protiprávneho konania dopustil s odstupom skoro 7 rokov od jeho prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody. Zo správy z miesta bydliska obžalovaného ako aj z výpovede obžalovaného na

hlavnom pojednávaní mal súd ďalej za preukázané, že obžalovaný po opustení nápravnovýchovného
zariadenia viedol riadny rodinný život, keďže po výkone trestu odňatia slobody uzatvoril manželstvo a
postupne sa mu narodili tri mal. deti, pričom so svojou rodinou žil v spoločnej domácnosti aj v čase
opätovného rozhodovania súdu v predmetnej trestnej veci. Obžalovaný sa pritom vyjadril, že od návratu
z výkonu trestu odňatia slobody pracoval a to či už brigádnicky alebo aj v riadnom pracovnom pomere,

z ktorého mal aj riadny pravidelný mesačný príjem a ktorým sa snažil zabezpečiť svoje životné potreby
ako aj životné potreby svojej rodiny.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na skutočnosť, že súd nemal s
jednoznačnou istotou za ustálené, že by sa obžalovaný počas výkonu trestu odňatia slobody niekedy

správal v rozpore s pravidlami ústavného poriadku, zároveň s dôrazom aj na jeho správanie sa počas
výkonu väzby v predmetnej trestnej veci, zohľadniac aj fakt, že obžalovaný sa odlišného trestného činu,
ajkeďzávažného,dopustilsdlhšímčasovýmodstupom,súddospelkzáveru,ženastraneobžalovaného
sú splnené všetky podmienky na vyslovenie rozhodnutia o zahladení odsúdenia obžalovaného v trestnej
veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1 T 177/2004.

S prihliadnutím na takéto posúdenie predbežnej otázky súd potom dospel aj k názoru, že na ďalšie
odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12 T 70/2012
zo dňa 02.04.2012, keďže odsúdenie obžalovaného v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn.
1 T 177/2004 bolo zahladené, je potrebné aplikovať rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa

2. januára 2003 o udelení amnestie a to konkrétne čl. I. tohto právneho aktu prezidenta republiky a
teda, že na trest odňatia slobody uložený obžalovanému v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod
sp.zn. 12 T 70/2012 v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom
na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 rokov sa vzťahuje fikcia neodsúdenia a teda sa na
obžalovaného v prípade tohto odsúdenia hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Na základe takéhoto záveru súdu v prípade žalovaného skutku spáchaného obžalovaným dňa
21.08.2003 bolo potrebné obžalovanému ml. S. Z. ukladať samostatný úhrnný trest odňatia slobody a
to podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestaný v
zmysle ust. § 35 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005.

Súd pri posudzovaní protiprávneho konania obžalovaného ml. S. Z. zisťoval, či pre tohto obžalovaného
nebude priaznivejšie použite Trestného zákona účinného v čase rozhodovania súdu. Páchateľovi
trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 možno uložiť trestodňatia slobody v trvaní od 2 rokov do 8 rokov a páchateľovi trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1
Tr. zákona účinného do 31.12.2005 možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 2 rokov do 10 rokov.
Za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona účinného od 1.1.2006 možno páchateľovi uložiť trest

odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov a zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia
slobody na 5 rokov až 10 rokov. Z uvedeného je nepochybné, že priaznivejšie pre obžalovaného je
použitie Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.

Keďže obžalovaný ml. S. Z. sa skutku dopustil ešte ako mladistvý páchateľ, bolo potrebné v zmysle ust.

§ 79 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 vyššie uvedenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody
pri trestnom čine lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v trvaní od dvoch rokov
do desiatich rokov znížiť na polovicu a trest odňatia slobody ukladať v rozpätí od jedného roka do piatich
rokov.

Súd pri určení konkrétnej výmery tohto trestu prihliadol aj na skutočnosť, že od spáchania skutku síce

uplynula dlhšia doba, avšak len táto samotná skutočnosť nemôže odôvodňovať, aby na obžalovaného
nebolo vôbec potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Možno prisvedčiť obhajobe,
že v predmetnej trestnej veci bola dĺžka ako prípravného konania tak aj súdneho konania neprimerane
dlhá a táto nebola zapríčinená zavinením tohto obžalovaného, avšak táto skutočnosť nemôže mať
natoľkozávažnývplyvnarozhodnutieokonkrétnejvýmeretrestuodňatiaslobodytomutoobžalovanému.

Pri určení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody teda súd zohľadnil, že obžalovaný ml. S. Z.M. sa
vo výraznej miere podieľal na spáchaní žalovanej trestnej činnosti a dopustil sa ako sexuálneho násilia
voči poškodenej v podobe snahy ju násilím prinútiť k pohlavnému styku, pričom podľa názoru súdu
obžalovaný ml. S. Z. upustil od zámeru vykonať súlož s poškodenou len z dôvodu jej menštruácie.
Zároveň je nepochybné, že to bol práve obžalovaný ml. S. Z., ktorý poškodenej Č. násilím odcudzil

finančnú hotovosť vo výške 350,00 Sk ako aj ostatné jej osobné veci, ktoré neskôr zahodil do krovia.
Súd pochopiteľne prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný ml. S. Z. svojím konaním naplnil skutkové
podstaty až dvoch závažných násilných trestných činov. Na druhej strane súd zobral do úvahy, že
poškodenej Č. konaním opísaným v skutkovej vete pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa neboli
spôsobené závažné poranenia a zároveň, že od spáchania žalovaného skutku uplynula dlhšia doba,

pričom obžalovaný sa po návrate z posledného výkonu trestu odňatia slobody snažil viac menej žiť
riadnym spôsobom života aj keď nemožno takisto prehliadnuť fakt, že s dlhším časovým odstupom
sa opätovne dopustil závažného násilného konania, aj keď na uvedené odsúdenie sa vzťahuje fikcia
neodsúdenia. Na základe vyššie uvedených úvah tak súd za primeraný považoval úhrnný trest odňatia
slobody nad polovicou upravenej trestnej sadzby a to v trvaní 3 rokov a to s prihliadnutím aj na

možnosť podmienečného prepustenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody či zarátania
výkonu väzby do uloženého trestu odňatia slobody. Takto uložený trest odňatia slobody súd považoval
za zodpovedajúci ako zásadám individuálnej tak aj generálnej prevencie.

Keďže obžalovaný pred spáchaním predmetného skutku dňa 21.8.2003 nebol vo výkone trestu odňatia

slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin, preto ho súd v zmysle ust. § 39a ods. 2 písm. a ) Tr.
zákona účinného do 31.12.2005 zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ktorým je v zmysle ust. §
438 ods. 1 Tr. zákona účinného od 1.1.2006 ústav na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo

Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že

je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže

oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.