Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213220790
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213220790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátskou
kanceláriouJUDr.AndreaCvikovás.r.o.,sosídlomPribinova25,P.O.BOX41,Bratislava,protižalovanej:
Z. I., nar. XX. V. lXXX, bytom N. P.. XXX/XX, U. J., o zaplatenie 1.645,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 22. apríla 2014 č. k. 5C/284/2013-39 v
spojení s doplňujúcim rozsudkom zo 6. októbra 2015 č. k. 5C/284/2013-62, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r

d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od
žalovanej zaplatenia 1.645,25 eur z titulu revolvingového úveru uzavretého medzi stranami sporu dňa
26. októbra 2010, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej sumu 1.500 eur, ktorú sa zaviazala
splácať v 36-mesčných splátkach po 85,15 eur. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie právne
ustanovením § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 3 O. z. (z. č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník), § 9 ods. 1 a 2 ZoSÚ (z. č. 129/2010 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch). Súd
prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, úverovou zmluvou
o revolvingovom č. 8400031056 uzavretej dňa 26. júla 2010, zmluvných podmienok, oznámenia veriteľa
o schválení úveru, kartou klienta o splátkach, oznámením o zosplatnení pohľadávky dospel k záveru,
že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej však absentujú podstatné náležitosti a to výška
a termíny splátok istiny úrokov a poplatkov a taktiež uvedenie konečnej splatnosti úveru čo spôsobuje,
že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V dôsledku chýbajúcich esenciálnych náležitostí

zmluvy tohto by vznikol nárok žalobkyni len na zaplatenie istiny. Z predloženého dokladu označeného
ako karta klienta vyplynulo, že žalovaná zaplatila celkom na úver do podania žaloby 1.420,15 eur a
následne doplatila po podaní žaloby 160 eur, teda zaplatila celkom žalobkyni 1.580,15 eur, čím preplatila
poskytnutý úver 1.500 eur a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu súd
prvej inštancie dôvodil, že táto bola určená vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sa mali
stať súčasťou zmluvy, avšak táto nebola individuálne dojednaná. Súd prvej inštancie považoval spôsob
dojednania zmluvnej pokuty vo všeobecných podmienkach dodávateľa za neprijateľnú podmienku. O

trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok
v znení zmien a noviel) a v konaní úspešnej žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo jej
žiadne trovy nevznikli a ani si ich návrhom neuplatnila.2. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka dojednaná v článku 14 bod
14.1 Všeobecných zmluvných podmienok o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., že v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť

veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne zo sumy za každý deň omeškania (23,725% ročne) je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, z dôvodu ktorej je neplatná. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne
ustanovením § 166 ods. 1 O.s.p., § 53 ods. 1 až 4, § 53a a § 54 ods. 1 a 2 O. z. (z. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a noviel). Vecne dôvodil, že ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Dodal, že základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku
a teda ustanoveniu, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Namietal, že
akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa
spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv nie je možná. Mal za to, že žalobkyňa dojednala zmluvnú
pokutu platnú pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere v obchodných podmienkach v článku 14 bod 4.1
Všeobecných zmluvných podmienok o revolvingovom úvere, takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty

je nevyvážený voči spotrebiteľovi, ktorý nemohol ovplyvniť jeho obsah, keďže zmluva bola pripravená
ako formulárová, kde sa dopisovali len údaje týkajúce sa spotrebiteľa a úveru, pričom dojednanie o
zmluvnej pokute nie je dojednaním, ktoré by mali upravovať Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaná
síce podpísala stranu zmluvy, ktorá je obsiahnutá, avšak nemohla jej obsah ovplyvniť, čím sa dostala
do nerovnomerného postavenia k veriteľovi.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že k
zamietnutiu žaloby došlo pre absenciu podstatných náležitostí a to výšky a termínov splátok, istiny,
úrokov a poplatkov a neuvedenie konečnej splatnosti úveru. Namietala, že z. č. 129/2010 Z. z.
nevyžaduje pri uvádzaní jednotlivých predpísaných náležitostí, aby boli v rovnakom poradí, teda zákon

nevyžaduje, aby jednotlivé informácie boli označené tým istým popisom ako ich uvádza zákon, vyžaduje
len uvedenie údajov zodpovedajúcich požiadavkám v zákone. Cieľom právnej úpravy je, aby zmluva
obsahovala určité informácie, teda nie je napríklad potrebné pri uvádzaní konečného termínu splatnosti
uviesť formuláciu „konečná splatnosť úveru“ požiadavka je splnená aj uvedením údaju určujúceho túto
konečnú splatnosť, teda splatnosť poslednej splátky. Taktiež ani počet a termíny splátok istiny a úrokov

nemusia byť uvedené konkrétne, keď výška mesačnej splátky úveru ako aj úrokov je uvedená v článku
6 ako mesačná splátka vrátane úrokov 85,15, počet a termíny splátok sú vedené ako počet splátok/
splatnosť - deň v mesiaci, z ktorých jednoznačne vyplýva počet mesačných splátok 36 a 5-deň v mesiaci.
Zároveň i údaj o dátume splatnosti poslednej splátky úveru, teda konečnej splatnosti úveru uvedených
v prílohe č. 7 zmluvy o revolvingovom úvere. Dodala, že údaje o výške, počte a termíne splátok istiny a

úrokov ako aj údaj o konečnej splatnosti úveru je nesporne uvedený v zmluve o revolvingovom úvere.
K nepriznaniu zmluvnej pokuty žalobkyňa uviedla, že zmluvná pokuta jednoznačne vyplýva priamo zo
zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute a pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu
znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami počnúc správnosťou údajov v označení strán a končiac
potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Poukázala na znenie ustanovenia § 35

ods. 1 O. z. majúc za to, že podpísanie zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté ustanovenia upravujúce zmluvnú
pokutu sa objektívne nedajú vykladať inak než, že zmluvné strany s ňou súhlasili. Dodala, že i povinnosť
spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom je
základným princípom spotrebiteľského práva. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a žalovanú zaviazal k zaplateniu tých nárokov, ohľadne ktorých bola žaloba zamietnutá

ako i k náhrade trov konania.

4. I proti dopĺňaciemu rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvej
inštancie nesprávne v zmysle § 166 ods. 1 O.s.p. vydal dopĺňací rozsudok, keď tento ani v zmysle § 166
ods. 1 O.s.p. nemožno vydať. Dodala, že dopĺňací rozsudok neslúži už z povahy veci na to, aby konajúci

súd doplňoval vydané rozhodnutie o taký výrok, ktorý navrhnutý nebol a nemusel byť preto spravený.
Mala za to, že ani napriek prípisu odvolacieho súdu, ktoré jeho postup nepovažuje za relevantný
súd prvej inštancie nemal dôvod dopĺňací rozsudok vydávať. Súd prvej inštancie nemôže akceptovať
vrátenie súdneho spisu ako inak vybavenej veci, lebo to nie je prípad, kedy je súd prvej inštancieviazaný pokynom, či názorom odvolacieho súdu. Poukázala i na porušenie princípu zákazu reformácio
im peus, keď súd prvej inštancie nemal na základe žiadneho zákonného ustanovenia povinnosť určovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za ďalší dôvod odvolania považuje nepreskúmateľnosť napadnutého

rozsudku, keď nemožno skonštatovať, že niečo čo je upravené v obchodných podmienkach spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Z napadnuteľného rozsudku je nezistiteľné nielen o akú
nerovnováhu ide, ale aj to, z akých dôkazov ju súd zistil. Poukázala na ustanovenie § 53 ods. 1 O. z.,
keď toto ustanovenie predpokladá, že sa bude aplikovať na tie ustanovenia zmluvného vzťahu, ktoré
sa stávajú súčasťou samotným uzavretím zmluvy bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť rozhodnúť,

či do neho budú zahrnuté. To znamená, že pôjde o individuálne nedohodnuté ustanovenia a teda v
praxi aj ustanovenia zahrnuté v zmluvných dojednaniach. Prípustnosť dojednania sankcii zmluvných
podmienkach vyplýva i z výkladu § 53 ods. 4 písm. k), kedy možno dospieť tiež k tomu, že dojednanie
ukladajúce spotrebiteľovi sankciu za nesplnenie jeho záväzku nebude neprijateľným, ak táto sankcia nie
je neúmerne vysoká. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k) O. z. pritom ipso facto predpokladá, že pôjde o
individuálne nedohodnuté ustanovenia. Poukázala i na ustanovenie § 53 ods. 7 O. z.. Dodala, že zákon

odlišuje pojmy neprijateľná zmluvná podmienka a neprípustnosť použitia jedného zo zabezpečovacieho
prostriedku záväzku. Zmluvná pokuta nie je neprijateľnou podmienkou, lebo pojmologicky je takéto
označenie vylúčené a je prípustné zabezpečovacím prostriedkom spotrebiteľskej zmluvy. Navrhla, aby
odvolací súd doplňujúci rozsudok zrušil. Uplatnila si i náhradu trov konania.

5. Žalovaná sa k odvolaniam žalobkyne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého
s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania
odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím §
470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a
§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. §
379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce

sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), účinným od 1.7.2016, bol zrušený
doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok,
pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti

tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 CSP potrebné aplikovať aj na
toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Zohľadniac vzájomný vzťah ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych noriem (§ 470

ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016
(§ 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy
o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od
uvedeného dňa a so všetkými dôsledkami. Úplná účinnosť týchto ustanovení novej právnej úpravy sa
uplatní až pri odvolaniach podaných od uvedeného dňa.

9. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5C/284/2013
je nárok žalobkyne voči žalovanej vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26. októbra
2010 v sume 1.645,25 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a dopĺňacím
rozsudkom určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty.

10. Žalobkyňa sa v odvolacom konaní domáha zmeny rozsudku súdu prvej inštancie, pretože svoj nárok
považuje za dôvodný.11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
a zároveň odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorý

na vec samú aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s poukazom na ust. § 387
ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty žalobkyne
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

13. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere i podľa z. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy bola výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, nie je svojvoľné, ale
predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať vo svojich
povinnostiach a tak sa vyhol sankciám v prípade neplnenia si povinností, resp. ak sa tak stane, aby

presne a jasne boli vymedzené dôsledky.

14. Posúdiac vyššie náležitosti zmluvy za použitia výkladu v zmysle cit. § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a súdom prvej inštancie citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch z. č.
258/2001 Z. z. odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvoinštančný, že predmetná zmluva

o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť uvedenú v § 4 ods. 2 písm. i) a
preto sa v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací
súd konštatuje, že s poukazom na znenie týchto ustanovení nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z
obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo možné si uvedený údaj z ostatných dohodnutých
podmienok vypočítať, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva

uvedenú náležitosť presne obsahovala.

15. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné dospieť k záveru, že
primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký

výklad citovaného ustanovenia, že zmluva musí obsahovať jasne a zrozumiteľne uvedenie počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia a to predovšetkým pre splnenie záujmu na čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre
spotrebiteľa, od ktorého nemožno požadovať, aby uvažoval s použitím viacerých pojmov, nezriedka

nachádzajúcich sa v rôznych častiach listín predkladaných spotrebiteľovi na podpis. Keďže potom s
poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle súdom prvej inštancie citovaného ust. § 9 ods.
2 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a
bez poplatkov, súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, keďže poskytnutý
úver bol žalovanou uhradený. K námietke o nedôvodnosti vyhlásenia zmluvnej podmienky uvedenej v

čl. 14 bod 14.1 Všeobecných zmluvných podmienok za neprijateľnú a z toho dôvodu i neplatnú odvolací
súd dopĺňa nasledovné:

16. Spotrebiteľ a dodávateľ sa medzi sebou nemôžu dohodnúť, že na ich právny vzťah sa nebudú
vzťahovať právne predpisy resp. konkrétne ustanovenia poskytujúce ochranu spotrebiteľovi. Všetky

zmluvné dojednania, ktorých zámerom je obmedziť spotrebiteľovi náležitú ochranu, sú absolútne
neplatné. To má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľovi nezhoršilo jeho postavenie, nezabránilo sa mu
domáhať sa patričnej ochrany a predísť tak finančnému úpadku.17. Neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné už od
počiatku a pre spotrebiteľa nie sú záväzné. Neprijateľná podmienka nespôsobuje neplatnosť celej
spotrebiteľskej zmluvy. Neplatné sú len ustanovenia obsahujúce neprijateľnú podmienku, to ale

nevylučuje možnosť, aby sa neplatnosť dotkla aj iných ustanovení resp. celej spotrebiteľskej zmluvy.
Za týchto okolností Občiansky súdny poriadok v zmysle § 153 ods. 3 povoľuje súdu aj bez návrhu v
spotrebiteľskom spore v rámci rozsudku vysloviť, že určitá podmienka je neprijateľná a teda neplatná.
Ochrana spotrebiteľa sa má poskytovať automaticky bez toho, aby si ju spotrebiteľ sám uplatňoval. To
znamená, že súdy sú povinné bez ohľadu na návrh spotrebiteľa hodnotiť neprijateľnosť podmienok s

prihliadnutím na povahu tovaru resp. služby, na všetky okolnosti a všetky zmluvné podmienky, nielen
spotrebiteľom označené za neprijateľné.

18. Kritériá, ktoré vymedzuje Súdny dvor na skúmanie nekalosti podmienok v spotrebiteľských zmluvách
vychádzajú zo smernice Rady 93/13/EHS, napr. v rozhodnutí Pohotovosť uvádza, že „pokiaľ ide o
otázku,čiosobitnázmluvnápodmienkamáalebonemánekalúpovahu,článok4smernice93/13uvádza,

že odpovedať treba so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zmluvy a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvnej podmienky v čase uzavretia zmluvy.
Nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola
zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a
na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

19. Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ určil, že dojednaná zmluvná podmienka uvedená v
bode 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere „v prípade omeškania dlžníka s úhradou
splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný pokutu vo výške 0,065% denne zo sumy za každý deň
omeškania“ z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky je neplatná. Žalovanej bol text zmluvy obsahujúci i

toto dojednanie zapracovaný do ostatných zmluvných dojednaní predložený len na podpis bez možnosti
individuálneho ovplyvnenia na vopred pripravenej predtlači (porovnaj zmluva a zmluvné dojednania č.l.
12 spisu).

20. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 a 4 ZoS (zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom

ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, nekalé obchodné praktiky sú zakázané (1). Obchodná praktika
sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je
adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov (2). Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny

spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku
alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu
priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je
zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne (3). Za nekalú obchodnú praktiku
sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná

praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je
v prílohe č. 1 (4).

21. Podľa § 8 ods. 3 ZoS obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o

obchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ ide závery súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvnej
podmienky uvedenej v jej zmluvných dojednaniach (zakladajúcich jej právo na zmluvnú pokutu odvolací

súd dodáva, že tieto dojednania boli neplatné nie len pre ich neprijateľnosť (ako to uzavrel súd prvej
inštancie), ale aj pre spôsob, ktorý žalobkyňa zvolila na takéto dojednania a to použité písmo, kedy
samotná zmluva (obsahujúcazákladnéprávaapovinnostizmluvnýchstránznejplynúce)jevyhotovená
väčším písmom ako zmluvné dojednania. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že už takéto
vyhotovenie spôsobilo absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, z ktorých potom zmluvným

stranám nevznikli žiadne práva a povinnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na doterajšiu
súdnu prax, ktorá už v minulosti vyhodnotila používanie tak drobného písma a jeho formát (ktoré je
prakticky voľným okom nečitateľné), ako použila žalobkyňa na vyhotovenie zmluvných dojednaní za
odporujúce dobrým mravom a nekalú obchodnú praktiku, čo malo taktiež za následok ich neplatnosť.V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že voľným okom nečitateľná veľkosť písma je neprijateľnou
podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, ale taktiež klamlivou obchodnou praktikou, pri ktorej ide o takzvané
klamlivé opomenutie. Ak sú informácie poskytnuté takouto nečitateľnou a neprehľadnou formou, má to

ten dôsledok, ako keby spotrebiteľovi neboli poskytnuté vôbec.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 OSP rozhodol i o náhrade trov konania.

24. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná v dôsledku čoho jej podľa ustanovenia
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu jeho úspechu vo veci. Preto jej odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).