Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201907
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316201907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Základná škola s

materskou školou C., XXX XX C. č. 16, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Martinou Řeřichovou PhD.,
advokátkou, AK Mierová 2529/87, 066 01 Humenné, proti žalovanej: M.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX C. č. XXX, zast. JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou, AK Floriánova 12, 080 01 Prešov,
o zaplatenie sumy 2 110,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01.03.2016 domáhal voči žalovanej rozhodnutia,

ktorým by jej súd uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 2 110,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne od 06.08.2014 do zaplatenia. Podanie žaloby odôvodnil tým, medzi stranami sporu bola
dňa 05.02.2007 uzavretá pracovná zmluva a týmto dňom medzi nimi vznikol pracovný pomer. Dňa
30.06.2010 žalobca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dal žalovanej výpoveď a dňa 08.07.2011
vyplatil žalovanej odstupné vo výške 2 110,50 eur. Odstupné vyplatil vo výplatnom termíne za obdobie
jún 2011. Dňa 27.10.2010 žalovaná podala na tunajšom súde žalobu o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a rozsudkom tunajšieho súdu č.k.21C/155/2010-220 zo dňa 19.04.2013 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoPr/5/2013-272 zo dňa 11.06.2014 súd určil, že skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.06.2010 je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
05.08.2014.
Listom zo dňa 19.01.201 žalobca žalovanú vyzval k úhrade sumy 2 110,50 eur a to v lehote do
33.01.2016. Zo strany žalovanej k úhrade tejto sumy nedošlo. Žalobca v ďalšom poukázal na zákonne
znenie§222ods.1,2,3a6Zákonníkapráce.Žalobcamalzapreukázané,žežalovanejvyplatilodstupné
vo výške 2 110,50 eur z titulu ukončenia pracovného pomeru výpoveďou a následne bolo súdnym

rozhodnutím určené, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. Súdne rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.07.2014 a vykonateľnosť dňa 05.08.2014. V súlade s § 222 ods. 2 Zákonníka
práce, v danom prípad odpadol právny dôvod vzhľadom na súdne rozhodnutie na vyplatenie odstupného
a žalovaná musela mať vedomosť o tom, že nárok na odstupné jej zanikol. Na plynutie lehôt v danej
veci podľa jeho názoru je potrebné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z
týchto skutočností vyplýva, že odpadol dôvod na plnenie, na základe ktorého bolo žalovanej poskytnuté
peňažnéplnenievoformeodstupnéhovovýške2110,50euranastranežalovanejdošlonaúkoržalobcu

k bezdôvodnému obohateniu.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň vzniesla
námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na § 222 ods. 6 Zákonníka práce.3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, listinnými dokladmi preloženými v konaní a vydanie a to
pracovnouzmluvou,výpoveďouzpracovnéhopomeru,výplatnoupáskouzaobdobie06/2011,výpisomz

účtu žalobcu, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia, odpoveďou žalovanej na výzvu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, pripojeným spisom sp. zn. 21C/155/2010, písomnými vyjadreniami strán
sporu, výsluchom strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Medzi žalobcom a žalovanou vznikol pracovný pomer na základe písomne pracovnej zmluvy zo

dňa 05.02.2007, podľa ktorej bola žalovaná prijatá do pracovného pomeru na druh práce: výchovno-
vzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a deň
nástupu do práce bol dohodnutý na 05.02.2007.

5. Žalobca dňa 30.06.2010 písomne skončil pracovný pomer so žalovanou výpoveďou v zmysle § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu prijatia organizačnej zmeny v spojení s ktorou došlo k zníženiu

počtu pedagogických miesta a žalovaná sa stala nadbytočnou.

6. Za výplatné obdobie 06/2011 bolo vo výplatnom termín spolu so mzdou žalovanej vyplatené aj
odstupné vo výške 2 110,50 eur (celková mzda spolu s odstupným bola v sume 2 721,- eur). Podľa
predloženého výpisu z účtu žalobca finančné vo výške 2 721,- eur v prospech žalovanej poukázal

dňa 08.07.2011.

7. Výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 19.01.2016 žalobca žalovanú v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 110,50 eur a to v
lehote do 31.01.2016.

8. Žalovaná v písomnej odpovedi zo dňa na výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa
01.02.2016 uviedla, že výzvu považuje za bezpredmetnú a bezdôvodnú. Uplatnený nárok neuznáva a
to z dôvodu jeho premlčania v zmysle § 222 ods. 6 Zákonníka práce.

9. Z pripojeného spisu sp. zn. 21 C/155/2010 súd zisťuje, že žalovaná v konaní pod uvedenou sp.
zn. podala ako žalobkyňa na tunajšom súd dňa 27.10.2010 žalobu o určenie neplatnosti skočenia
výpoveďou zo strany žalobcu, v konaní vedenom pod sp. zn. v postavení žalovaného, a tunajší súd
rozsudkom zo dňa 19.04.2013 určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou dané žalovanej dňa
30.06.2010 je neplatné. Vo veci zo strany žalobcu bolo podané odvolanie a odvolací súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. 2CoPr/5/2013 rozsudkom zo dňa 11.06.2014 potvrdil rozhodnutie prvostupňového
súdu. Rozsudok tunajšieho súdu č.k. 21C/155/2010-220 tak nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2014
a vykonateľnosť dňa 05.08.2014.

Proti rozsudku odvolacieho súdu zo strany žalobkyne bolo podané dovolanie a dovolací súd v konaní

vedenom pod sp. zn. 5Cdo/514/2014 uznesením zo dňa 24.02.2016 dovolanie žalobkyne odmietol.

10. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 06.07.2016, 16.08.2016 uviedla, že žalobu
považuje za nedôvodnú a bezpredmetnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Žalovanej bola suma 2
110,50 eur vyplatená titulom odstupného z dôvodu skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany

žalobcu. Nestotožňuje sa s názorom žalobcu, že na plynutie lehôt je potrebné aplikovať ustanovenie
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal v danom prípade postupovať v zmysle § 222 ods.
6 Zákonníka práce a domáhať sa jej vrátenia v lehote 3 rokov od vyplatenia peňažných prostriedkov.
Nakoľko k výplate sumy 2 110,50 eur došlo dňa 08.07.2011 a žalobca si nárok v zmysle uvedenej lehoty
neuplatnil, má za to, že došlo k premlčaniu jeho nároku. V ďalšom uviedla, že aj keby pripustila možnosť

postupu podľa Občianskeho zákonníka, tak subjektívna lehota podľa jej názoru najneskôr uplynula dňa
20.04.2015, keďže už z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. konania 21C/1552010 zo dňa 19.04.2013
sa žalobca dozvedel, že pracovný pomer žalovanej sa skončil neplatne. V danom prípade sa žalobca
mal a mohol domáhať vrátenia vyplateného odstupného v lehote 3 rokov, ktorá začal plynúť dňom
nasledujúcim po výplate odstupného žalovanej. Nárok zamestnávateľa na vrátenie peňažného plnenia

od zamestnanca závisí od jeho dobromyseľnosti. Ak sa v súdnom konaní nepreukáže, že zamestnanec
nebol dobromyseľný pri prijatí peňažného plnenia od zamestnávateľa, nemožno sa s úspechom
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Vedomosť zamestnanca o tom, že plnenie mu nepatrí
alebo mu bolo poskytnuté omylom, sa neprezumuje. Dôkazné bremeno zaťažuje zamestnávateľa, ktorýsa domáha vrátenia plnenia. Pokiaľ sa jedná o aplikáciu § 107 Občianskeho zákonníka ešte uviedla,
že žalobca sa minimálne s úkonov žalovanej, z jej návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru v roku 2010, dozvedel o tom, že vyplatením odstupného žalovanej došlo na strane žalovanej k

bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a že žalovaná je osobou, ktorá sa bezdôvodne obohatila.
Dané skutočnosti vyplývajú aj zo spisu sp. zn. 21C/155/2010, teda že dňom doručenia návrhu v tejto
veci, mala žalobkyňa kvalifikovanú vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, kto sa mal
na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť a bola mu známa aj výška bezdôvodného obohatenia.

11. Žalobca v písomných vyjadreniach z dňa 16.08.2016 a 24.10.2016 uviedol, že má za to, že v
zmysle § 222 ods. 2 Zákonníka práce, je preukázané, že právny dôvod na vyplatenie odstupného s
poukazom na rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 21C/155/2010 odpadol. Žalovaná ku dňu právoplatnosti
a vykonateľnosti rozhodnutia v uvedenom súdnom konaní, musela mať a mala vedomosť o tom, že jej
nárok na odstupné zanikol. Žalovaná sumu 2 110,50 eur žalobcovi nevydala a na jej strane došlo k
bezdôvodnému obohateniu. Podľa jeho názoru na plynutie lehôt je potrebné aplikovať ustanovenie §

107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Za deň, keď sa žalobca dozvedel , že došlo k bezdôvodnému obohateniu sa považuje
deň právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v konaní sp. zn. 21C/155/2010. Poukázal, že
výklad žalovanej je nesprávny pokiaľ sa jedná o uplynutie lehoty dňom 20.04.2015, nakoľko za začiatok

plynutia premlčacej lehoty nie je možné považovať dátum rozhodnutia prvostupňového súdu. Začiatok
plynutia premlčacej doby sa tak viaže na deň 31.07.2014. V ďalšom uviedol, že nakoľko žalovaná
po doručení výpovede trvala na ďalšom zamestnávaní a zároveň podala žalobu o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, musela vzhľadom na okolnosti predpokladať, že jej odstupné nepatrí,
nemohla byť preto dobromyseľná v tom, že jej odstupné patrí. Vzhľadom na podanú žalobu o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru musela si byť vedomá, že ak skončenie pracovného pomeru
výpoveďou bude neplatné, má povinnosť odstupné vrátiť. Vzhľadom na uvedené žalovaná jednoznačne
vedela, že jej odstupné nepatrí.

12. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese a záverečnej reči na pojednávaní uviedol, že dňa

08.07.2011 bolo vyplatené žalovanej odstupné a to vo výške 2110,50 eur, a to z toho dôvodu, že
dňa 30.06.2010 žalovanej bola daná výpoveď z pracovného pomeru u žalobcu. Ohľadom skončenia
pracovného pomeru sa viedlo aj súdne konanie na tomto súde, kde bolo vyslovené, že pracovný
pomer bol skončený neplatne a to rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 09.04.2013, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 09.07.2014 a v spojení s týmto rozsudkom prvostupňové

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2014. V danom prípade má žalobca za to, že
žaloba je podaná dôvodne. Na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu titulom vyplatenia
odstupného. Poukázal na to, že na začiatku, kedy bolo odstupné vyplatené, existoval právny dôvod
na jeho vyplatenie, následne vzhľadom na to, že bolo rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, tento právny dôvod odpadol. Pokiaľ sa jedná o nárok na vydanie tohto bezdôvodného

obohatenia, poukázal, e, že v čase prijatia tejto sumy žalovaná nebola dobromyseľná, pretože sa už
viedlo konanie ohľadom neplatnosti skončenia pracovného pomeru a preto si bola vedomá toho, že
táto suma jej nepatrí. Pokiaľ sa jedná o nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia, poukazuje,
že v čase prijatia tejto sumy žalovaná nebola dobromyseľná, pretože sa už viedlo konanie ohľadom
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a preto si bola vedomá toho, že táto suma jej nepatrí. Na

základe tejto písomnej výzvy však bezdôvodné obohatenie žalovaná žalobcovi nevydala. Vzhľadom na
uvedené žalobca na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. Podľa jeho názoru na daný právny prípad je
potrebné aplikovať § 107 Občianskeho zákonníka upravujúci plynutie premlčacej doby, nakoľko má za
to, že táto premlčacia doba začala plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove

13. Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese a záverečnej reči na pojednávaní uviedol, že
so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Poukázal na znenie § 222 ods. 6 Zákonníka práce, ktorý
je špeciálnym predpisom, špeciálnou právnou úpravou oproti Občianskemu zákonníku a podľa jeho
názoru na daný právny vzťah je potrebné aj dané ustanovenie aplikovať. Poukázal na to, že v danom
ustanovení Zákonníka práce je ustanovená osobitná premlčacia lehota a to 3 roky odo dňa vyplatenia

finančných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého sa dopustil zamestnanec a táto
premlčacia doba podľa neho začala plynúť dňom nasledujúcim po dni vyplatenia odstupného a to dňa
09.07.2011, uplynula v roku 2014 a vzhľadom na podanie žaloby je preto uplatnený nárok žalobcu
premlčaný. Zároveň poukázal na to, že sám žalobca uvádza, že pri prijatí odstupného žalovaná neboladobromyseľná v tom, že toto odstupné jej patrí, teda nepriamo poukázal na to, že na daný právny
vzťah je takisto potrebné aplikovať špeciálne ustanovenia obsiahnuté v zákonníku práce a to § 222
tohto zákona s tým, že v zmysle týchto ustanovení nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia

musí byť uplatnený do 3 rokov od vyplatenia finančných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené podľa jeho
názoru je v prvom rade potrebné posúdiť, že či nárok uplatnený v tomto konaní je premlčaný alebo nie
je premlčaný a vzhľadom na uvedené, k ostatným náležitostiam, ktoré sú uvedené v žalobe, sa zatiaľ
nebude žalovaná vyjadrovať.

14. Podľa § 42 ods.1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len ,, Zákonník práce“), pracovný
pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno
písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,

b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa

alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 222 ods. 3 Zákonníka práce, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí
úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od
zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

15. Podľa § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

16. Súd mal v danej právnej veci za preukázané a nesporné, že písomnou pracovnou zmluvou zo
dňa 05.02.2007 medzi stranami sporu vznikol pracovnoprávny vzťah a v zmysle pracovnej zmluvy bola
žalovaná prijatá do pracovného pomeru na pozíciu učiteľ. Nástup do zamestnania bol dňom 05.02.2007
a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Nesporné je aj to, že zo strany žalobcu ako
zamestnávateľa bola žalovanej daná výpoveď z organizačných dôvodov a že tunajší súd v konaní

vedenom pod. sp. zn. 21C/155/2010 na návrh žalovanej zo dňa 27.10.2010 právoplatne rozhodol o
neplatnosti skončenia pracovného pomeru medzi stranami sporu. Tiež mal súd za preukázané, že
dňa 08.07.20111 boli zo strany žalobcu v prospech žalovanej titulom odstupného vyplatené finančné
prostriedky vo výške 2 110,50 eur a tieto žalovaná napriek výzve žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia mu nevrátila.

17. V konaní zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku s poukazom
na ustanovenie § 222 ods. 6 Zákonníka práce a preto súd v prvom rade skúmal, či daná námietka bola
vznesená dôvodne.

18. Inštitút bezdôvodného obohatenia a premlčacie doby pri nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia sú upravené jednak vo všeobecnom právnom predpise a to Občianskom zákonníku a jednak
v Zákonníku práce ako špeciálnom právnom predpise a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa preto
pokiaľ sa jedná o nárok na bezdôvodné obohatenie ktorý vznikol v rámci pracovnoprávneho vzťahupoužijúibapodporne.Vpracovnomprávejetentoinštitútzakotvenýv§222Zákonníkapráceanarozdiel
od všeobecnej súkromnoprávnej úpravy je jeho vznik podmienený existenciou pracovného pomeru
medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Text zákona normatívne určuje, že bezdôvodné obohatenie

môže v pracovnom práve vzniknúť na strane zamestnanca, ako aj na strane zamestnávateľa.

19. V danej právnej veci je nesporné, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia formou
peňažného plnenia, ktoré vzniklo v rámci pracovnoprávneho vzťahu so žalovanou a teda súd dospel k
záveru, že na posúdenie dôvodnosti nároku a tiež na posúdenia plynutia premlčacej doby je potrebné

aplikovať ustanovenie § 222 Zákonníka práce ako lex specialis.

20. V zmysle platnej právnej úpravy je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu ktorý
odpadol, alebo majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ten, kto bezdôvodný prospech
získal, je povinný ho vydať tomu, na úkor koho bol získaný.

Bezdôvodným obohatením sa teda rozumie majetkový prospech, ktorý možno vyjadriť v peniazoch, čiže
sú ním aj neprávom vyplatené finančné prostriedky všetkého druhu, napr. mzda, záloha na mzdu za
prácu, strata na zárobku, odstupné a pod.

21. Na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane zamestnanca spočívajúce v peňažnom plnení
zákonodarca v § 222 ods. 6 Zákonníka práce ustanovil osobitnú premlčaciu trojročnú lehotu, ktorá
začína plynúť od výplaty peňažných prostriedkov. Nárok a vydanie bezdôvodného obohatenia na
strane zamestnanca ako slabšej strany v pracovnoprávnom vzťahu zákon viaže na splnenie aj
ďalších predpokladov. Vrátenie neprávom vyplatených peňažných prostriedkov môže zamestnávateľ

od zamestnanca požadovať iba vtedy, ak zamestnanec vedel alebo musel vzhľadom na okolnosti
predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, pričom tento nárok musí u
zamestnanca uplatniť v lehote 3 rokov od ich výplaty.

Z uvedeného vyplýva, že nárok zamestnávateľa na vrátenie peňažného plnenia od zamestnanca závisí

od dobromyseľnosti zamestnanca, t.j. či zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať,
že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, ako aj skutočnosti, či zamestnanec získal
bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu alebo na základe neplatného právneho úkonu.
Posúdenie dobromyseľnosti zamestnanca v každej jeden veci bude závisieť od posúdenie konkrétnych
okolností každého jedného prípadu.

22. Vedomosť zamestnanca o tom, že plnenie mu nepatrí alebo mu bolo poskytnuté omylom, sa
neprezumuje. Dôkazné bremeno zaťažuje zamestnávateľa, ktorý sa domáha vrátenia plnenia. Ten preto
musí preukázať, že zamestnanec vedel alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená suma
nepatrí, inými slovami, že jeho konanie nebolo dobromyseľné ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2Cdo/66/2001).

23. Či zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že mu vyplatená suma bola nesprávne
určená alebo omylom vyplatená, nemožno priamo preukázať, keďže ide o vnútorný psychický stav
zamestnanca. Tento stav preto možno vyvodzovať iba z okolností, za ktorých sa navonok objektívne

prejavuje (rozsudok najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/10/2008.)

24. V danej právnej veci súd posúdiac všetky preukázané skutočnosti dospel k záveru, že na strane
žalovanej ako zamestnanca prijatím finančných prostriedkov vo výške 2 110,50 eur titul vyplateného
odstupného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a že v čase vyplatenia uvedenej sumy žalovaná

nebola dobromyseľná v tom, že jej peňažné plnenie patrí. Súd vychádzal z toho, že dňa 27.10.2010,
po podaní výpovede zo strany žalobcu, žalovaná na tunajšom súd podala návrh na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru. Finančné prostriedky vo výške 2 110,50 eur jej boli vyplatené až dňa
08.07.2011, teda v čase prebiehajúceho súdneho konania. Nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej
odstupné patrí, musela si byť vedomá toho, že existencia jej nároku na vyplatenie odstupného závisí

od posúdenia platnosti skončenia pracovného pomeru súdom a musela si byť vedomá toho, že ak jej
pracovný pomer bol skončený neplatne, tak ako sama tvrdila, bude povinná sumu 2 110,50 eur žalobcovi
vrátiť.Teda súd je toho názoru, že na strane žalovanej došlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu
vo výške 2 110,50 eur a že žalovaná pri prijatí tejto sumy nebola dobromyseľná v tom, že jej táto suma
patrí. Žalobcovi tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd len pre úplnosť poukazuje,

že ak by bolo preukázané, že pri prijatí peňažného plnenia bola žalovaná dobromyseľná, žalobca by sa
svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenie nemohol domôcť ani podaním súdnej žaloby.

25. Ako už súd vyššie uviedol, Zákonník práce v § 222 ods. 6 ustanovuje osobitnú lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo strany zamestnanca spočívajúceho v peňažnom plnení a to lehotu 3 rokov

odo dňa vyplatenia finančných prostriedkov zamestnávateľom. V tomto smere mal súd za preukázané,
že odstupné vo výške 2 110,50 eur bolo žalovanej vyplatené dňa 08.07.2011 a trojročná lehota na
jeho vrátenie žalobcovi začala plynúť dňom 09.07.2011 a uplynula dňom 09.07.2014. Žaloba zo strany
žalobcu bola v danej právnej veci podaná až dňa 01.03.2016, teda po uplynutí premlčacej doby, pričom
zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku a súdu preto neostávalo
nič iné, iba žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd len pre úplnosť uvádza, že osobitná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia
ustanovená v Zákonníku práce sa viaže iba na peňažné plnenia vyplatené zamestnancovi. Ak by
na strane zamestnanca na úkor zamestnávateľa došlo k bezdôvodnému obohateniu spočívajúceho v
nepeňažnom plnení, resp. ak by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane zamestnávateľa, ohľadom

premlčacej doby by sa aplikovali ustanovenia všeobecnej právnej úpravy, teda § 107 Občianskeho
zákonníka.

Na záver súdu ešte nedá nepoukázať na skutočnosť, že vzhľadom na postoj žalovanej pokiaľ sa jedná o
skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalobcu, teda že žalovaná svoj nárok na vyslovenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru si uplatnila cestou súdu už dňa 27.10.2010, že prvoinštančný
súd svoje rozhodnutie vyhlásil dňa 19.04.2013 a súd druhej inštancie svoje rozhodnutie vyhlásil dňa
11.06.2014, teda ešte skoro mesiac pred uplynutím zákonnej premlčacej doby a teda nie len žalovaná
si už odo dňa 27.10.2010 musela byť vedomá toho, že nemá nárok na odstupné, ale aj sám žalobca pri
jeho výplate dňa 08.07.2011 tiež musel vzhľadom na všetky okolnosti si byť vedomý toho, že poskytuje

žalovanej plnenie, na ktoré nemusí mať nárok. Teda nič mu nebránilo včas podanou žalobou si svoj
nárok na vydanie sumy 2 110,50 eur uplatniť.

26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto v súlade s uvedenými zákonnými

ustanoveniami žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O konkrétnej výške trov súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.