Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113201861
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113201861.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO:
36 613 843, proti odporcovi: F. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., J. XXX/XX, o zaplatenie 1.319,32 eura
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 10. 2014
č. k. 10C/168/2014-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778 (ďalej len združenie) do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podaním zo
dňa 04. 09. 2013 oznámilo združenie svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu

a navrhovateľ podaním zo dňa 01. 10. 2014 vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka
z dôvodu, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v sporovom konaní, čo neplatí
pre štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom. Mal za to,
že nesúhlas navrhovateľa so vstupom združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu je
nedôvodný, keď navrhovateľ neuviedol dôvody, pre ktoré by nemal byť vedľajší účastník pripustený do
konania na strane odporcu. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetná vec bola prevedená do

registra "C", v ktorom súd už nerozhoduje v skrátenom konaní. Opierajúc sa o ust. § 93 ods. 2 OSP
uzavrel, že medzi účastníkmi konania sa jedná o spotrebiteľský vzťah a vedľajší účastník je právnická
osoba, ktorá má chrániť práva spotrebiteľa, nejde o skrátené konanie, a preto vstup vedľajšieho
účastníka do konania pripustil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zmeny

a nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu. Dôvodil, že súd prvého
stupňa nesprávne právne vec posúdil poukazujúc na ust. § 93 ods. 2 - 4 OSP, čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy
SR, § 4 ods. 1, 3 písm. a/, § 11 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. Bol toho názoru,
že súd mal vyzvať odporcu na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Na
podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo/151/2007, v zmysle
ktorého predpokladom vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas účastníka, aby niekto vystupoval na jeho

strane ako vedľajší účastník.

Odporca a združenie sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že

uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a vec vrátiť tomuto
súdu na ďalšie konanie.Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 22. 01. 2013, ktorým
sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 1.319,32 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Uvedené podanie bolo zapísané do registra "RO". Dňa 07. 08. 2014 bol spis prevedený do registra
"C". Písomným podaním zo dňa 14. 03. 2013 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.
V nadväznosti na to navrhovateľ vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka do konania.
Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa pripustil vstup uvedeného združenia do konania ako

vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 OSP). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 OSP). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 OSP). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 OSP).

Výklad právnej úpravy podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení podal Najvyšší súd už vo svojej
rozhodovacej praxi. V tomto smere konštatoval, že vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva
účastníkov v občianskom súdnom konaní, pričom vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka
samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z

účastníkovatedazmyslomvedľajšiehoúčastníctvaje„pomocvspore“niektorémuzúčastníkov.Vedľajší
účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil a táto motivácia je
daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla
vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie, alebo je v zmysle
ustanovenia § 93 ods. 2 OSP daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného

predpisu. I keď z ust. § 93 ods. 3 OSP možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v
okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov, jej
vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní. S ohľadom na zmysel vedľajšieho účastníctva
(pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods. 3 OSP, pokiaľ ide o vznik
účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len

v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len
sporové konanie, čo však neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje
v tzv. skrátenom konaní, ktoré v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje
výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez dokazovania vo vlastnom
zmysle slova. Pokiaľ odporca v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva spravidla bez

jeho vypočutia len na základe skutočností uvádzaných navrhovateľom a návrh sa odporcovi doručuje
až spolu s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť
ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho na strane ako vedľajší účastník. Vstupom
takého subjektu do konania sa totiž nemôže naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v
spore“. Konanie majúce povahu tzv. skráteného konania nadobudne atribúty sporového konania totiž až

včasným podaním odôvodneného odporu odporcom, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd
nariadi pojednávanie. Až po takomto procesne účinne uplatnenom úkone odporcu môže byť naplnený
zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s
cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 OSP), prípadne
aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 OSP). Znamená to potom, že účinky
vedľajšieho účastníctva v štádiu tzv. skráteného konania nenastanú. Uvedené závery o neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva plne platia i pre všetky typy vedľajšieho účastníctva, t.j. aj pre vedľajšie
účastníctvo právnických osôb, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu
a nie sú v rozpore ani „s cieľmi Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa

deklarovanejvčl.169ods.1ZmluvyofungovaníEurópskejúnieačl.38a47ChartyzákladnýchprávEÚ,
ani v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ“, keď ochranu práv spotrebiteľa môžu príslušné právnické
osoby plne realizovať v riadnom sporovom konaní. Najvyšší súd SR tiež konštatoval, že „začatie“
sporového konania v zmysle § 174 ods. 2 OSP včasným podaním odôvodneného odporu môže iniciovaťlen odporca, nie aj tretia osoba, ktorá sa nestala procesne účinným spôsobom (vedľajším) účastníkom
konania, pretože iba odporca disponuje oprávnením dať procesne významný podnet na pokračovanie
v konaní, v ktorom sa potom, okrem iných, uplatní prejednacia zásada a zásada kontradiktórnosti. Iba

odporca rozhoduje o tom, či mieni v spore pokračovať a je výlučne na jeho vôli, či podá odpor proti
platobnému rozkazu (porovnaj napr. rozhodnutie NS SR zo dňa 21. 10. 2013 sp.zn. 7Cdo 135/2013, zo
dňa 28. 01. 2014 sp.zn. 4Cdo 209/2013).

Rovnako tak rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR ustálila, že vedľajší účastník môže do konania

vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby
určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt
a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ
označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším
účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie, alebo keď svoj úkon urobí ústne do
súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom

navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká
jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. V
oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP, je podstatnou podmienkou
vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce
vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom,

vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno
žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu
„ním podporovaného“ účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani
odôvodňovať. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho
procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka,

má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo
vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového
konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania,
ktorýbyboltomutoúčastníkovinanútený.Vzmysleuvedenéhotedazodpovedázákonuprocesnýpostup
súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší

účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje
nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

V prípadoch, na ktoré dopadá ust. § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej
osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup

vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.

Neznamená to však, že i na tieto prípady nedopadajú zhora uvedené závery.

V preskúmavanej veci však súd prvého stupňa vo svetle zhora uvedených záverov dôsledne
nepostupoval. Nie pochýb, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je takou právnickou
osobou, akú ma na mysli ust. § 93 ods. 2 OSP, t. j. osobou, ktorej predmetnom činnosti je ochrana práv

podľa osobitného predpisu. Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovi bolo oznámenie o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania so žiadosťou, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania súhlasí, doručené až spolu so samotným uznesením, ktorým súd prvého stupňa vstup
vedľajšieho účastníka do konania pripustil (viď doručenka na č. l. 45 spisu). Takýto postup súdu prvého
stupňa, ktorý nezodpovedal zhora uvedenej zákonnej úprave, mal v danej veci za následok, že o vstupe

vedľajšiehoúčastníkabolosúdomrozhodnutébeztoho,abybolo(právneúčinnýmspôsobom)zisťované
a zistené stanovisko odporcu k vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Tým došlo k porušeniu
zákonných ustanovení upravujúcich procesný postup súdu v občianskoprávnom konaní, čo v konečnom
dôsledku znamená odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Pre úplnosť odvolací súd len
dodáva, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý správne uzavrel, že v predmetnej veci

sa už nejedná o skrátené konanie, v ktorom nemôžu nastať účinky vedľajšieho účastníctva.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňaviazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) zistí stanovisko odporcu k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania a následne rozhodne o pripustení, resp. nepripustení jeho vstupu do konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.