Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Púchovská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213155
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114213155.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v
právnej veci žalobcu Pure Energy Slovakia, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 813
885, zastúpeného Advokátska kancelária Gabriela Hrbáňová, s.r.o., so sídlom Grösslingova 2503/62,
811 09 Bratislava, IČO: 47 252 961, proti žalovanému Crossdefault Management Group, k.s., so sídlom
Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 45 462 801, sídlo správcovskej kancelárie Tehelná 189, 960 01 Zvolen,
správca konkurznej podstaty úpadcu ETOP- TRADING, a.s., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 300 314, zastúpenému +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka , so sídlom

Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 47 255 480, v konaní o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 27Cbi/9/2014-249 zo dňa 29. septembra
2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 27Cbi/9/2014-249 zo dňa 29. septembra 2016
potvrdzuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a rozhodol, že žalovaný má nárok voči

žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V rozsudku uviedol, že žalobca sa domáha určenia, že pohľadávka uplatnená v prihláške pod
poradovým č. 1 zo dňa 27.3.2014 vo výške 217.131,57 Eur a pohľadávka uplatnená v prihláške pod
poradovým č. 2 zo dňa 27.3.2014 vo výške 95.104,80 Eur v konkurznom konaní vedenom Okresným
súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 2R/4/2013 na majetok úpadcu ETOP-TRADING, a.s., so sídlom
Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 300 314, ktoré boli vrátane súhrnného prehľadu

doručené správcovi dňa 31.3.2014 a zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým č. 491 a
poradovým číslom 492 sú nesporné, čo do výšky a právneho dôvodu, ako pohľadávky na vydanie
bezdôvodného obohatenia majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu ( prihláška
poradové č. 1 ) a majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol
( prihláška poradové číslo 2 ).

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že prihláškou pod poradovým č. 1 si u žalovaného prihlásil pohľadávku

vo výške 217.131,54 Eur, kde právnym dôvodom pohľadávky bola skutočnosť, že veriteľ, ako odberateľ,
dlžník, ako dodávateľ a spoločnosť Enermont, s.r.o., ako subdodávateľ uzavreli dňa 16.2.2010 Zmluvu o
dielo „ EPC Kontrakt“ o projektovaní, dodaní, inštalácii a uvedení do prevádzky fotovoltaickej elektrárne
na kľúč „ FVE Pure“ Energy N. 0,999 kWp. Dohodou o spoločnom postupe pri obmedzení škôd vdôsledku víchrice a zrážok uzavretou dňa 20.5.2010 medzi veriteľom a dlžníkom, sa dlžník zaviazal
do 25.5.2010 opraviť všetky poškodené trackery, výmenou ich poškodených častí a najneskôr do
28.5.2010 zabezpečiť bezodplatne na vlastné náklady dodávku 250 ks nových fotovoltaických panelov

rovnakého druhu. Dohodou sa strany ďalej dohodli na zmene Zmluvy o dielo v časti upravujúcej cenu
diela a jej platenie tak, že cena diela v časti splátky č.6 vo výške 772. 463,50 Eur bez DPH bude
rozdelená, fakturovaná a zaplatená v štyroch častiach, pričom vznik nároku na zaplatenie poslednej
časti splátky č. 6 ceny diela v sume 182 .463,50 Eur bez DPH (t. j. 217. 131,57 Eur s DPH) bol v
dohode viazaný na splnenie podmienky, že zo strany úpadcu dôjde k výmene všetkých poškodených

fotovoltaických panelov a k doplneniu servisnej zásoby na 250 ks fotovoltaických panelov. Prihlásená
pohľadávka je pohľadávkou na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako majetkového prospechu
získaného plnením bez právneho dôvodu, ktoré dlžník získal na úkor veriteľa tým, že veriteľ zaplatil
dlžníkovi poslednú časť splátky č. 6 ceny diela v sume 217. 131,57 Eur s DPH v dvoch platbách
uskutočnených bankových prevodom z účtu veriteľa na bankový účet dlžníka, hoci nárok na zaplatenie
tejto časti diela dlžníkovi nevznikol, pretože dlžník nesplnil podmienku dohodnutú v dohode, od ktorej

splnenia závisel vznik jeho nároku na zaplatenie poslednej časti splátky č. 6 ceny diela v sume 217.
131,57 Eur s DPH. Úpadca teda nesplnil povinnosť vymeniť všetky poškodené trackery a zabezpečiť
dodávku 250 ks nových fotovoltaických panelov O.. Z uvedeného dôvodu porušenia tejto povinnosti
dlžníkom si veriteľ voči dlžníkovi uplatnil zľavu z ceny diela vo výške 217 131,57 Eur, pretože dlžník tieto
vady diela neodstránil napriek tomu, že veriteľ mu vady oznámil a opakovane ho vyzval na odstránenie

vád .

4. Prihláškou pod poradovým č. 2 si žalobca u žalovaného prihlásil pohľadávku voči úpadcovi vo výške
95.104,80 Eur, kde právnym dôvodom vzniku pohľadávky bola skutočnosť, že veriteľ ako odberateľ,
dlžník ako dodávateľ a spoločník Enermont , s.r.o. ako subdodávateľ uzavreli dňa 16.2.2010 Zmluvu o

dielo „EPC kontrakt“ o projektovaní, dodaní, inštalácií a uvedení do prevádzky fotovoltaickej elektrárne
nakľúčFVEPureEnergyN.0,999kWp.Dlžníkneopravilaaniinakneodstránilvadydielavykonanéhona
základe Zmluvy o dielo, ktorými bola nefunkčnosť 120 ks motorov solárnych trackerov U., napriek tomu,
že veriteľ vady riadne dlžníkovi oznámil a opakovane ho o ich odstránenie žiadal. Ako zmenený nárok z
tejto vady diela si preto veriteľ uplatnil zľavu z ceny diela vo výške 95.104,80 Eur, zodpovedajúcej výške

ceny diela, pripadajúcej na vykonanie a dodanie 120 ks solárnych trackerov U.. Pretože veriteľ túto
sumu 95.104,80 Eur dlžníkovi zaplatil, uplatnením zľavy z ceny diela vo výške 95. 104,80 Eur, právny
dôvodtohtoplneniaodpadol,takplnenievuvedenejsumeprijatédlžníkomjebezdôvodnýmobohatením,
ktoré získal na úkor veriteľa a je povinný ho veriteľovi vydať. Prihlásená pohľadávka v sume 95. 104,80
Eur je pohľadávkou na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá sa zakladá na uvedených dôvodoch.

5. Dňa 30.4.2014 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného, ako správcu konkurznej podstaty o
popretí prihlásených pohľadávok, pričom správca poprel obidve prihlásené pohľadávky čo do výšky, ako
aj právneho dôvodu vzniku pohľadávok v celom rozsahu, pričom dôvodom popretia bola tá skutočnosť,
že veriteľ nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia. Správca popretie pohľadávok odôvodňoval tým,

že veriteľ plnilúpadcovi na základe platnej a účinnej zmluvy. V prípade, že mu ako veriteľovi vznikol v
dôsledku vád diela nárok na opravu, či zľavu z ceny diela ako tvrdil, mal si v rámci predmetného konkurzu
uplatňovať svoju pohľadávku, ako nepeňažnú spolu s predložením príslušného znaleckého posudku.

6. Žalovaný v priebehu konania popieral oprávnenosť uplatnenej žaloby a k pohľadávke uplatnenej

prihláškou pod poradovým č. 1 zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým č. 491 tvrdil, že úpadca
neprijal plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko existoval vzájomný záväzkovo právny vzťah, ktorý
žiadnym spôsobom nezanikol. Úpadca prijal plnenie len na základe platného a existujúceho právneho
dôvodu, nakoľko existoval vzájomný záväzkovo-právny vzťah, ktorý žiadnym spôsobom nezanikol. Ak
mal žalobca za to, že si úpadca časť záväzku nesplnil vôbec, alebo ho nesplnil riadne a včas, tak si

mal u úpadcu uplatňovať buď právo na splnenie povinnosti vyplývajúcej z existujúceho právneho titulu,
alebo na základe práva zo zodpovednosti za vady diela, a nie, ako si žalobca nesprávne uplatnil právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia.

7. Žalovaný k uplatnenej pohľadávke prihláškou pod poradovým č. 2 zapísanej v zozname pohľadávok

pod poradovým číslom 492 uviedol, že žalobcom uplatnený nárok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď zo žalobcovho právneho názoru uplatnením práv zodpovednosti za vady dochádza
k odpadnutiu právneho dôvodu pre poskytnutie plnenia vo výške 200 % na základe pôvodného
záväzku. Podľa názoru žalovaného uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady nespôsobuje zánikpôvodného záväzku. Uviedol, že zodpovednosť za vady vzniká v okamihu, keď dôjde k porušenie
povinnosti vyplývajúcej z pôvodného záväzkového vzťahu. Zodpovednostná povinnosť , v tomto prípade
zodpovednosť za vady, je sankciou za porušenie primárnej povinnosti, teda zodpovednostná povinnosť

vzniká okamihom naplnenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu. Naproti tomu
bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, predstavuje prípady, kedy v
čase poskytnutia plnenia právny dôvod existoval a následne v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti stratil
svoje právne účinky, teda odpadol. Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady nie je skutočnosťou,
ktorou by pôvodný právny titul strácal právne účinky, a teda mal za následok, že právny dôvod

odpadol. Žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov potrebných pre
vznik práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovaného si mal žalobca právo na zľavu z
ceny poskytnutého plnenia uplatniť ako pohľadávku nepeňažnú a doložiť príslušný znalecký posudok.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že konkurz na
majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2Er/4/2013-336 zo dňa
7.2.2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 3O/2014 dňa 13.2.2014, teda s poukazom na

ustanovenie § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 14.2.2014.
Konštatoval, že z obsahu spisu tiež nesporne vyplýva, že žalobca si prihláškou zo dňa 27.3.2014
pod poradovým č. 1 včas prihlásil peňažnú pohľadávku vo výške 217.131,57 Eur a prihláškou zo dňa
27.3.2014 pod poradovým č. 2 peňažnú pohľadávku vo výške 95.104,80 Eur, pričom tieto boli správcovi
konkurznejpodstatyúpadcudoručenédňa31.3.2014.Zároveňsúdakonespornúvyhodnotilskutočnosť,

že správca konkurznej podstaty dňa 14.5.2014 doručil žalobcovi oznámenie o popretí prihlásených
pohľadávok zo dňa 30.4.2014, čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu, pričom žalobca uplatnil
žalobu o určenie pravosti prihlásených pohľadávok na súde v zákonnej lehote v zmysle § 32 ods. 9
ZKR v znení účinnom od 1.1.2012, a to dňa 11.6.2014. Súd prvej inštancie ako nesporné vyhodnotil aj
skutkové tvrdenia žalobcu, že medzi žalobcom, ako odberateľom a úpadcom, ako dodávateľom bola dňa

16.2.2010 platne uzatvorená Zmluva o dielo „ EPC Kontrakt“ o projektovaní, dodaní, inštalácií a uvedení
do prevádzky fotovoltaickej elektrárne na kľúč FVE Pure Energy N. 0,999 kWp, ktorej predmetom bolo
projektovanie,dodanie,inštaláciaauvedeniedoprevádzkystavbyfotovoltaickejelektrárne,akoajplatne
uzatvorená Dohoda o spoločnom postupe pri obmedzení škôd v dôsledku víchrice a zrážok zo dňa
20.5.2010, skutočnosť, ktorú žiadna zo strán nerozporovala a táto bola preukázaná aj predloženými

listinnými dôkazmi. Súd tiež konštatoval, že úpadca, ako generálny dodávateľ stavby mal na základe
vypracovaného časového harmonogramu začať budovať elektráreň v priebehu februára 2010 a do
prevádzky mala byť spustená v máji 2010. Mal zabezpečiť jednak vybudovanie samotnej fotovoltaickej
elektrárne, terénne úpravy celkového pozemku, oplotenie, dodanie nosnej konštrukcie (trackerov) na
upevnenie solárnych panelov a v rámci subdodávky mal zabezpečovať elektroinštaláciu, monitoring,

ochranný systém a diaľkové ovládanie solárnych panelov. Úpadca mal teda pre žalobcu zabezpečiť
dodávku a montáž 462 trackerov, na ktorých mali byť umiestnené solárne panely v počte 2 648 ks. Z
dôvodu, že v máji 2010 v stavebnej oblasti víchrica spôsobila na rozostavanom zariadení značné škody,
nedošlo k jej spusteniu do prevádzky a odovzdaniu žalobcovi, preto bola medzi stranami podpísaná
dohoda o spoločnom postupe, v rámci ktorej úpadca prevzal na seba zodpovednosť a povinnosti, ku

ktorým sa zaviazal , v zmysle ktorých mal zabezpečiť nainštalovanie a výmenu všetkých poškodených
solárnych panelov a doplniť servisnú zásobu panelov na 250 ks. Napriek tomuto dojednaniu servisná
zásoba solárnych panelov bola na odstránenie vád spôsobených víchricou použitá zo strany žalobcu,
ktoré si tento zabezpečil na vlastné náklady. Fotovoltaická elektráreň bola teda do prevádzky spustená
v júni 2010, a to vďaka konaniu samotného žalobcu, pretože úpadca záväzky, ktoré pre neho vyplývali z

Dohody o spoločnom postupe zo dňa 20.5.2010 splnil iba čiastkovo a servisnú zásobu panelov nedodal
v stanovenej lehote.

8. Okresný súd uviedol, že z predloženej prihlášky pohľadávky poradové č.1 mal preukázané, že žalobca
si v konkurznom konaní vedenom pod sp.zn. 2R/4/2013 uplatnil u žalovaného peňažnú pohľadávku vo

výške 217.131,57 Eur s uvedením právneho dôvodu v zmysle dôvodov tvrdených v žalobe.

9. Tiež mal z predloženej výzvy žalobcu zo dňa 18.6.2012 preukázané, že žalobca si u úpadcu uplatnil
nárok z vady diela, keď úpadcu vyzval na odstránenie vád diela a ich opravu, ktoré spočívali v nekvalitnej
dodávke nosnej konštrukcie pre umiestnenie panelov, a to konkrétne vo vysokej poruchovosti systému

otáčania trackerov U.. Keďže uvedené vady diela v určenej lehote odstránené neboli, žalobca si listom
zo dňa 25.9.2013 uplatnil nárok na zľavu z ceny diela, ktorá spočívala vo výške rovnajúcej sume
poškodených motorov za 120 ks po 666,-Eur a 19 % DHP, teda v celkovej sume 95.104,80,-Eur.10. Z prihlášky pohľadávky pod poradovým č. 2 mal okresný súd za preukázané, že žalobca si v
konkurznomkonanívedenompodsp.zn.2R/4/2013uplatnilužalovanéhopeňažnúpohľadávkuvovýške
95.104,80 Eur s uvedením právneho dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, ako majetkového

prospechu, ktorý odpadol, pretože cenu diela v časti 95.104,80 Eur pripadajúcu na vykonanie diela v
časti dodania 120 ks solárnych trackerov veriteľ dlžníkovi zaplatil, ale uplatnením zľavy z ceny diela vo
výške 95.104,80 Eur právny dôvod tohto plnenia odpadol.

11. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní všetkými listinnými dôkazmi predloženými v spise sa

vysporiadal s právnou kvalifikáciou bezdôvodného obohatenia a uviedol, že žalobca poskytol úpadcovi
plnenie s vedomím, že na strane úpadcu neboli zmluvné povinnosti splnené riadne. S prihliadnutím aj na
túto skutočnosť súd nemal preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia
plnením bez právneho dôvodu tak, ako boli zadefinované v prihláške č. 1, ako aj v petite žaloby. Súd
uviedol, že ak aj zo strany úpadcu nedošlo k splneniu všetkých zmluvných povinností, keď servisná
zásoba poškodených, resp. chýbajúcich solárnych panelov bola zabezpečená zo strany žalobcu z jeho

vlastných zdrojov a úpadca napriek uvedenému prijal plnenie žalobcu, žalobca sa mohol domáhať
svojho nároku z právneho titulu zodpovednosti za vady diela. Súd konštatoval, že v podanej prihláške
pohľadávky pod poradovým č. 1, ktorou si žalobca prihlásil pohľadávku vo výške 217,131,57 Eur, je
popri právnom dôvode bezdôvodného obohatenia uvedený aj dôvod, že dlžník ( úpadca ) riadne nesplnil
povinnosť vymeniť všetky poškodené trackery a zabezpečiť dodávku 250 ks nových fotovoltaických

panelovO.,pretosiveriteľakonárokztejtovadyuplatnilzľavuzcenydielavovýške217.131,57Eur. Súd
však v danom prípade nemal preukázané, či výška škody, resp. hodnota poškodených a nedodaných
solárnych trackerov, zodpovedá uplatnenej výške pohľadávky, nakoľko z obsahu zmluvy nie je zrejmé
na základe čoho bola posledná šiesta splátka rozdelená na štyri časti, a či práve posledná časť šiestej
splátky zodpovedá cene poškodených, resp. nedodaných častí diela. Uvedená skutočnosť nevyplýva

ani z predložených faktúr, ktorými si úpadca vyúčtoval cenu fotovoltaických panelov v sume 266,55 Eur
za ks ( 250 ks nedodaných panelov x 266,55 Eur, t.j. 66.637,50 ). V tomto kontexte súd poukázal na
koncentračnú zásadu vyjadrenú v § 118a Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase konania
prvého pojednávania v danej veci, v zmysle ktorej bolo povinnosťou účastníkov incidenčného konania
opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr

do skončenia prvého pojednávania, pričom súd konštatoval, že v danom prípade by akékoľvek ďalšie
skutkové tvrdenia, či označené dôkazy zo strany žalobcu nebolo možné v konaní akceptovať.

12. Pri posudzovaní pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní pod poradovým č. 2 vo výške
95.104,80 Eur uplatnenej z právneho titulu bezdôvodného obohatenia na strane úpadcu prijatím plnenia

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, súd nemal pochybnosti o skutkových tvrdeniach žalobcu v tom
smere, že dielo zhotovené úpadcom na základe Zmluvy o dielo zo dňa 16.2.2010 vykazovalo vady,
spočívajúce v nefunkčnosti motorov solárnych trackerov, na odstránenie vád, ktorých bol úpadca
vyzvaný žalobcom listom zo dňa 18.6.2012, kde žalobca tento pôvodný nárok na odstránenie vád diela
listom zo dňa 25.9.2013 zmenil na nárok na zľavu z ceny diela uplatnenej vo výške 95.104,80 Eur. Súd

konštatoval, že žalovaný v konaní nepopieral skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom, a ktoré žalobca
zároveň preukázal listinnými dôkazmi. V kontexte uvedeného však súd poukázal na teóriu a súdnu
prax, v zmysle ktorej cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku
ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére zmluvných vzťahov. Uviedol, že
právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva

v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté
inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných
ustanovení. Bezdôvodné obohatenie teda prichádza do úvahy len tam, kde nárok nemožno odvodiť z
iného právneho titulu, preto povinnosť reparácie vzniknutej majetkovej nerovnováhy medzi stranami sa
aj v danom prípade odvíja od titulu zodpovednosti za vady diela, nie od právneho titulu bezdôvodného

obohatenia.

13. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že v konaní aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 32
ods. 1, 2, 6, a 15 ZKR, podľa ktorej popretý veriteľ sa môže domáhať v incidenčnej žalobe najviac toho,
čo uviedol v prihláške, čím sa jeho nárok limituje. Tento nárok sa riadi zásadou koncentračnou, podľa

ktorej sa môže žalobca domáhať len takého právneho dôvodu, výšky, poradia, zabezpečenia, poradia
zabezpečovacieho práva, ako aj vymáhateľnosti, ktorú vymedzil v prihláške opísaním rozhodujúcich
skutočností a v zhode s obsahom prihlášky môže označovať a predkladať dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
preukazujú. K argumentácii žalobcu, že súd pri rozhodovaní nie je z hľadiska právnej kvalifikácie viazanýlen žalobným návrhom uviedol, že z obsahu prihlášok je zrejmé, že prihlásené pohľadávky konkurzného
veriteľa vznikli ako zľava z ceny diela, kde tento dôvod bol v prihláške tvrdený, hoci možno nesprávne
kvalifikovaný ako bezdôvodné obohatenia, okresný súd však poukázal na ustanovenie § 29 ods. 6

ZKR, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že k prihláške sa pripájajú i listiny preukazujúce údaje
uvedené v prihláške, za ktoré v danom prípade, ak uplatnený nárok konkurzného veriteľa podľa ním
opísaných skutkových okolností má vyplývať z niektorého nároku z vád diela, je potrebné považovať
i znalecký posudok, resp. iné doklady preukazujúce rozsah vadného plnenia zo strany úpadcu. Súd v
danom prípade nemal preukázaný rozsah vadného plnenia úpadcu, nakoľko cena nefunkčných motorov

solárnych trackerov nebola žiadnou z predložených faktúr preukázaná. Vzhľadom na vyslovený právny
názor súd prvej inštancie poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR ( R 32/2001 ). Na základe
uvedených skutočností súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

14. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a uviedol, že o samotnej výške

trov bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením.

15. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd sám vo
veci rozhodol tak, že určí, že popreté pohľadávky žalobcu sú v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty oprávnené.

16. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolateľ uviedol, že predmetom konania je výlučne posúdenie dôvodov popretia prihlásených

pohľadávok, jeho opodstatnenosti a existencie a určenie, či prihlásené pohľadávky sa považujú za
zistené alebo nie. Predmetom tohto konania nie poskytnutie priestoru žalovanému, aby rozširoval
dôvody alebo rozsah popretia prihlásených pohľadávok. V tomto konaní súd žalobe buď vyhovie, ak
dôvody popretia prihlásených pohľadávok uvedené žalovaným pri ich popretí sú neopodstatnené, alebo
zamietne, ak opodstatnenými sú. Z uvedeného vyplýva, že súd je v tomto konaní viazaný dôvodmi

popretia prihlásených pohľadávok, ktoré žalovaný uviedol ako dôvody popretia prihlásených pohľadávok
pri ich popretí. Súd nemôže v incidenčnom konaní preskumávať, ani prihliadať na dodatočné dôvody
popretia, ktoré žalovaný správca uvádza po uplynutí lehoty na popretie pohľadávky. Ak by sa totiž
akceptoval stav, že správca počas lehoty na popretie pohľadávok poprie pohľadávku z absurdného
dôvodu, alebo aj bez dôvodu a potom v incidenčnom konaní uvádza dôvody dodatočne, alebo ich mení,

alebo mení rozsah popretia, súd by tým správcu zbavoval povinnosti konať s odbornou starostlivosťou
už pri posudzovaní pohľadávok, pretože by mu poskytoval dodatočnú možnosť napravovať svoj
nekvalifikovaný postup. Žalobca tiež poukázal na to, že v rámci konkurzného konania nemôže byť
uplatňovaný prílišný formalizmus a prihlášku pohľadávky je potrebné posudzovať z hľadiska jej obsahu
a v súlade s racionálnou argumentáciou, ako aj v zhode s požiadavkou ústavne súladného výkladu

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( článok 152 ods. 4 Ústavy SR ).
Odvolateľ tiež uviedol, že súd nie je viazaný žalobným návrhom, petitom žalobcu na znenie výroku, ak
žalobca v návrhu presne určite a zrozumiteľne označí určenie právneho vzťahu, práva alebo právnej
skutočnosti. V takom prípade súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo
výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal žalobou.

17. Žalobca poukázal na doslovné znenie správcom popretých pohľadávok a uviedol, že predmetom
tohto konania, by tak malo byť výlučne posudzovanie opodstatnenosti uvedených dôvodov popretia
prihlásených pohľadávok uplatnených žalovaným, a ak tieto dôvody popretia prihlásených pohľadávok
neobstoja, tak popreté pohľadávky sa musia považovať za zistené. Zároveň žalobca zopakoval

skutočnosti, ktoré zhodne v prihláške aj v žalobe tvrdil a uviedol, že vzhľadom na ním uvedenú právnu
argumentáciu, právne dôvody vzniku prihlásených pohľadávok tvrdených žalobcom v prihláške a v
žalobe a dôvody popretia prihlásených pohľadávok uplatnené žalobcom pri ich popretí, žalobca namieta,
že žalovaný v konaní nepreukázal opodstatnenosť dôvodov popretia prihlásených pohľadávok, ktoré
žalovaný uviedol pri ich popretí, a preto napadnutý rozsudok je nesprávny, ak súd prvej inštancie

žalobu žalobcu zamietol, hoci z dôvodu neopodstatnenosti dôvodov popretia prihlásených pohľadávok
uvedených žalovaným pri ich popretí mal žalobe vyhovieť.18. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný popretie prihlásených pohľadávok, čo do právneho dôvodu
a výšky v celom rozsahu v podstate odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného
obohatenia, pretože žalobca plnil úpadcovi na základe platnej a účinnej zmluvy. Takýto dôvod popretia

pohľadávok podľa žalobcu nemôže obstáť, pretože je všeobecný, vádny, a preto nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov a právnych a skutkových tvrdení žalovaného. Poukázal na to, že súd sa v konaní
neobmedzil len na posúdenie dôvodov popretia uvedených žalovaným pri popretí, ale prihliadol aj na
dodatočne menené a rozšírené dôvody popretia prihlásených pohľadávok tvrdené žalovaným v konaní,
a preto je napadnuté rozhodnutie nesprávne.

19. Podľa názoru žalobcu bol súd povinný posudzovať a zaoberať sa aj tým, že ako právny dôvod
vzniku popretých pohľadávok žalobca v prihláške aj v žalobe zhodne tvrdil, že prihlásené pohľadávky
sú pohľadávky na zľavu z ceny diela, ktoré vznikli žalobcovi, ako právo zo zodpovednosti úpadcu
za vady diela. Bolo preto potrebné, aby súd prvej inštancie posudzoval aj opodstatnenosť dôvodov
popretia prihlásených pohľadávok ako pohľadávok na zľavu z ceny diela uvedených žalovaným pri ich

popretí. Z dôvodov popretia prihlásených pohľadávok, ako pohľadávok na zľavu z ceny diela uvedených
žalovaným pri popretí pritom vyplýva, že žalovaný poprel prihlásené pohľadávky ako pohľadávky na
zľavu z ceny diela výlučne z dôvodu, že žalobca si ich mal prihlásiť ako nepeňažné pohľadávky
spolu s predložením príslušného znaleckého posudku. Podľa žalobcu toto bol jediný dôvod popretia
pohľadávok na zľavu z ceny diela uvedený žalovaným pri popretí, pričom v tomto prípade žalovaný

neuviedol žiaden iný dôvod popretia, ktorým by spochybnil ich vznik, právny dôvod alebo výšku. Súd
prvej inštancie bol týmto dôvodom popretia viazaný, a preto pri posudzovaní popretia prihlásených
pohľadávok, ako pohľadávok na zľavu z ceny diela mal posudzovať len opodstatnenosť dôvodu, či ich
mal žalobca prihlásiť, ako nepeňažné pohľadávky s predložením príslušného posudku. Podľa názoru
žalobcu súd prvej inštancie žalobu zamietol z iného dôvodu, než je dôvod uvedený správcom pri popretí.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal posúdením
dôvodu popretia uvedeného žalovaným pri popretí a napriek tomu, že mal preskúmavať len dôvody
popretia uvedené žalovaným pri popretí prihlásených pohľadávok, tak súd prvej inštancie sám vlastnou
činnosťou vyhľadal, preskúmal a prihliadol na dodatočné dôvody popretia, ktoré žalovaný ako dôvody
popretia prihlásených pohľadávok pri ich popretí neuviedol. Žalobca tiež nesúhlasí s výkladom súdu

prvejinštancieustanovenia§29ods.6ZKRažalobcatiežnamietal,žepokiaľžalovanýnenamietalvýšku
uplatnenej zľavy z ceny diela ako dôvod popretia, tak súd prvej inštancie nebol oprávnený preskumávať
výšku zľavy z ceny diela uplatnenú žalobcom voči úpadcovi. Súd prvej inštancie mal podľa žalobcu
skúmať len to, či obstojí dôvod popretia, že žalobca popreté pohľadávky prihlásil ako nepeňažné s
priložením znaleckého posudku k prihláškam alebo nie. Tento dôvod popretia je však podľa žalobcu

absurdný a neobstojí, a preto mal súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovieť.

20. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ako vecne
správny potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré žiadal v odvolacom konaní priznať
vo výške 89,45 Eur.

21. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že nie je dôvodné.
Nesúhlasí s argumentáciou a tvrdeniami žalobcu prezentovanými v podanom odvolaní a v celom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorého napadnuté
rozhodnutie považuje za vecne správne a riadne odôvodnené. K námietke odvolateľa, že súd nemôže

v incidenčnom konaní preskúmavať, ani prihliadať na dodatočné dôvody popretia, ktoré žalovaný
správca uvádza po uplynutí lehoty na popretie pohľadávky žalovaný uviedol, že túto argumentáciu
žalobcu považuje za absolútne neopodstatnenú a nedôvodnú. Uvedená argumentácia je navyše značne
nezrozumiteľná a pre jej neurčitosť vádna. Žalobca všeobecne konštatuje, čo má byť podľa jeho názoru
predmetom incidenčného konania a čo nie, pričom vôbec neuvádza, v čom vidí pochybenie súdu prvej

inštancie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Z argumentácie žalobcu tiež vôbec nevyplýva, aké
neprípustné dodatočné dôvody popretia mal na mysli. Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie prihliadal
v konaní na iné dôvody popretia, aké uviedol správca pri popretí pohľadávky. Zo strany žalovaného
nedošlo k žiadnej dodatočnej zmene, či k doplneniu pôvodných dôvod popretia pohľadávok žalobcu. Tak
isto súd prvej inštancie nezisťoval a nevyhľadával z vlastnej iniciatívy iné dôvody popretia pohľadávok.

Tiež uviedol, že samotný žalobca nevie svoju argumentáciu riadne zdôvodniť. Správca pohľadávku
veriteľa riadne poprel v celom rozsahu, čo do výšky a právneho dôvodu a dôvody popretia náležite
špecifikovalvoznámeníopopretípohľadávok,pričomžalovanývovyjadreníodcitovalznenieoznámenia
o popretí pohľadávok. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia pohľadávok, ako pohľadávok navydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca však v konaní nepreukázal naplnenie skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia ani pri jednej z pohľadávok, vrátane výšky uplatnených pohľadávok, a preto
nemohol byť v konaní úspešný. Súd prvej inštancie preto žalobu správne zamietol.

22. K námietke žalobcu, že v rámci konkurzného konania nemôže byť uplatňovaný prílišný formalizmus
a prihlášku pohľadávky je potrebné posudzovať z hľadiska jej obsahu, pričom súd nie je viazaný
žalobným návrhom, petitom žaloby na znenie výroku, ak žalobca v návrhu presne, určite a zrozumiteľne
oznámiurčenieprávnehovzťahu,právaaleboinejskutočnosti,žalovanýpoukázalopätovnenarozsudok

Najvyššie súdu SR z 12.5.2000, sp.zn. 1Obo/294/99. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca sa tak v
prihláške pohľadávok, ako aj v podanej žalobe domáha určenia pohľadávok z právneho dôvodu práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Zo skutočností tvrdených žalobcom, ako aj z dôkazov predložených
žalobcom, však správca pri popretí pohľadávok a následne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
incidenčnej žalobe, nemá za preukázaný ani žalobcom uvedený právny dôvod, ani výšku žalobcom
uplatnených pohľadávok. Žalovaný poukázal na ustanovenie §216 ods. 1 CSP, podľa ktorého je súd

viazaný žalobným návrhom žalobcu. Tiež poukázal na ustanovenie § 32 ods. 14 ZKR a vzhľadom na toto
zákonné ustanovenie žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že súd nie je viazaný žalobným návrhom.
Žalobnýnávrhjeobligatórnounáležitosťoukaždejžaloby,pričomsúdježalobnýmnávrhomviazaný.Súd
síce nie je viazaný doslovným znením, resp. slovnou formuláciou žalobného petitu, ale je viazaný jeho
obsahom. Žalobca sa preto nemôže úspešne domáhať určenia popretých pohľadávok z iného právneho

dôvodu ako toho, ktorý označil v prihláške popretých pohľadávok a následne v incidenčnej žalobe.

23. K námietke žalobcu, že žalovaný v konaní nepreukázal opodstatnenosť dôvodov popretia
prihlásených pohľadávok, žalovaný konštatoval, že žalobca svojím výrokom de facto namietol, že
žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto nemal byť úspešný. Túto argumentačnú

konštrukciu žalobcu považuje za absolútne nesprávnu a rozpornú so zásadami civilného sporového
konania. Žalobca neodôvodnene prenáša dôkazné bremeno na žalovaného, pričom sám opomína
vlastné dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu právneho dôvodu a výšky žalobcom uplatnených
pohľadávok. Žalovaný uviedol, že konanie o určenie popretej pohľadávky má charakter sporového
konania, a preto sú preň charakteristické typické zásady a inštitúty sporového konania. Strana, ktorá sa

domáha ochrany svojho práva ( najmä žalobca, ale pri procesnej obrane aj žalovaný ), je povinná uviesť,
resp. tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie pod následkom neúspechu v
spore. Z dôvodu, že žalovaný, ako správca v celom rozsahu poprel pohľadávky čo do výšky a právneho
dôvodu, bolo predmetom tohto súdneho konania práve preukázanie právneho dôvodu a výšky popretých
pohľadávok, pričom dôkazné bremeno v tomto smere v plnom rozsahu zaťažovalo žalobcu. Žalobca

však dôkazné bremeno vo vzťahu k týmto skutočnostiam neuniesol, a preto nemohol byť v konaní
úspešný.

24. Žalobca tiež v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie bol povinný posudzovať a zaoberať sa aj
tým, že ako právny dôvod vzniku popretých pohľadávok žalobca v prihláške aj v žalobe zhodne tvrdil,

že prihlásené pohľadávky sú pohľadávky na zľavu z ceny diela. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť,
že žalobca sa od začiatku domáha svojich pohľadávok z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia,
a to tak v prihláške, ako aj v podanej žalobe, pričom v rámci popisu skutočnosti majúcich základ pre
vznik bezdôvodného obohatenia okrem iného tiež uviedol, že si uplatnil aj zľavu z ceny diela. Správca
pri popretí pohľadávok žalobcu poprel právny dôvod pohľadávok v celom rozsahu, t.j. aj vo vzťahu

k tvrdeniam o uplatnení zľavy z ceny diela. Vo vzťahu k tomuto argumentu sa súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal aj s posúdením uplatnených pohľadávok žalobcu, ako
pohľadávok zo zľavy z ceny diela, pričom súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal ani toto svoje
tvrdenie. Nie je teda pravdou, že súd prvej inštancie sa týmto dôvodom uplatnených pohľadávok
nezaoberal. Podľa názoru žalobcu mal súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní skúmať len to,

či obstojí dôvod popretia, že žalobca mal popreté pohľadávky prihlásiť ako nepeňažné s priložením
znaleckého posudku k prihláškam alebo nie. Tento dôvod popretia je však podľa žalobcu absurdný a
neobstojí, a preto mal súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovieť. S týmito argumentmi
žalovaný nesúhlasí a tvrdí, že žalobca sa zámerne usiluje odvrátiť pozornosť od podstaty sporu a od
vlastných tvrdení vo vzťahu ku ktorým v konaní neuniesol dôkazné bremeno, t.j. vo vzťahu k tvrdeniam o

výškeaprávnomdôvodežalobcomprihlásenýchpohľadávokztitulubezdôvodnéhoobohatenia.Žalobca
sa snaží prekvalifikovať právny dôvod ním uplatnených pohľadávok v rozpore s koncentračnou zásadou
na pohľadávky z titulu zodpovednosti za vady, čo žalovaný považuje za neprípustné.25. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý
nadobudol účinnosť 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v

konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa
ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto
rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

27. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

28. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

29. V zmysle ustanovenia § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

30. V preskumávanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade

preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na
základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v
dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje

a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

31. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca žalobou doručenou okresnému súdu dňa 11.6.2014 si
uplatnilprávonaurčeniepopretýchpohľadávok.Žalobcasiprihlásilpohľadávkuvovýške217.131,57Eur
a v sume 95.104,80 Eur u správcu právnym titulom bezdôvodného obohatenia. Nakoľko správca doručil

žalobcovi dňa 14.5.2014 oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok zo dňa 30.4.2014, uplatnil si
žalobca žalobu o určenie pravosti prihlásených pohľadávok na súde v zákonnej lehote v zmysle § 32
ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2012 ( ďalej len
„ZKR“). Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol vec rozsudkom č.k. 27Cbi/9/2014-202
zo dňa 29.7.2015, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti rozsudku v zákonnej lehote

podal odvolanie žalovaný, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
41CoKR/42/2015-218 zo dňa 27. 4.2016 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd postupujúc v zmysle intencií usmernenia odvolacieho súdu,
doplnil dokazovania na pojednávaní dňa 8.9.2016, kedy pojednávanie odročil na deň 29. 9. 2016 za
účelom vyhlásenia rozsudku vo veci samej. Následne súd prvej inštancie dňa 29. 9. 2016 vyhlásil

rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol, a ktorý je predmetom odvolania.

32. Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 ZKR, prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí
obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:
a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,

b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,
c) právny dôvod vzniku pohľadávky
d) poradia uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty
e) celková suma pohľadávky
f) podpis.

33. Podľa § 29 ods. 6 ZKR, k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ,
ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenia, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom
rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.34. Podľa § 29 ods. 7 ZKR, k prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok
určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada.

35. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou
dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj
vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

36. Podľa § 32 ods. 2 veta prvá ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo
veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradenia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva.

37. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu

pohľadávok a písomne oznámi veriteľom, ktorého pohľadávka bola popretá.

38. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu, o popretí

pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

39. Podľa § 32 ods. 15 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo

poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

40. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

41. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité

dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

43.Podľa§342ods.1Obchodnéhozákonníka,akzozmluvyalebozustanovenítohtozákonanevyplýva
niečo iné, je rozhodujúci úmysel strán prejavený pri uzavretí zmluvy alebo povaha plnenia pre určenie,
či čas plnenia je určený v prospech oboch strán, alebo len v prospech jednej z nich.

44. Podľa § 342 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je čas plnenia určený v prospech dlžníka, pred týmto
časom nie je veriteľ oprávnený požadovať plnenie, ale dlžník je oprávnený plniť svoj záväzok.

45. Preskúmaním veci sa odvolací súd plne stotožnil s dôvodmi uvádzanými súdom prvej inštancie

v napadnutom rozsudku. Odvolací súd má za to, že námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie
rozhodoval o iných skutočnostiach, z ktorých správca konkurznej podstaty úpadcu poprel prihlásené
pohľadávky, neobstojí. Je nesporné, že správca konkurznej podstaty poprel prihlásenú pohľadávku čo
do dôvodu, výšky a poradia, pričom je jednoznačne preukázané, že žalobca si uplatnil obidve prihlásené
pohľadávkytitulombezdôvodnéhoobohatenia.Vkontexteprihlásenýchpohľadávoksasíceodvolávalna

skutočnosť, že si uplatnil u úpadcu právo zo zodpovednosti za vady diela a následne zľavu z ceny diela,
avšak v podaných prihláškach právny titul určil jednoznačne ako bezdôvodné obohatenie. Z ustanovenia
§ 32 ods. 15 ZKR vyplýva, že v žalobe o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky
pohľadávky sa môže veriteľ domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Týmto spôsobom žalobca aj
postupoval, keď predmetom žaloby je určenie pravosti prihlásených pohľadávok titulom bezdôvodného

obohatenia tak, ako uviedol aj v podaných prihláškach. Nie je teda možné stotožniť sa s právnym
názorom žalobcu, že postup súdu prvej inštancie bol striktne formalistický, pričom mal vychádzať z
obsahu žaloby, z ktorej vyplýva, že si uplatnil aj zľavu z ceny diela. Podľa konštantnej judikatúry súdov
platí, že konkurzný veriteľ sa môže v žalobe dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedenéhov prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. V danom prípade bol právnym dôvodom právny titul
bezdôvodného obohatenia, ktorý v danom prípade tak, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie
neprichádza do úvahy, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzatvorená zmluva o dielo

a následne dohoda o zaplatení šiestej splátky ceny diela, teda žalobca v dobe, keď poskytol plnenie
žalovanému vedel, že žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce mu s uzatvorenej dohody nesplnil, a preto
žalobca plnil žalovanému vedomý si tejto skutočnosti.

46. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca bola povinný

do doby skončenia prvého pojednávania vo veci samej predložiť všetky dôkazy preukazujúce ním
uvádzané skutočnosti. Dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti výšky uplatnených pohľadávok je
na žalobcovi, ktorý však dôkazné bremeno viažúce sa na jeho osobu nezvládol.

47. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil, ako vecne správne.

48. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
nadväznostinaustanovenie§262ods.1CSPažalovanému,ktorýmalvodvolacomkonaníplnýúspech,
a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

49. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.