Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/398/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613207803
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1613207803.2

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v právnej veci navrhovateľa Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854
140, so sídlom v Bratislave, Michalská 18, zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova 12 proti odporkyni V. o zaplatenie sumy 329,58 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd v y h l a s u j e, že súd Slovenskej republiky nemá právomoc konať vo veci.

Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

Navrhovateľovi súd v r a c i a súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 19,50 € po
nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky domáha voči odporkyni zaplatenia
sumy 329,58 € s príslušenstvom titulom nesplatenej časti poskytnutého úveru. V návrhu uviedol, že s
odporkyňou uzavrel zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA, na základe
ktorej zriadil a vedie bežný účet. Následne uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu
(zmluvu o kontokorentnom úvere), na základe ktorej boli odporkyni poskytnuté finančné prostriedky

formou povoleného prečerpania bežného účtu. Nesplácaním úveru odporkyňou pri omeškaní s viac
než dvoma splátkami alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace vyhlásil svoju pohľadávku
za splatnú k dátumu 30.04.2010. Povoleným prečerpaním sú čiastky, so zaplatením ktorých je klient
v omeškaní, a ktoré sú úročené úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania. Podľa vyčíslenia pohľadávky
poskytnutého úveru ku dňu 03.01.2013 je istina v sume 142,43 €, riadne úroky v sume 81,06 €, úroky
z omeškania v sume 48,72 € a poplatky v sume 32,52 €. Ku dňu 31.12.2012 eviduje na bežnom účte

nepovolený debetný zostatok v sume 24,85 €, ktorý je podľa zmluvy o bežnom účte úročený úrokovou
sadzbou 25% ročne od 01.01.2013 do zaplatenia.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

V prípade, že v konaní vystupuje účastník, ktorý má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej

republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí
byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môžebyť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi
Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie
môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.

Súd preto skúmal, či v predmetnej veci je daná právomoc súdu na konanie.

Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o MPS“), ktorý v § 37 a

nasledujúcich upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. § 37 citovaného zákona stanovuje,
že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje
návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak
tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovaným je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej
republiky. Preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o MPS nemožno založiť právomoc slovenského
súdu na konanie.

Ustanovenia§37aaž37czákonaoMPSupravujúprávomocslovenskýchsúdovvoveciachpracovných,
poistných, spotrebiteľských resp. iných zmlúv ako aj vo veciach náhrady škody a právomoc pri vzájomne
súvisiacich právach a vzájomných nárokoch, pričom z ustanovenia § 37a písm. c) zákona o MPS
vyplýva, že vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je daná právomoc slovenského súdu, ak

je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Nasledujúce
ustanovenia § 37d až 47 upravujú výlučnú právomoc, voľbu právomoci a právomoc v rodinných veciach,
vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva, právomoc vo veciach vyhlásenia
za mŕtveho a v dedičských veciach a pri umorení listín a napokon vyňatie z právomoci slovenských
súdov.Súdkonštatuje,žeožiadenzuvedenýchprípadovsavtomtokonanínejedná,pretonauvedených

ustanoveniach zákona o MPS upravujúcich právomoc, nemožno právomoc slovenského súdu založiť.

Potom sa súd zaoberal otázkou, či právomoc možno založiť na ustanoveniach nariadenia Rady (ES) č.
44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„nariadenie“), ktoré stanovuje podmienky právomoci súdu členského štátu na konanie o určitej veci.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia, ak nie je v nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Ide o
základnú zásadu právomoci súdu členského štátu na konanie, podľa ktorej sa žaloba proti žalovanému
podáva zásadne na súde toho štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko (sídlo) bez ohľadu na jeho štátne

občianstvo. Nariadenie teda vychádza zo zásady, že pre určenie právomoci súdu je rozhodujúce
kritérium bydliska (respektíve sídla) žalovaného, pričom podľa článku 3 odsek 1 nariadenia, osoby s
bydliskom na území členského štátu (kde má táto osoba bydlisko) možno žalovať na súdoch iného
členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Oddiely 2 až
7 kapitoly II nariadenia, určujú právomoc súdu napr. vo veciach určenia výživného, náhrady škody,

poistných, spotrebiteľských a pracovných zmlúv, výlučnú právomoc a iné situácie, pričom z článku 16
ods. 2 predmetného nariadenia vyplýva, že spotrebiteľa možno žalovať len na súde toho štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko, preto ani podľa predmetného nariadenia nie je na konanie daná právomoc
slovenského súdu, pretože je zrejmé, že žalovaný má bydlisko na území Českej republiky, teda v zmysle
Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a

obchodných veciach je daná právomoc súdu Českej republiky.

Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na
súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska
spotrebiteľa.

Podľa článku 16 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa článku 17 nariadenia Brusel I, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej

podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu
iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.Medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci
poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných
veciach (oznámenie č. 193/1993 Z.z.) neobsahuje ustanovenia týkajúce sa právomoci súdov zmluvných

strán.

Predmetom konania bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o bežnom účte a zmluvy o
úvere. I keď sporné zmluvy predstavujú tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu

je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na

občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcu založený zmluvou o

úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako
aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

Zuvedenýchdôvodovjezrejmé,ženakonanievoveciniejedanáprávomocsúdovSlovenskejrepubliky,
keď odporkyňa, ktorá má v prejednávanej veci postavenie spotrebiteľa (sporné zmluvy uzavrela ako

fyzická osoba - nepodnikateľ) je osoba s bydliskom na území Českej republiky. Pod bydliskom odporca
v zmysle ustanovení nariadení treba rozumieť miesto, kde sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom zotrvať
na danom mieste dlhodobo. Súd vo veci zistil, že odporkyňa sa na adrese trvalého pobytu na území
Slovenskejrepubliky-E.nezdržiavadlhodobo,podľašetreniaOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhoZboru,
Obvodné oddelenie PZ Gajary (č. l. 31 spisu) jej pobyt na tejto adrese nie je známy, roky sa na ňom

nezdržiava. V rámci šetrenia bolo zistené, že odporkyňa sa dlhodobo zdržiava v Českej republike, kde
pracuje a býva na adrese P.

S mal s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že v danej veci existuje iný súd (v Českej
republike), ktorý má právomoc vo veci konať.

Nedostatok právomoci súdu na konanie je prekážkou neodstrániteľnou, preto súd konanie zastavil a
zároveň vyhlásil, že súd Slovenskej republiky nemá právomoc konať vo veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď konanie bolo zastavené.

Podľa § 11 ods. 1 druhá veta, ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov vrátil súd navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 19,50 €.
Realizáciu vrátenia tohto súdneho poplatku vykoná po právoplatnosti tohto uznesenia príslušný daňový

úrad.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtomrovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).