Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/147/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110216850
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6110216850.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci

žalobcuL.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomN.N.,A.XXXX/XX,vkonanízast.JUDr.VladimíromVarinským,
advokátom AK Banská Bystrica, Horná 51, proti žalovanej Slovenská republika - Generálna prokuratúra
SR, Štúrova 2, Bratislava, IČO: 001 664 81, pre zaplatenie 1 276,45 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd n e p r i p ú š ť a zmenu žaloby zo sumy 1 276,45 Eur na sumu 1 358,11 Eur, t.j. o sumu 81,66 Eur.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 276,45 Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania
ročne od 22. 11. 2010 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 634,33 Eur spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho
zástupcu žalobcu vedený v H. N. V..Z.. N., A. N. N., Č.. Ú. L. : Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ,
N. (Z.): H..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 1 276,45 Eur
s príslušenstvom z titulu nezákonného rozhodnutia. Za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie
príslušníka Policajného zboru Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Banskej

Bystrici zo dňa 15. 01. 2008, ČVS: ORP - 2314/1- OSV-BB-2007. Proti tomuto uzneseniu podal v
zákonom stanovenej lehote sťažnosť zo dňa 24. 01. 2008, pričom dozorujúci prokurátor Okresnej
prokuratúryvBanskejBystricitútosvojimuznesenímvydanýmdňa04.02.2008podč.k.3Pv893/2007-7
ako nedôvodnú zamietol. V predmetnej trestnej veci dňa 24. 01. 2008 žalobca poveril obhajobou JUDr.
Jána Smetanu, advokáta so sídlom Banská Bystrica, Horná 51. Následne dozorujúci prokurátor trestné
stíhanie aj napriek opakovaným návrhom nezastavil a dňa 15. 01. 2009 podal na Okresný súd v Banskej
Bystrici obžalobu pod č.k. 3Pv/893/2007-41. Okresný súd Banská Bystrica žalobcu svojim rozsudkom

zo dňa 04. 06. 2009, č.k. 1T 6/2009-275 spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil z dôvodu, že nebolo
dokázané, že žalovaný skutok žalobca spáchal. Prokurátor okresnej prokuratúry proti tomuto rozsudku
podal odvolanie a odvolací súd uznesením zo dňa 23. 09. 2009 pod č.k. 3To 241/2009 odvolanie
ako nedôvodné zamietol. Za právne služby poskytnuté obhajcom žalobca vyplatil advokátovi sumu 1
276,45 Eur, pričom táto suma pozostávala z odmeny za jednotlivé úkony poskytnutej právnej služby,
ako aj náhrady hotových výdavkov. Zaplatené trovy obhajoby žalobca považuje za škodu, ktorá mu
vznikla v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym rozhodnutím. Žalobca podal žiadosť na predbežné

prerokovanie nároku na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré dňa 19. 05. 2010 žalobcovi oznámilo, že
predmetnázáležitosťbolapostúpenánavybavenieGenerálnejprokuratúreSR.ProkurátorkaGenerálnej
prokuratúry SR prípisom zo dňa 08. 07. 2010, č.k. XV/5 Spr 38/2010-7 žalobcu upovedomila o tom, že
jeho žiadosť považuje za nedôvodnú a túto odmietla.Tunajší súd vydal dňa 18. 08. 2010 pod č.k. 7RO/188/2010-63 platobný rozkaz, ktorým zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1 276,45 Eur s prísl. a na náhradu trov konania. V zákonom stanovenej

lehote podala žalovaná voči platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v ktorom uviedla, že uplatnený
nárok žalobcu považuje za neopodstatnený v celom rozsahu. Žalovaná vo veci vedenej na Okresnej
prokuratúre v Banskej Bystrici postupovala lege artis ak zamietla sťažnosť žalovaného z 24. 01. 2008,
ako i vtedy, keď na žalobcu bola podaná obžaloba. Prokurátor sa riadil obžalovacou zásadou, ktorá núti
prokurátora podať obžalobu aj vtedy, ak je možný rozličný výklad dôkazov zhromaždených v trestnom

konaní, ktorý spôsobuje pochybnosti o vine obvinenej osoby. Taktiež zákonným bolo podanie odvolania
v konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici, č.k. 1T 6/2009, keďže súd samotnú vec po
podaní žaloby nevrátil prokurátorovi na došetrenie. Súd v čase prijatia obžaloby sa s ňou stotožnil a
prokurátor podaním odvolania neporušil žiadnu z povinností daných mu zákonom a podaním odvolania
sa pokúsil zvrátiť výsledok konania.

Právny zástupca žalobcu upravil návrh na začatie konania a písomným podaním, zo dňa 20. 06. 2011
sa domáhal zaplatenia sumy 1 358,11 Eur s príslušenstvom.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 11. 2011 uviedla, že žalobca v žalobe označuje viaceré
konania orgánov verejnej správy v oblasti trestného konania a to jednak konanie povereného príslušníka

PZ, ako aj konania orgánov prokuratúry, ako aj konanie trestného súdu, avšak napriek označeniu
viacerých úkonov, žiaden z nich priamo a jasne neoznačoval za nesprávny úradný postup prípadne
za nezákonné rozhodnutie. Žalobca teda presne neoznačil ktoré konanie ktorého orgánu verejnej moci
považuje za nezákonné rozhodnutie, či za nesprávny úradný postup a je teda sporné, ktorý orgán má
za odporcu konať v danom konaní a žalobný návrh je neurčitý. Podľa názoru žalovanej v danom prípade

po rozhodnutí tunajšieho súdu o zámene účastníkov ide o procesný nedostatok podmienok.

Právny zástupca žalobcu v konaní do rozhodnutia súdu rozsudkom zo dňa 24. 04. 2012 uviedol,
že žiada, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1 276,45 Eur s prísl. ako náhrady škody
z nezákonného rozhodnutia. Za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie Okresného riaditeľstva

PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa 15. 01. 2008, ČVS: ORP-2314/1-OSV-BB-2007. V
podanej žalobe je popísaný postup žalobcu a to podanie sťažnosti proti tomuto uzneseniu, ktorá bola
zamietnutá a následne bola podaná obžaloba, avšak v konečnom dôsledku Okresný súd v Banskej
Bystrici rozsudkom zo dňa 04. 06. 2009 pod č.k. 1T 6/2009-275 žalobcu spod obžaloby oslobodil.
Škoda spočíva v zaplatení trov obhajoby v tomto trestnom konaní. Pred podaním žaloby sa domáhali aj

predbežného prerokovania nároku, avšak nebolo mu vyhovené. V prípade úspechu si právny zástupca
žalobcu uplatnil náhradu trov konania. Tunajšiemu súdu bolo dňa 17. 04. 2012 doručené čiastočné
späťvzatie návrhu pre zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % počítaného zo sumy 1 276,45 Eur
od 23. 05. 2010 do 21. 11. 2010.

Žalobca v konaní uviedol, že sa pripája k výpovedi svojho právneho zástupcu.

Splnomocnený zástupca žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

Splnomocnený zástupca žalovanej v konaní do rozhodnutia súdu rozsudkom zo dňa 24. 04. 2012

uviedol, že zotrváva na písomnom podaní zo dňa 22. 11. 2011. Uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáha náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia, ktorým má byť uznesenie policajného
zboru. Toto uznesenie vydal orgán, ktorý spadá pod riadiacu právomoc Ministerstva vnútra SR a v
trestnom konaní prokurátor zodpovedá za zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a teda
aj orgánov polície. V danom prípade okresný súd konajúci o obžalobe voči žalobcovi prijal obžalobu

a ďalej o nej konal a uznal tým, že prípravné konanie prebehlo legálne. Zákon presne nedefinuje
nesprávny úradný postup, ale súdna prax ustálila, že nesprávnym úradnom postupom nie je také
konanie, ktoré vedie priamo k vydaniu rozhodnutia. Preto ani podanie obžaloby, ani podanie odvolania
nie je možné vnímať ako nesprávny úradný postup a obidva tieto dva úkony realizoval prokurátor v
rámci oprávnení, ktoré mu zákon poskytuje a tieto úkony priamo viedli k vydaniu rozhodnutia. Podanie

obžaloby je nevyhnutnou podmienkou k vydaniu rozhodnutia súdu 1. stupňa konajúceho v režime
trestného poriadku, ako aj podanie odvolania je nevyhnutnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia súdu
2. stupňa. Ustálená judikatúra súdov uznáva právnu fikciu nezákonného rozhodnutia len vo vzťahu k
rozhodnutiu, ktorým policajný orgán vznáša obvinenie voči konkrétnej osobe a iba toto rozhodnutie jemožné bez toho, že by bolo zrušené alebo zmenené, považovať za nezákonné, ak bola konkrétne
fyzická osoba spod obžaloby oslobodená alebo ak trestné stíhanie voči nej bolo zastavené. Na základe
oslobodzujúceho rozsudku nemožno za nezákonné považovať žiadne z rozhodnutí vydaných v danom

konaníprokurátoromatedaanirozhodnutie,ktorýmbolazamietnutásťažnosťžalobcu.Ztýchtodôvodov
neuznáva nárok žalobcu uplatnený voči žalovanej a návrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil
si trovy konania, ktoré vyčísli v prípade úspešnosti. Splnomocnený zástupca žalovanej poukázal aj na
tú skutočnosť, že škoda vznikla tak, ako je uplatnená v súlade s ostatnou úpravou návrhu zo strany
žalobcu po predložení dokladov. Naďalej ale zastáva názor, že správne označenie žalovanej strany

malo byť Slovenská republika zast. Ministerstvom vnútra SR, keďže žaloba sa opiera o nezákonné
rozhodnutie, ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia učinené policajným orgánom a za vydanie
takéhoto rozhodnutia zodpovedá výlučne Ministerstvo vnútra SR, i keď je ťažké namietať pasívnu
legitimáciu, keďže účastníkom za každého právneho stavu je a zostáva Slovenská republika. Toto
konanie vyžaduje, aby pre označenie účastníka lege artis bol uvedený nielen samotný účastník, ale
aj ten jeho ústredný orgán, ktorý je v príčinnej súvislosti objektívne zodpovedný, tým však nie je

Generálna prokuratúra SR, ale Ministerstva vnútra SR. Navrhol, aby bol návrh, ktorý smeruje voči SR
zast. Generálnou prokuratúrou SR zamietnutý.

Súd z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia skráteného
vyšetrovania - západ, Banská Bystrica zo dňa 15. 01. 2008, č.k. ČVS: ORP-2314/1-OSV-BB-2007 zistil,

že voči žalobcovi bolo začaté stíhanie z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona.

Súd z fotokópie uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 04. 02. 2008, č.k. 3Pv 893/07-7
zistil,žesťažnosťžalobcuzodňa24.01.2008protiuzneseniuOkresnéhoriaditeľstvaPZ,Úradujustičnej

a kriminálnej polície Banská Bystrica zo dňa 15. 01. 2008, ČVS: ORP-2314/1-OSV-BB-2007 bola ako
nedôvodná zamietnutá.

Súd z fotokópie plnomocenstva zo dňa 24. 01. 2008 zistil, že žalobca splnomocnil JUDr. Jána Smetanu,
advokáta AK Banská Bystrica, Horná 51 na zastupovanie.

Súd z fotokópie návrhu na zastavenie trestného stíhania zo dňa 09. 10. 2008 zistil, že žalobca podal
návrh na zastavenie trestného stíhania, ktoré bolo začaté dňa 17. 12. 2007 a dňa 15. 01. 2008 bolo
vznesené obvinenie.

Súd z obžaloby Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č.k. 3Pv 893/07-41 zo dňa 14. 01. 2009 zistil, že
dňa 15. 01. 2009 bola na okresný súd doručená obžaloba na žalobcu.

Súd z fotokópie rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 04. 06. 2009, č.k. 1T 6/2009-275 zistil, že žalobca bol
oslobodený spod obžaloby, ktorá mu kládla za vinu prečin krádeže.

Súd z odvolania Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 09. 06. 2009 zistil, že proti rozsudku
tunajšieho súdu zo dňa 04. 06. 2009, č.k. 1T 6/2009-275 bolo podané v zákonnej lehote odvolanie.

Súd z fotokópie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. 09. 2009, č.k. 3To 241/2009

zistil, že odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 04. 06. 2009, č.k. 1T
6/2009-275 bolo zamietnuté.

Súd z fotokópie vyúčtovania JUDr. Jána Smetanu zistil, že žalobcovi za rok 2008 boli vyúčtované trovy
obhajoby vo výške 1 099,83 Eur, za rok 2009 suma 75,91 Eur a následne za rok 2009 suma 453,43 Eur.

Súd z fotokópie faktúry č. 0900004 zo dňa 25. 03. 2009 zistil, že JUDr. Ján Smetana žalobcovi vyúčtoval
za poskytnuté právne služby 823,02 Eur a faktúrou č. 1000008 zo dňa 30. 04. 2010 sumu 453,43 Eur.

Súd z fotokópie žiadosti právneho zástupcu žalobcu zo dňa 06. 05. 2010 zistil, že na Ministerstvo

spravodlivosti SR bola podaná žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej v trestnom konaní.Súd z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19. 05. 2010 zistil, že žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku žalobcu bola odstúpená Generálnej prokuratúre SR.

Súd z oznámenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 08. 07. 2010, č.k. XV/5 Spr 38/10-7 zistil, že žiadosť
na náhradu škody je považovaná v plnom rozsahu za nedôvodnú a bola odmietnutá.

Súd z fotokópie výpisu z účtu č. 1214593002 Dexia banka Slovensko a.s. zistil, že žalobca dňa 20. 03.
2009 vyplatil JUDr. Jánovi Smetanovi sumu 823,02 Eur a dňa 04. 05. 2010 sumu 453,43 Eur.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24. 04. 2012 č.k. 17C/147/2010-250 tak, že konanie
pre zaplatenie 9 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 1 276,45 Eur od 23. 05. 2010 do 21. 11.
2010 zastavil a zároveň zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 1 276,45 Eur spolu s 9 %-ným
úrokom z omeškania ročne od 22. 11. 2010 až do zaplatenia a na náhradu trov konania. Vo zvyšku
návrh žalobcu súd zamietol.

Na odvolanie žalobcu ako aj žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením zo dňa 29. 01. 2015
č.k. 17Co/171/2012 - 288 rozsudok tunajšieho súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1 276,45 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškanía ročne od 22.11.2010 až do
zaplatenia a vo výroku ktorým návrh žalobcu vo zvyšku zamietol ako aj vo výroku o náhrade trov konania

zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil tun. súdu na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení Krajský súd uložil
tun. súdu povinnosť procesne náležite ustáliť predmet konania - rozhodnúť o zmene žaloby.

Podľa § 95 ods. 1 veta prvá O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na
začatie konania.

Podľa § 95 ods. 2 veta prvá O.s.p., súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Na pojednávaní dňa 17. 09. 2015 tun. súd zmenu návrhu spočívajúcu v rozširení žaloby o sumu

81,66 Eur t.j. zo sumy 1 276,45 Eur na sumu 1 358,11 Eur nepripustil pretože nárok žalobcu pre
zaplatenie sumy 81,66 Eur súd nepovažoval za dôvodný vzhľadom k tomu, že predmetom predbežného
prerokovania nároku bola len suma 1 276,45 Eur a nie suma 1 358,11 Eur, s poukazom aj na právny
názor Krajského súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení zo dňa 29. 01. 2015, č.k. 17Co/171/2012.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17. 09. 2015 žiadal rozhodnúť o rozšírení žaloby tak, aby
súd zmenu návrhu pripustil. Po nepripustení zmeny návrhu uviedol, že trvá na zaplatení sumy 1 276,45
Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 22. 11. 2010 až do zaplatenia a navrhol žalobe
vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov konania.

Žalobca na pojednávaní dňa 17. 09. 2015 po nepripustení zmeny návrhu uviedol, že naďalej na podanej
žalobe pre zaplatenie sumy 1 276, 45 Eur s prísl. trvá.

Splnomocnená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 17. 09. 2015 uviedla, že titulom náhrady
škody v danom prípade je uznesenie o vznesení obvinenia a v tejto súvislosti poukázala na závery,

ktoré prijal Ústavný súd SR v náleze vedenom pod sp. zn. II ÚS 163/2013-50 zo dňa 13. 11. 2013, z
ktorého vyplýva skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci
procesných štádií trestného konania do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň
pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t.j.
trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre

vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je tak predpokladom tohto šetrenia. Z citovaného nálezu
je nesporné, že na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia boli v čase jeho vydania splnené všetky
zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti uzneseniu.
Nemožno ho bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v
časejehovydaniaexistujúcapravdepodobnosťospáchaníurčitéhoskutkukonkrétnouosobousaneskôr

z rôznych dôvodov nepotvrdila. Ďalej uviedla, že uznesenie o vznesení obvinenia, resp. vznesenie
obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby
orgány činné v priebehu trestného konania zistili skutkový stav. Pre dokazovanie v prípravnom konaní
sa v rozhodujúcej miere otvára priestor až po vznesení obvinenia. Je teda nelogické predpokladať,že pri vznesení obvinenia musí byť trestný čin jednoznačne preukázaný, keďže práve toto je cieľom
následného vyšetrovania, ako i prípadného súdneho rozhodnutia. Zároveň poukázala na skutočnosť, že
dôkazy zhromaždené v rámci prípravného konania neumožňovali prokurátorovi urobiť iné rozhodnutie

ako podať obžalobu vo veci, aby súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní rozhodol o
vine, či nevine obžalovaného. V tejto súvislosti poukázala na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Tz 13/97, ako aj 4Tz 105/76. S prihliadnutím na citovaný nález Ústavného súdu SR a s
prihliadnutím na osobitosti sa javí, že neexistuje základný predpoklad na priznanie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a to z dôvodu nezákonného rozhodnutia. Z tohto dôvodu navrhla

žalobu pre zaplatenie sumy 1 276,45 Eur spolu s prísl. zamietnuť.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci podľa písm. a/ nezákonným rozhodnutím.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ods. 2 citovaného zákona, právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 citovaného zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Tunajší súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že voči žalobcovi
bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného
vyšetrovania Banská Bystrica - západ dňa 15. 01. 2008, č.k. ČVS: ORP-2314/1-OSV-BB-2007 vznesené
obvinenie z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. Voči tomuto

uzneseniu podal žalobca dňa 24. 01. 2008 sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Banská
Bystrica zo dňa 04. 02. 2008, č.k. Pv 893/07-7 ako nedôvodná zamietnutá.

Žalobcasvojnároknanáhraduškodyuplatnilvzmysle§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.uMinisterstva
spravodlivosti SR, ktoré žiadosť odstúpilo žalovanej a teda požiadal o predbežné prerokovanie nároku.

Žiadosť žalobcu bola zamietnutá, čo vyplýva z listu žalovanej zo dňa 08. 07. 2010, č.k. XV/5 Spr 38/10-7.
Súd po vykonanom dokazovaní skúmal, či žalovaná ako orgán konajúci v mene štátu zodpovedá vo
veci náhrady škody.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

Súd je toho názoru, že v danom prípade za škodu zodpovedá Generálna prokuratúra SR, t.j. žalovaná a

ku škode žalobcu došlo v trestnom konaní. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného
stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Pri výkone tohto dozoru, okrem iného, je prokurátor
oprávnený zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastným
rozhodnutím. Na úseku trestného konania, ktoré začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhaniaje zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ PZ, ako aj prokurátor. Vo
veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán
konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR.

Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je
rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo strany Ministerstva spravodlivosti SR odstúpená Generálnej prokuratúre SR, tunajší súd má za to,
že pasívne legitimovanou v tomto spore je Slovenská republika zast. Generálnou prokuratúrou SR. Súd

preto návrhu žalobcu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1 276,45 Eur z titulu nezákonného
rozhodnutia, pričom za nezákonné rozhodnutie treba považovať uznesenie o vznesení obvinenia, o
sťažnosti proti ktorému rozhodol prokurátor. Trestné stíhanie žalobcu bolo ukončené tak, že žalobca bol
spod obžaloby oslobodený. Pri vyhovení návrhu súd vychádzal aj z právneho názoru Krajského súdu v
Banskej Bystrici vysloveného v zrušujúcom uznesení zo dňa 29. 01. 2015, č.k. 17Co/171/2012-288.

Žalobca sa zároveň domáhal aj zaplatenia 9 %-ného úroku z omeškania ročne od 22. 11. 2010 a súd
aj v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania ročne zo
sumy 1 276,45 Eur od 22. 11. 2010 až do zaplatenia, nakoľko žalovaná mala možnosť zaplatiť uvedenú
sumu ako náhradu škody už na základe žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku, pričom úrok
z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č.

87/1995 Zb a žalovaná sa dostala do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí 6-mesačnej lehoty na
predbežné prerokovanie nároku, ktorá uplynula dňa 21. 11. 2010.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v
konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá v konaní úspešná nebola.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 634,33 Eur za 8 úkonov po 61,41 Eur z
priznanej sumy: rok 2009 - 16. 10. 2009 - príprava a prevzatie + RP vo výške 6,95 Eur + 20 %-ná DPH
vo výške 13,67 Eur, rok 2010 - 06. 08. 2010 - podanie žaloby + RP vo výške 7,21 Eur + 20 %-ná DPH
vo výške 13,72 Eur, rok 2011 - 20. 03. 2011 - písomne vyjadrenie k stanovisku žalovanej + RP vo výške
7,41 Eur + 20 %-ná DPH vo výške 13,76 Eur, rok 2012 - účasť na pojednávaní dňa 20. 03. 2012, 24. 04.

2012, podanie odvolania 12. 06. 2012, t.j. 3 x po 61,41 Eur + 3 x RP po 7,63 Eur + 20 %-ná DPH vo výške
41,42 Eur + úkon 10. 07. 2012 vo výške 61,41 Eur - vyjadrenie k odvolaniu žalovanej + RP vo výške
7,63 Eur, rok 2015 - účasť na pojednávaní dňa 17. 09. 2015 + RP vo výške 8,39 Eur. Takto vyčíslené a
priznané trovy právneho zastúpenia sú v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o nepripustení zmeny návrhu odvolanie nie je prípustné /( 202 ods. 3 písm. f/
O.s.p. ).

Proti ostatným výrokom rozhodnutia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo

vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),

uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1/ a 2/ O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia na súd, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a

noviel - Exekučný poriadok.